Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-34-2014.pdf
PDF · 92.49 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/34/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. C. XXXX/XX, XXX XX B. B., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 7487/2011, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 98,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1612/2011-31 zo dňa 12. decembra 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1612/2011-31 zo dňa 12. decembra 2013 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 98,63 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00208/11 vydaný dňa 28.02.2011 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava (ďalej len "rozhodcovský súd"). Z predložených dokladov zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 21.10.2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len Zmluva“), ktorá sa odvoláva aj na všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Tieto v bode 15 stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené alternatívne pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, alebo pred všeobecným súdom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh na začatie konania. Vzhľadom na to, že povinná svoj dlh vyplývajúci zo Zmluvy neuhradila, oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd. Okresný súd, s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah a formu zmluvy, vyhodnotil Zmluvu ako spotrebiteľskú. Uviedol, že Zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, ale je potrebné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa") predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zdôraznil, že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky ako aj podmienky, ktoré v nej nesmú byť obsiahnuté, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať
ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Uviedol, že ide o formulárovú zmluvu, kde návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Poukázal na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Rozhodcovskú doložku okresný súd subsumoval pod ust. § 54 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že tak ako je rozhodcovská doložka koncipovaná v bode 15 VPPÚ, spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Napriek tomu, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, svojimi dôsledkami sleduje, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. S ohľadom na tieto skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že ustanovenie bodu 15 VPPÚ je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Základným predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je jeho vydanie orgánom, ktorý má na to právomoc. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať rozhodcovský súd za riadne splnomocnený na rozhodovanie vo veci, preto okresný súd posúdil rozhodcovskú doložku ako nulitný právny akt. Záverom ešte okresný súd uviedol, že sa nestotožňuje ani s odôvodnením rozhodcovského rozsudku, ktorý odôvodňuje priznanie plnenia zo strany povinnej na základe vzniknutého zmenkového vzťahu medzi oprávneným a povinnou. Pokiaľ ide o vzťah medzi oprávneným a povinnou, nemožno ho považovať za zmenkový - abstraktný vzťah, vôbec nesúvisiaci s existujúcim zmluvným spotrebiteľským vzťahom vzniknutým medzi nimi. Spotrebiteľský (úverový) vzťah vzniknutý medzi nimi aj oprávnený považuje za "právny dôvod vzniku záväzku", uvádza to v návrhu na vykonanie exekúcie ("uvedené skutočnosti vyplývajú z obsahu samotnej zmluvy" (nie zmenky)), ako aj vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zmenkový vzťah v danom prípade je iba akcesorickým vzťahom, ktorý iba zabezpečuje základný spotrebiteľský (úverový) vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou (nie zmenkou). Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže, ktorý má zabezpečovať. S ohľadom na uvedené závery okresný súd dospel k názoru, že predmetný exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, ktorá dáva spotrebiteľovi možnosť, vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či podá žalobu na rozhodcovskom alebo všeobecnom súde. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to tak podľa vnútroštátneho práva ako aj európskeho. Odvolateľ ďalej poukázal na čl. 24 Smernice o spotrebiteľskom úvere č. 2008/48/ES , v zmysle ktorého členské štáty sa zaviazali ,že zabezpečia, aby sa zaviedol primeraný a účinný postup pre mimosúdne riešenie sporov na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa týkajú zmlúv o úvere, podľa potreby s využitím existujúcich subjektov. Tiež poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, konkrétne na č. C- 237/02 vo veci Freiburger Kommunalbauten, výrok rozhodnutia a bod 25 a rozhodnutie č. C-168/05 Elisa María Mostaza Claro bod 23 rozhodntuia, z ktorých vyplýva, že ESD nerozhoduje o určení konkrétnej klauzuly, ako nekalej, resp. neprijateľnej, ale vyjadruje sa iba všeobecne k výkladu komunitárneho sekundárneho práva. V závere odkázal aj na bod 47 vo veci č. C-40/08 Asturcom a bod 33 rozhodnutia č. C- 243/08 vo veci Pannon, z ktorých je zrejmé, že judikatúra ESD už nechráni spotrebiteľov, ktorí sú v konaniach pasívni, ako je tomu v tomto prípade. Na základe uvedených skutočností odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 200,- Eur. Povinná sa zaviazala splatiť sumu 396,-Eur v 12- ich mesačných splátkach po 33,- Eur. V bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, ručiteľského vyhlásenia či dohody o vyplnení zmenky, budú riešené primárne mediáciou pred Mediačným centrom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava podľa vnútorných predpisov Mediačného centra a až následne pred rozhodcovským súdom rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 15 alebo cestou príslušného súdu v súdnom konaní, pričom výber jednej z uvedených alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Predmetná zmluva bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 102,- Eur s príslušenstvom.
Odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“). V prípade rozhodcovskej doložky ako takej a rozhodcovského konania odvolací súd poukazuje na niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý, resp. protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov:
1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní Zmluvy (všeobecné podmienky poskytnutia úveru) ako súčasti formulárovej zmluvy. Podmienky v bode 15 VPPÚ stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené primárne mediáciou a po jej zmarení alternatívne pred príslušným súdom v súdnom konaní, alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 15 VPPÚ, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ust. § 53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku bude takmer vždy oprávnený (veriteľ), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností povinnej (dlžníka), zabezpečuje takmer úplnú dominanciu oprávneného v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka- povinnej. Oprávnený koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho zaťaženia spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv.
2/ V predtlačenej rozhodcovskej doložke oprávnený obmedzil voľbu rozhodcovského súdu ako aj mediátora, ktorí budú oprávnení rozhodovať o spore vyplývajúcom alebo súvisiacom so Zmluvou, čo je nielen výrazným obmedzením až porušením ústavných práv účastníka konania, ale aj porušením ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného stavu medzi poskytovateľom úveru - oprávneným a spotrebiteľom - povinnou.
3/ Rozhodcovský súd postupoval nesprávne aj v prípade posudzovania právneho nároku žalobcu (oprávneného). V súlade s jednotlivými ustanoveniami ZoRK sa mal zaoberať nielen samotnou platnosťou rozhodcovskej doložky, teda či má pôsobnosť na rozhodovanie v danom konaní, čo v tomto prípade nemá vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale v súlade s ust. § 33 ZoRK bol
povinný zaoberať sa aj otázkou, či uplatnený nárok nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto prípade predložená zmenka, o existenciu ktorej oprel svoj nárok žalobca, je len spôsobom oprávneného, ako obísť prípadnú neplatnosť Zmluvy, pretože z obsahu formulára ako aj z právnej úpravy mu muselo byť zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nejednu neprijateľnú podmienku. Toto konanie odporcu odvolací súd považuje za konanie odporujúce zákonu, dobrým mravom a konanie, ktorého cieľom bolo zákon obísť. Z uvedeného dôvodu ide v citovanej časti zmluvy o absolútne neplatný právny úkon, na ktorý súd musel prihliadnuť bez ohľadu na to, že ide o úkon majúci zmenečnú povahu. Okresný súd správne konštatoval, že aj dohoda o vyplnení zmenky je len jedným z mnohých zmluvných podmienok, ktoré sú obsiahnuté vo VPPÚ, ktoré predstavujú tzv. formulárovú zmluvu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. Odvolací súd považuje za podstatné aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo 1201/2009, z ktorého je zrejmé, že okresný súd postupoval správne a zákonne, keď posudzoval charakter zmluvy a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je typická adhézna zmluva o spotrebiteľskom úvere. Pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinná pri jej uzatváraní vzniesla nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným, ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný, ťažko čitateľný je aj text pripojených úverových zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej zmluvy. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Na základe toho zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy podľa názoru odvolacieho súdu nebola individuálne dojednaná, jej znenie obchádza zákon a poškodzuje práva spotrebiteľa, čo je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice, ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká, už od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom ktorého je ustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol, je obchádzaním zákona. Ide o vylúčenie záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, ale jeho cieľom je dosiahnutie z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľného stavu. Právny úkon obchádzajúci zákon je spravidla urobený v súlade so zákonom tak, aby bol ním dosiahnutý výsledok právnou normou zakázaný, alebo nežiadúci. V tomto prípade rozhodcovský súd neskúmal rozhodcovskú doložku, ani zmluvu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, ale plnenia z predmetnej zmluvy priznal oprávnenému v súlade s jeho žalobou. Takto sa využitie inštitútu dojednania rozhodcovskej doložky, ktorý je vo všeobecnosti inštitútom právom dovoleným a predvídaným, navonok javí v súlade s pozitívnym právom. V tomto prípade však bola povinnej odopretá ochrana poskytovaná príslušnými ustanoveniami Smernice, ako aj Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, keď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane spotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu došlo v predmetnej veci k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor, že dojednanie rozhodcovskej doložky je právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.