Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-111-2013.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/111/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľa: E. W., nar. XX.XX.XXXX, N. M. V. E.. XXX/XX, XXX XX W. S. N., zastúpený: L. J., nar. XX.XX.XXXX, N. M. X. XXXX, XXX XX W. S. N. proti odporcom: 1/ Š. W., nar. XX.XX.XXXX a 2/ E. W., nar. XX.XX.XXXX, J. M. V. E.. XXX/XX, XXX XX W. S. N. o zrušenie vyživovacej povinnosti, t a k t o
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil vyživovaciu povinnosť odporcov v 1. a 2. rade, ktorú mal určenú rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.: 8P/269/12 zo dňa 27.09.2012. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.: 8P/269/12 zo dňa 27.09.2012 bolo určené výživné zo strany odporcov v 1. a 2. rade voči jeho osobe po 30 Eur mesačne. Výživné zo strany rodičov žiadal zrušiť z týchto dôvodov: obaja rodičia sú nezamestnaní a z tohto dôvodu mu nemajú z čoho vyplácať výživné. Nepoberajú žiadnu dávku v nezamestnanosti ani dávku v hmotnej núdzi. Okrem toho sa starajú ešte o jeho neplnoletého brata.
Odporcovia v 1. a 2. rade súhlasili s podaným návrhom v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom zástupcu navrhovateľa, odporcov v 1. a 2. rade, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Zástupkyňa navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že podaný návrh o zrušenie výživného zo strany rodičov navrhovateľ podal z dôvodu, že na vysokej škole kde študuje, si podal žiadosť o priznanie štipendia, ktoré mu nebolo priznané z dôvodu, že nedoložil požadované doklady, ktoré od neho žiadala škola. K žiadosti o štipendium potrebuje doložiť rozsudok, ktorým bude zrušená vyživovacia povinnosť určená voči nemu zo strany rodičov a následne potom bude škola zohľadňovať aj skutočnosť, že jeho rodičia sa starajú ešte o ďalších súrodencov. V súčasnosti navrhovateľ nemá príjem. V minulosti pracoval brigádnicky. Mesačne si hradí za podnájom 80 Eur a zakupuje si stravu. V školskej jedálni sa nestravuje. Jeho mesačné výdavky okrem podnájmu predstavujú sumu 100 Eur. Aktívne sa venuje športu, nakoľko študuje telesnú výchovu a často si potrebuje zakupovať športové pomôcky, avšak uprednostňuje zapožičiavanie týchto športových pomôcok. V roku 2013 vykonával brigádnickú prácu a to v mesiacoch júl až október. V súvislosti s týmto príjmom podával aj daňové priznanie za rok 2013.
Odporkyňa v 1. rade súdu uviedla, že poberá invalidný dôchodok vo výške 160,40 Eur, ktorý jej bol zvýšený od 01.01.2014. So svojou rodinou býva v podnájme, za ktorý mesačne platí nájom vo výške 310 Eur. Okrem toho za televíziu a internet mesačne uhrádza 25 Eur. Okrem plnoletého syna E., ktorý je navrhovateľ, majú ešte o maloletého syna Q., ktorý študuje na strednej škole v Q., ktorému musí hradiť mesačne internát a obedy vo výške 70 Eur s tým, že večere si hradí mimo toho. Dva krát cestuje mesačne domov a preto na cestovnom mu musí prispieť sumou 60 Eur mesačne. Taktiež sa venuje intenzívne športu a predovšetkým futbalu, na ktorý mu musí zakupovať 3 páry kopačiek do roka. Okrem toho v súčasnosti sa ešte stará o svojho plnoletého syna Š., ktorý aj keď má 20 rokov, nepracuje nikde.
Odporca v 2. rade poukázal vo svojej výpovedi na výdavky ako už ich opísala odporkyňa v 1. rade. Od decembra roku 2012 ukončil činnosť ako vojak a od 01.01.2013 je evidovaný ako nezamestnaný s tým, že z tejto evidencie bol vyradený dňa 29.04.2013, pretože odišiel za prácou do Anglicka, kde však nemal nijaký príjem. Opätovne od 26.11.2013 je evidovaný ako nezamestnaný. Od Vojenského úradu, sociálne zabezpečenie Bratislava poberá výsluhový dôchodok mesačne vo výške 130,40 Eur. Preto v roku 2013 podal daňové priznanie, kde mal základ dane vo výške 1.107,91 Eur. Daňové priznanie on ako aj jeho syn podali z dôvodu, že vysoká škola na ktorej študuje navrhovateľ, potrebovala takéto potvrdenia k žiadosti o priznanie štipendia. Keďže v súčasnosti nepracuje nikde, ani jeho plnoletý syn Š., o ktorého sa starajú, plánuje odísť za prácou do Holandska.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.: 8P/269/12 vyplýva, že dňa 27.09.2012 bol vydaný rozsudok, ktorým odporcovia v 1. a 2. rade boli zaviazaní platiť navrhovateľovi každý z nich výživné po 30 Eur mesačne počnúc dňom 05.09.2012. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v čase vyhlásenia rozsudku odporkyňa v 1. rade bola evidovaná ako nezamestnaná a poberala invalidný dôchodok vo výške 150 Eur mesačne. Starala sa o ďalších dvoch synova. Jeden z nich študoval v maturitnom ročníku a druhý na strednej škole. Z výpovede odporcu vyplynulo, že pracuje ako vojak z povolania s pravidelným príjmom v pohyblivej výške od 652,02 Eur až do výšky 770,91 Eur.
Z potvrdenia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici zo dňa 11.02.2012 vyplýva, že navrhovateľ E. W. študuje v 2. ročníku dennej formy štúdia.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že odporkyňa v 1. rade je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 04.07.2013 a odporca v 2. rade od 26.11.2013.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení ( ďalej len Zákon o rodine ) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, pripojeným spisom, ako aj výsluchom účastníkov konania súd zistil, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. Zákon o rodine, ktorý upravuje platenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom ustanovuje, že výživné je možné zrušiť len v prípade ak dieťa je schopné samo sa živiť a plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť rodičov. Ďalšia skutočnosť, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia je, ak dôjde k zmene pomerov medzi účastníkmi konania. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že nenastala ani jedna z týchto dvoch skutočností. Navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť. Študuje dennú formu magisterského štúdia a preto na jeho strane nie sú splnené predpoklady, aby mohol si sám zabezpečiť príjem zo zamestnania. V minulosti pracoval brigádnicky. V súčasnosti žiadnu brigádnickú prácu nevykonáva a nemá žiaden príjem. Nenastala však ani druhá skutočnosť odôvodňujúca zmenu pôvodného rozhodnutia a to, že nastala zmena pomerov medzi účastníkmi konania. V období, kedy bolo stanovené výživné odporkyňa v 1. rade poberala invalidný dôchodok, bola nezamestnaná a starala sa okrem navrhovateľa aj o ďalších dvoch synov. Na jej strane k zmene pomerov nedošlo. Pokiaľ ide o odporcu v 2. rade ani u neho nedošlo k takým výrazným zmenám, aby súd mohol rozsudok zrušiť. Síce odporca v 2. rade mal vyšší príjem zo zamestnania, avšak v súčasnosti má náhradu príjmu a to výsluhový dôchodok. Aj keď tento je v nižšej výške ako bol jeho príjem, ani taká skutočnosť neodôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti, nakoľko podľa zákona výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Súd pre úplnosť dodáva, že zmena skutočnosti nenastala ani na strane navrhovateľa, pretože tento naďalej študuje na vysokej škole.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko nenastala ani jedna zo zákonom stanovených predpokladov, ktoré odôvodňujú zmenu vydaného pôvodného rozhodnutia.
V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporcovia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, avšak žiadne trovy si nežiadali priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.