Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-170-2013.pdf
PDF · 101.16 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/170/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom ul. Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I. - D., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom ul. Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 796,08 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/7/2013-73 z 26.02.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 71,11 EUR a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, č. ú.: XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 796,08 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 627,37 EUR od 15. 12. 2009 do zaplatenia. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov a uložil mu povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 142 EUR, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom vo Svidníku, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 01.10.2012 domáhal, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu 796,08 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 627,37 EUR od 15.12.2009 až do zaplatenia, tiež náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Návrh odôvodňoval tým, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 09.08.2007 s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. 1207952202, na základe ktorej poskytol odporcovi úverový rámec do výšky 663,88 EUR. Odporca si povinnosti podľa úverovej neplnil, riadne a včas nezaplatil dohodnuté splátky, dostal sa do omeškania s platením viac ako troch splátok, ktorá skutočnosť viedla k zosplatneniu úveru a ukončeniu zmluvy. Okresný súd návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný a zamietol ho. Vychádzal pritom z názoru, že navrhovateľ nepreukázal ukončenie právneho vzťahu s odporcom odstúpením od zmluvy a ani platobná história odporcu nepreukazuje deň splatnosti dlhu odporcu. Nie je teda zrejmé, ku ktorému dňu sa stal splatným dlh odporcu a teda aký dlh odporca vlastne dňa 23.3.2010 uznal. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ nedôvodne domáha plnenia titulom uznania záväzku podľa dohody o splátkach z 23.3.2010, pretože nepreukázal, že dlh odporcu k uvedenému dňu existoval. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov konania, avšak v konaní nebol úspešný preto mu okresný súd trovy nepriznal. Odporca náhradu trov konania nežiadal. Vedľajší účastník na strane odporcu bol v konaní úspešný a uplatnil si právo na náhradu trov, ktoré boli vynaložené v celom rozsahu účelne, preto mu ich okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v celom rozsahu priznal.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že odporcovi bol poskytnutý úverový rámec vo výške 663,83 EUR a bola dohodnutá výška minimálnej mesačnej splátky 10 % z hodnoty čerpaných finančných prostriedkov splatná k 21. dňu v mesiaci. Navrhovateľ doložil platobnú históriu odporcu, z ktorej vyplýva čerpanie finančných prostriedkov odporcom. Odporca k dňu 21.9.2007 neuhradil splátku 16,60 EUR, k dňu 21.10.2007 neuhradil splátku 19,92 EUR. Odporca teda neuhrádzal splátky, ktorých výška narastala, preto si svoje povinnosti zo zmluvy riadne neplnil. Aj keď navrhovateľ nepreukázal zánik zmluvy, neobstojí záver súdu, že dlh odporcu v čase jeho uznania neexistoval. Dlh existoval a pozostával z neuhradených splátok. Bolo potrebné právne vychádzať z toho, že odporca uznal existujúci dlh. Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé spôsobilé poskytnúť právnu pomoc v súdnych konaniach spotrebiteľských veciach, pretože jeho členmi sú aj osoby s právnickým vzdelaním. Z tohto dôvodu trovy vedľajšieho účastníka na uplatňovanie alebo bránenie práva neboli vynaložené účelne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Na odvolanie navrhovateľa reagoval vedľajší účastník vyjadrením zo 14.7.2013. Uviedol, že v súdnom konaní nemožno poskytnúť ochranu takému právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, odkázal na podrobnú argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení k žalobe z 28.1.2013. Uviedol, že mu patrí právo na náhradu trov, pretože návrh navrhovateľa bol zamietnutý v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka v súdnom konaní. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2010 (ďalej aj „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 1, 5 OZ v znení účinnom do 31.5.2010).
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom do 31.5.2010 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vyžaduje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
V predmetnej veci krajský súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 01.10.2012 domáhal, aby okresný súd odporcu zviazal na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 796,08 EUR spolu s príslušenstvom. Nárok uplatňovaný v konaní navrhovateľ právne vyvodzoval zo Zmluvy o revolvingovom úvere a o vydaní a používaní kreditnej karty z 9.8.2007, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Navrhoval, aby okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 796,08 EUR pozostávajúcu z istiny vo výške 627,37 EUR (rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a súčtom platieb započítaných na istinu), z úroku vo výške 73,14 EUR (rozdiel medzi úrokmi a súčtom platieb odporcu započítanými na úroky) a zo zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 95,57 EUR. Spolu s istinou a úrokmi si navrhovateľ nárokoval aj ročný úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 627,37 EUR od 15.12.2009 do zaplatenia.
Obsahom spisu je preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (GE Money, a.s., so sídlom v Bratislave) a odporcom bola dňa 9.8.2007 uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere a o vydaní a používaní kreditnej karty (ďalej len „Zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru a zabezpečenie vydania kreditnej karty k úveru právnym predchodcom navrhovateľa. Odporcovi podľa zmluvy bol poskytnutý celkový úverový rámec vo výške 663,88 EUR s tým, že minimálna výška mesačnej splátky bola 10% z hodnoty čerpaných prostriedkov. Splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá k 21. dňu v mesiaci. Povinnosťou veriteľa (právneho predchodcu navrhovateľa) podľa zmluvy bolo na požiadanie zákazníka (odporcu), po splnení zmluvou stanovených podmienok poskytnúť mu peňažné prostriedky do výšky podľa stanoveného úverového rámca. Povinnosťou odporcu podľa zmluvy bolo poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť si ostatné povinnosti podľa zmluvy. Obsah zmluvy v ostatnom bol určený odkazom na Obchodné podmienky a Sadzobník, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, o ktorých odporca vyhlásil, že sa oboznámil s ich obsahom, nemal k nim výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať. Podľa obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, pretože zmluvnými stranami nebola dohodnutá doba, na ktorú bola zmluva uzavretá. Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to údaj o RPMN ani údaj o hodnote priemernej RPMN a neuvádza ani konečnú splatnosť všetkých mesačných splátok. Vzhľadom na to, že odporca si zmluvné povinnosti neplnil riadne a včas, dostal sa do omeškania s uhradením dlžnej sumy v rozsahu viac ako troch mesačných splátok. Podľa zmluvy (bod 7.3 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používane kreditnej karty) navrhovateľ, resp. právny predchodca navrhovateľa mal právo od zmluvy v takejto situácii odstúpiť. Možnosť predčasného ukončenia existencie zmluvného vzťahu týmto spôsobom poskytuje navrhovateľovi aj právna úprava v ustanovení § 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (do 31.12.2007). Predčasné ukončenie zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy nebolo preukázané. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 14.12.2009 spoločnosť GE Money, a.s., so sídlom v Bratislave postúpila v konaní uplatňovanú pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 23.03.2010 Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorej obsahom je vyhlásenie odporcu (bod 2 Dohody), ktorým uznal svoj záväzok zo Zmluvy č.: 1207952202 z 09.08.2007 v rozsahu 627,37 EUR, vrátane nákladov inkasného konania vo výške 119,41 EUR. Súčasťou Dohody je aj vyhlásenie odporcu o tom, že má vedomosť o premlčaní uznaného dlhu (bod 3 Dohody). Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane odporcu dňa 6.12.2012 v písomnom podaní z 28.1.2013 vzniesol námietku premlčania v konaní uplatňovaného nároku pri splátkach, ktorých splatnosť nastala 3 roky pred podaním žaloby. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, okrem premlčania nároku aj pre neprijateľnosť zmluvných dojednaní spotrebiteľskej zmluvy (neprimeranosť zmluvnej pokuty, výšku úrokov z omeškania). Okresný súd návrh zamietol, pretože navrhovateľ nepreukázal, že dlh odporcu ku dňu jeho uznania existoval a preto ho odporca dohodou z 23.03.2010 nemohol uznať.
Krajský súd sa po preskúmaní veci s rozhodnutím okresného súdu stotožnil a podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ho potvrdil ako vecne správne.
K dôvodom, ktoré uviedol okresný súd v odôvodnení zamietajúceho rozhodnutia, pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu krajský súd dodáva nasledovné:
Predmetom zmluvného vzťahu založeného zmluvou z 09.08.2007 bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že od zmluvy odstúpil a preto došlo k predčasnému ukončeniu platnosti zmluvy, čím nastala splatnosť celého dlhu, ktorý odporca uznal. Predložil dohodu o splátkach z 23.03.2010, v zmysle ktorej odporca uznal dlh (istinu) vo výške 627,37 EUR a náklady inkasného konania v sume 119,41 EUR. Uznať možno dlh vtedy, ak dlh vznikol (t. j. keď sa záväzok stal splatným). V predmetnej veci sa navrhovateľ úspešne mohol domáhať plnenia na základe uznania dlhu len vtedy, ak by preukázal, že dlh existoval v uznanom rozsahu už v čase uznania podľa dohody z 23.03.2010. Navrhovateľ však túto podstatnú skutočnosť nepreukázal. Nedoložil ukončenie zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy a preto nemohla nastať ani predčasná splatnosť celého záväzku odporcu. Navrhovateľ pojmovo nerozlišuje medzi peňažným záväzkom, ktorý sa nestal splatným a dlhom (splatný záväzok). Platné uznanie existujúceho dlhu v danej veci vylučujú aj časové súvislosti. Ak za okamih ukončenia zmluvy podľa tvrdenia navrhovateľa treba považovať najneskôr deň, ktorým bol na okresný súd doručený návrh na začatie konania, t. j. 01.10.2012, tento nastal neskôr ako došlo k uznaniu dlhu v dohode z 23.03.2010. Z uvedeného logicky vyplýva, že odporcom uznaný dlh v čase uznania neexistoval a preto ho odporca ani nemohol uznať.
Pokiaľ uznanie dlhu alebo záväzku má zakladať vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh (záväzok) k okamihu uznania existoval, prejav vôle dlžníka smerujúci k uznaniu dlhu (záväzku) musí byť jednoznačný a musí sa bez pochybností vzťahovať k určitému záväzku. Právny dôvod dlhu (titul vzniku) musí byť jasný. Za dostatočnú formuláciu právneho dôvodu dlhu (mimo jeho výšky) sa považuje aj odkaz na okolnosti, v ktorých je dôvod dlhu obsiahnutý (špecifikovaný) alebo z nich nepochybne vyplýva. V predmetnej veci odkaz na tieto okolnosti nie je dostatočne zrozumiteľný. Identifikácia nároku uplatňovaného v konaní a dohode o uznaní dlhu je rozdielna. Dohoda o uznaní na jednej strane uvádza, že odporca uznal dlh (istinu) v sume 627,37 EUR zo zmluvy o revolvingovom úvere z 9.8.2007. Navrhovateľ sa však v konaní proti odporcovi návrhom domáha zaplatenia okrem istiny aj príslušenstva a poplatkov, hoci tieto neboli predmetom uznania. Z dokladu „Platobná história“ vyplýva, že odporca z poskytnutého úverového rámca čerpal prostriedky spolu vo výške 955,55 EUR a z nich uhradil 407,33 EUR. Dlh na istine by teda mohol uznať do výšky 548,22 EUR, pretože iba v tomto rozsahu by ku dňu uznania na istine existoval, ak by navrhovateľ preukázal odstúpenie od zmluvy a plnenie odporcu započítal na istinu. Uznanie dlhu neobstojí, pretože predmetom uznania je (istina) suma v rozsahu 627,37 EUR. Tento záver je opodstatnený aj s ohľadom na výpis z histórie platieb, ktorý udáva čiastkové čerpanie prostriedkov odporcom ku dňu uznania. Z tejto skutočnosti navrhovateľ nesprávne vyvodzuje existenciu dlhu. Opomína, že história platieb preukazuje aj to, že odporca splátky úveru čiastočne uhrádzal a svoje povinnosti si plnil. Nemožno teda vyvodzovať existenciu dlhu, ktorý odporca mienil uznať podľa dohody z okolnosti, že odporca v celom rozsahu neuhradil niektoré splátky z čerpaných peňažných prostriedkov. Ak ku dňu uzavretia dohody, t. j. k 23.03.2010 odporca v celom rozsahu neuhradil všetky poskytnuté peňažné prostriedky, uvedená skutočnosť ešte nezakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania podľa základe dohody z 23.3.2010.
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 23.03.2010 predstavuje zmluvnú modifikáciu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu založeného samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 26.02.2013 (č. l. 64) je zrejmé, že význam premlčania práva mu nebol jasný a k námietke premlčania vedľajšieho účastníka sa pripojil po vysvetlení právnej podstaty inštitútu premlčania. Uzavretie dohody inicioval navrhovateľ a predložil odporcovi vopred pripravený formulár, kde okrem dohody o splátkach vložil jednostranný úkon uznania záväzku, čím chcel dosiahnuť založenie plynutia novej premlčacej doby. Odporcovi zmysel a právne následky plynúce z uzavretia Dohody o splátkach a uznaní záväzku dostatočne nevysvetlil. Obdobné prípady postupu navrhovateľa sú odvolaciemu súdu známe z jeho úradnej činnosti. Postup navrhovateľa nemožno hodnotiť inak ako zneužitie práva, ktorého výkon je v rozpore s dobrými mravmi a nemožno mu poskytnúť právnu ochranu. Odporca podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára o uznaní dlhu z 23.03.2010 nič nezískal. Naopak z iniciatívy navrhovateľa si svoje postavenie zhoršil. Spotrebiteľské zmluvy pritom nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predĺženie premlčacej doby
odporcom v rámci dohody o uzavretí splátkového kalendára uznaním záväzku treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nerovnováhu v postavení zmluvných strán vytvára. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné a na dohodu zmluvných strán z 23.03.2010 nemožno prihliadať a ani nevyvolala žiadny účinok.
Vedľajší účastník na strane odporcu dňa 28.01.2013 vzniesol námietku premlčania celého nároku navrhovateľa. K námietke sa pripojil odporca na pojednávaní 26.02.2013. Premlčanie bolo potrebné posudzovať podľa § 397 ObZ, podľa ktorého premlčacia doba je 4 roky, ak zákon neustanovuje inak. Zmluva o úvere z hľadiska svojho systematického zaradenia v Obchodnom zákonníku patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 6 písm. d/ ObZ) a jej právny režim spôsobuje, že tento zmluvný typ sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na to, kto je subjektom zmluvného vzťahu. K predčasnému ukončeniu platnosti zmluvy v dôsledku odstúpenia nedošlo, preto rozhodujúci bol okamih zročnosti jednotlivých úverových splátok, od ktorého začala plynúť premlčacia doba splátok. V zmluve bola dohodnutá splatnosť jednotlivých splátok k 21. dňu v mesiaci. Poslednú platbu odporca realizoval 17.04.2008 a následne platobná história zaznamenáva pasívne položky súvisiace s účtovanými úrokmi a sankčnými poplatkami. Splatnosť poslednej mesačnej splátky nastala dňom 21.04.2008, preto od nasledujúceho dňa plynula 4 ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde. Návrh na začatie konania bol na okresnom súde podaný dňa 01.10.2012, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty. Nárok na plnenie zo zmluvy bol v celom rozsahu premlčaný, pretože splatnosť ostatných splátok nastala už pred 21.04.2008. Tento záver platí aj vo vzťahu k úrokom, ktorých splatnosť nastáva so splatnosťou splátky a nie je podstatné, kedy podľa platobnej histórie boli zaznamenané. K rovnakému záveru možno dospieť aj ohľadom nárokov, ktoré v súdnom konaní možno samostatne uplatniť (poplatky). Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia podľa žaloby predstavovala sumu 796,08 EUR, ktorá pozostávala z istiny 627,37 EUR, riadneho úroku 73,14 EUR a poplatkov 95,57 EUR (úroky z omeškania 0,00 EUR, zmluvná pokuta 0,00 EUR).
Okresný súd dospel k správnemu záveru, že z dohody o splátkach zo dňa 23.03.2010 pri posudzovaní nároku navrhovateľa nie je možné vychádzať. Pre dôvodne vznesenú námietku premlčania odporcom a vedľajším účastníkom na jeho strane bolo potrebné návrh podľa § 388 ods. 1 ObZ zamietnuť, pretože ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.). Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a nevzniklo mu právo na náhradu trov. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania nenárokoval a vedľajší účastník, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov z dôvodu právneho zastúpenia celkom za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), režijný paušál vo výške 7,81 EUR k úkonu a 20% DPH z odmeny a náhrady vo výške 11,85 EUR. Trovy boli vedľajším účastníkom určené v správnej výške a v konaní boli vynaložené účelne. Krajský súd z uvedeného dôvodu uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, so sídlom vo Svidníku.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.