Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/293/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľky I., štátnej občianky SR, proti odporcovi I., štátnemu občanovi SR, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté XX. septembra 2007, vedené v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku XX, ročník 2007, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom podaným na tunajší súd 9. septembra 2013 žiadala, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol. Z manželstva nepochádzajú maloleté deti.

Návrh odôvodnila tvrdeniami, že v súčasnosti považuje svoj vzťah s manželom za formálny zväzok. S odporcom sa zoznámila v roku 2000 a po 6-ročnej známosti spolu uzavreli manželstvo. Najprv bývali u jej rodičov v U. a popri tom si stavali dom v F.. V F. žili necelé dva roky. Práve v tom čase sa medzi nimi začali objavovať prvé nezhody. Odporca mal problém nájsť si trvalé zamestnanie, objavovali sa finančné problémy, dlhy, a tým aj problémy v ich vzťahu. Obaja mali rozdielne názory na vedenie domácnosti. Uviedla, že manžel nemal záujem na vedení domácnosti. Po pretrvávajúcich problémoch odporca odišiel bývať do svojho rodiska ku svojej matke. Za toto obdobie sa manželia odcudzili, nežili spolu ani intímne. Ich vzťah sa vážne narušil a nedokážu ho už obnoviť. Ich komunikácia sa zúžila len na nevyhnutné záležitosti týkajúce sa platenia spoločnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka tiež uviedla, že jej manžel udržiava mimomanželský vzťah.

Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 11. februára 2014 odporca potvrdil, že si hľadal mimomanželské vzťahy ešte počas manželstva, čo odôvodnil tým, že si ho manželka nevšímala. Taktiež potvrdil, že manželia mali rozdielne názory na chod spoločnej domácnosti a rozdielne povahy. S návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Podľa ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

V prejednávanej veci súd na pojednávaní konanom 11. februára 2014 za prítomnosti účastníkov konania vyhlásil rozsudok tak, ako je obsahom výrokovej časti tohto rozhodnutia. Tento rozsudok súd odôvodnil a poučil účastníkov o odvolaní, ktoré proti rozhodnutiu môžu podať. Po vyhlásení rozhodnutia sa všetci účastníci vzdali práva podať voči všetkým výrokovým častiam rozsudku odvolanie. Preto súd vychádzajúc z citovaného ustanovenia písomné odôvodnenie tohto rozsudku redukoval iba na rozsah požadovaný citovaným zákonným ustanovením.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá , podľa ktorého účastníci konania o rozvod manželstva v zásade nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd Prešov.

Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto práva už raz výslovne vzdala.

Manžel, ktorý po uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 (troch) mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.