Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5CoP-2-2014.pdf
PDF · 73.19 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Emílie Zimovej v právnej veci navrhovateľky C. E., bytom G. XXX/XX, Česká republika proti odporcovi B. E., bytom K. L. E., Q. XX/XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. septembra 2013, č.k. 26P/242/2012-33, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti k odporcovi. V rozhodnutí konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 32P/190/2008-27 zo dňa 23.01.2009 bolo naposledy zvýšené výživné pre odporcu na sumu 30 % zo sumy životného minima podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine s účinnosťou od 01.07.2007. Z potvrdenia Strednej odbornej školy stavebnej v X. je zrejmé, že odporca je v školskom roku 2013/2014 žiakom W. triedy formou denného štúdia. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti k odporcovi s účinnosťou od 30.07.2012. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca je žiakom W. triedy Strednej odbornej školy stavebnej v X. v školskom roku 2013/2014 formou denného štúdia. Zákonný zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Odporca stále študuje na strednej škole dennou formou, štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie a aj napriek tomu, že dovŕšil plnoletosť, nezískal schopnosť samostatne sa živiť. Nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky, kvôli ktorému nemá možnosť sa zamestnať, jej nízky príjem, ďalšia vyživovacia povinnosť nemôžu byť dôvodmi pre zrušenie vyživovacej povinnosti k odporcovi. Na základe uvedeného súd prvého stupňa návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. V zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. by úspešnému odporcovi patrila náhrada trov konania. Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil, súd prvého stupňa mu ju nepriznal.
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa zmenil a zrušil jej vyživovaciu povinnosť k odporcovi. Opätovne poukazovala na jej zlý zdravotný stav, ako i na dlh, ktorý jej na výživnom narastá. Ďalej uviedla, že všetky doklady ohľadom jej zlého zdravotného stavu doložila.
Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Zákonný zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Dosiahnutím plnoletosti, ani inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a správne v danom prípade rozhodol, keď návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti k odporcovi, ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd mal v danom prípadne zhodne so súdom prvého stupňa za preukázané, že odporca stále študuje na strednej škole dennou formou, štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie a aj napriek tomu, že dovŕšil plnoletosť, nezískal schopnosť samostatne sa živiť. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, tak ako už konštatoval súd prvého stupňa, že nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky, kvôli ktorému nemá možnosť sa zamestnať, jej nízky príjem, ďalšia vyživovacia povinnosť nemôžu byť dôvodmi pre zrušenie vyživovacej povinnosti k odporcovi, nakoľko v zmysle Zákona o rodine, pokiaľ dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a s § 151 O.s.p., kedy úspešnému odporcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .