Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-216-2012.pdf
PDF · 130.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/216/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd z a m i e t a.
II. Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a.
III. Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhmi zo dňa 27.09.2012 sa domáhal navrhovateľ voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Brezno, pretože tento nerozhodol o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla nesplnením záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o úvere v zákonom stanovenej lehote, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou adresovanou odporkyni podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
V konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 5C/216/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 986/2011 proti povinnej Q. V. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnej pre dlžnú istinu 474,31 Eur s príslušenstvom), súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 473 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 933,06 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a nemajetkovej ujmy vo výške 186,60 Eur (20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 5C/237/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 1091/2011 proti povinnej N. C. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnej pre dlžnú istinu 914,87 Eur s príslušenstvom), súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo trvať viac ako 97 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 3.055,04 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a nemajetkovej ujmy vo výške 611,01 Eur, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ako náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 5C/269/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 2Er 1945/2010 proti povinnému E. B. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnému pre dlžnú istinu 884,-Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 162 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 3.461,13 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a nemajetkovej ujmy vo výške 692,23 Eur (20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 5C/277/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 2Er 1585/2010 proti povinnému B. C. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnému pre dlžnú istinu 519,-Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 191 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 2.346,92 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a nemajetkovej ujmy vo výške 469,38 Eur (20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 5C/289/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 2Er 1466/2009 proti povinnej M. Z. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnej pre dlžnú istinu 1.258,67 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 331 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 610,36 Eur, ako aj náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 5C/306/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 2Er 785/2010 proti povinnému B. A. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnému pre dlžnú istinu 511,47 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 327 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 602,99 Eur, ako aj náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 5C/308/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 2Er 1548/2010 proti povinnému P. Z. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnému pre dlžnú istinu 404,-Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 195 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 359,58 Eur, ako aj náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 5C/313/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 947/2011 proti povinnému W. V. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnému pre dlžnú istinu 716,33 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 184 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 339,30 Eur, ako aj náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 5C/327/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 2Er 2019/2010 proti povinnému B. I. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnému pre dlžnú istinu 5.215,41 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia vydaním poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 169 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 311,64 Eur, ako aj náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 5C/341/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 795/2011 proti povinnej C. Z. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnej pre trovy konania) súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 216 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 398,30 Eur, ako aj náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 5C/352/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 2Er 1548/2010 proti povinnému P. Z. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnému pre dlžnú istinu 404,-Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 195 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 1.816,40 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a nemajetkovej ujmy vo výške 363,28 Eur (20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
Uznesením č.k. 5C/216/2012-24 zo dňa 22.04.2013 súd v zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") spojil veci pôvodne vedené pod sp.zn. 5C/216/2012, sp.zn. 5C/237/2012, sp.zn. 5C/269/2012, sp.zn. 5C/277/2012, sp.zn. 5C/289/2012, sp.zn. 5C/306/2012, sp.zn. 5C/308/2012, sp.zn. 5C/313/2012, sp.zn. 5C/327/2012, sp.zn. 5C/341/2012 a sp.zn. 5C/352/2012 na spoločné konanie s tým, že ďalej budú tieto veci vedené pod sp.zn. 5C/216/2012.
Dňa 17.05.2013 sa odporkyňa vyjadrila k návrhu navrhovateľa a žiadala žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu a zistil tento skutkový stav:
Podľa vyjadrenia navrhovateľa tento vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V zmysle ustanovenia § 38 a nasledujúcich zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučného poriadku) požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoje pohľadávky vzniknuté neplnením záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere.
V spojených veciach sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní z dôvodu, že exekučný súd nevydal na žiadosť súdneho exekútora rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v jeho prospech v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ktorá lehota bola stanovená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to až po uplynutí zákonom stanovenej doby, pričom veci nevykazovali prvky nadmernej zložitosti ani si nevyžadovali spoluprácu s účastníkmi konania.
Navrhovateľ vzniesol námietku predpojatosti okresného súdu vzhľadom na to, že vecne aj miestne príslušným vo veci konať je súd, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva uplatňované touto žalobou.
Navrhovateľ podal súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov
- rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu. Exekútor následne podal žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, o ktorých mal exekučný súd rozhodnúť v lehote 15 dní ustanovenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že výnimka z 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia v citovanom ustanovení platnom od 01.06.2010 do 31.05.2011 a od 01.06.2011 sa v prípade rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov nemala uplatňovať (lebo nešlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní neobsahuje slovné spojenie rozhodcovská komisia, ale spojenie rozhodcovský súd. Podľa odbornej literatúry sa vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie, resp. zmierom ňou schváleným, rozumelo rozhodnutie v pracovných sporoch vydané rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom konaní podľa § 207 Zákonníka práce a vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučným titulom teda nebolo rozhodnutie rozhodcovskej komisie, preto neprichádzala do úvahy ani výnimka uvedená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že 15-dňová lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. V konaniach v období platnosti § 44 ods. 2 Exekučného poriadku od 01.02.2002 do 31.05.2010 mal súd zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu alebo rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica.
Exekučný súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, sa dostal do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci neprináležala a tak porušil základnú zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd konal tak, že sám rozhodol vo veci uznesením. Táto právomoc by mu prináležala len vtedy, ak by si ju odvodzoval od § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z., avšak exekučný súd nekoná o zrušení tuzemského rozsudku. Ak nedôjde k včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok uvedených v § 40 zákona č. 244/2002 Z.z., zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu bez splnenia zákonných podmienok, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej.
Z dôvodov uvedeného nesprávneho úradného postupu požadoval od odporkyne náhradu majetkovej škody, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a náhradu nemajetkovej ujmy, keď konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Tento bol následkom nesústrednej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva navrhovateľa a tým ku zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že dôjde zákonným postupom súdu ku vymoženiu jeho pohľadávky alebo požadoval náhradu majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v sume 125,-Eur pozostávajúce z výdavkov a) na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70,-Eur, b) na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,-Eur a c) na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje vo výške 15,-Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom alebo vo výške 55,-Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na zmätočnosť návrhu, v ktorom nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, sú nesprávne uvedené údaje o povinných a nie sú uvedené ani dátumy doručenia podaní na súd, čo má význam pre posúdenie celej veci a ani dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Ďalej uviedla, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Zo znenia § 15 a § 16 zákona 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Návrh na súd však navrhovateľ podal ešte pred uplynutím tejto lehoty, keď prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku boli odporkyni doručené dňa 23.04.2012. Navrhovateľ neposkytol súčinnosť pri prejednaní jeho návrhu na predbežné prerokovanie nároku, keď nereagoval na výzvu na doplnenie týchto žiadostí. Z týchto dôvodov nárok navrhovateľa odporkyňa nepovažovala za predbežne prerokovaný.
Ohľadom existencie prieťahov v konaniach poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), keď pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti, právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že sa sudca dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní. Navrhovateľ nepreukázal, že by podal v predmetných exekučných konaniach sťažnosti alebo že by existovalo takéto právoplatné rozhodnutie v disciplinárnom konaní alebo rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by konštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov mala odporkyňa za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup tvrdený navrhovateľom v návrhu.
Ku samotnému nároku na náhradu škody uviedla, že tento predpokladá preukázanie nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi.
Ohľadom nedodržania zákonnej lehoty pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia odporkyňa uviedla, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ale iba na vydanie poverenia. Ak súd exekútora nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a logicky sa ani nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Zároveň je nepochybné, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa odrazili v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Ako vyplýva z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 5Cdo 291/2010, 3MCdo 11/2010) vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, ako aj preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Zároveň vzniesla námietku premlčania v zmysle § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009.
Ohľadom majetkovej škody odporkyňa uviedla, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom a nespôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku na súde. Zároveň uviedla, že navrhovateľ nepreukázal, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku rozhodnutia súdu a navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul aj podaním návrhu na začatie konania, čo neurobil a sám tým prispel k situácii, ktorú namieta. Vo vzťahu ku požadovanej materiálnej škode poprela tvrdenie navrhovateľa, že nie je možné vymôcť pohľadávky od dlžníkov a tiež, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ by aj pohľadávky boli nevymožiteľné, navrhovateľ nepreukázal, že sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu. Ohľadom paušálne uplatňovanej majetkovej škody uviedla, že tieto nároky, ktoré navrhovateľ si uplatňuje sú iba čisto hypotetické a požadovať paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové.
Kritériá, ktoré majú vplyv na výšku nemajetkovej ujmy sú uvedené v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo k zániku jeho podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ani v čom a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy, čím teda navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 11.02.2014. Odporkyňa sa z pojednávania ospravedlnila. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil. E-mailovým podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.02.2014 o 19.22 hod. (piatok) navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti o porušení jeho práva na zákonného sudcu v danej veci. K žiadosti pripojil kópiu tejto sťažnosti, na ktorej nie je uvedený dátum jej spísania ani z nej nevyplýva, či a kedy bola doručená Ústavnému súdu SR. Návrh na zrušenie nariadeného pojednávania bol odôvodnený prebiehajúcim konaním o jeho sťažnosti na Ústavnom súde SR.
Podľa obsahu súd potom posudzoval túto žiadosť na "zrušenie pojednávania" ako návrh na odročenie pojednávania v zmysle § 119 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel. Tvrdené konanie Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti nepovažoval za dôvod pre odročenie pojednávania, keďže sa nejednalo ani o dôvod pre prerušenie konania v zmysle § 109 Občianskeho súdneho poriadku. Súd potom nevyhovel žiadosti navrhovateľa na odročenie pojednávania a konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov zamietol návrh na prerušenie konania, pretože v danej veci nie sú dôvody na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. O návrhu navrhovateľa na vylúčenie sudcov Okresného súdu Brezno z rozhodovania v predmetnej veci resp. v predmetných spojených veciach právoplatne rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici svojimi uzneseniami sp.zn. 14NcC 134/2012, sp.zn. 15NcC 121/2012, sp.zn. 13NcC 122/2012, sp.zn. 14NcC 172/2012, sp.zn. 14NcC 131/2012, sp.zn. 14NcC 134/2012, sp.zn. 17NcC 132/2012, preto neexistuje otázka, ktorú v tomto konaní Okresný súd Brezno nie je oprávnený riešiť. Okresný súd Brezno je tiež toho názoru, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky v súvislosti s podanou sťažnosťou navrhovateľa, ktorej podanie na Ústavnom súde SR však navrhovateľ nepreukázal, neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie okresného súdu v danej veci. V tejto sťažnosti navrhovateľ uviedol, že sa týka uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14NcC/148/2012, ale v spojených veciach sa rozhodovalo vyššie uvedenými uzneseniami krajského súdu, medzi ktorými sa toto uznesenie nenachádza.
Odporkyňa v konaní namietala, že navrhovateľ doručil súdu návrh predčasne, pred uplynutím šesťmesačnej lehoty uvedenej v § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania súdu už táto lehota uplynula, súd nepovažoval túto argumentáciu za dôvod, aby bol návrh zamietnutý pre predčasnosť.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.02.2002 do 31.05.2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2011 do 17.01.2013), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Po oboznámení sa s obsahom exekučných spisov Okresného súdu Brezno sp.zn. 4Er/986/2011, sp.zn. 4Er/1091/2011, sp.zn. 2Er/1945/2010, sp.zn. 2Er/1585/2010, sp.zn. 2Er/1466/2009, sp.zn. 2Er/785/2010, sp.zn. 2Er/1548/2010, sp.zn. 4Er/947/2011, sp.zn. 2Er/2019/2010 a sp.zn. 2Er/1353/2010 má súd za to, že tvrdenie navrhovateľa v návrhu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nie je pravdivé.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 4Er/986/2011 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 03.08.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 20.09.2011 (konanie sa teda nezačalo 19.06.2009, ani rozhodnutie nebolo vydané dňa 05.10.2010 ako uviedol v návrhu navrhovateľ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2011 a následne bola exekúcia zastavená.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 4Er/1091/2011 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 18.08.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 08.09.2011 (nie dňa 03.10.2011 ako uviedol v návrhu navrhovateľ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2011. Následne okresný súd exekúciu zastavil.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 2Er/1945/2010 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 26.11.2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola potom zamietnutá uznesením zo dňa 30.12.2010 (nie dňa 17.02.2011 ako v návrhu uviedol navrhovateľ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2011. Následne okresný súd exekúciu zastavil.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 2Er/1585/2010 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 30.09.2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 19.11.2010 (nie dňa 30.01.2011 ako v návrhu uviedol navrhovateľ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2010. Navrhovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, ale to potom zobral späť a odvolacie konanie bolo zastavené. Následne okresný súd exekúciu zastavil.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 2Er/1466/2009 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 14.12.2009. Okresný súd pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia žiadal od Stáleho rozhodcovského súdu doloženie celého rozhodcovského spisu. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 02.08.2010 (nie zo dňa 05.10.2010 ako v návrhu uviedol navrhovateľ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2010. Navrhovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, ale to potom zobral späť a odvolacie konanie bolo zastavené. Následne okresný súd exekúciu zastavil.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 2Er/785/2010 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 28.04.2010. Okresný súd pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia žiadal od súdneho exekútora, ako aj od Stáleho rozhodcovského súdu doloženie celého rozhodcovského spisu a príslušných listín, až následne po ich doručení bolo možno posúdiť všetky okolnosti vydania rozhodcovského rozsudku, ktorý bol súdu predložený ako exekučný titul. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 09.11.2010 (nie dňa 30.01.2011 ako uviedol v návrhu navrhovateľ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2010. Navrhovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, ale to potom zobral späť a odvolacie konanie bolo zastavené. Následne okresný súd exekúciu zastavil.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 2Er/1548/2010 (konania pôvodne vedené pod sp.zn. 5C/308/2012 a sp.zn. 5C/352/2012) bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 23.09.2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 09.11.2010 (nie dňa 30.01.2011 ako uviedol v návrhu navrhovateľ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2010. Navrhovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, ale to potom zobral späť a odvolacie konanie bolo zastavené. Následne okresný súd exekúciu zastavil.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 4Er/947/2011 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 28.07.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 07.11.2011 (nie dňa 25.11.2011 ako uviedol v návrhu navrhovateľ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2011. Následne okresný súd exekúciu zastavil.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 2Er/2019/2010 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 10.12.2010. Súd žiadal právneho zástupcu oprávneného o oznámenie, za akým účelom bol povinnému poskytnutý predmetný úver a z akých skutočností resp. dôkazov účel poskytnutia úveru vyplýva. Povinný bol písomne žiadaný, aby uviedol za akým účelom mu bol poskytnutý úver a aby opísal v stručnosti rokovania medzi účastníkmi zmluvy ohľadne úveru a výšky poskytnutého úveru. Po doložení dokladov bola žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 07.03.2011 (nie dňa 01.04.2011 ako uviedol v návrhu navrhovateľ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2011. Navrhovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, ale Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 30.06.2011 potvrdil uznesenia okresného súdu. Následne okresný súd exekúciu zastavil.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 2Er/1353/2010 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 13.08.2010. Okresný súd pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia žiadal od súdneho exekútora, ako aj od Stáleho rozhodcovského súdu doloženie celého rozhodcovského spisu a príslušných listín, až následne po ich doručení bolo možno posúdiť všetky okolnosti vydania rozhodcovského rozsudku, ktorý bol súdu predložený ako exekučný titul. Žiadosť o udelenie poverenia bola následne zamietnutá uznesením zo dňa 19.11.2010 (nie dňa 30.01.2011 ako uviedol v návrhu navrhovateľ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2010. Navrhovateľ proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, ale to potom zobral späť a odvolacie konanie bolo zastavené. Následne okresný súd exekúciu zastavil.
Na námietku premlčania, ktorú vzniesla odporkyňa súd neprihliadal, pretože ani v jednom konaní nedošlo k uplynutiu premlčacej doby, keď žiadosti o udelenie poverenia boli súdu doručené najskôr dňa 14.12.2009 a najneskôr dňa 18.08.2011.
S účinnosťou od 01.06.2010 došlo k novelizácii ustanovenia § 44 Exekučného poriadku. Zákonodarca v ustanovení § 44 ods. 2 uviedol, že lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Je pravdou, že v tej dobe platné znenie § 41 ods. 2 písm. d) odkazovalo na rozhodnutia rozhodcovských komisií, nie rozhodcovských súdov, ale súdna prax aj teória zahŕňala pod výklad tohto zákonného ustanovenia aj exekučný titul rozhodnutie rozhodcovského súdu, čo potvrdil ďalší legislatívny vývoj.
Podľa prílohy k uzneseniu Ústavnoprávneho výboru NR SR č. 820 zo dňa 23.02.2010 bola potreba prijatia novely (zákon č. 144/2010 Z.z.) odôvodnená tak, že "prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora v prípadoch, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, bola výraznou prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií, zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní." Z uvedeného potom vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo neaplikovať 15-dňovú lehotu pri poverení exekútora aj v prípadoch, keď exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, aj keď to nebolo výslovne v Exekučnom poriadku upravené.
Súd je oprávnený a zároveň aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, teda aj pred samotným vydaním poverenia. Súd preskúmaním exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný súd má teda oprávnenie skúmať tak formálnu, ako aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Toto oprávnenie mu vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie vo veci Asturcom sp.zn. C-40/08) aj rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 5Cdo 291/2010, 3MCdo 11/2010).
K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia súd uvádza, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 ukladalo súdu, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vydať
v lehote 15 dní od doručenia žiadosti rozhodnutie, ktorým poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Až v tretej vete citovaného ustanovenia je upravený postup súdu v prípade, ak žiadosť súdneho exekútora zamieta. Takéto poradie zachované aj po následných novelách. Pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia teda nebola ani v súčasnom znení predmetného zákonného ustanovenia nie je uvedená lehota na rozhodnutie, čo vyplýva z jazykového, gramatického a systematického výkladu. Nebol potom naplnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane odporkyne pre tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v nedodržaní tejto lehoty. Súd v týchto prípadoch konal bez zbytočného odkladu, keď si spravidla vyžiadaval listiny potrebné pre preskúmanie splnenia podmienok na vydanie exekučného titulu a následne po ich doručení súd rozhodol o zamietnutí predmetnej žiadosti z dôvodu, že podmienky na vydanie rozhodcovského rozsudku neboli splnené a po právoplatnosti tohto uznesenia exekúciu zastavil.
Rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemohlo ísť o nesprávny úradný postup, ale len o nezákonné rozhodnutie, a to v zmysle ustanovenia § 6 ods. 4 zákona 514/2003 Z. z. Za nesprávny úradný postup nemožno považovať taký postup, ktorý našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia, prípadne právne posúdenie veci. Podľa názoru súdu takéto rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia nie je ani nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ani nezákonným rozhodnutím, ktorým by orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu na strane odporkyne ako základnej podmienky vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
Ohľadom navrhovateľom tvrdenej skutočnosti, že vyvinul enormné úsilie a podával žiadosti o informácie o stave konania (dňa 02.07.2009, dňa 23.09.2009, dňa 13.11.2009, dňa 25.02.2009, ako aj sťažnosti na prieťahy v konaní dňa 30.08.2010, dňa 23.11.2010 a dňa 25.05.2011) v konaniach vedených pod sp.zn. 2Er/1466/2009, sp.zn. 2Er/785/2010, sp.zn. 2Er/1548/2010, sp.zn. 4Er/947/2011, sp.zn. 2Er/2019/2010, sp.zn. 2Er/1353/2010 súd konštatuje, že tieto žiadosti o informáciu o stave konania mal podať ešte skôr ako boli súdu doručené žiadosti o udelenie poverenia a v spisoch sa žiadne takéto žiadosti ani nenachádzajú. V sťažnosti, ktorú podal dňa 30.08.2010 uviedol iba jedno z exekučných konaní, ktoré sú predmetom tohto konania, a to sp.zn. 2Er/785/2010, ale táto sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná vzhľadom na to, že súd vo veci konal a vyžiadal listinné doklady a sťažnosť zo dňa 23.11.2010 sa týkala iba konaní sp.zn. 2Er/785/2010, sp.zn. 2Er/1353/2010 a sp.zn. 2Er/1548/2010, avšak táto sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná, pretože v čase jej podania bolo vo veciach rozhodnuté. V sťažnosti, ktorú podal v roku 2011 už žiadne z predmetných konaní neuviedol. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že nedošlo k žiadnym prieťahom v konaniach a tieto ani neboli konštatované, pretože súd konal plynulo aj napriek enormnému počtu návrhov v exekučných veciach.
Súd má tiež za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik tvrdenej majetkovej škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom (ktorej výšku v návrhu vôbec nezdôvodnil a nezhoduje sa so sumou, ktorú žiadal v exekučnom konaní) resp. náhradu paušálnej sumy ani nemajetkovej ujmy, pretože nepreukázal z akého dôvodu sa nemôže domáhať plnenia od povinných na základe žaloby pred všeobecným súdom. Zastavením exekučného konania exekučný súd prelomil materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zanikla zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 zákona č. 422/2002 Z.z. odpadá prekážka rei iudicatae na uplatnenie práva na súde. Exekučný súd nekonal v neprimerane dlhej dobe, ale naopak o zamietnutí žiadostí rozhodol v krátkom čase po ich doručení prípadne po doručení vyžiadaných dokladov. Zamietnutie žiadostí zapríčinil samotný navrhovateľ, ktorý formuloval rozhodcovskú doložku vo svojich zmluvných podmienkach tak, že spôsobil jej neprijateľnosť.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa bola síce v konaní úspešná, ale náhradu trov konania jej súd nepriznal, pretože si ich nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
V odvolaní okrem náležitostí v zmysle § 42 ods. 3 a 79 ods. 1 OSP, musí byť uvedené, proti ktorému súdu a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a OSP),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).