Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/81/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: V. A., bytom O. XX/X, R. - S., právne zast. JUDr. Františkom Beňom, advokátom so sídlom S. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa 17, Žilina, za účasti účastníčky konania: C. A., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, R. - S., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu Žilina č.k. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00701/Cho zo dňa 10.06.2013 v spojení s jeho opravou zo dňa 24.06.2013, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č.: ObU-ZA- OVBP2/B/2013/00701/Cho zo dňa 10.06.2013 z r u š u j e podľa

a a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 331,13 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 70,- eur z titulu súdneho poplatku, všetko na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Františka Beňa, advokáta so sídlom vo S., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 15000/2013-OS-MIL zo dňa 20.03.2013 Mesto Žilina vydalo dodatočné stavebné povolenie stavebníkovi C. A. na prístavbu, nadstavbu a stavebné úpravy rodinného domu + NN prípojka podľa v znení neskorších predpisov (Stavebný zákon) v nadväznosti na až 66 Stavebného zákona. Týmto rozhodnutím dodatočne povolilo už vykonané stavebné práce (stavba): rozostavaná hrubá stavba. Prístavba nie je zrealizovaná

- zádverie, kde bude nové schodište do nadstavby. Nie je zrealizovaný krov nad celým domom, ani nadstavba v dlhšej časti domu, kde je pôvodný krov. V kratšej časti domu je provizórna pultová strecha (hranoly + plechová krytina). Nie je zrealizovaná elektrická prípojka. Stropná konštrukcia nad miestnosťou č. 7 a 8 je už zrealizovaná. Stavba je určená na bývanie, charakterom je to trvalá, pozemná stavba, postavená na pozemku CKN parcele č. 610 k. ú. S.. O námietkach rozhodlo tak, že námietky účastníkov konania sa zamietajú. Námietky vzniesol H. S. s manželkou P. S. a V. A.. Čo sa týka námietky V. A. (žalobca), túto vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože k predmetnej stavbe už bolo ústne pojednávanie ešte 21.02.2012. Nakoľko projektová dokumentácia vtedy nespĺňala požiadavky v zmysle Vyhlášky č. , bolo konanie zastavené a stavebníčka požiadala o nové podanie. V tomto konaní bola vykonaná obhliadka s miestnym šetrením so spísanou zápisnicou zo dňa 26.07.2012 za účasti všetkých účastníkov konania. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutím KSÚ v Žiline zo dňa 07.12.2012 bolo zrušené a vrátené na nové prejednanie dodatočné stavebné povolenie zo dňa 14.08.2012. Stavebný úrad 09.01.2013 oznámil pokračovanie konania o dodatočnom povolení stavby všetkým známym účastníkom a dotknutým orgánom. Pretože bolo zistené, že dodatočným povolením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval Obvodný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č.k. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00701/Cho zo dňa 10.06.2013, ktorý odvolanie V. A. zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že na predmetnú stavbu, ktorú rozostavala stavebníčka bez stavebného povolenia, už raz bolo vydané dodatočné stavebné povolenie, ktoré bolo v odvolacom konaní rozhodnutím bývalého Krajského stavebného úradu v Žiline zo dňa 07.12.2012 zrušené. Stavebný úrad v novom konaní účastníkov náležite poučil podľa Stavebného zákona, pričom v zákonom stanovenej lehote na podanie námietok uplatnil si námietky V. A., ktorý nesúhlasil s povolením stavby. Neobstojí jeho námietka, že stavba odporuje Vyhlášky č. Toto ustanovenie sa nachádza v prvej časti vyhlášky a podľa úvodných ustanovení tejto vyhlášky , požiadavky v prvej, druhej a tretej časti sa použijú primerane aj na zmenu stavby. Pod pojmom zmena stavby sa podľa Stavebného zákona rozumejú nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou a stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby. V danom prípade sa teda jedná o zmenu stavby rodinného domu. Z projektovej dokumentácie i vyhotovenej fotodokumentácie rozostavanej stavby vyplýva, že základné odstupové vzdialenosti vo vzťahu k susedným pozemkom a stavbám sú vymedzené jestvujúcou stavbou pôvodného domu z minulosti, preto aplikovať ustanovenia o odstupových vzdialenostiach pri nadstavbe vôbec nie je možné a pri prístavbe je postačujúce aplikovať ich v takej miere, aby nedochádzalo k zmenšovaniu odstupovej vzdialenosti oproti pôvodne vymedzenému stavu, čo sa v danom prípade nedeje. Odvolací orgán obhliadkou, ktorú vykonal na mieste samom v decembri 2012 zistil, že odvolateľ nemá v protiľahlej stene svojho rodinného domu žiadne okná z obytných miestností, takže neprimerané zatieňovanie nadstavbou neprichádza do úvahy. Uskutočnenie zmeny stavby nemôže vyvolať ani iný zásah do práv účastníkov nad mieru primeranú pomerom.

Žalobou zo dňa 16.07.2013 domáhal sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalobca. Ako dôvody uviedol: Správne orgány od začiatku postupovali jednostranne a účelovo s cieľom zlegalizovať čiernu stavbu stavebníčky, hoci táto mu ešte v r. 2008 tvrdila, že má vybavené všetky rozhodnutia. Ešte v pôvodnom konaní dňa 21.02.2012 bolo zvolané konanie, v ktorom stavebníčka prisľúbila akceptovať pripomienky vlastníkov priľahlých pozemkov, čo sa však nestalo a projektovú dokumentáciu dala prerobiť bez akceptácie týchto pripomienok. Nesúhlasí s výrokom žalovaného, že základné odstupové vzdialenosti vo vzťahu k susedným pozemkom a stavbám sú vymedzené jestvujúcou stavbou pôvodného domu z minulosti, pretože prístavba je realizovaná v priestoroch, kde bola hospodárska budova (humno), ktorá bola od hranice jeho pozemku min. 2,5 m a pritom nemala žiadne základy. Taktiež nesúhlasí s názorom žalovaného, že uskutočnené zmeny stavby nemôžu vyvolať zásah do práv účastníkov nad mieru primeranú pomerom, pretože nadstavba rodinného domu a umiestnenie štyroch okien s orientáciou na jeho nehnuteľnosti ho obmedzujú v užívaní jeho súkromného majetku, narúšajú jeho súkromie, ako aj pohodu bývania. Navrhol napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňové zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Právny predchodca žalovaného Obvodný úrad Žilina sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.08.2013. Považuje za bezpredmetné prihliadať na námietky žalobcu smerujúce proti vadám predchádzajúceho konania pred vydaním prvého rozhodnutia Mesta Žilina zo dňa 14.08.2012, pretože uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím KSÚ v Žiline zo dňa 07.12.2012 a po jeho zrušení sa uskutočnilo nové konanie na prvostupňovom orgáne. Zotrval na právnom posúdení, že sa pri zmenách stavieb aplikuje len primerane a preto v danom prípade nadstavby a prístavby rodinného domu nedochádza k neprimeraným zásahom do práv žalobcu. Žalobca nemá v protiľahlej stene jeho rodinného domu žiadne okná z obytných miestností. Navrhol, aby súd žalobný návrh zamietol.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa a nasl. , pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa , z týchto dôvodov:

Súčasťou správneho spisu je žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia zo dňa 01.06.2012 podpísaná stavebníčkou C. A. na prístavbu, nadstavbu a stavebné úpravy rodinného domu na O. ulici XX, R.. Stavebný úrad dňa 29.06.2012 vydal oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a upustenie od ústneho pojednávania, v ktorom podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona upozornil, že účastníci môžu vzniesť svoje námietky do 7-ich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 09.07.2012.

Dňa 13.07.2012 žalobca podal námietky k začatiu konania o dodatočnom povolení stavby, v ktorom namietal upustenie od ústneho pojednávania. Ďalej namietal, že v určitej časti sa jedná o novú stavbu 30-40 cm od hranice s jeho pozemkom, čo je v rozpore s platnou legislatívou, pričom toto bude brániť pri dokončovaní stavby. V nadstavbe je zakreslených 5 okien smerujúcich na jeho pozemok, čo nezodpovedá Stavebnému zákonu, s čím nesúhlasí a taktiež stavba je vyššia ako pôvodná, s čím nesúhlasí.

Dňa 26.07.2012 bola spísaná zápisnica zo stavebného konania spojeného s miestnym šetrením, do ktorej vzniesol svoju námietku žalobca. Uviedol, že projektová dokumentácia je v rozpore, okná sú na jeho strane, s čím nesúhlasí. Stavba je v rozpore so zákonom, nie sú dodržané vzdialenosti od jeho pozemku. Výška nie je dodržaná. Nesúhlasí so vstupom na jeho pozemok, čím boli obmedzené jeho práva na užívanie súkromného vlastníctva.

Dňa 14.08.2012 bolo vydané v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie - dodatočné stavebné povolenie, ktoré bolo rozhodnutím KSÚ v Žiline č.k. 2012/01443/Cho zo dňa 07.12.2012 zrušené a vec vrátená na nové prejednanie.

Po vrátení veci prvostupňovému orgánu tento opätovne oznámil pokračovanie konania o dodatočnom povolení stavby a upustenie od ústneho pojednávania zo dňa 09.01.2013, pričom stanovil na novo lehotu podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona. Žalobcovi bolo oznámenie doručené dňa 15.01.2013. Tento opätovne podal námietky v stanovenej lehote dňa 22.01.2013, v ktorých opätovne namieta porušenie jeho súkromia pri užívaní jeho pozemku, v ktorom poukazuje na jeho predchádzajúce dôvody uvedené aj v odvolaní voči prvému prvostupňovému rozhodnutiu. Je porušená pri prístavbe o dodržiavaní odstupovej vzdialenosti od jeho pozemku (). Namietal tiež dôveryhodnosť konania správneho orgánu.

Následne bolo vydané prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto prieskumu a na odvolanie žalobcu aj druhostupňové rozhodnutie uvedené v záhlaví tohto rozsudku napadnuté žalobou. Súčasťou prvostupňového rozhodnutia je situácia, ktorá zakresľuje prístavbu, nadstavbu a stavebné úpravy rodinného domu hrubou čiernou čiarou, pričom od hranice pozemku žalobcu je prístavba umiestnená 30 cm.

Z projektu stavby pre vydanie stavebného povolenia (architektúra + statika), časť sprievodná správa, vyplýva, že pôvodný rodinný dom je murovaný z plných tehál, má rozmery 15,35 x 5,95 m. Ostatná časť domu - doplnok do tvaru L - predstavovala hospodárske priestory (obvodové i deliace steny z betónu). Tieto boli čiastočne asanované a na ich miesto vystavovala investorka nové priestory murivom z dierových tehál Porotherm 38. Celkové pôdorysné rozmery terajšieho domu sú 23,33 x 5,95 m a 13,38 x 4,50 m. Doteraz už sčasti vybudovaná druhá (L-ková) časť domu v podkroví obsahuje izbu, kuchyňu a kúpeľňu s WC. Priestory sú prístupné samostatným schodišťom. Pod izbou sa nachádza sklad vybudovaný z bývalého hospodárskeho priestoru a jedna izba. V západnom pohľade, t.j. od rodinného domu žalobcu, je navrhovaných 5 drevených okien (jedno na prízemí a 4 v podkroví). Z pôdorysu podkrovia vyplýva, že zo štyroch okien umiestnených v podkroví sú tri okná z obytných miestností. Z pôdorysu prízemia vyplýva, že okno umiestnené v prízemí je z obytnej miestnosti. V pôdoryse prízemia, ani v situácii, nie je zakreslená pôvodná hospodárska budova, resp. tá časť hospodárskej budovy, ktorá sa asanovala a tá časť, ktorá zostala a z ktorej mala byť podľa tvrdenia druhostupňového správneho orgánu realizovaná prístavba povoľovanej stavby. Z pôdorysu prízemia je zistiteľný len pôdorys obvodového muriva existujúceho. Z pôdorysu podkrovia vyplýva, že okná umiestnené v západnom pohľade, t.j. na pozemok žalobcu, sú umiestnené v novom obvodovom murive.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa v znení účinnom ku dňu 10.06.2013, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

Podľa § 88a ods. 5 cit. zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Podľa § 88a ods. 7 cit. zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

Podľa § 66 ods. 1 cit. zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 66 ods. 2 cit. zákona, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí

a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním,

b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,

c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

d) lehotu na dokončenie stavby,

e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,

g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k)

h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

1k)

Podľa § 39a ods. 4 cit. zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Podľa § 39a ods.2 cit. zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa Vyhlášky č. v znení neskorších predpisov, požiadavky v prvej, druhej a tretej časti sa použijú primerane aj na zmeny stavby, na stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou, 1) na udržiavacie práce, na zmeny v užívaní stavby a na stavbu zariadenia staveniska.

1) o ochrane pamiatkového fondu.

Podľa § 4 ods. 2 cit. vyhlášky, umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

Podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa § 6 ods. 3 cit. vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

Čo sa týka námietky žalobcu spočívajúcej v tom, že odstupová vzdialenosť prístavby od hranice jeho pozemku nie je v súlade s Vyhláškou č. a že prístavba bola realizovaná v priestore humna, ktoré bolo vyše 2,5 m od hranice s jeho pozemkom, krajský súd uvádza, že hoci prvú časť cit. vyhlášky je možné na zmeny stavby, čo prístavba nepochybne je, aplikovať len primerane, ak sa jedná o prístavbu realizovanú k pôvodnej stavbe na nových základoch, vo všeobecnosti platí, že aj na umiestnenie takejto prístavby je potrebné použiť právnu úpravu ako pre nové stavby, t.j. aj o odstupoch medzi rodinnými domami. Ak druhostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že základné odstupové vzdialenosti sú vymedzené jestvujúcou stavbou pôvodného domu z minulosti, uvedené nevyplýva z vykonaného dokazovania, pretože bolo jasne preukázané, že pôvodný dom nebol v tvare písmena L, ale na mieste neoprávnene postavenej prístavby rodinného domu sa pôvodne nachádzala hospodárska budova, pričom nie je zrejmé z vykonaného dokazovania, že by bola táto hospodárska budova prestavaná na zvyšnú časť rodinného domu doplňujúcu ho do písmena L.

Projektová dokumentácia a ani situácia, ktorá je súčasťou prvostupňového rozhodnutia, nie je vypracovaná tak, aby z týchto dokumentov bolo zrejmé tvrdenie žalovaného, že základné odstupové vzdialenosti sú vymedzené jestvujúcou stavbou pôvodného domu z minulosti a že k zmenšeniu odstupovej vzdialenosti nedošlo. Bolo aj v sprievodnej správe k projektovej dokumentácii jasne uvedené, že pôvodný dom bol do tvaru písmena L dostavaný stavebnou činnosťou žiadateľky v priestore hospodárskej budovy (humna). Z uvedeného je zrejmé, že práve táto dostavaná časť, t.j. prístavba, bola realizovaná bez stavebného a územného povolenia a umiestnená 30 cm od hranice pozemku žalobcu. Zo situácie v architektúre sa nedá zistiť pôvodný stav tejto hospodárskej budovy, to znamená jej obvodové múry a zo samotnej sprievodnej správy vyplýva, že táto hospodárska budova bola čiastočne asanovaná. Dokazovanie pred správnym orgánom teda neodpovedalo na základnú otázku, a to tú, či bola nová časť rodinného domu stavebníčky (doplnenie do tvaru písmena L, ktoré bolo realizovaná na mieste pôvodnej hospodárskej budovy), realizovaná priamo na základoch tejto hospodárskej budovy alebo na nových základoch. Ak bola realizovaná na nových základoch, v danom prípade by potom nebola splnená podmienka Vyhlášky č. , pretože zo situácie je zrejmé, že tieto základy sú umiestnené 30 cm od hranice s pozemkom žalobcu. V tomto ohľade skutkový stav nebol dostatočne zistený, pričom sa jedná o základnú skutočnosť pri posudzovaní umiestnenia povoľovanej prístavby. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa

V prípade, ak bude preukázané, že prístavba rodinného domu nebola realizovaná prestavbou z hospodárskej budovy, ale táto bola asanovaná, jej umiestnenie musí byť v súlade s § 6 ods. 3 cit. vyhlášky alebo § 6 ods. 2 cit. vyhlášky, avšak vtedy je potrebné skúmať, či jej umiestnenie na hranici pozemku nebude trvalo obmedzovať užívanie susedného pozemku na určený účel. Taktiež musí byť splnený § 6 ods. 1 cit. vyhlášky, a to najmä s prihliadnutím na zachovanie pohody bývania a možnosť údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami.

Čo sa týka námietky, že umiestnenie štyroch okien s orientáciou na nehnuteľnosti žalobcu ho budú obmedzovať v užívaní jeho súkromného majetku a narúšať jeho súkromie, ako i pohodu bývania, súd uvádza nasledovné:

Hoci túto námietku žalobca zopakoval dvakrát v lehote na podanie námietok podľa § 61 Stavebného zákona, ako i v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, správne orgány sa touto námietkou nezaoberali. Prvostupňové rozhodnutie je celkovo čo sa týka odôvodnenia nevyhovenia námietkam žalobcu odôvodnené nedostatočne. Nevysporiadalo sa s argumentáciou žalobcu v konkrétnostiach, len poukazuje na procesné úkony vykonané pred zrušením prvého prvostupňového rozhodnutia i po jeho zrušení. Neodôvodňuje zamietnutie konkrétnych námietok žalobcu. Druhostupňové rozhodnutie len konštatuje, že prvostupňový správny orgán obhliadkou zistil, že odvolateľ nemá v protiľahlej stene svojho rodinného domu žiadne okná z obytných miestností, takže neprimerané zatieňovanie nadstavbou neprichádza do úvahy. Treba poukázať však na to, že žalobca, či už v odvolaní alebo v námietkach pred orgánom I. stupňa nepoukazoval na zatienenie svojho rodinného domu prípadnou nadstavbou a prístavbou stavebníčky, ale na narušenie súkromia, ktoré mu podľa jeho názoru hrozí umiestnením štyroch okien v prístavbe, ktoré sú namierené priamo na jeho pozemok. V tomto ohľade je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože s touto námietkou žalobcu sa správny orgán vôbec nevysporiadal. Naopak, treba podotknúť, že podľa projektovej dokumentácie tri okná z obytných miestností, ktoré sú navrhnuté v podkroví prístavby, sú okná z obytných miestností (izba v podkroví, jedáleň v podkroví, izba v podkroví) a ďalšie okno z navrhovanej prístavby, a to z prízemia, je taktiež navrhované priamo s výhľadom na pozemok žalobcu (kuchyňa + jedáleň v prízemí). Pri tom treba poukázať na Vyhlášky č. , a to najmä na požiadavku umiestňovania stavieb s prihliadnutím na zachovanie pohody bývania, pritom táto pohoda bývania sa neskúma len vo vzťahu k stavebníkovi, ale aj vo vzťahu k ostatným účastníkom stavebného konania, teda aj k vlastníkom susedných nehnuteľností. Podľa názoru súdu sa znižuje pohoda bývania osôb obývajúcich susednú nehnuteľnosť, ak navrhovaná nehnuteľnosť bude mať 4 okná z obytných miestností s priamym pohľadom na ich pozemok. Je teda potrebné zaoberať sa tou skutočnosťou, či v danom prípade by pre zachovanie tejto podmienky nebolo vhodné zmeniť projektovú dokumentáciu tak, aby bol tento zásah minimálny, najmä či zmenou projektovej dokumentácie nie je možné docieliť stav, že by okná z obytných miestností neboli umiestnené s výhľadom na pozemok žalobcu. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť aj podľa psím. d) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Na záver súd uvádza, že v špecifickom konaní podľa § 88a Stavebného zákona (konanie o dodatočnom povolení stavby) sa spája územné konanie a stavebné konanie. § 88 ods. 7 Stavebného zákona stanovuje primerané použitie ust. § 58 až 66, týkajúcich sa stavebného konania. Keďže však v stavebnom povolení sa v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním (§ 39a ods. 4 Stavebného zákona) rozhoduje aj o podmienkach umiestnenia stavby na pozemku, pri vydávaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby je preto treba prejednať námietky, nielen ktoré by inak patrili do stavebného konania, ale aj námietky, ktoré je možné uplatniť len v územnom konaní. V danom prípade takýmito námietkami boli práve námietky žalobcu o umiestnení samotnej prístavby na hranici s jeho pozemkom, t.j. námietka nedodržania zákonných odstupov, ako i námietka umiestnenia okien z obytných miestností na povoľovanej prístavbe. Preto sa týmito námietkami správne orgány musia v konaní o dodatočnom povolení stavby zaoberať a riadne ich vyhodnotiť, čo v danom prípade predpokladá aj doplnenie dokazovania vo vyššie naznačenom smere.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa veta prvá Žalobca bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov. Tieto si vyčíslil podaním zo dňa 13.08.2013, a to za súdny poplatok 70,- Eur, za trovy právneho zastúpenia 260,32 Eur (prevzatie veci, vypracovanie žaloby, každý po 130,16 Eur) + 2 x režijný paušál po 7,81 Eur + 20 % DPH vo výške 55,19 Eur. Spolu si uplatnil náhradu trov 401,13 Eur.

Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku 70,- Eur a trov právneho zastúpenia 331,13 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:

- prevzatie veci vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur = 137,97 Eur,

- písomné podanie žaloby na súd vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur = 137,97 Eur,

a to v zmysle , vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. "),

- 20% DPH vo výške 55,19 Eur.

Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 401,13 Eur (70,- Eur + 331,13 Eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Františka Beňa, advokáta so sídlom vo S., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa v spojení s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.