Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-322-2012.pdf
PDF · 91.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19Ro/127/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., sídlo: Metodova č. 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanému: X. Š., naposledy bytom: V. Č.. XXXX/XX, S.H., narodený: XX.X.XXXX, zastúpený opatrovníkom: X.. V. P., zamestnanec Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 877,86 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 213,98 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy ročne od 28.5.2010 do zaplatenia.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Žiadny z účastníkov nemá právo na nahradenie trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 5.3.2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 877,86 eur titulom nedoplatkov za poskytovanie telekomunikačných služieb a z časti tiež titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy ročne od 26.6.2008 do zaplatenia. Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov konania.
Neskôr žalobca po pripustení zmeny návrhu (Uznesením súdu zo dňa 14.5.2013) žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 628,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy ročne od 28.5.2010 do zaplatenia. Tento svoj nárok odôvodnil právom na zaplatenie nedoplatkov za poskytovanie telekomunikačných služieb v sume 213,98 eur a z časti tiež nárokom na nahradenie škody vo výške 414,92 eur, ktorú mal žalovaný spôsobiť žalobcovi. Podľa tvrdenia žalobcu uplatnený nárok na náhradu škody predstavuje jeho priamu škodu vo výške rozdielu medzi riadnou bežnou cenou mobilných telefónov a kúpnou cenou, za ktorú predmetné telefóny žalovanému v rámci svojej zľavy predal.
Žalovanému bol z dôvodu, že jeho pobyt nebol súdu známy, Uznesením Okresného súdu Košice II č. 36 C 322/2012 zo dňa 12.3.2013 v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovený opatrovník, ktorý sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez stanoviska žalovaného účastníka konania.
Žalobca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby podľa Zmluvy o pripojení č. A3599709 zo dňa 2.2.2008. Túto skutočnosť súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovanej zmluvy o pripojení.
Žalobca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby podľa Zmluvy o pripojení č. A3599709 zo dňa 2.2.2008 v znení jej Dodatku z rovnakého dňa. V bode 1.2 článku 1 Dodatku sa účastníci dohodli, že žalobca predá žalovanému mobilný telefón Nokia 6300 za zľavnenú kúpnu cenu vo výške 32,86 eur (990,- Sk). V bode 2.3. článku 2 Dodatku č. 1 sa žalovaný zaviazal, že v dohodnutom zmluvnom vzťahu zotrvá 24 mesiacov. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovanej zmluvy o pripojení, jej dodatku a všeobecných podmienok.
Žalobca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby podľa Zmluvy o pripojení č. A3295472 zo dňa 17.10.2007. Túto skutočnosť súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovanej zmluvy o pripojení.
Žalobca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby podľa Zmluvy o pripojení č. A3295472 zo dňa 17.10.2007 v znení jej Dodatku zo dňa 17.12.2007. V bode 1.2 článku 1 Dodatku sa účastníci dohodli, že žalobca predá žalovanému mobilný telefón Nokia 6300 za zľavnenú kúpnu cenu vo výške 16,27 eur (490,- Sk). V bode 2.3. článku 2 Dodatku č. 1 sa žalovaný zaviazal, že v dohodnutom zmluvnom vzťahu zotrvá 24 mesiacov. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovanej zmluvy o pripojení, jej dodatku a všeobecných podmienok.
Na základe vyššie citovaných zmluvných vzťahov vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka a to titulom nezaplatených poplatkov za hovorné a nezaplatených mesačných poplatkov, t.j. titulom poskytnutých služieb za obdobie od 2.2.2008 až do 25.3.2008. Predmetné pohľadávky žalobcu voči žalovanému boli splatné najneskôr dňom 22.4.2008. Žalobca vyzval žalovaného na uhradenie svojich pohľadávok týmito faktúrami: faktúrou č. 9003827040 zo dňa 2.2.2008, splatnou dňa 16.2.2008 a vystavenou na sumu 51,88 eur, faktúrou č. 8524331831 zo dňa 7.2.2008, splatnou dňa 21.2.2008 a vystavenou na sumu 25,26 eur, faktúrou č. 8027034141 zo dňa 7.2.2008, splatnou dňa 21.2.2008 a vystavenou na sumu 31,37 eur, faktúrou č. 8027502143 zo dňa 7.3.2008, splatnou dňa 21.3.2008 a vystavenou na sumu 46,62 eur, faktúrou č. 8524787203 zo dňa 7.3.2008, splatnou dňa 21.3.2008 a vystavenou na sumu 40,18 eur, faktúrou č. 8027969777 zo dňa 8.4.2008, splatnou dňa 22.4.2008 a vystavenou na sumu 4,10 eur a faktúrou č. 8525242529 zo dňa 8.4.2008, splatnou dňa 22.4.2008 a vystavenou na sumu 14,57 eur. Tieto pohľadávky žalobcu žalovaný do dnešného dňa v sume 213,98 neuhradil. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovaných zmlúv o pripojení a tiež z uvedených faktúr žalobcu.
V dňoch 17.2.2008, 22.2.2008, 22.3.2008 a 23.4.2008 (1. deň omeškania so zaplatením faktúr) bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska stanovená na 4,25% ročne. Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách sa zmluvou o pripojení podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách je účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.“
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (platného v čase vzniku omeškania): „Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla tzv. spotrebiteľská zmluva podľa § 52 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie pohľadávky žalobcu vo výške 213,98 eur titulom nároku na uhradenie poplatkov za hovorné, mesačných poplatkov za poskytovanie telefónnych služieb. Tento vzťah súd považuje za tzv. inominátnu zmluvu, ktorej uzavretie je možné podľa § 51 Občianskeho zákonníka v spojení s § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.
Z dôvodu omeškania žalovaného s uhradením peňažných pohľadávok žalobcu vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy ročne od splatnosti
jednotlivých faktúr žalobcu. Tento nárok vznikol podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výška úroku z omeškania vyplýva zo skutočnosti, že 1. deň omeškania žalovaného bola výška základnej sadzby Národnej banky Slovenska stanovená na 4,25% ročne, preto úrok z omeškania predstavuje 8,5% ročne (t.j. 2 x 4,25% základná úroková sadzba NBS).
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“
Podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku: „Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.“
Uznesením konajúceho súdu zo dňa 15.1.2013 doručeným žalobcovi dňa 21.1.2013 bol žalobca poučený podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Po vykonaní dokazovania v zmysle návrhov účastníkov konania súd dospel k názoru, že žalobný nárok žalobcu na nahradenie škody vo výške 414,92 eur je neoprávnený, pričom k tomuto záveru súd dospel z dôvodu, že žalobca nepreukázal dostatočne opodstatnenosť svojho nároku.
Vykonaným dokazovaním neboli súdu vôbec preukázané základné predpoklady existencie zodpovednosti žalovaného za škodu, t.j. neboli preukázané vznik škody (ani jej výška) a príčinná súvislosť jej vzniku s protiprávnym konaním žalovaného.
Žalobca síce preukázal existenciu protiprávneho konania žalovaného (konkrétne neuhradenie odmeny za poskytovanie telekomunikačných služieb), avšak súd nemohol akceptovať stanovisko žalobcu v tom zmysle, že takýmto konaním žalobcu došlo k zníženiu majetku žalobcu (vzniku škody) a to s poukazom na to, že pokiaľ by žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu dohodnutých 24 mesiacov, tak by žalobcovi nevznikla škoda za odpredaj mobilných telefónov za akciovú zľavnenú cenu oproti cene rovnakých mobilných telefónov bez poskytnutej zľavy.
V prvom rade je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal dostatočne bežnú cenu príslušných mobilných telefónov bez poskytnutej zľavy, pretože v tomto smere predložil súdu iba svoje interné doklady (č.l. 72 a 73 súdneho spisu), ktoré nie sú akceptovateľným dôkazom o hodnote predaných mobilných telefónov. V tejto súvislosti však nie je možné (ani v prípade preukázania riadnej trhovej hodnoty mobilných telefónov) považovať prípadný rozdiel na cene za škodu, pretože kúpne ceny medzi účastníkmi konania boli riadne dohodnuté a žalobcovi zrejme aj v plnom rozsahu uhradené.
Pokiaľ si žalobca uplatňuje náhradu škody titulom straty na prípadnom ušlom zisku, tak súd konštatuje, že žalobca v tomto smere nepredložil žiadny dôkaz a ani nenavrhol vykonanie dôkazu, ktorým by bolo možné prípadný ušlý zisk určiť.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.“
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, t.j. bolo vyslovené, že žiadny z účastníkov na ich nahradenie nemá právo a to z dôvodu, že obaja účastníci konania mali vo veci len čiastočný úspech.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.