Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/81/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 35 763 469, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi: M. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Obec M., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou S. T., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 497,90 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.11.2012 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 497,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 6.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telekom, a.s., s odporcom uzavrel Zmluvy o pripojení aj s Dodatkami. Tým, že odporca riadne nedodržiaval zmluvné povinnosti voči právnemu predchodcovi navrhovateľa (v dôsledku čoho došlo k vypojeniu SIM karty z prevádzky), vznikla mu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a to v zmysle Dodatkov k Zmluvám. Keby odporca riadne a včas uhrádzal cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón, prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 5.12.2009, na sumu 497,90 eur (titulom zmluvnej pokuty), ktorú odporca neuhradil a to ani čiastočne. V dôsledku toho si potom navrhovateľ uplatnil svojím návrhom aj úrok z omeškania podľa .

Súd ustanovil odporcovi opatrovníka postupom podľa a , nakoľko nebolo možné zistiť, kde sa odporca zdržiava.

Súd vo veci vytýčil rozhodol postupom podľa

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je

potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na , a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku súd nemôže prihliadať.

Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvami o pripojení, Dodatkami k zmluvám, faktúrou, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Z činnosti súdu je známe, že dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-mobile Slovensko, a.s. a Slovak Telekom, a.s. a spoločnosť Slovak Telekom sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla.

Dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky uplatnenej týmto návrhom. Tým je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní.

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom tieto zmluvy:

- dňa 29.9.2007 zmluvu o pripojení aj s Dodatkom pod č. 1506217 na telefónne číslo XXXX XXX XXX, kde pri uzavretí dodatku odpredal odporcovi 1 ks mobilného telefónu značky Samsung E250 black za kúpnu cenu 1,- Sk (0,03 eur) vrátane DPH s mesačným programom „55Viac“, s dobou viazanosti 24 mesiacov a dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 7.500,- Sk (248,95 eur);

- dňa 29.9.2007 zmluvu o pripojení aj s Dodatkom pod č. XXXXXXX na telefónne číslo XXXX XXX XXX, kde pri uzavretí dodatku odpredal odporcovi 1 ks mobilného telefónu značky Samsung E250 black za kúpnu cenu 1,- Sk (0,03 eur) vrátane DPH s mesačným programom „55Viac“, s dobou viazanosti 24 mesiacov a dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 7.500,- Sk (248,95 eur).

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 5.12.2009, na sumu 497,90 eur titulom zmluvnej pokuty, avšak ani z faktúry ani z iných listinných dôkazov nie je možné zistiť, za aké porušenie zmluvných povinností mu bola uložená zmluvná pokuta a kedy malo dôjsť k porušeniu zmluvy. Z faktúry vyplýva, že odporca v tom čase stále využíval služby T-Mobile.

Písomným podaním zo dňa 19.8.2013 navrhovateľ reagoval na výzvu súdu a svoj návrh doplnil tak, že poukázal na primeranosť zmluvnej pokuty ako aj na to, že zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú, pretože zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi (dotovaný mobilný telefón, prípadne ďalšie benefity na službách). Odporcovi boli odpredané dva mobilné telefóny za kúpnu cenu 0,03 eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenie zmluvy bola 4.490,- Sk (149,04 eur), čím právny predchodca navrhovateľa dotoval odporcu cenou 2 x 149,01 eur. Navrhovateľ uviedol, že odporca mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty tým, že si mohol vybrať, do akého zmluvného vzťahu vstúpi (na základe toho, či si zakúpi akciový mobilný telefón, alebo nie, aký telefón si vyberie, aký program si zvolí a podobne). Právny predchodca navrhovateľa tak odporcu dotoval sumou 298,02 eur (čo je skutočná škoda), preto minimálne v tejto výške je požadovaná zmluvná pokuta oprávnená.

Vzhľadom na uvedené súd uvádza, že suma 298,02 eur je podľa navrhovateľa skutočná škoda, ktorá má byť nahradená zmluvnou pokutou v tejto výške. Faktúra bola vystavená na sumu 497,90 eur. Potom rozdiel týchto dvoch súm predstavuje sumu 199,88 eur a súdu nie je zrejmé, a navrhovateľ to ani nezdôvodnil a nepreukázal, z akého dôvodu, pre porušenie čoho (?) má byť zostatková suma zaplatená

a na ktorú zmluvu sa vzťahuje. Hoci platí už vyššie uvedené, celkovo nie je zrejmé, prečo bola zmluvná pokuta vystavená (je to paušalizovaná náhrada škody za akciovú cenu mobilných telefónov, alebo sa jedná o porušenie zmluvných povinností, ak áno, ktorých a kedy?). Z návrhu ani dôkazov nevyplýva, že by si odporca neplnil svoje povinnosti voči právnemu predchodcovi navrhovateľa riadne a včas.

Podľa , platného k 29.9.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zmluvy o pripojení sú zmluvami spotrebiteľskou podľa . Právny predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupoval ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle .

Podľa , a o elektronických komunikáciách, platného k 29.9.2007, (1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

(3) Zmluva o pripojení zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,

c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,

e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Navrhovateľ nepreukázal, z akého dôvodu došlo k zániku zmluvy o pripojení a či vôbec došlo, vystavenie faktúry na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je samo o sebe dôkazom porušenia zmluvných povinností ako ani dôkazom o zániku zmluvy.

Členské štáty EÚ majú povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava

pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do .

Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje (resp. vôbec neovplyvňuje okrem zvoleného účastníckeho programu). Nejedná sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ služby zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách (táto skutočnosť je známa aj z rozhodovacej činnosti súdov). Zmluva o pripojení v zmysle v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia pred novelou č. , ako aj po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1.2008). Vzťah medzi má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (pozri výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti) a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje

preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako nemôže ovplyvniť, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. Takto dojednaná zmluvná pokuta je zneužitím postavenia navrhovateľa na trhu.

V danej veci zmluvnú pokutu, tak ako je dojednaná v zmluve, súd nemohol vyhlásiť za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na uvedené aspekty:

V prvom rade, ako je už uvedené vyššie, súdu nie je zrejmé, a navrhovateľ to ani nezdôvodnil a nepreukázal, z akého dôvodu, pre porušenie čoho (?) má byť zaplatená a na ktorú zmluvu sa vzťahuje. Navrhovateľ nepreukázal, z akého dôvodu došlo k zániku zmluvy o pripojení a či vôbec došlo, vystavenie faktúry na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je samo o sebe dôkazom porušenia zmluvných povinností ako ani dôkazom o zániku zmluvy. Pokiaľ má byť suma 298,02 eur zaplatená ako paušálna náhrada skutočnej škody, musí byť preukázaný zánik zmluvného vzťahu, z návrhu ani dôkazov nevyplýva, že by si odporca neplnil svoje povinnosti voči právnemu predchodcovi navrhovateľa riadne a včas. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluvách o pripojení a dodatkoch k zmluvám nie sú uvedené (!) ceny mesačných poplatkov za zvolený účastnícky program. Navrhovateľ doložil ako listinný dôkaz kupón na paušál za zľavnenú cenu na celé dva roky, avšak z ničoho nevyplýva, aká konečná cena mesačného paušálu bola dojednaná, preto nie je možné posúdiť, či zmluvná pokuta je primerané alebo nie.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Pokiaľ si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 2 x 149,01 eur ako náhradu skutočnej škody, vzniknutej mu porušením povinností odporcu uvedených v uzatvorenej zmluve, je potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. , základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti

musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. V tejto súvislosti je potom ďalej potrebné uviesť, že navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust. (o povinnosti účastníka konania predložiť, alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci), neuniesol dôkazné bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení navrhovateľa, že by mu protiprávnym konaním odporcu vznikla škoda vo výške 2 x 149,01 eur, ani o tom, že by tieto jeho tvrdenia boli nepravdivé. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (2 x 149,04 eur) a jeho akciovou cenou (0,03 eura), je potrebné uviesť, že navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, aká bola tržná cena odporcovi predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia Dodatku k zmluve o pripojení. Do súdneho spisu priložil len výpis z jeho internetovej stránky vypovedajúci o cene, za ktorú on samotný tieto telefóny ponúkal na predaj. Takýto interný výtlačok navrhovateľa, na ktorom sú uvedené iba jeho vlastné údaje o týkajúce sa jeho zmluvného vzťahu s odporcom, súd nepovažoval za dostatočný objektívny dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu mobilného telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení. Avšak ani preukázanie tejto skutočnosti by bez ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť k záveru, že rozdiel tržnej ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej ceny, za ktorú ho v tom čase nadobudol samotný navrhovateľ) a jeho predajnej ceny dohodnutej zmluvnými stranami, by bolo škodou na strane navrhovateľa, ktorý sa v rámci svojej obchodnej taktiky rozhodol odpredať odporcovi sporné zariadenie za zníženú - akciovú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu je výsledkom konsenzu zmluvných strán a nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím odporcu (spočívajúcim podľa tvrdení navrhovateľa v porušení povinnosti odporcom platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a vznikom škody na strane navrhovateľa. Ako bolo vyššie uvedené, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade, že navrhovateľ chce byť v spore úspešný, nezbavuje ho povinnosti preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním alebo opomenutím odporcu. Takúto príčinnú súvislosť nezakladá ani Dodatok k zmluvám o pripojení, v ktorom je uvedená akciová cena mobilného telefónu, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytnuté mu prostredníctvom SIM - karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku, po dobu dohodnutú v tomto Dodatku. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že zo zmluvy a dodatku ani zo Všeobecných podmienok (ktoré sú navyše absolútne nečitaľné) nevyplýva povinnosť odporcu doplatiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia v prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku vyplývajú. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia zo strany navrhovateľa nebolo v kúpnej zmluve obsiahnutej v dodatku ku zmluve o pripojení ani viazané na splnenie žiadnej rozväzovacej podmienky .

Z týchto dôvodov potom súd návrh navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi v rozsahu 149,- eur, ako rozdielu medzi údajne tržnou cenou predaného mobilného telefónu a jeho predajnou cenou odporcovi, zamietol ako nedôvodný.

Pre úplnosť súd dodáva, že zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Nakoniec navrhovateľ ako dodávateľ si vyhradil v zmluve ďalšie právo na náhradu škody v súvislosti s poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny odpredaného zariadenia. Prípadná predajná cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v a to v a nasl. a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v . Moderačné právo slúžiace k

zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam a nasl. ide o všeobecnejšiu úpravu (pozri systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov).

Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už tunajší súd rozhodol m.i. aj rozsudkom pod sp. zn. , ktorý potvrdil aj Krajský súd v Trnave ako odvolací súd, preto navrhovateľ je viazaný takýmto rozhodnutím a nemal by si v ďalšom uplatňovať nároky zo zmluvnej pokuty.

Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný nedôvodne, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením , podľa ktorého by mal odporca ako plne procesne úspešný účastník konania právo na náhradu trov tohto konania, avšak žiadne mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.