Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/28/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľa Mgr. X. D., nar. XX.X.XXXX, bytom W., V. XXX/X proti odporkyni I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom W., S. XXXX/X, zast. Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou, Kukorelliho 60, Humenné, za účasti maloletého I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -256 zo dňa 27.9.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) manželstvo navrhovateľa Mgr. X. D. a odporkyne I. D. uzavreté dňa XX.X.XXXX v W., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozviedol. Maloletého I. D., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyne. Navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého I. D. sumou 200 Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne od právoplatnosti tohto rozsudku a návrh odporkyne na určenie výšky výživného v prevyšujúcej časti zamietol. Konanie vo veci určenia povinnosti navrhovateľovi prispievať maloletému na tvorbu úspor zastavil. Posledným výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 24.5.2001, pričom u navrhovateľa išlo o druhé manželstvo u odporkyne išlo o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza maloletý syn I. D. nar. XX.X.XXXX, ktorý žije v spoločnej domácnosti s matkou. Výsluchom účastníkov konania bolo preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne a trvalo narušené. Manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2008, kedy podľa vyjadrenia navrhovateľa odišiel zo spoločnej domácnosti z dôvodu, že odporkyňa vymenila na dverách zámok a opakovane na neho volala políciu. Odporkyňa túto skutočnosť nepotvrdila a uviedla, že zámok bol vymenený kvôli tomu, že jej maloletý syn, ktorý mal v tom čase 7 rokov často strácal kľúče. Odporkyňa spočiatku s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, v priebehu konania však uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože maloletému synovi chcela zabezpečiť spokojný rodinný život. Je nepochybné, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2008 takmer 5 rokov, pričom navrhovateľ striktne odmieta skutočnosť, žeby sa mal do spoločnej domácnosti s odporkyňou vrátiť. Naopak uviedol, že počas celého trvania konania o rozvod manželstva mu odporkyňa neustále znepríjemňovala život telefonátmi do zamestnania a neustále ho obťažovala. Nemá záujem na tom, aby sa do spoločnej domácnosti s odporkyňou vrátil. Odporkyňa vo svojich výpovediach uviedla, že navrhovateľ je chronicky sukničkár a počas celého trvania manželstva navštevoval ženy v ich bytoch, pričom ďalej uviedla, že v roku 2012 bol na dovolenke v O. so svojou milenkou a opakovane v priebehu celého konania žiadala, aby navrhovateľ uviedol, či má milenku, či s ňou bol na dovolenke, či s ňou žije v spoločnej domácnosti, či majú spoločný byt. Tak isto potvrdila, že v spoločnej domácnosti od roku 2008 nežijú, pričom navrhovateľ sa odsťahoval hneď potom, čo na byte urobil dlhy. Podľa názoru súdu, na základe výsluchu účastníkov konania, príčinou rozvratu manželstva je skutočnosť, že účastníci konania sú úplne rozdielni a každý z nich má iný pohľad na to, ako by manželské spolužitie malo fungovať. Je nepochybné, že od roku 2008 nežijú v spoločnej domácnosti a počas celého tohto obdobia aj počas trvania súdneho konania nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia. Súd má zato, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Na čas po rozvode súd maloletého I. D. nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti odporkyne. Obaja účastníci konania zhodne súhlasili s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti odporkyne, aj keď pri psychologických sedeniach navrhovateľ prejavil záujem, aby sa o maloletého staral sám. Bráni mu v tom skutočnosť, že z miesta bydliska dochádza do zamestnania do V., čo ho značne v starostlivosti o maloletého syna obmedzuje. Napriek tomu bolo zistené, že vzťahy medzi otcom a maloletým sú dobré, maloletý má dobrý a pozitívny vzťah k svojmu otcovi a chce sa s ním stretávať. Súd na základe vyjadrenia rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka zveril maloletého do osobnej starostlivosti odporkyne.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že pre prípad rozvodu navrhuje výživné vo výške 120,- eur mesačne. Odporkyňa požadovala výživné vo výške spočiatku 300,- eur mesačne plus 200 eur na tvorbu úspor a tak isto požadovala ku koncu konania požadovala sumu 500,- eur mesačne titulom výživného.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ je zamestnancom V. samosprávneho kraja v V., pričom podľa predložených potvrdení o výške príjmu od zamestnávateľa vyplýva, že jeho čistý mesačný priemerný zárobok za rok 2012 bol vo výške 731,45 eur mesačne a za mesiace január až jún 2013 bol jeho čistý mesačný priemerný zárobok vo výške 712,97 eur. Ďalej bolo zistené, že je vlastníkom rodinného domu v W., kde uhrádza náklady len za elektrinu vo výške okolo 50,- eur ročne, pričom do zamestnania dochádza do V., kde je počas týždňa ubytovaný v domove mládeže, pričom za ubytovanie platí sumu 50,- eur mesačne, plus má náklady na cestovné z miesta bydliska do miesta zamestnania zhruba 60,- eur mesačne. Navrhovateľ mal aj vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, ktorá mu však v priebehu konania zanikla tým, že dcéra doštudovala vysokú školu. Z toho vyplýva, že má vyživovaciu povinnosť iba voči maloletému I. D.. Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ spláca úver v Poštovej banke, kde je zostatok úveru vo výške 4.550,- eur a mesačné splátky vo výške 111,- eur, pričom tento úver bral z dôvodu zlúčenia viacerých úverov a ich zaplatenia. Ďalej má hypotekárny úver v Tatrabanke, kde podľa zmluvy sú mesačné splátky vo výške 1922,- Sk čo predstavuje 63,80 eur. Podľa predložených daňových priznaní vyplýva, že okrem príjmu zo zamestnania mal v roku 2011 príjem vo výške 75,60 eur a v roku 2012 príjem vo výške 551,44 eur. Taktiež bolo zistené, že je vlastníkom nehnuteľností, o čom svedčia doložené výpisy z listov vlastníctva katastrálneho územia W., ale zároveň je nepochybné z týchto listov vlastníctva, že na viaceré tieto nehnuteľnosti je vedená exekúcia. Okrem toho ide o ornú pôdu, trvalé trávne porasty vo veľmi nízkom podiele pre navrhovateľa. Odporkyňa ďalej žiadala preveriť skutočnosť, či pracuje navrhovateľ pre niektorú z poisťovacích spoločností. Z predložených správ spoločnosti GENERTALI, AEGON, AXA, ZEPTER bolo zistené, že v súčasnosti ani pre žiadnu z týchto spoločností navrhovateľ nepracuje. Takže vykonaným dokazovaním sa ďalší príjem navrhovateľa nezistil. Na pojednávaní dňa 6.9.2013 odporkyňa uviedla, že v tomto konaní na návrhu o tvorbu úspor netrvá, pretože o tomto bude rozhodnuté pri úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu. Tak isto uviedla, že v súčasnosti je maloletý I.iakom 7. ročníka základnej školy. Nechodí ani na obedy, ani na žiadne krúžky z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Navrhovateľka má naďalej vysoké dlhy takmer v celkovej výške 40.000,- eur a okrem toho súrne potrebuje elektrinu pre oboch synov, kedy už uhradila dlh za elektrinu ale bytové družstvo jej elektrinu odmieta zapojiť. Odporkyňa je nezamestnaná jej príjmom je výživné pre manželku vo výške 70,- eur, ktoré je jej vyplácané zo strany navrhovateľa a okrem maloletého I.ije s ňou v spoločnej domácnosti aj plnoletý syn, na ktorého je tak isto určené výživné zo strany jeho otca. Na základe doložených príjmov a výdavkov súd určil výživné zo strany navrhovateľa vo výške 200,- eur mesačne. Prihliadol pritom na skutočnosť, že príjem navrhovateľa je viac ako 700,- eur mesačne, pričom jeho preukázateľné náklady sú na cestovné a na ubytovanie v mieste pracoviska v celkovej výške 110,- eur mesačne. Skutočnosť, že navrhovateľ spláca úvery nemôže byť na ujmu maloletého, pretože vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými výdavkami. Náklady na bývanie v rodinnom dome, ktorý vlastní navrhovateľ predstavujú len 50,- eur ročne za úhradu elektriny plus poistné za dom, plus daň za dom, čo sú preukázateľné nízke čiastky a príjem navrhovateľa postačuje na úhradu týchto poplatkov. Navrhovateľovi zanikla vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére S. D. nar. XX.XX.XXXX, ktorá ukončila v auguste XXXX štúdium a od augusta XXXX na jej výživu neprispieva. Tak isto súd prihliadol aj na skutočnosť, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia zanikne navrhovateľovi vyživovacia povinnosť voči svojej manželke, teda voči odporkyni, ktorú teraz platí vo výške 70,- eur mesačne. Výživné na dcéru S. bolo taktiež vo výške 70,- eur mesačne. Takže výdavky navrhovateľa sa po právoplatnosti tohto rozsudku ponížia o 70,- eur titulom manželského výživného a už sú nižšie o 70,- eur titulom výživného pre dcéru S. D.. Preto má súd zato, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne. Odporkyňa na poslednom pojednávaní požadovala určiť výživné vo výške 500,- eur mesačne. Súd má zato, že z príjmu, ktorý deklaroval navrhovateľ a z jeho majetkových a zárobkových pomerov nie je v jeho možnostiach uhrádzať výživné vo výške 500,- eur, pretože po úhrade takéhoto výživného by už nemal žiadne finančné prostriedky na úhradu svojich ďalších výdavkov spojených s bývaním, cestovaním, stravou a podobne. Súd má zato, že výživné vo výške 200,- eur mesačne plne zodpovedá požiadavkám a nárokom maloletého, ktorý je žiakom 7. ročníka základnej školy. Je potrebné podotknúť, že výživné slúži pre maloleté dieťa a nie na riešenie finančných problémov odporkyne, ktorá deklaruje dlh vo výške 40.000,- eur a hrozí jej vysťahovanie.

Navrhovateľka požadovala, aby súd prispieval aj na tvorbu úspor pre maloletého. Na tunajšom súde sa však vedie konanie vo veci úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva pod sp.zn. , pričom aj v tomto konaní podala odporkyňa návrh, aby navrhovateľ prispieval maloletému aj na tvorbu úspor. Preto na pojednávaní dňa 6.9.2013 uviedla, že na tomto návrhu netrvá. Súd preto konanie v časti o uloženie povinnosti navrhovateľovi prispievať maloletému na tvorbu úspor, v zmysle hore citovaných ustanovení zákona zastavil.

Navrhovateľ spočiatku žiadal súd, aby upravil aj styk s maloletým, avšak na poslednom pojednávaní dňa 6.9.2013 obaja účastníci konania zhodne navrhli, aby súd styk s maloletým neupravoval.“

V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku odvolanie navrhovateľ i odporkyňa.

Navrhovateľ namietal výšku výživného s poukazom na nezohľadnenie jeho oprávnených životných potrieb a nesprávny záver o zvýšení potrieb mal. I. o 100%. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o výživnom tak, že určí výživné vo výške 120 Eur.

Odporkyňa nesúhlasila s dôvodmi rozvodu. Namietala nevykonanie dostatočného dokazovania a zohľadnenie výdavkov a nákladov navrhovateľa, ktorými sa navrhovateľ účelovo zaťažuje. Životná úroveň navrhovateľa je vzhľadom na jeho pravidelné mesačné príjmy na vyššej úrovni ako jej životná úroveň a životná úroveň mal. I.. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil rozsudok vo výroku o výživnom tak, že vyživovaciu povinnosť určí na sumu 330 Eur a sumu 200 Eur na tvorbu úspor.

K podanému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa nesúhlasiac s jeho dôvodmi.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a zistil, že odvolania nie sú dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa v spojení s ust. , pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa o rodine (ďalej len „“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa , , , a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu je z obsahu spisu nepochybné, že vzťahy medzi manželmi sú trvale a vážne rozvrátené, a to i s poukazom na to, že od roku 2008 nežijú v spoločnej domácnosti a nepokúsili sa o obnovenie manželského spolužitia. Za tohto stavu súd prvého stupňa správne postupoval, ak manželstvo účastníkov neplniace biologickú ani spoločenskú funkciu, rozviedol.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že je v záujme mal. I., aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky a odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožňuje. Pri rozhodovaní o výchove detí sa súdy majú riadiť prioritne vždy záujmom dieťaťa. Je treba, aby si súdy vždy našli bezpečný podklad pre hodnotenie osobných a povahových vlastností rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Musia zistiť, aký majú vzťah rodičia k deťom a ako sa o ne dosiaľ starali. Samotnú skutočnosť, že by mal. I. nemal byť v osobnej starostlivosti odporkyne - matky nespochybňoval ani navrhovateľ. Za tohto stavu sa odvolací súd stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvého stupňa vo vzťahu k zvereniu mal. I. do osobnej starostlivosti odporkyne - matky.

Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.

Z dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že odporkyňa je nezamestnaná a navrhovateľov priemerný mesačný príjem za mesiac január až jún 2013 bol 712,97 Eur. Maloletý I. je žiakom 7. ročníka základnej školy.

V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania.

Súd prvého stupňa vychádzal v tejto súvislosti správne zo životnej úrovne povinného rodiča, ktorého príjmy sú cca 720 Eur a výdavky predstavujú 50 Eur na ubytovanie, 60 Eur za cestovné, 111 Eur mesačná splátka úveru, 63,80 Eur mesačná splátka hypotekárneho úveru a 50 Eur ročné náklady na úhradu elektriny na dom. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva vyživovacia povinnosť voči manželke zanikne.

Odvolací súd sa s argumentáciou súdu prvého stupňa v časti o prednosti vyživovacej povinnosti pred výdavkami povinného rodiča stotožňuje. Zmysel ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine spočíva v plynulom zvýšení miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Túto povinnosť má rodič už od narodenia dieťaťa a je jeho základnou povinnosťou.

V aplikačnej praxi sa už ustálili závery v súvislosti s posudzovaním niektorých príjmov a výdavkov. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality.

Je však potrebné skonštatovať, že preukázaný príjem navrhovateľa neumožňuje platenie výživného vo vyššej navrhovateľkou navrhovanej sume 330 Eur ani na tvorbu úspor. Súd prvého stupňa nezistil a odporkyňa nepreukázala, že by mal navrhovateľ príjem i z iných činností.

Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam navrhovateľa, veku a potrebám mal. I. s ohľadom na príjem odporkyne a jej osobnú starostlivosť. Výška výživného určená súdom prvého stupňa je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v veta prvá . Preto odvolací súd považoval súdom prvého stupňa určené bežné výživné za správne a rozsudok v zmysle ust. ako správny potvrdil. Rozsudok je možné zmeniť, ak sa podstatne zmenia pomery.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením v spojení Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.