Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_16C-59-2012.pdf
PDF · 174.53 KB
Case nature
Subarea
16C/59/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu Y. B., P.. B.., W. X/A, XXX XX A., J.: XXXXXXXX, zastúp. V.. V. K., P. B. B. F.. M.T. E. XX, A., v substit. V.. Q. B., P. B. B. S. XX, W., proti žalovanému W. V., N.. XX.X.XXXX, toho času bytom B. N.A. X/XX, B. N. M., za účasti vedľajšieho účastníka D. N. Y. Y. B. S., M. XX, W.Š., J.: XXXXXXXX, právne zastúpeného Q.. P. V., P. B. B. M. B., N.V. B. X, o zaplatenie 582,76 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi sumu 250,82 Eur, spolu s úrokom s omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 250,82 Eur od 18.12.2010 do zaplatenia.
Súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 20,-- Eur vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok, v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Súd vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným n e p r i z n á v a žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.
Žalobca je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného trovy konania vo výške 23,08 Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 5.3.2012 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 582,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 18.12.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške stanovenej súdom, to všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, resp. v prípade nevydania platobného rozkazu, príp. jeho zrušenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 26.5.2005 Zmluvu č. A., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca pri uzavretí Dodatku k Zmluve č. A. odpredal žalovanému mobilný telefón značky R. K. za kúpnu cenu 1,- Euro. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od 22.7.2010 do 22.10.2010 porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve č. A., časť následky neplnenia si zmluvných povinností, je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur. Žalobca
pokusom o pokonávku zo dňa 3.10.2010 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote a následne v zmysle Článku 4 Všeobecných podmienok ukončil platnosť Zmluvy č. A.. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami Článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 18.12.2010. Žalobcova pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania žaloby pozostáva z neuhradených služieb vo výške 250,82 Eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur, t.j. celkom sumu 582,76 Eur.
Vo veci bol súdom vydaný platobný rozkaz pod č. 16Ro/74/2012-36 dňa 21.3.2012.
Dňa 4.5.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania na strane žalovaného. Uvedené oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 21.5.2012.
Dňa 25.5.2012 bol zo strany vedľajšieho účastníka podaný odpor proti platobnému rozkazu, ktorým namietal opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty a v ktorom zároveň uviedol, že do konania vstupuje iba ohľadom samostatného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Konštatoval, že nezistil porušenie spotrebiteľských práv pri uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie elektronických komunikačných služieb a preto v tejto časti žaloby o tomto samostatnom nároku nemal záujem vystupovať a ani pôsobiť na podporu žalovaného. Pokiaľ sa týkalo zmluvnej pokuty vo vzťahu k tejto uviedol, že žalovaný by mal teda povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej a nezmenenej výške za akejkoľvek porušenie svojich povinností v zmysle zmluvného vzťahu so žalobcom. Takáto zmluvná pokuta má nežiaduci rozmer, je neobhájiteľná a neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Súdna kontrola štandardných formulárových zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Vedľajším účastníkom napádaná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. V obdobných právnych veciach o neprijateľnosti zmluvnej pokuty už rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 9.5.2011 pod sp. zn. 18Co/136/2010 a rozsudkom zo dňa 29.6.2011 pod sp. zn. 2Co/137/2010. Vzhľadom k uvedeným právoplatným rozsudkom Krajského súdu Prešov žalobca s poukazom na § 53a ods. 1 OZ, je povinný zdržať sa používania nekalej podmienky, z dôvodu jej neprijateľnosti v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Citované právoplatné rozsudky Krajského súdu Prešov predstavujú pre žalobcu zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky a zároveň zákonnú prekážku pre súd priznať žalobcovi plnenie z takejto absolútne neplatnej zmluvnej podmienky. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si zároveň vyčíslil trovy konania.
Písomným podaním zo dňa 1.6.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.6.2012 žalobca svoj návrh v časti 167,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 167,94 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vzal späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Zároveň pripojeným podaním zo dňa 1.6.2012 vyslovil nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do tohto konania.
Tunajší súd uznesením sp.zn. 16C/59/2012-80 zo dňa 15.6.2012 pripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, Združenia na ochranu občana spotrebiteľa S., M. XX, W., J.: XXXXXXXX do tohto konania a zároveň konanie čo do sumy 167,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 167,94 Eur za obdobie od 18.12.2010 do zaplatenia zastavil.
Písomným podaním zo dňa 30.7.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.8.2012 žalobca uplatnil v predmetnom konaní zmenu svojho žalobného návrhu , kedy uviedol, že okrem sumy za neuhradené služby vo výške 250,82 Eur si uplatňuje aj zaplatenie sumy 164,--Eur a to do výšky škody v súlade s ust. čl. 3 bod 3.7 Dodatku, ktorá podľa jeho názoru žalobcovi preukázateľne vznikla. Ide o náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla za odpredaný mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie , kedy táto škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „ výsledná suma“) , t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby , a za tieto platiť po dobu viazanosti a
následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby ( tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z uvedeného tak vyplynulo, že žalobcova pohľadávka voči žalovanému ku dňu 17.1.2012 pozostávala z nároku na doplatenie neuhradených služieb vo výške 250,82 Eur a z uplatňovanej škody za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie vo výške 164,--Eur, t.j. 414,82 Eur.
Súd pripustil uznesením sp.zn. 16C/59/2012-91 zo dňa 13.8.2012 zmenu žalobného návrhu žalobcu čo do dôvodov uplatnenia si zaplatenia sumy 164,--Eur ako časti z uplatňovanej istiny v sume 414,82 Eur a príslušenstva zo sumy 164,--Eur pozostávajúceho z úroku z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od 18.12.2010 do zaplatenia , a to tak, že uvedený nárok si žalobca voči žalovanému uplatnil titulom náhrady škody.
Súd predvolal na pojednávanie žalobcu, žalovaného, ako aj vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca sa pojednávaní nezúčastnil, kedy tento svoje neúčasti riadne ospravedlnil. Rovnako tak sa pojednávaní nezúčastnil ani vedľajší účastník na strane žalovaného a posledného pojednávania ani samotný žalovaný a tak súd preto konal a napokon aj rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.
Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobcovi dlhuje na úhradách faktúr sumu 250,82 Eur. Neuznával však škodu v sume 164,-- Eur, ktorú odo neho žalobca požaduje za to, že získal mobil za zľavnenú cenu. Podľa jeho vyjadrenia on sa snažil predmetný mobilný telefón žalobcovi vrátiť, keď navštívil predajňu žalobcu v Obchodnom dome S. v B. N. M.. Túto predajňu navštívil s tým, že chcel vyplatiť dlh za faktúry a zároveň chcel vrátiť uvedený mobil a to preto lebo mu bolo došlo nejaké avízo o platbe, ktorú má žalobcovi uskutočniť. Čo si pamätá, v predajni boli akurát dve ženy, ktorým povedal, že chce vrátiť mobil, na čo mu tieto oznámili, že to neprichádza do úvahy, že by to mohol urobiť každý a odmietli ho. Prečo zároveň pri tejto príležitosti nevyplatil dlh z predmetné faktúry , nevedel vysvetliť. Následne tieto faktúry neuhradil preto, lebo už nemal peniaze. Vo výpovedi sa tiež vyjadril k svojim súčasným osobným a majetkovým pomerom, kedy z jeho výpovedi vyplynulo, že v tom čase bol nezamestnaný, nebol však hlásený na Úrade práce a nepoberal ani žiadne štátne sociálne dávky. Žil z brigád, ktoré si vyhľadával, v ktorých si viac ako 300 Eur nezarobil. Jeho manželka v uvedenom čase pracovala v B., kedy jej príjem bol 300,-- Eur mesačne. V uvedenom období nemali žiadnu vyživovaciu povinnosť a nevlastnili ani žiaden hodnotnejší majetok. Bývali u ich syna, nakoľko sa museli vyťahovať z rodinného domu, za ktorý nestíhali platiť splátky a tak im ho banka predala.
Svedkyňa F. V. - manželka žalovaného uviedla, že spolu so žalovaným boli roky zákazníkmi žalobcu. Oni im stále každé dva roky ponúkali nejaké ponuky, na základe ktorých s nimi potom uzatvárali zmluvy, na základe ktorých sa im predlžovali zmluvy na ďalšie dva roky. Nepamätala si, kedy žalovaný naposledy so žalobcom uzavrel takúto zmluvu, prípadne dodatok k nej a aký telefón na základe tohto dodatku dostal. Vedela, že posledný telefón, ktorý žalovaný získal, mal doma , avšak čo sa s tým telefónom stalo uviesť nevedela. Spomenula, že žalovaný chcel raz ísť tento telefón vrátiť, lebo bol nazlostený, že mu nejde, prípadne, že ide o chybný výrobok, nakoľko stále vypadával a nevydržal na nabíjačke. Mal s ním byť dva alebo tri krát na predajni žalobcu s tým, že telefón stále vypadával. Žeby sa ale žalovaný niekedy vybral do predajne žalobcu, za účelom vrátenia mobilného telefónu len preto, že ho nedokáže splatiť, to svedkyňa nepotvrdila. Pokiaľ ide o ich majetkové a príjmové pomery z jej výpovede vyplynulo, že v tom čase pracovala v spoločnosti Z., kedy jej čistý prijem bol cca. 500,-- Eur mesačne. Nevlastnili žiaden hodnotnejší majetok a bývali spolu ich synom v jeho byte. Mali dlhy, ktoré im vznikli z úverov, ktoré brali za účelom splatenia rodinného domu, ktorý rekonštruovali. O tento dom prišli v rámci exekúcie, napriek tomu sa však všetky dlhy nepodarilo splatiť. Zvyšné dlhy naďalej splácali . Žalovaný bol v čase jej výpovede nezamestnaný a nepoberal žiadnu dávku z Úradu práce. Synovi do domácnosti za pobyt prispievali sumou 200,-- Eur mesačne, v čom boli zahrnuté náklady na bývanie, inkaso ako aj stravu. Zvyšok príjmu tejto svedkyne šiel na splácanie pôžičiek a úveru, kedy dlh na týchto úveroch v tom čase ešte predstavoval sumu 30 000,-- Eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkyne- manželky žalovaného, ako aj oboznámením sa so žalobným návrhom žalobcu a jeho podaním doručeným súdu dňa
2.8.2012, a ďalšími listinnými dôkazmi a to predovšetkým Zmluvou o pripojení č. A.-XXXX zo dňa 25.5.2005, Dodatkom kód č. XXXXXXX k predmetnej zmluve č. A.-XXXX zo dňa 29.5.2009, Prílohou č.1, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., hodnotou mobilného telefónu R. K., faktúrami č. 8XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX P. Č.. XXXXXXXXXX,pokusom o pokonávku zo dňa 3.12.2010 a zistil tento skutkový stav:
Žalobca dňa 25.5.2005 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení č. A.-XXXX, a následne dňa 29.5.2009 Dodatok kód č. XXXXXXX k predmetnej zmluve. Na základe Zmluvy žalobca poskytol žalovanému SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX, ďalej sa zaviazal na uvedenú kartu poskytovať žalovanému verejné telekomunikačné služby a to aktivovať program služieb W. XX P. T. a na základe dodatku SMS a MMS balík XXX, Y. G. XXXMB P. Y. G. C.. Podľa dodatku k tejto zmluve žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón R. K. za cenu 1,--Eur , / čl. 1 bod. 1.2 / , s tým, že žalovaný sa zaviazal po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. neporušiť svoje zmluvné povinnosti. Podľa potvrdenia žalobcu cena predmetného telefónu ku dňu jeho predaja predstavovala sumu 165,--Eur bez započítanej zľavy 1,--Euro.
Podľa čl. 2 bod 2.5 tohto Dodatku v prípade porušenia niektorej z povinnosti žalovaného v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu žalobcovi vzniká samotným porušením povinnosti žalovaným.
Podľa čl. 2 bod 2.3 vyššie uvedeného Dodatku Účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku (ďalej tiež „doba viazanosti“)
a/ zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku, ako Účastník Služieb poskytovaných mu Podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto Služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky právneho úkonu); za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od Zmluvy z dôvodov stanovených zák. č. 610/2003 Z.z. v platnom znení ;
b/ nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo Zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní Služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú, resp. deaktivovanú SIM kartu)
c/ sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaní žiaden podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo odstúpiť od Zmluvy, alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany Účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto Dodatku a v Zmluve, alebo na základe ktorého by bol Podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie Služieb
d/ bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program, (resp. taký variant účastníckeho programu), že nedôjde k porušeniu záväzku, Účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb verejnej mobilnej hlasovej a dátovej služby a tak žalobcovi vznikli voči žalovanému pohľadávky a to z faktúry č. XXXXXXXXXX D. F. XX.X.XXXX M. B. XX,XX Z., D. H. Č.. XXXXXXXXXX D. F. XX.X.XXXX M. B. XX,XX Z., D. H. Č.. XXXXXXXXXX D. F. XX.X.XXXX M. B. XX,-- Z., D. H. Č.. XXXXXXXXXX D. F. XX.XX.XXXX M. B. X,XX Z. P. D. H. Č.. XXXXXXXXXX D. F. XX.XX.XXXX v sume 95,22 Eur.
Pokusom o pokonávku zo dňa 3.12.2010 žalobca upozornil žalovaného na existenciu vyššie uvedených neuhradených pohľadávok, ktoré ostali neuhradené v sume 250,82 Eur, ako aj na vznik jeho povinnosti uhradiť mu zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur a vyzval ho na úhradu uvedených pohľadávok najneskôr do 17.12.2010. Uvedený Pokus o pokonávku bol žalovanému doručovaný dňa 3.12.2010 o čom svedčí výpis z poštovej knihy žalobcu.
Podľa článku 16 bod 16.2 písm. b. / Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., informácie, oznámenia, vyúčtovania ceny Služieb, upomienky, výpoveď Zmluvy, odstúpene od Zmluvy, nároky a požiadavky spoločnosti Orange Slovensko, u ktorých sa vyžaduje, aby boli oznámené podľa Zákona, Zmluvy a týchto Všeobecných podmienok, sa považujú za oznámené Účastníkovi dňom doručenia upomienky spoločnosti Y. B. adresovanej na poslednú známu adresu Účastníka pre zasielanie faktúr a písomností v prípade nezaplatenia splatnej ceny za poskytnuté Služby; za doručenú sa považuje aj zásielka uložená na pošte a aj vrátená bez uloženia na pošte, ak je adresát neznámy, dlhodobo odsťahovaný , žije v zahraničí, prípadne je daný iný dôvod, prečo zásielku nie je možné riadne doručiť. Za deň doručenia sa v takomto prípade považuje deň, ktorým uplynula lehota uloženia na pošte, prípadne deň , v ktorom doručovateľ zistil nedoručiteľnosť zásielky , a túto na zásielky vyznačil.
Podľa čl. 6 od 6.2 písm. e. / Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Y. B., P..B.., , okrem povinnosti upravených v týchto Všeobecných podmienkach je účastník povinný oznamovať bezodkladne po celú dobu platnosti Zmluvy spoločnosti Y. B. zmeny svojich identifikačných a osobných údajov , zmenu adresy trvalého pobytu alebo sídla/ miesta podnikania Účastníka a , ak sa faktúra a písomnosti zasielajú na inú adresu ako adresu trvalého pobytu, aj zmenu adresy na zasielanie faktúr a písomností, názvu alebo mena, právnej formy, IČO, DIČ, IČ DPH a ostatných.
Súd na základe vyššie uvedených skutkových zistení rozsudkom sp.zn. 16C/59/2012-114 zo dňa 12.11.2012 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 321,98 Eur, spolu s úrokom s omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 250,85 Eur od 18.12.2010 do zaplatenia a vo výške 8,75% ročne zo sumy 75,13 Eur od 19.8.2012 do zaplatenia, pričom povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 20,-- Eur vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok, v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Voči tomuto rozsudku podal vedľajší účastník na strane žalovaného odvolanie a to voči I. výroku v časti prevyšujúcej sumu 250,82 Eur s príslušenstvom a tiež proti časti IV. výroku , ktorým vyslovil , že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.
Odvolací súd uznesením sp.zn. 1Co/103/2013-177 zo dňa 24.9.2013 predmetný rozsudok zrušil.
Z odôvodnenia predmetného uznesenia odvolacieho súdu vyplynulo, že tunajší súd prvého stupňa správne postupoval ako žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody v sume 164,--Eur posudzoval podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj podľa odvolacieho súdu žalovaný porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom 24 mesiacov , využívať jeho služby a platiť za poskytovanie služieb. Možno preto konštatovať, že bol splnený jeden z predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu spočívajúci v porušení právnej povinnosti. Následne bolo preto úlohou súdu prvého stupňa sa zaoberať tým, či v dôsledku porušenia právnej povinnosti
žalovaným zotrvať v zmluvnom zväzku 24 mesiacov došlo u žalobcu k vzniku škody. Zo samotného vyhlásenia účastníka, že nedodržaním jeho záväzku vznikne škoda , neznamená, že porušením záväzku k vzniku škody ja došlo , lebo k pojmovému vymedzeniu protiprávneho úkonu nie je nutné, aby jeho sprievodným javom , prípadne následkom bola škoda. Vznik škody a jej rozsah musí
v konaní dokazovať, resp. preukazovať poškodený, nestačí vyhlásenie účastníka o tom, že škodu spôsobil. Z porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným nemožno automaticky vyvodiť vznik škody žalobcu spočívajúcej v rozdiele medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, pričom vznik škody a jej rozsah musí v konaní preukázať poškodený, v danom prípade žalobca. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zamerať dokazovanie ohľadom preukázania vzniku škody, pričom dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu.
Súd na základe záväzného pokynu odvolacieho súdu vykonal doplňujúce dokazovanie, v ktorom vyzval žalobcu cestou jeho právneho zástupcu na preukázanie vzniku škody a jej rozsahu, ktorá žalobcovi mala vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania žalovaného.
Žalobca cestou svojho právneho zástupcu prípisom zo dňa 4.2.2014 poukázal na to, že v danom prípade sú splnené predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody. Medzi dohodou účastníkov o cene mobilného telefónu a dohodnutou dobou viazanosti je vzájomná súvislosť, ktorá bola obom účastníkom známa v čase uzavretia dodatku. Žalovaný by nezískal vlastníctvo k mobilnému telefónu vyššej hodnoty ako za telefón zaplatil bez primeraného záväzku , ktorý na seba prevzal. Žalovaný zaplatil za mobilný telefón o 164,--Eur menej ako zákazníci , ktorí na seba záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dohodnutú dobu viazanosti neprevzali. Žalovaný neplatil žalobcovi faktúry za poskytnuté služby riadne a včas, teda došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný nezotrval v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dohodnutú dobu viazanosti ako aktívny a riadne platiaci zákazník. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške poskytnutej zľavy 164,--Eur. Medzi porušením zmluvných povinností zo strany žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu existuje príčinná súvislosť. Žalobca však v rámci tohto svojho vyjadrenia už nenavrhol vykonanie žiadnych ďalších dôkazov.
Súd preto opätovne vykonal dokazovanie dopočutím žalovaného, oboznámením sa s výpoveďou svedkyne- manželky žalovaného, ako aj oboznámením s dosiaľ vykonanými listinnými dôkazmi a ustálil tento skutkový stav:
Žalovaný vo svojej doplňujúcej výpovedi zotrval na obsahu svojej výpovede, ktorú učinil dňa 8.10.2012 a viac k veci nič neuviedol. K svojim súčasným osobným a majetkovom pomerom uviedol, že naďalej býva u svojho syna. Od mesiaca október 2013 sa mu podarilo zamestnať v spoločnosti B., B..T..Y.., V., v ktorej za mesiace október až december 2013 dosiahol v hrubom celkový príjem vo výške 2340,26 Eur pred odrátaním odvodov do Sociálnej poisťovne a Zdravotnej poisťovne, z čoho čiastkový základ dane za uvedené obdobie predstavovala suma 2085,87 Eur. Z tohto príjmu mesačne spláca dlh Slovenským plynárňam vo výške 120,-- Eur, ktorý vznikol ešte v ich pôvodnom dome, ktorý im banka predala v exekúcii. Má naďalej aj ďalšie dlhy, ktoré doposiaľ ešte nevysplácali. Jeho manželka naďalej pracuje v B. a jej príjem sa oproti je pôvodnej výpovedi nezmenil. Synovi do domácnosti prispievajú čiastkou 200,-- Eur na úhradu nákladov na bývanie a stravu. Žalovaný zároveň na cestu do miesta výkonu jeho práce musí vynakladať sumu 60,-- Eur mesačne na cestu do miesta výkonu mojej práce.
Z obsahu ostaných pôvodne vykonaných dôkazov nevyplynuli žiadne iné skutkové závery, než tie, ktoré súd konštatoval v pôvodnom zrušenom rozsudku sp.zn. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.11.2012.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č.610/2003 Z.z., podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť všeobecné podmienky. Všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä
a) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania,
b) druhy poskytovaných služieb, ich opis a kvalitu,
c) zmluvné podmienky,
d) podmienky predĺženia a ukončenia poskytovania služieb,
e) primerané informácie o právach týkajúce sa univerzálnej služby,
f) výberové zablokovanie volaní,
g) druhy servisných služieb,
h) reklamačný poriadok,
i) mechanizmus na urovnanie sporov,
j) informácie o číslach tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania "112",
k) informáciu o možnosti zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a utajenia zobrazenia jej identifikácie.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č.610/2003 Z.z., všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb môžu obsahovať aj ďalšie podmienky súvisiace s poskytovaním týchto služieb.
Podľa § 40 ods. 3 zákona č.610/2003 Z.z., ak podnik poskytuje viac verejných služieb, je povinný vydať všeobecné podmienky pre každú službu samostatne.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa §-u 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa ust. § 53a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z., ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Podľa ust. § 879l Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2010 v znení zákona č. 575/2009 Z. z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl.III bod 3.7 Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 29.5.2009 účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl.1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou /trhovou/ cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku / konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2,2.3 alebo 2.4/ vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda / minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT/.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1,2 Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase omeškania žalovaného s plnením, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
V čase omeškania žalovaného s úhradou nezaplatených faktúr bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky , ktorú predstavuje sadzba hlavných refinančných operácií vo výške 1 % p.a..
Súd aj po vykonanom doplnenom dokazovaní dospel k záveru , že nárok žalobcu čo do časti istiny v sume 250,82 Eur predstavujúcej neuhradené telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom žalovanému berúc do úvahy skutočnosť, že žalovaný tento nárok žalobcu nenamietal, považoval za opodstatnený v plnom rozsahu.
Pokiaľ šlo o uplatnenú časť istiny v sume 164,--Eur , ktorú si žalobca voči žalovanému uplatňoval titulom náhrady škody súd po doplnenom dokazovaní považoval žalobu v tejto časti za neodôvodnenú.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a prípadne aj zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá ( t.j. prezumované zavinenie), kedy dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi, teda žalovanom.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci uzatvorili Dodatok kód č. XXXXXXX k predmetnej zmluve č. A.-XXXX zo dňa 29.5.2009, na základe ktorého žalobca predal žalovanému mobilný telefón za kúpnu cenu 1,- Euro. Pokiaľ ide o túto cenu mobilného telefónu z dodatku uzatvoreného účastníkmi konania je zrejmé, že išlo o kúpnu cenu po poskytnutej zľave. Cenu mobilného telefónu vo výške 1,- Euro považuje súd za platne dohodnutú a konečnú. V súvislosti s kúpou mobilného telefónu sa žalovaný súčasne zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a využívať jeho služby po dobu 24 mesiacov. Žalovaný vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou /trhovou/ cenou a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, a to len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty po dohodnutú dobu 24 mesiacov.
Záväzok žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po určitú dobu, konkrétne 24 mesiacov / aj s ohľadom na charakter poskytovaných telekomunikačných služieb, kde sa predpokladá ich dlhodobejšie poskytovanie/ v nadväznosti na dohodu účastníkov o akciovej cene mobilného telefónu, súd nepovažuje za neprijateľný pre žalovaného. Dohodu účastníkov, že ich zmluvný vzťah bude trvať po určitú dobu
nie je možné bez ďalšieho považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Vo vzťahu k prvému predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu a síce porušeniu právnej povinnosti žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými mu túto vyfakturoval. Účastníci konania uzatvorili Dodatok k zmluve o pripojení dňa 29.5.2009 a žalovaný nezaplatil cenu za poskytnuté služby za obdobie 22.7.2010
- 22.10.2010 vo výške 250,82 Eur, čo napokon aj sám uznal v konaní pred súdom.
Prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu , a síce porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného mal súd preukázaný, čo napokon konštatoval aj odvolací súd. Vzhľadom na záväzný pokyn odvolacieho súdu súd preto následne opätovne skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobca na preukázanie vzniku škody a jej rozsahu nenavrhol žiadne iné ďalšie doplňujúce dôkazy. Preto súd vychádzal z tých, ktoré sa v spise nachádzajú. Zo samotného vyhlásenia účastníka, že nedodržaním jeho záväzku vznikne škoda, neznamená, že porušením záväzku k vzniku škody aj došlo, lebo k pojmovému vymedzeniu protiprávneho úkonu nie je nutné, aby jeho sprievodným javom, prípadne následkom bola škoda. Vznik škody a jej rozsah musí v konaní dokazovať, resp. preukazovať poškodený, nestačí vyhlásenie účastníka o tom, že škodu spôsobil. Na preukázanie vzniku škody však žalobca v rámci doplneného dokazovania nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy. Odvolací súd v tomto konaní konštatoval , že z porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným nemožno automaticky vyvodiť vznik škody žalobcu spočívajúcej v rozdiele medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Vychádzajúc z tejto premisy súd preto opätovne hodnotil existenciu a rozsah škody , ktorá mala vzniknúť na strane žalobcu na podklade ním uplatňovaného nároku a dosiaľ ním predložených dôkazov.
Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd tak opätovne riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti žalovaného.
Otázkou teda po vrátení veci súdu odvolacím súdom zostávalo posúdiť, či suma 164,--Eur ako zľava z kúpnej ceny, ktorú žalobca žalovanému poskytol pri kúpe mobilného telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanosti dohodnutú v Dodatku kód č. XXXXXXX.
Uvedený dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovaného pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom článku 1.2 predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou žalobca žalovanému odpredal mobilný telefón so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- Euro. V článku 2 ods. 2.1 je stanovená povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške (1,- Euro) a určená lehota na jej zaplatenie. To že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu v prípade, že žalovaný poruší povinnosti, ktoré mu z
Dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovaného z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá v čl. 2.5 Dodatku zmluvná pokuta, ktorú si však žalobca v tomto konaní po zmene žalobného návrhu už neuplatňoval.
Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, žalovanému poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu ako aj žalovaného pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane žalovaného napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanému mobilný telefón so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovaného za aktivovaný mesačný program. Tohto nároku sa však žalobca v tomto konaní nedomáhal a zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom nie je. Preto súd žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nepriznal.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania z priznanej sumy 250,85 Eur , t.j. zo sumy neuhradených faktúr, tento si žalobca uplatnil vo výške 9 % ročne z tejto sumy za obdobie od 18.12.2010. Ich výšku si žalobca neuplatnil podľa Všeobecných podmienok Čl. 11 bod 11.14 , ale vo výške ktorá zodpovedala ustanoveniam § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením §-u 3 Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a základnou úrokovou mierou stanovenou Európskou centrálnou bankou v čase omeškania žalovaného s úhradou tejto časti istiny. Nakoľko takto uplatnená výška úroku z tejto časti istiny korešpondovala požiadavke § 54 Občianskeho zákonníka a uplatnený úrok nešiel nad rámec úroku priznávaného Občianskym zákonníkom., súd pokiaľ ide o ich výšku návrhu žalobcu vyhovel. Pokiaľ ide dátum začiatku omeškania v prípade tejto časti istiny tento korešpondoval s uplynutím dodatočnej lehoty na plnenie , ktorá bola žalovanému poskytnutá žalobcom v jeho písomnom Pokuse o pokonávku.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 2 O.s.p. , kedy žalovaný mal pomerne väčší úspech vo veci v tomto konaní ako žalobca. Keďže ale žalovaný si v tomto konaní neuplatnil žiadne trovy konania a zároveň mu ani žiadne nevyplynuli z obsahu spisu , súd vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nepriznal žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.
Súd však zaviazal žalobcu na úhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastupovania v prospech vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v celkovej výške 23,08 Eur, keďže žalovaný mal pomerne väčší úspech vo veci v tomto konaní ako žalobca a vedľajší účastník v tomto konaní hájil
záujmy žalovaného. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ jednak skutočnosť, že čo do časti istiny a to v sume 164,--Eur a na ňu nadväzujúceho príslušenstva žalobu zamietol, a jednak , že k zastaveniu konania čo do časti istiny v sume 167,94 Eur spolu s jej príslušenstvom došlo z viny žalobcu, nakoľko tento vzal svoj návrh v celom rozsahu späť bez náležitého preukázania skutočnosti, že podaná žaloba bola dôvodná a že k uvedenému späťvzatiu došlo len v dôsledku správania sa žalovaného.
Hodnota jedného úkonu právnej služby pri týchto trovách v prípade 100% úspechu v spore a pri zohľadnení skutočnosti, že predmetom konania bolo rozhodovanie pôvodne o zaplatení peňažného plnenia vo výške 582,76 Eur s prísluš., kedy uvedená istina bola výpočtovým základom pre stanovenie hodnoty úkonu právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., by bola 38,17 Eur. Ku každému z úkonov právnej služby pre rok 2012 sa priznáva režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. vo výške po 7,63 Eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného si uplatnil odmenu za 3 úkony právnej služby a k ním prináležiaci režijný paušál a to za prevzatie a prípravu zastupovania, za spísanie a podanie odporu a za spísanie a podanie odvolania voči rozsudku sp.zn. 16C/59/2012-114.
Teda hodnota všetkých úkonov právnej služby v tomto konaní by pri 100% úspechu v spore predstavovala sumu 114,51 Eur ( 3x 38,17 Eur) a hodnota režijných paušálov sumu 22,89 Eur ( 3 x 7,63 Eur).
Nakoľko právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je od 1.2.2005 registrovaným platcom dane z pridanej hodnoty, za úkony právnej služby uskutočnené v tomto konaní , ako aj za režijné paušály prináležiace k týmto úkonom je potrebné priznať právnemu zástupcovi 20% daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 cit. vyhl., ktorá pri 100% úspechu v spore by za úkony právnej služby predstavovala sumu 22,90 Eur ( 20 % zo sumy 122,82 Eur) a za režijný paušál sumu 4,58 Eur ( 20% z 22,89 Eur) . Celková suma DPH by tak predstavovala čiastku 27,48 Eur.
Spolu by tak trovy právneho zastupovania vedľajšieho účastníka pri 100% úspechu v spore predstavovali čiastku 164,88 Eur ( t.j. 114,51 Eur - úkony právnej služby + 22,89 Eur - režijné paušály + 27,48 - DPH).
Keďže ale pomer úspechu žalovaného k žalovanej sume bol 57 % (331,94 Eur ako súčet zamietnutej sumy a sumy, pre ktorú sa zastavilo konanie ( t.j. 164,--Eur +167,94 Eur ) / 582,76 Eur ako celková žalovaná suma =0,57 = 57 %) a úspechu žalobcu bol len 43 % (250,82 Eur ako priznaná suma / 582,76 Eur ako celková žalovaná suma =0,43 = 43%), aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 14 % , kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalovaného a percentuálnym úspechom žalobcu. ( 57% - 43%). Na základe uvedeného preto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 23,08 Eur. ( 14 % zo sumy 164,88 Eur) .
Vzhľadom na vyššie prezentovaný spôsob výpočtu trov konania na strane vedľajšieho účastníka na strane žalovaného preto súd neakceptoval vyčíslenie trov, ktoré predložil právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a tieto mu v ním požadovanej výške ani nepriznal.
Postavenie vedľajšieho účastníka je čiastočne obmedzené postavením hlavného účastníka, ktorý je dominus litis. To znamená, že vedľajší účastník okrem iného nemôže disponovať predmetom konania. Navyše v prípade ak vystupuje na strane žalovaného pozíciu dominus litis má žalobca a len on určuje, čo je predmetom konania. Nie je preto možné, aby si žalovaný a poťažne aj vedľajší účastník na jeho strane „vyberal“, do ktorej časti konania vstúpi, či dokonca sám predmetné konanie deliť. Predmetom konania bolo rozhodovanie o žalobe na zaplatenie pôvodnej sumy 582,76 Eur, a preto súd neakceptoval vyčíslenie trov právneho zastúpenia predložené právnym zástupcom vedľajšieho účastníka , ktoré vychádzalo z výpočtového základu sumy 331,94 Eur ako pôvodne žalovanej zmluvnej pokuty., ktorým žiadal priznať plnú náhradu trov konania bez zreteľa na úspešnosť žalobcu čo do priznania sumy 250,82 Eur s príslušenstvom.
Všetky vyššie priznané trovy konania , teda sumy odmien za úkony právnych služieb ako aj sumy režijného paušálu súd priznal na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý v zmysle § 149 O.s.p. je určený za platobné miesto pre neúspešného žalobcu na úhradu týchto trov konania.
Podľa ust. §-u 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd zohľadnil momentálnu sociálnu a finančnú situáciu žalovaného, ktorú mal preukázanú jeho výpoveďou ako aj výpoveďou svedkyne- jeho manželky a povolil žalovanému dlžnú čiastku splácať v splátkach po 20,-- Eur mesačne, a to počnúc od právoplatnosti rozsudku vždy do 15 dňa v mesiaci vopred až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok, v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).