Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľa: J. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. B., X. K. XX, t. č. bytom B. B., Z. X, proti odporkyni: I. J., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., X. K. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v B. B., o odvolaní navrhovateľa aj odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01. 10. 2013 č. k. -35, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o určení vyživovacej povinnosti otca p o t v r d z u j e s tým, že otec j e p o v i n n ý prispievať určeným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa s odporkyňou, maloletú Z. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 130,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletou neupravil a o trovách rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania ( prvá veta ). Prvostupňový súd rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne po zistení, že je manželstvo rozvrátené do takej intenzity a dĺžky svojho trvania, že neplní a do budúcnosti nemôže plniť svoj účel vyplývajúci z jeho základných funkcií. Manželstvo nevytvára zdravé rodinné prostredie pre výchovu detí, je len formálnym zväzkom. Pokiaľ ide o zverenie maloletej na čas po rozvode, rodičia sa dohodli na zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, keď kolízny opatrovník uviedol, že v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Samotná maloletá pri pohovore vyjadrila želanie žiť s matkou.

Pokiaľ ide o určenie výživného, súd dospel k záveru, že vzhľadom na jej vek a odôvodnené potreby, ako aj možnosti a schopnosti otca, považoval za primerané výživné čiastku 130,- Eur mesačne. Nevyhovel návrhu matky, ktorá požadovala výživné 250,- Eur mesačne z dôvodu, že otec pri svojom príjme (pravidelný mesačný príjem 354,80 Eur + brigádnicky príjem mesačne 400,- až 500,- Eur) má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na študujúceho plnoletého syna. Pokiaľ matka požadovala výživné 250,- Eur, súd poukázal na to, že vzhľadom na vek maloletej prihliadol aj na možnosť a schopnosť matky dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy a tiež je povinná podieľať sa na výžive maloletej. Súd má za

to, že ním určené výživné zodpovedá právu maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov v zmysle § 62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku o určení vyživovacej povinnosti odvolaním napadli navrhovateľ aj odporkyňa. Odporkyňa poukázala na výdavky maloletej, konkrétne školské pomôcky, kniha Angličtina a nemčina 50,- Eur na školský rok, internet (domáce úlohy a seminárky, e-mail kontakt s profesorkou) 26,- Eur mesačne, mobil 36,- Eur mesačne, športové a kultúrne vyžitie (pravidelná návšteva fitnes centa a iné športové zariadenia, ktoré pomáhajú spĺňať predpoklady do budúcna, a to štúdium na vysokej škole, športové odvetvie: V. K.) 20,- Eur mesačne, doprava MHD 20,- Eur mesačne. K tomu sú ďalšie výdavky - strava 150,- Eur mesačne, ošatenie 50,- Eur mesačne, kozmetika 20,- Eur mesačne a lieky 20,- Eur mesačne. Vytýka okresnému súdu, že sa vysporiadal s výdavkami len sčasti, poukázal na mesačné výdavky v sume 12,- Eur z dôvodu návštevy fitnes centra, 10,- až 20,- Eur doplatok na lieky, s ostatnými výdavkami sa nezaoberal, hoci bolo povinnosťou súdu prihliadnuť aj na tieto výdavky. Maloletá je vo veku blízkemu dospelosti a tak sú výdavky na ňu značné. Pritom matka, ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, musí poskytnúť maloletej nielen výdavky, na ktoré poukázala, ale aj na výdavky spojené s bývaním, starostlivosťou o domácnosť, ako je pranie, žehlenie, upratovanie a podobne. Ona je v súčasnosti nezamestnaná. Pokiaľ súd konštatuje, že je v možnostiach a schopnostiach matky dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy, ani z tohto príjmu nie je schopná zabezpečiť finančnú starostlivosť o maloletú aspoň v rámci štandardu. Nemá snahu vyhýbať sa zamestnaniu, ale vzhľadom na situáciu na trhu práce nie je schopná sa v súčasnosti zamestnať. Takýto stav nie je prechodný, ale dlhodobý. Nie je zapríčinený matkou, ktorá bola nútená prerušiť na dobu troch rokov živnostenské oprávnenie z dôvodu, že jej skončil nájom priestoru, v ktorom prevádzkovala B. a k predĺženiu nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa nedošlo. Dožaduje sa zvýšenia výživného na sumu 200,- Eur mesačne a v tomto smere navrhuje zmenu napadnutého rozsudku.

Navrhovateľ podal odvolanie rovnako v časti určenia výživného, ktoré považoval vzhľadom na svoj príjem za vysoké, ktoré nie je schopný platiť. Navrhuje určiť výživné na sumu 80,- Eur.

Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu navrhol prehodnotiť rozsudok okresného súdu a určiť výživné v zmysle návrhu matky. Poukázal na skutočnosť, že úverové zaťaženie otca nemôže ísť na úkor výživy maloletého dieťaťa a z výpovede otca vyplynulo, že je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si vyšší príjem.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením , bez nariadenia pojednávania v súlade s Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o výške výživného ako vecne správny podľa , potvrdil.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením Rozsudok okresného súdu aj v napadnutom výroku o výške výživného zodpovedá ustanoveniu

Pri určení výšky výživného prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2 citovaného ustanovenia) aj s prihliadnutím na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará (ods. 4 citovaného ustanovenia).

Pokiaľ prvostupňový súd pri zistení príjmu otca aktuálneho v čase rozhodovania (pravidelný čistý mesačný príjem približne 355,- Eur, brigádnicky mesačne ďalších 400,- až 500,- Eur) dospel k záveru, že primeraná výška výživného vzhľadom na preukázané a odôvodnené potreby maloletej, na druhej strane možnosti a schopnosti povinného otca je 130,- Eur, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia. Pokiaľ matka v odvolaní vytýka prvostupňovému súdu, že sa nevysporiadal jednotlivo so všetkými ňou uvedenými pravidelnými výdavkami, odvolací súd upozorňuje, že nie všetky uvádzané

pravidelné výdavky sú zároveň aj odôvodnené a nie všetky je nutné v uvádzanej výške aj vynaložiť (napr. mesačné výdavky na internet, na mobilný telefón, na návštevu fitnes centra, na kozmetiku, ...), pričom zdôrazňuje, že správne v tejto súvislosti poukázal prvostupňový súd na zákonnú úpravu, v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Toto právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov je potrebné vykladať širšie nielen ako právo podieľať sa na vysokej životnej úrovni rodiča, ale aj v prípade, keď tomu tak nie je, zdieľať s rodičom jeho nižšiu životnú úroveň. V tejto súvislosti správne prvostupňový súd poukázal aj na vyživovaciu povinnosť zo strany matky, ktorá voči maloletej rovnako trvá a vzhľadom na vek maloletej už nemožno mať za to, že matka túto plní najmä naturálnou formou, ako je to v prípade dieťaťa útleho veku. Vo veku, keď je dieťa už vyspelé a ako v tomto prípade blízke dospelosti, mnohé činnosti, ktoré dovtedy matka dieťaťu poskytovala, už dieťa preberá samotné (napr. starostlivosť o svoje osobné veci, o ošatenie, ako aj pranie a žehlenie osobných vecí, príprava jedla, upratovanie, vykonávanie nákupov a podobne), preto aj vyživovacia povinnosť matky spočíva predovšetkým v materiálnom zabezpečovaní potrieb takéhoto dieťaťa.

Odvolací súd naviac uvádza, že rozhodovanie o výške výživného môže byť zmenené v prípade, ak sa výraznejšie zmenia či už potreby na strane oprávneného dieťaťa (napr. zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom - maturitný ročník, nástup na vysokú školu a podobne), ktoré možno v blízkej budúcnosti dôvodne predpokladať, a taktiež môže dôjsť k zmene v prípade, ak dôjde k zmene pomerov na strane povinného rodiča či už smerom pozitívnym alebo aj negatívnym. Tieto okolnosti však môžu byť dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výške výživného až v čase, keď už skutočne nastanú.

Na strane povinného rodiča (otca) správne prihliadol okresný súd na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dospelého študujúceho syna. Pokiaľ za takejto situácie pri zistenom pravidelnom príjme otca (cca 355,- Eur) aj zisteným vedľajším príjmom (400 - 500,- Eur) určil výživné v sume 130,- Eur mesačne, nezistil odvolací súd dôvod na zmenu rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým určil výšku výživného na maloletú Z. na sumu 130,- Eur mesačne za správne a zodpovedajúce zistenému a preukázanému skutkovému stavu, ako aj príslušnej právnej úprave. Preto ho podľa § 219 ods. 1 a 2 ako vecne správne a tiež správne odôvodnené potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 144 tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.