Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28P-170-2012.pdf
PDF · 133.25 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/170/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého R. T., nar. XX.XX.XXXX bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, dieťa rodičov: J.. H. T., N.. XX.XX.XXXX, bytom K.. T. XXX, A. a Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, W., zastúpená: Ing. Miroslav Brodňan, Mierová 2, Pezinok o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého R. T., narodeného XX.XX.XXXX od 27.06.2012 sumou 180 eur mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca.
Zročné výživné za obdobie od 27.06.2012 do 31.01.2014 v sume 1.520 eur je matka povinná zaplatiť otcovi spolu s bežným výživným v 5.mesačných splátkach po 304 eur až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok, prvú splátku matka zaplatí otcovi v mesiaci február 2014.
Vo zvyšnej časti súd návrh otca na zvýšenie výživného na maloletého R. T., narodeného XX.XX.XXXX zamieta.
Súd návrh matky na zníženie výživného na maloletého R. T., narodeného XX.XX.XXXX zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 11P 1144/2008 zo dňa 09.06.2009 v spojení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 69/2009 zo dňa 09.09.2009 v časti vyživovacej povinnosti matky k maloletému R. T., narodenému XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom doručeným na súd dňa 27.06.2012 domáhal zvýšenia výživného na maloletého R. T. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne od 01.07.2012. Návrh odôvodnil tým, že naposledy bolo o výživnom na maloletého R. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 11P 1144/2008 zo dňa 09.06.2009 , kde bola určená vyživovacia povinnosť matky na sumu 100 eur. Maloletý R. bol v roku 2011 prijatý na denné štúdium na strednú priemyselnú školu, vzhľadom na to, sa zvýšili náklady na jeho štúdium učebnice a cestovné. Podstatne stúpli náklady z dôvodu fyzického rastu teda náklady na ošatenie , hygienických potrieb, stravy a vreckové. V návrhu uviedol, že matka maloletého nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Na maloletého neprispieva okrem súdom stanoveného výživného žiadnou inou finančnou čiastkou. O maloletého R. prejavuje minimálny záujem. Poukázal na to, že od posledného pojednávania sa zmenilo postavenie matky maloletého, ktorá v zamestnaní postúpila na vedúceho prevádzky. Otec uviedol, že u neho nedošlo k žiadnym podstatným zmenám.
Matka podala dňa 28.09.2012 na Okresný súd Pezinok návrh na zníženie výživného a žiadala, aby súd znížil jej vyživovaciu povinnosť k maloletému R. T. zo sumy 100 eur na sumu 70 eur mesačne. Návrh odôvodnila tak, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa znížil jej mesačný príjem, zamestnávateľ z dôvodu nižších obratov PHM upravil od 01.01.2012 počet zamestnancov z tri na dva. To malo za následok odobratie príplatkov v nočných hodinách, menej príplatkov za soboty a nedele a odpracovaný sviatok. Uviedla ďalej, že z dôvodu schodkov tovaru a nezistených únikov pohonných hmôt jej dal zamestnávateľ v novembri 2009 výpoveď, ktorú potom stiahol. Na opätovné prijatie do pracovného pomeru musela zaplatiť kauciu vo výške 2.000 eur. Uviedla, že spolu s otcom maloletého R. má ešte dve plnoleté deti dcéru T. a syna P.. Obidve deti sú zamestnané ale aj tak potrebujú finančnú podporu. Ďalej uviedla, že jej mesačný príjem je znížený o úver v banke vo výške 230 eur za mesiac, z ktorého uhradila kauciu zamestnávateľovi, exekúciu výživného a dlhy detí voči jej otcovi. Svoje mesačné výdavky vyčíslila vo výške 650 eur a čistý príjem na 493 eur. Poukázala na skutočnosť, že na strane otca maloletých sa výrazne zmenili pomery - má mať príjmy z inej než závislej činnosti, ktoré podliehajú dani z príjmov. Súd podľa nej doteraz dostatočne nepreveril majetkové pomery otca napr. nezistil z čoho otec vyplatil úver vo výške 800.000,-Sk.
Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 28P 170/2012 zo dňa 05.10.2012 súd spojil návrh otca na zvýšenie výživného a návrh matky na zníženie výživného na spoločné konanie.
V priebehu konania otec uviedol, že na návrhu na zvýšenie výživného trvá. Návrh na zvýšenie výživného v roku 2011 zobral späť kvôli tomu, že mu zákonná sudkyňa povedala, že nie je štandardné , aby sa návrh na zvýšenie výživného podával skôr ako za tri roky. Uviedol, že u neho na strane príjmov nedošlo k žiadnej zmene. Je zamestnaný na Stavebnom bytovom družstve občanov ako námestník s priemerným mesačným príjmom vo výške 1.077,56 eur. Okrem toho je živnostník. Podniká v obchodnej činnosti a strojárskej výrobe. Z podnikania má príjem okolo 500 eur mesačne. nemá zamestnaných žiadnych ľudí ani prenajaté priestory. Vedie jednoduché účtovníctvo, ktoré mu vedie priateľka. Vlastní rodinný dom, v ktorom býva so synom. Po dedovi vlastní pozemky, ktoré prenajíma družstvu. Prenájom je vo forme mäsa v hodnote asi 50 eur ročne. Má auto na leasing, jedná sa o Volkswagen Golf. Podľa otca maloletý navštevuje Elektrotechnickú priemyslovku v Trnave. Náklady na školské pomôcky uviedol vo výške 12 eur mesačne, obedy v škole stoja 25 eur za mesiac. Doprava do školy a späť je 25 eur za mesiac. Náklady na stravovanie doma uviedol vo výške 175 eur mesačne. Náklady na ošatenie 20 eur mesačne, náklady na hygienu a drogériu 50 eur mesačne. Náklady na lekára 22 eur mesačne. Náklady na vreckové 30 eur mesačne. Uviedol, že maloletý hrá futbal za dorast Budmerice, náklady odhadol na 10 eur mesačne + 8 eur na dresy, ochranné pomôcky. Náklady na dovolenky odhadol na 30 eur mesačne. Náklady na maškrty maloletého 15 eur. Náklady na internet pre maloletého 12 eur, televízia 5 eur, rozhlas 2,5 eur, mobil 10 eur, domová daň 1,5 eura, poistenie nehnuteľnosti 5 eur mesačne. Náklady na bývanie uviedol vo výške 128 eur mesačne plyn, drevo 30 eur, elektrina 55 eur, voda a vývoz odpadu 45, komunálny odpad 6 eur, náklady na bežnú údržbu domu 150 eur. Celkové náklady na bývanie sú podľa otca 414 eur. Na maloletého uplatnil náklady na bývanie vo výške 207 eur. Celkové výdavky na maloletého za mesiac uplatnil vo výške 684 eur. Ďalej uviedol, že matka musí mať viac peňazí ako udáva, v roku 2008 dostala z rozdelenia BSM 1.400.000,-Sk. Ako podnikateľ sa zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou a zámočníckymi prácami. Nemá stáleho odoberateľa, jednotlivé položky, ktoré sú uvedené v peňažnom denníku sú sumy fakturované konkrétnym odoberateľom. Viaceré nákupy spotrebného materiálu v ten istý deň má evidované kvôli tomu, že pracovník, ktorý toto zabezpečoval kupoval materiál podľa potreby. Od minulého roku (teda od roku 2012) nerobí nič pretože mal mozgovú príhodu a lekár mu podnikateľskú činnosť nedoporučuje. Uviedol, že hypotéku, ktorú mal vyplatil z nezdanených peňazí, keď sa rozpredávala bývalá Drevona. V období keď sa likvidovala fabrika bol majiteľom pán Ribin z Ruska, dával odmeny za sprostredkovanie predaja. Časť výplaty dostali na pásku a časť do sáčku. Takto dostal odmenu asi 100.000,-Sk. Potom sa rozpredávali sklady, predávali to Rusi za šrotové ceny. Odtiaľ si kúpil niekoľko paliet ložísk, pneumatického a hydraulického materiálu, ktoré ďalej predával, na tom zarobil 250.000 až 300.000,- Sk. Ďalej kúpil jednu pílu a jednu hobľovku. Kúpil ich za smiešnu cenu a predal za 100.000,-Sk. Ďalej kúpil od Rusov plechy za cenu šrotu, predal to ako nerez a zarobil 150.000,-Sk, kúpil jeden výmenník na teplo, predal medené trubky. Z takejto činnosti zarobil v rokoch 2007 až 2010 od 700.000 do 800.000,- Sk. Časť peňazí, z ktorých vyplatil BSM dostal vyplatené z poisťovne, jednalo sa o 500.000,-Sk, pretože im vytopilo chalupu.
Na poslednom pojednávaní k veci uviedol, že u maloletého nedošlo k žiadnym zmenám, poukázal však na to, že výdavky na neho stále rastú pretože má skoro 18 rokov. Poukázal na dve mozgové príhody, ktoré prekonal, lekár ho stále upozorňuje, že by nemal pracovať a doporučuje mu čiastočný invalidný dôchodok. Položky označované ako kredity mu chodia na účet kvôli tomu, že má jeden účet aj na živnosť aj ako osobný účet, je to teda plat a platby za práce, ktoré vykonal ako živnostník. Daňové priznanie zo živnosti za rok 2013 bude kladné vo výške asi 4.000 eur. Leasing auta zaplatil na 3 krát, auto stálo asi 14.000 eur. Nejaké peniaze mu požičala budúca manželka. Ďalej popísal spôsob fakturácie od pána X. , pána Š., pána S.. V poslednom čase nefakturoval príjmy z podnikania, pretože žiadnu činnosť nevykonáva kvôli zdravotnému stavu. Uviedol , že prerábky domu, kúpu nábytku a kúpu auta riešil tak, že nábytok mu dali za šrotové ceny od firmy Luto, pre ktoré robil nejaké služby, prerábku domu mu robila firma Bohun, ktorá si brala iba kamarátske peniaze a auto riešil z bežného príjmu, ktorý je vydokladovaný. V závere poukázal na to, že matka si od rozvodu , teda za 7 rokov, k sebe maloletého Lukáša nikdy nezobrala.
Matka v priebehu konania nesúhlasila s návrhom na zvýšenie výživného. Poukázala na to, že maloletý R. by si mohol vzhľadom na svoj vek aj niečo brigádnicky zarobiť, aby si dokázal vážiť peniaze. Poukázala na to, že maloletého vychováva počítač, ulica a kamaráti. Podľa nej má maloletý dostávať značné finančné obnosy od jej otca (dedka), je to okolo 50 eur mesačne. Ďalej poukázala na to, že aj v súčasnosti prispieva v rámci svojich možností svojej dospelej dcére, ktorá si zvyšuje kvalifikáciu štvorročným doktorantským štúdiom. Dcéra pracuje, spláca hypotéku a jej príjem postačuje iba na zabezpečenie jej základných potrieb. Jej syn Adam pracuje ako krupiér v Českej republike. Poukázala na to, že otec maloletého pri jeho príjmoch nie je na zvýšenie výživného o 150 eur nijako odkázaný. Opätovne žiadala znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu 70 eur mesačne od 01.11.2012. V priebehu konania ďalej uviedla, že otec má brať úplatky, teda nezdokladované príjmy. Jej majetkové pomery sa mali zhoršiť kvôli tomu, že na benzínovej pumpe, kde ľudia kradnú benzín musí potom hradiť straty spolu so svojím kolegom. Tieto hradí priamo do tržby bez toho, aby niečo nahlásila. Keď nahlási krádež policajtom, títo páchateľa nezistia, pretože evidenčné čísla sú v databáze kradnutých áut. Svoje mesačné výdavky uviedla vo výške 100 eur výživné na maloletého, stravovanie 130 eur, cestovné do zamestnania 10 eur, oblečenie 20 eur. Spláca bankový úver vo výške 230 eur, ten použila na zaplatenie kaucie exekúcie na výživné a dlhy detí voči jej otcovi a kamarátom. Úver zobrala vo výške 13.000 eur na 10 rokov. Výdavky spojené s maloletým považuje za neprimerané. Za neprimerané považuje výdavky na jedlo doma, pretože maloletý má stravu v škole. Ďalej nepovažuje primerané výdavky na drogériu , pretože otec donáša všetky veci spojené s hygienou z Bytového družstva. Ako primerané náklady na maloletého považuje sumu 200 eur za mesiac.
Peniaze z rozdelenia BSM použila nasledovne: na opravu bytu priateľa s ktorým býva dala 600.000,- Sk, dá sa povedať, že sa jedná o finančný dar, priateľ jej toto kompenzuje tým, že tam môže bývať, neskôr keď bude mať finančné prostriedky tak jej peniaze vráti. Peniaze mu požičala v roku 2008. Sumu 350.000,-Sk použila ako platbu právnikovi, ktorý vysekal ich syna kvôli lúpežnému prepadnutiu , túto platbu nevie vydokladovať , pretože sa jednalo o peniaze v hotovosti. Za kompletnú náhradu zubnej protézy a liposukciu zaplatila 150.000,-Sk. Suma 250.000,-Sk bola použitá na kúpu bytu pre dcéru. Na byte, ktorý patrí jej priateľovi nemá žiaden majetkový podiel. V roku 2009 mala na stavebnom sporení 300.000,-Sk, toto zrušila lebo peniaze potrebovala dcéra. Dcére sumu 250.000,-Sk darovala v roku 2009.
Na otázku súdu, aby matka vysvetlila, prečo vypovedala v roku 2009 (konanie na Okresnom súde Pezinok č.k. 11P 1144/2008 - zápisnica zo dňa 09.06.2009 na strane 5), že vrátila svojmu otcovi sumu 200.000,-Sk a na tomto pojednávaní túto skutočnosť nespomenula matka uviedla, že si peniaze na právnika požičala od otca a tieto peniaze mu potom vrátila. Na otázku súdu, prečo matka vypovedala, že v priebehu roku 2009 zaplatila advokátovi za obhajobu syna sumu 150.000,-Sk a na tomto pojednávaní uviedla, že išlo o sumu 350.000,-Sk uviedla, že podľa nej stál advokát 350.000,-Sk, teda nie advokát ale aj vyplatenie súm, ktoré si žiadali ľudia na vyplatenie škody, ktoré spôsobil jej syn. Matka nevedela zdokladovať sumu 15.000,-Sk, ktorú mala vrátiť otcovi maloletého za právne služby, ani sumu 95.000,-Sk, ktorú matka zaplatiť za syna v auguste 2008, ďalej nevedela zdokladovať sumu
50.000,-Sk, ktorú mala vybrať z účtu dňa 30.10.2008 na vyplatenie škôd za syna. Sumu 250.000,-Sk mala v decembri 2009 presunúť na termínovaný účet a potom ich vyplatila dcére. Nevedela zdokladovať náklady na zuby a operáciu, ktoré uviedla v prehľade použitých finančných prostriedkov, vypovedala, že zubárovi dávala peniaze v hotovosti bez dokladov, za liposukciu platila zálohu v hotovosti a potom platila za ďalší zákrok kartou. Nevedela vydokladovať vrátenie peňazí jej otcovi, ktoré jej mal požičať na právne služby v sume 150.000,-Sk, tieto doklady má evidovať jej otec. Peniaze, ktoré požičala svojmu priateľovi vo výške cca 600.000,-Sk na prerábku bytu jej má priateľ vrátiť, keď skončí „tento cirkus s pánom T.“. V priebehu konania matka uviedla, že je od 01.01.2013 nezamestnaná, poberala dávku v nezamestnanosti vo výške cca 300 eur mesačne. Uviedla ďalej, že je od 15.07.2013 zamestnaná v Lidli, zarobí od 460 do 480 eur. Príjem na jej účte v júli 2013 vo výške 1.285 eur mal byť platba z poisťovne pre jedného dôchodcu , ktorý nemal účet, peniaze sa vybrali a jemu odovzdali. Uviedla ďalej, že jej dcéra zarába momentálne asi 1.100 eur mesačne, zo sumy, ktoré jej matka dala jej dcéra vrátila v novembri 2013 asi 5.000 eur, jednalo sa o hotovosť, z tejto sumy vyplatila všetky nebankové subjekty, bolo to 4.680 eur. Uviedla ďalej, že je pravdou, že vlastnila záhradnú chatu, teda podiel na nej, tento podiel bol asi pred dvoma rokmi bezodplatne prevedený na jej sestru.
Právny zástupca matky (a jej priateľ, s ktorým žije v spoločnej domácnosti) k veci uviedol, že je pravdou, že matka maloletého býva u neho od roku 2007. Prispieva mu na výdavky spojené s bývaním sumou 100 eur mesačne. Bývajú v dvojizbovom byte, ktorý mu patrí. Platí nájom vo výške 120 eur, elektrina 30 eur, plyn 20 eur, telefón 20 eur, internet 20 eur. Je pravdou, že mu matka maloletého požičala sumu 600.000,-Sk, tieto peniaze sa investovali do bytu, v ktorom bývajú na základe dohody, peniaze sa začali investovať v roku 2008. Bol prítomný, keď matka odovzdávala peniaze právnemu zástupcovi jej syna, nevie o akú sumu sa jednalo. Uviedol, že matke vráti peniaze, keď bude mať na to prostriedky. Ďalej uviedol, že zarába od 400 do 500 eur mesačne, chodí právne zastupovať a vykonáva poradenstvo. Zastupoval napr. Lukostrelecký klub za čo dostal 1.000 eur. Hotovostné platby od matky na jeho účte sú evidované preto, že sa jedná o peniaze, ktoré dostal na ruku, teda išlo o faktúru, ktorá je platená v hotovosti, matku požiadal, aby ich išla vložiť na účet. V závere navrhol doplniť dokazovanie o výsluch maloletého R. T. a opätovné vypočutie svedkov, ktorých navrhla vypočuť matka.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom uplynulo skoro 5 rokov, náklady na maloletého sa zvýšili už len plynutím času a zvýšeným všeobecným nákladom. Matka mala a pravdepodobne má dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohla zvýšené výživné platiť. Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť matky zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od podania návrhu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 11P 1144/2008 zo dňa 09.06.2009, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 12P 66/2011, daňovým priznaním otca za rok 2009, 2010, 2011, potvrdením o výške príjmu otca, potvrdením o výške príjmu matky, potvrdením o ukončení pracovného pomeru matky, žiadosťou o výmaz záložného práva u otca, zmluvou o autokredite, výpisom z účtu matky vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s., rozhodnutím o priznaní príspevku v nezamestnanosti, výpisom z účtu matky vedeného v Poštovej banke, výpisom z účtu matky vedenom v Prima banke, písomným stanoviska J.. Q. Š., písomným stanoviskom V. X., daňovým priznaním zástupcu matky za rok 2012, výpisom z listu vlastníctva č. 5384, výpisom z účtu otca vedenom v Tatra banke a.s., výpisom z účtu právneho zástupcu matky vedeného v Prima banke a.s., výsluchom svedkov H. S., J.. C. K., ďalšími dokladmi doloženými do spisu, dokladmi nachádzajúcimi sa v pripojenom spise Okresného súdu Pezinok č.k. 11P 1144/2008 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z výpovede účastníkov konania a z rodného listu maloletého R. T. mal súd preukázané, že maloletý R. T. je synom J.. H. T. a Q. T., ktorí sú účastníkmi tohto konania.
Z výpovede účastníkov konania a z rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 11P 1144/2008 zo dňa 09.06.2009 mal súd preukázané, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom na maloletého R. T. týmto rozsudkom tak, že matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne, tento rozsudok bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 20CoP 69/09 zo dňa 09.09.2009.
Z rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 12P 66/2011 zo dňa 02.12.2011 mal súd preukázané, že návrh matky na zníženie výživného, ktorý matka podala v septembri 2011 bol zamietnutý, otec zobral návrh na zvýšenie výživného na maloletého v tom istom roku späť.
Z daňového priznania otca za rok 2009 mal súd preukázané, že otec mal z podnikania v roku 2009 príjmy vo výške 3.450,35 eur a výdavky vo výške 3.409,73 eur.
Z daňového priznania otca za rok 2010 mal súd preukázané, že otec mal z podnikania v roku 2010 príjmy vo výške 2.886,87 eur a výdavky vo výške 2.884,27 eur.
Z výpovede otca mal súd preukázané, že okrem toho, že otec je zamestnaný vykonáva aj podnikateľskú činnosť. Z daňového priznania otca za rok 2011 mal súd preukázané, že v roku 2011 mal otec z podnikania príjmy vo výške 3.920 eur a výdavky vo výške 3.905 eur.
Z výpovede otca a z peňažného denníka otca za obdobie 02.01.2009 až 22.12.2011 mal súd preukázané, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť, príjmy sú tvorené jednotlivými platbami faktúr, ktoré nepresahujú sumu 1.100 eur za mesiac, výdavky sú tvorené nákupom montážneho materiálu resp. režijného materiálu.
Z potvrdenia o výške príjmu otca a z výpovede otca mal súd preukázané, že otec pracuje od 01.06.2005 v SBDO Pezinok, za obdobie od 01.10.2011 do 30.09.2012 mal priemerný čistý mesačný príjem 1077,56 eur v čistom.
Z výpovede otca a z potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 25.11.2010 mal súd preukázané, že otec splatil predčasne úver, ktorý v Slovenskej sporiteľni mal.
Z výpovede otca a zo zmluvy o autokredite č. 765410 zo dňa 01.03.2012 mal súd preukázané, že otec kúpil v roku 2012 motorové vozidlo VW Golf za 15.900 eur, otec uviedol, že celú kúpnu cenu vozidla už splatil.
Z výpovede otca mal súd preukázané, že otec v období rokov 2007 až 2010 zarobil predajom rôzneho materiálu sumu cca 800.000,-Sk (teda cca 26.550 eur).
Z výpisov z účtu otca, ktorý je vedený v spoločnosti Tatra banka a.s. mal súd preukázané, že otcovi je na uvedený účet vyplácaná mzda a takisto platby z podnikania tak, ako otec udával v priebehu konania. Na uvedený účet je poukazované aj výživné na maloletého R..
Z výpovede matky a z potvrdenia spoločnosti Jurki - Hayton s.r.o. mal súd preukázané, že matka bola v tejto spoločnosti zamestnaná do 31.12.2012. Pracovný pomer matky v uvedenej spoločnosti sa skončil kvôli uplynutiu času, na ktorý bol uzavretý ku dňu 31.12.2012. Matka maloletého zarábala v uvedenej spoločnosti podľa potvrdenia zo dňa 02.10.2012 v priemere 496,58 eur.
Zo zmlúv, ktoré matka súdu predložila a z výpovede matky mal súd preukázané, že matka si v období rokov 2009 až 2011 brala rôzne úvery z bánk a nebankových spoločností, ktoré potom následne splácala
- tieto doklady sú založené na č.l. 109 až 140 eur.
Z výpisu z účtu matky, ktorý je vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. mal súd preukázané, že matka bola na uvedený účet poukázaná dňa 24.07.2008 suma 505.000,-Sk, z účtu bola dňa 29.07.2008 v hotovosti vybraná suma 150.000,-Sk, dňa 25.08.2008 vybraná v hotovosti suma 95.000,-Sk, dňa 13.08.2008 suma 77.655,90 Sk, boli z neho splácané úvery cez jednorázový príkaz Telebanking, dňa 29.10.2008 bola na uvedený účet poukázaná suma 860.000,-Sk, dňa 30.10.2008 vybraná suma 50.000,-Sk, dňa 31.12.2008 prevedená na iný účet suma 250.000,-Sk, dňa 27.12.2008 jednorázovými príkazmi cez Telebanking vyplatená suma 195.000,-Sk.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 25.01.2013 a z výpovede matky mal súd preukázané, že matka bola od 01.01.2013 nezamestnaná , evidovaná na úrade práce a bola jej vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške cca 300 eur mesačne.
Z výpovede matky mal súd preukázané, že matka sa od 15.07.2013 zamestnala v spoločnosti Lidl, mesačne zarobí v tejto spoločnosti okolo 460 až 480 eur.
Z výpisov z účtu matky vedených v Poštovej banke a.s. mal súd preukázané, že matke na tento účet chodí výplata z Lidlu.
Z výpisu z účtu matky, ktorý je vedený v spoločnosti Prima banka a.s. mal súd preukázané, že na tento účet bola dňa 05.02.2013 vložená v hotovosti suma 1.100 eur, dňa 04.02.2013 suma 510 eur.
Z daňového priznania zástupcu matky a jej priateľa za rok 2012 mal súd preukázané, že matkin priateľ mal v roku 2012 nulový základ dane.
Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 5384, katastrálne územie Pezinok mal súd preukázané, že matkin priateľ je vlastníkom bytu č. 11, ktorý sa nachádza na adrese V. X, W.. Na uvedenom byte je evidovaná ťarcha v prospech V. A.Ň..
Z výpisu z účtu priateľa matky, ktorý je vedený v spoločnosti Prima banka Slovensko a.s. mal súd preukázané, že na uvedený účet bola dňa 18.11.2013 poukázaná platba vo výške 1.000 eur, dňa 26.11.2013 platba vo výške 330 eur, matka maloletého na uvedený účet vložila dňa 11.10.2013 sumu 597,30 eur, dňa 30.07.2013 sumu 744,50 eur, dňa 12.06.2013 sumu 167,50 eur, dňa 17.10.2012 sumu 300,50 eur.
Zo stanoviska V. X. zo dňa 26.04.2013 mal súd preukázané, že menovaný pozná otca maloletého asi 25 rokov, menovaný prehlásil, že mu otec maloletého nikdy nesprostredkoval žiadnu prácu a nebola mu poskytnutá žiadna finančná kompenzácia.
Z vyhlásenia J.. Q. Š. zo dňa 18.04.2013 mal súd preukázané, že otec maloletého menovanému nikdy nesprostredkoval žiadnu prácu a ani mu nebola poskytnutá finančná kompenzácia.
Svedok H. S. v konaní vypovedal, že od otca maloletého raz kupoval nejaký materiál v roku 2004-2005 za sumu asi 3.000 ,-Sk.
Svedkyňa J.. C. K., nar. XX.XX.XXXX vypovedala, že je s otcom maloletého v obchodnom kontakte, robia revízie plynových zariadení. Naposledy si objednávali práce u otca maloletého v marci 2013, za posledný rok teda za rok 2012 vyfakturovali otcovi maloletého asi 800 eur.
Podľa § 62 odsek 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní súdu o návrhu otca na zvýšenie výživného resp. o návrhu matky na zníženie výživného súd predovšetkým skúmal, či došlo na strane rodičov maloletého R. alebo na strane maloletého R. samotného k zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom teda od roku 2009 (resp. v prípade matky a jej návrhu od roku 2011). Po vykonanom dokazovaní je možné konštatovať, že na strane matky nedošlo k žiadnej výraznej zmene pomerov. Matka bola zamestnaná do 31.12.2012 ako obsluha benzínovej čerpacej stanice tak, ako v roku 2009 resp. v roku 2011 s približne rovnakým príjmom. Od 01.01.2013 do 15.07.2013 bola nezamestnaná, registrovaná na úrade práce a poberala podporu v nezamestnanosti vo výške približne 300 eur. Od 15.07.2013 sa zamestnala v spoločnosti Lidl, kde dostáva mzdu v takej výške, v akej ju poberala ako obsluha čerpacej stanice teda 450 eur v priemere. Matka stále žije so svojím priateľom (a zároveň právnym zástupcom) v byte, ktorý patrí jej priateľovi. Priateľ jej stále dlhuje sumu cca 600.000,- Sk (teda 19.916 eur), ktoré matke nevrátil a matka ich od neho stále nepožadovala. Nie je možné konštatovať ani výrazné zmeny pomerov na strane otca. Otec maloletého je stále zamestnaný ako námestník v SBDO, okrem toho podniká, výška jeho príjmov sa od roku 2009 nezmenila. Ako jednu so zmien na strane otca, ktorú je potrebné zobrať do úvahy je skutočnosť, že otec maloletého utrpel od posledného rozhodovania súdu o výživnom dve mozgové príhody, jeho znížená pracovná schopnosť však nebola preukázaná. Otec stále býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve a ktorý bol od posledného rozhodovania súdu o výživnom zrekonštruovaný. Po vykonanom dokazovaní je možno konštatovať zmeny na strane maloletého R. T.. Maloletý R. je starší o 5 rokov, s čím sú spojené nepochybne zvýšené náklady na jeho ošatenie, stravovanie a voľnočasové aktivity tak, ako uviedol otec. Maloletý navyše navštevuje strednú odbornú školu, s čím sú spojené zvýšené náklady na školské pomôcky, dochádzku do školy a stravovanie v škole tak, ako uviedol otec. Pri určení novej výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a zo zárobkových pomerov a majetkových pomerov jeho rodičov. Náklady, ktoré otec uviedol v priebehu konania ako náklady súvisiace s výchovou a výživou maloletého súd nepovažoval za primerané v plnom rozsahu. Súd považoval za primerané náklady na školské pomôcky, obedy v škole, dopravu, stravovanie doma, ošatenie, lekára, vreckové a náklady na futbal. Súd nepovažoval za primerané náklady na drogériu - náklady na drogériu uplatňované otcom v sume 50 eur za mesiac sa súdu zdajú neprimerané, otec ich žiadnym spôsobom nezdokladoval - za primerané súd považoval náklady na drogériu vo výške 20 eur mesačne (do týchto nákladov je potrebné zahrnúť náklady na osobnú hygienu maloletého a pomerné náklady na čistiace prostriedky v domácnosti). Súd nepovažoval za primerané náklady na maškrty, internet, televíziu a rozhlas tak, ako ich otec uviedol v priebehu konania. Podľa názoru súdu nie je možné presne vyčísliť tieto náklady vo vzťahu k maloletému, navyše náklady na maškrty je možné zahrnúť do nákladov na stravovanie, ktoré súd uznal, ako primerané. Otec uplatnil ako náklady na bývanie náklady spojené s plynom elektrinou , vodným a stočným , domovou daňou a rekonštrukčnými prácami vo výške 150 eur mesačne. Do týchto nákladov podľa názoru súdu nie je možné zaradiť náklady spojené s rekonštrukčnými prácami. Otec ich jednak žiadnym spôsobom nepreukázal a jednak sám v priebehu konaina uviedol, že mu rekonštrukčné práce vykonávala firma, ktorá mu účtovala iba „kamarátske ceny“. Ako primerané náklady na bývanie maloletého súd teda uznal polovicu nákladov spojených s energiami a domovou daňou teda sumu 132 eur. Celkové náklady na maloletého R. súd považuje za primerané vo výške 479 eur mesačne a nie 684 eur mesačne tak, ako uviedol jeho otec. Súd nemal preukázané, že by mal otec iné príjmy ako sám uviedol. Tvrdenia matky, že mal mať príjmy z provízií od jeho obchodných partnerov, ktorých matka označila neboli pri ich výpovedi resp. písomnom vyjadrení potvrdení. Pri skúmaní majetkových pomerov matky súd vychádzal z toho, že u matky nedošlo k výraznejším zmenám v oblasti príjmov. Krátkodobá nezamestnanosť matky v období 01.01.2013 až 15.07.2013 bola kompenzovaná vyplácaním dávok v nezamestnanosti , navyše matka sa 15.07.2013 zamestnala, a výška jej príjmu je veľmi blízka výške príjmu, ktorú mala do 31.12.2012. Matka súdu hodnoverným spôsobom nevydokladovala akým spôsobom použila finančné prostriedky, ktoré dostala v roku 2008 po rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Skutočnosť , že tieto prostriedky boli matke vyplatené matka nepoprela, navyše bola zrejmá z výpisu z účtu matky tak, ako bolo vyššie uvedené. Rozpor medzi matkou a otcom vo výške vyplatených prostriedkov (matka uvádza výplatu prostriedkov vo výške 1.380.000,-Sk a otec 1.400.000,-Sk) súd nepovažuje z hľadiska hodnotenia majetkových pomerov matky za dôležitý. Bolo preukázané, že matka požičala svojmu priateľovi v roku 2009 sumu 600.000,-Sk teda cca 19.000 eur. Táto suma mala byť použitá na rekonštrukciu bytu, v ktorom teraz spoločne bývajú. Skutočnosť,
že táto suma bola použitá na rekonštrukciu bytu je možné čiastočne preukázať z príjmových dokladov a faktúr, ktoré matka do spisu doložila. Z hľadiska hodnotenia majetkových pomerov matky je dôležité, že matkin priateľ jej doteraz z tejto pôžičky nič nevrátil, matka aj s priateľom udávajú, že táto suma jej bude vrátená až po ukončení sporov s otcom maloletého R. tak, ako to vyplýva zo zápisníc zo súdneho pojednávania. Matka má teda voči svojmu priateľovi pohľadávku vo výške 19.000 eur, ktorá zatiaľ nebola splácaná , vymáhaná, ani právne zabezpečená. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala náklady na právne služby, ktoré mala uhradiť právnemu zástupcovi jej staršieho syna. Matka sa rozchádzala vo vlastných tvrdeniach , koľko mali tieto právne služby stáť. V roku 2009 uvádzala, že právne služby mali stáť 150.000,-Sk, v priebehu tohto konania uvádzala, že mali stáť 350.000,-Sk, potom tvrdila, že právnika mal zaplatiť jej otec a ona mu mala peniaze iba vrátiť. Takéto rozporuplné výpovede matky v tejto oblasti súd považuje za nedôveryhodné. Súd teda nemal preukázané, že by matka vyplatila sumu 350.000,-Sk za právne služby právnikovi jej staršieho syna tak, ako uvádzala. Súd ďalej nemal preukázané, že by matka uhradila náklady spojené s úpravou jej chrupu resp. liposukciou tak, ako sama uvádzala. Matka o platbách za lekárske zákroky nepredložila súdu žiaden relevantný doklad. Súd mal preukázané, že matka svojej dcére darovala sumu približne 350.000,-Sk teda (cca 11.000 eur), táto suma mala byť použitá na kúpu bytu dcéry. Dcéra mala matke vrátiť v novembri 2013 sumu 5.000 eur v hotovosti. Tieto finančné prostriedky mali byť použité na splatenie dlhov, o ktorých matka súd neinformovala, nepreukázala ich výšku ani vznik a spomenula ich až na poslednom pojednávaní. Z výpisov z účtu matky , ktoré sú vedené v Slovenskej sporiteľni mal súd preukázané, že matka po vyplatení finančných prostriedkov z rozdelenia BSM vyberala v hotovosti väčšie sumy peňazí, ktorých použitie nebolo hodnoverným spôsobom zdokladované. Z výpisu z účtu matkinho priateľa mal súd preukázané, že na tento účet matka maloletého v hotovosti poukazovala v roku 2012 resp. 2013 rôzne finančné čiastky (vysvetlenie priateľa matky , že malo ísť o hotovostné platby v jeho prospech, ktoré následne matka vkladala na jeho účet) súd nepovažuje za dôveryhodné. Je preto potrebné konštatovať, že matka má finančné možnosti aby platila zvýšené výživné tak, ako určil súd. Matke nič nebráni v tom, aby si od svojho priateľa vypýtala späť aspoň časť finančných prostriedkov, ktorú mu požičala na úpravu bytu (je potrebné zdôrazniť, že matka nemá v uvedenom byte žiaden majetkový podiel, navyše na byte stále viazne exekučné záložné právo). Matka môže navyše požiadať svoje staršie deti, ktoré zarábajú a sú samostatné, aby jej vrátili aspoň časť peňazí, ktoré mala do nich podľa jej vlastných slov investovať. Súd je toho názoru, že matka disponuje ešte nejakou čiastkou finančných prostriedkov, ktoré získala po vyporiadaní BSM, následne z hotovosti vybrala z banky a súdu žiadnym spôsobom nezdokladovala ich použitie, matka teda môže zaplatiť zvýšené výživné aj z týchto prostriedkov. Pri skúmaní majetkových pomerov otca súd vychádzal z toho, že otec je stále zamestnaný s konštantným príjmom, navyše podniká, z podnikania dosiahne mesačne výnos v priemernej výške 500 eur. Súd mal ďalej preukázané, že otec maloletého v roku 2007 až 2009 získal predajom rôzneho materiálu sumu cca 800.000,-Sk. Z tejto sumy vyplatil hypotekárny úver, kúpil si auto, ďalšie použitie finančných prostriedkov nepreukázal. Súd je toho názoru, že otec maloletého má dostatočný príjem na to, aby vo zvýšenej miere pokrýval náklady na maloletého. Po zvážení vyššie uvedených dôkazov súd rozhodol tak, že matke zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého R. od podania návrhu zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne. Zvýšenie potrieb maloletého jednoznačne vyžaduje zvýšenie výživného na maloletého zo strany matky. Matka má možnosť platiť zvýšené výživné, súd toto tvrdenie dostatočne odôvodnil v predchádzajúcej časti rozsudku. Súd preto čiastočne uznal návrh otca na zvýšenie výživného a návrh matky na zníženie výživného zamietol. Ak bude matka prispievať na výživu maloletého sumou 180 eur mesačne, otec bude prispievať na jeho výživu sumou 300 eur mesačne budú dostatočne pokryté súdom odôvodnené potreby maloletého vo výške cca 479 eur mesačne a bude zohľadnený aj pomer príjmov otca , príjmov matky a jej finančných možností. Ak by priateľ matky matke mesačne vrátil sumu 40 eur a jej dcéra jej mesačne vrátila takú istú sumu matka by nemala žiadne problém so zaplatením novo určeného výživného, a takáto splátka dlhu by neohrozila ani priateľa matky ani jej dcéru. Skutočnosť, že matka darovala svojej staršej dcére sumu 350.000,-Sk a takúto istú sumu mala vyplatiť za právne služby v prospech jej staršieho syna (aj keď to súd nemal preukázané) nemožno pričítať na ťarchu maloletého R.. Matka by mala deliť svoje finančné prostriedky medzi všetky tri deti spravodlivo. Súd zaviazal matku zaplatiť zročné výživné od podania návrhu až do 31.01.2014 v 5.mesačných splátkach. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka neprispela preukázateľným spôsobom maloletému na výchovu a výživu nad rámec súdom určeného výživného, preto zročné výživné vypočítala ako rozdiel
medzi pôvodne určeným výživným a novo určeným výživným bez započítania ďalšieho plnenia matky. 5 mesačných splátok súd matke povolil kvôli tomu, že zabezpečenie finančných prostriedkov zročného výživného v plnej výške by mohlo matke spôsobiť problém. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania zo strany právneho zástupcu matky preto, že navrhovanú výpoveď maloletého R. nepovažuje v spore o určenie výživného za dôležitú. Je nepravdepodobné, aby maloletý poznal do detailov finančnú situáciu svojich rodičov a aby mohol súdu objasniť skutočnosti, ktoré sa týkajú ich majetkových pomerov. Svedkovia, ktorí boli navrhovaní právnym zástupcom matky už vypovedali alebo sa písomne k veci vyjadrili, nie je možné predpokladať, že by ich ďalšia výpoveď priniesla do sporu nové relevantné skutočnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu ( § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 176 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.