Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-179-2010.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/179/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom v Košiciach, Čárskeho č. 10, IČO: 36 191 400, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1, proti žalovanej: W. F., K.. XX.X.XXXX, O. B. S., O. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie 54,32 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 33,50 EUR pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 17,00 EUR a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 EUR, na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 5,65 EUR, na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 54,32 EUR s 0,5 % denným úrokom z omeškania zo sumy 0,56 EUR od 16.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 17,92 EUR od 16.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 19,92 EUR od 16.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 17,97 EUR od 16.7.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 30.12.2010, č. k. 36C/179/2010-22 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 54,32 EUR s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 0,56 EUR od 16.1.2008 do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17,92 EUR od 16.5.2008 do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17,92 EUR od 16.6.2008 do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17,92 EUR od 16.7.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti ( príslušenstvo pohľadávky ) žalobu zamietol; určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku IV v bode 2 Všeobecných zmluvných podmienok, ktorej obsahom je oprávnenie poskytovateľa pripojenia v prípade omeškania zákazníka s platením úhrad vyplývajúcich preň zo zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok požadovať od zákazníka okrem nezaplatenej čiastky i úrok z omeškania vo výške 0,5% z nezaplatenej čiastky za každý i začatý deň omeškania, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď uzavrel, že v danom prípade úspech žalobcu predstavoval 21,53 %, ktoré činí zároveň neúspech žalovanej a neúspech žalobcu tak predstavuje 78,47 %, čo zase činí úspech žalovanej. Žalovaná tak má nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo výške 56,94 %. Vychádzal pritom z výpočtu, pri ktorom prihliadal na istinu a úroky z omeškania ku dňu rozhodovania v prípade vyhovenia žalobe v celom rozsahu a na istinu a úroky priznané rozhodnutím súdu. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto rozhodol, že žalobca, ktorý si právo na náhradu trov konania uplatnil, na náhradu trov konania nemá právo.
Proti rozsudku sa včas odvolal žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v časti vo výroku o náhrade trov konania zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 73,17 EUR k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazať ju aj na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 18,85 EUR. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Na rozhodnutie o trovách konania mal aplikovať ust. § 143 ods. 3 O.s.p. a priznať mu plnú náhradu trov konania vo výške 73,17 EUR, ktorá bola vyčíslená už v žalobe zo dňa 15.02.2010. Poukázal na to, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zaviazal žalovaného na zaplatenie celej žalovanej istiny vo výške 54,32 EUR v súlade s jeho žalobným návrhom a priznal mu aj úroky z omeškania. Zamietnutie žaloby sa týkalo iba časti nad priznaný úrok z omeškania, teda len príslušenstva ako akcesorického nároku, ktorý nebol samostatným predmetom konania. Preto zamietnutie žaloby v časti príslušenstva predstavuje len nepatrnú časť uplatneného nároku. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že aj podľa právnych predpisov, podľa ktorých sa určuje výška trov konania, t.j. zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov a vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri určení výšky súdnych poplatkov, resp. odmeny advokáta sa hodnota príslušenstva berie do úvahy len ak je samostatným predmetom konania. V uvedenej súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.05.2010, č.k. 2Cob/79/2010-60, kde v obdobnom prípade krajský súd dospel k rovnakému záveru a teda, že neúspech žalobcu týkajúc sa len úrokov z omeškania predstavuje neúspech len v nepatrnej časti, ktorý je dôvodom pre rozhodnutie o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.7.2013, č.k. 4Co/83/2011-44 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v posudzovanej veci išlo o žalobcom proti žalovanej uplatňovaný nárok na zaplatenie ceny služieb poskytovaných žalobcom žalovanej na základe uzavretej zmluvy o zriadení a poskytovaní pripojenia k sieti Internet, zriadení a poskytovaní verejnej telefónnej služby a zriadení služby televízia cez Internet v sume 54,32 EUR s prísl. Súd prvého stupňa vo veci samej žalobe o zaplatenie istiny vyhovel v plnom rozsahu a žalobu čiastočne zamietol len ohľadom príslušenstva. Súhlasil s odvolaním žalobcu, že jeho neúspech týkajúci sa len úrokov z omeškania je potrebné posúdiť ako neúspech len v nepatrnej časti, ktorý je dôvodom pre rozhodnutie o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Postup súdu prvého stupňa, keď pri posudzovaní výsledku konania vychádzal z porovnania matematickým výpočtom kapitalizovanej sumy úrokov podľa ich uplatnenia v žalobe (+ istina) a podľa jeho rozhodnutia (+ istina) je nesprávny. Takýto postup by bol možný len v prípade, ak by príslušenstvo pohľadávky bolo samostatným nárokom konania a o takýto prípad v danej veci nešlo. V prejednávanej veci však išlo o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.) ako správne uzavrel aj súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia. Občiansky súdny poriadok v prípade drobných sporoch v ustanovení § 150 ods. 2 O.s.p. priznáva súdu moderačné právo, zmierniť dôsledky ustanovení upravujúcich náhradu trov konania a teda aj v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi, resp. účastníkovi neúspešnému len v nepatrnej časti, nepriznať náhradu trov konania, ktorá by mu inak patrila, poprípade túto znížiť. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom zaoberať sa posúdením podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania a o náhrade trov konania znovu rozhodnúť. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Nakoľko v danom prípade predmet konania nepresahuje sumu 1000 EUR, ide v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, pri ktorom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania prichádza do úvahy aj možná aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v súčasnom znení, podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Legálnu definíciu toho, čo je to „neprimerané voči pohľadávke“ zákon neuvádza, a tak je pri výklade tohto ustanovenia potrebné vychádzať aj z účelu tejto zákonnej úpravy.
Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. ohľadne ust. § 150 O.s.p., táto zákonná úprava vychádza z nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007 o tom, aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke. V dôvodovej správe sa poukazuje na to, že v týchto konaniach niekedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že „cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé“. Takýto text dôvodovej správy skôr nasvedčuje tomu, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. sa vzťahuje na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky s ním súvisiace.
Tak, ako pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. aj v rámci úvah o tom, či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť použitia ods. 2 tohto ustanovenia, je potrebné prihliadať aj na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci.
Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom konania je nárok na zaplatenie ceny služieb poskytovaných žalobcom žalovanej na základe uzavretej zmluvy o zriadení a poskytovaní pripojenia k sieti Internet, zriadení a poskytovaní verejnej telefónnej služby a zriadení služby televízia cez Internet v sume 54,32 EUR s prísl. Pokiaľ takáto pohľadávka napriek výzve súdu nebola uhradená, trovy súvisiace so zaplatením súdneho poplatku skutočne treba považovať za účelne vynaložené trovy konania, ktorých zníženie ani s odvolaním sa na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy, pretože bez zaplatenia tejto poplatkovej povinnosti by súdne konanie ani nemohlo prebehnúť. Preto pri úspešnom uplatnení pohľadávky, resp. pri uplatnení pohľadávky neúspešnom len v nepatrnej časti je v zmysle § 142 ods.3 O.s.p. aj u drobného sporu nutné priznať úspešnému žalobcovi náhradu trov súvisiacich so zaplatením súdneho poplatku, čo v danom prípade predstavuje 16,50 EUR.
Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, súdu je z jeho úradnej činnosti známe (§ 121 O.s.p.), že predmetný spor je z hľadiska právnej argumentácie totožný s množstvom právnych vecí prejednávaných na tunajšom súde, a že rozdielnosť jednotlivých vecí spočíva iba v skutkovom popísaní deja s minimálnym množstvom odbornej právnickej práce vynaloženej v súvislosti s týmto súdnym konaním, Ide teda o úkony skôr formálneho charakteru, vyžadujúce minimálnu administratívnu prácu, a nie odborné právnické vedomosti advokáta. Táto právna agenda nie je pre advokáta časovo náročná, nevyžaduje si individuálny profesionálny prístup pri hodnotení jednotlivých nárokov žalobcu, a preto, prihliadnuc aj na nepomer výšky žalovanej pohľadávky 54,32 EUR oproti uplatneným trovám konania vo výške 73,17 EUR, dospel súd k záveru, že trovy konania žalobcu sú opodstatnené predovšetkým do výšky súdneho poplatku, ako aj v časti trov právneho zastúpenia. Súd považuje za primerané trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 30 %.
V zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal zníženú náhradu trov konania, ktorá
pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 17,00 EUR, t.j. 30 % zo sumy 56,67 EUR ako účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. Spolu teda súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške vo výške 33,50 EUR.
Podľa § 224 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z toho, že o týchto trovách nie je možné rozhodnúť bez toho, aby súd bral do úvahy výsledok konania o vo veci samej. Preto obdobne ako pri trovách prvostupňového konania, rozhodol súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi plne úspešnému v odvolacom konaní priznal zníženú náhradu trov odvolacieho konania. Súd považuje za primerané trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 30 % zo sumy 18,85 EUR, t.j. z uplatnených trov odvolacieho konania, ako účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. Spolu teda súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške vo výške 5,65 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.