Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/59/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci navrhovateľa: X.. S. H., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom I. XXXX/XX, D., zast. JUDr. Peter Petrán, advokát, so sídlom Odborárske nám. 3, Bratislava, proti odporcovi: X.. J. D., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom C. 1, D., o zaplatenie 197.934,09 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie 44.500 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Návrhom vo veci samej, podaným na tunajšom súde dňa 22.06.2012, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 248.055,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy odo dňa 20.05.2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že na základe úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 02.09.2001 poskytol dňa 01.10.2001 odporcovi peňažnú pôžičku vo výške 542.936 Eur na dobu 10 rokov s úrokovou sadzbou vo výške 7% ročne. Odporca sa v tejto zmluve zaviazal, že pôžičku bude splácať spolu s príslušnými úrokmi na základe svojich reálnych možností v čo najkratšom čase, avšak najneskôr v termíne splatnosti celej pôžičky vrátane úrokov, t.j. do 01.10.2011. Odporca však začal splácať pôžičku až po štyroch rokoch, keď dňa 07.09.2005 uhradil navrhovateľovi prvú splátku istiny vo výške 3.087,43 Eur. Následne odporca postupne splácal pôžičku vo viac menej pravidelných splátkach podľa priloženého prehľadu. K dohodnutému termínu splatnosti 01.10.2011 odporca uhradil navrhovateľovi celú sumu požičanej istiny vo výške 542.936 Eur a časť zmluvných úrokov v sume 4.817,21 Eur. Celková suma zmluvných úrokov, ktorú bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi ku dňu splatnosti pôžičky je 268.174,00 Eur. Uvedená suma bola vypočítaná v súlade s platnými občianskoprávnymi predpismi jednoduchým úročením 7 % ročnou sadzbou zo sumy dlžnej istiny po každej uhradenej splátke. Odporca napriek viacerým výzvam navrhovateľa doteraz z tejto dlžnej sumy uhradil len 20.119,31 Eur, t.j. aktuálny peňažný dlh odporcu voči navrhovateľovi nezaplatil ani po písomnej výzve právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 04.05.2012, doručenej odporcovi dňa 09.05.2012. Odporca na túto výzvu reagoval listom zo dňa 06.06.2012, v ktorom v rozpore s vyššie uvedenými skutočnosťami a bez právneho dôvodu spochybnil výšku dlžnej sumy a správnosť navrhovateľom vypočítanej sumy úrokov z poskytnutej pôžičky. Odporca zároveň uznal ako oprávnený nárok navrhovateľa na časť uplatnených úrokov vo výške 105.042 Eur, avšak ani túto sumu navrhovateľovi do dňa podania žaloby neuhradil. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne (základná sadzba ECB 1% + 8%) z dlžnej sumy 248.055,09 Eur od 20.05.202, t.j. odo dňa uplynutia lehota na dobrovoľné plnenie na základe výzvy právneho zástupcu navrhovateľa.

Odporca sa k návrhu na začatie konania uviedol, že celá čiastka uvedená v úverovej zmluve zo dňa 01.10.2001 nebola nikdy zapožičaná ani fyzicky prevzatá od navrhovateľa, pričom ani samotná úverová zmluva neobsahuje potvrdenia o prevzatí týchto finančných prostriedkov. Suma uvedená v úverovej zmluve bola zmluvnými stranami napočítaná zo zmluvy o prenájme a poskytnutí pôžičky zo dňa 16.12.1997 (ďalej aj ako zmluva o pôžičke) a zo všetkých písomne potvrdených finančných operácií formou príjmových pokladničných dokladov a potvrdení. Na základe týchto potvrdení a podľa odporcových výpočtov, odporca mal ku dňu podania návrhu na začatie konania záväzok voči navrhovateľovi vo výške 181.121,76 Eur. Ku dňu 13.12.2012 odporca uznáva svoj záväzok voči navrhovateľovi vo výške 148.255,76 Eur. Podľa odporcovho názoru zostáva ku dňu 13.12.2012 sporný nárok navrhovateľa vo výške 99.799,33 Eur. Podľa tvrdenia odporcu navrhovateľ neopodstatnene navýšil a zároveň zlúčil istinu s úrokmi, s cieľom obídenia zákona, a preto možno zmluvu v tomto bode týkajúcom sa výšky sumy a zlúčenia v tejto sume istiny s úrokmi, považovať za neplatný právny úkon. Taktiež namietol časť požadovanej sumy vo výške 32.865 Eur, nakoľko uvedenú časť dlhu odporca zaplatil navrhovateľovi po podaný návrhu vo veci samej.

Navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 42.471 Eur po otvorení pojednávania vo veci samej späť, a žiadal aby súd konanie v tejto časti zastavil vzhľadom na skutočnosť, že odporca dňa 30.08.2012 po podaní návrhu na začatie konania zaplatil časť dlhu vo výške 32.865 Eur a dňa 16.11.2012 sumu 9.606 Eur. Súd vzhľadom na prejavenú vôľu navrhovateľa a ústne podaný súhlas odporcu na čiastočné zastavenie konania uznesením č.k. -77 zo dňa 13.12.2012 konanie v časti zaplatenie 42.471 Eur zastavil.

Po otvorení pojednávania vo veci samej navrhovateľ poukázal na to, že odporcovi od roku 1997 na jeho žiadosť požičiaval peňažné prostriedky za účelom výstavby hotela. Keďže odporca nebol schopný splácať navrhovateľovi pôžičky vôbec a nie len úroky z omeškania, sám odporca prišiel za navrhovateľom s návrhom, aby všetky dovtedajšie záväzky ku dňu 01.10.2001 vo výške 542.936 Eur vyrovnal na základe Zmluvy o úvere, ktorej znenie predložil navrhovateľovi, ktorý toto znenie akceptoval s úrokovou sadzbou 7% ročne od 01.10.2001. Úverovú zmluvu vypracoval sám odporca, sám do nej zapracoval všetky body, tak ako sú uvedené, teda aj úroky, s tým, že ich bude splácať ročne. Uzatvorením tejto novej zmluvy chcel dosiahnuť predĺženie lehota splatnosti pri súčasnom znížení úrokov. Navrhovateľ bol voči odporcovi ústretový a súhlasil so znením úverovej zmluvy v celom rozsahu, ktorú obidvaja účastníci bez akýchkoľvek výhrad podpísali pred notárom dňa 20.09.2001. Uzatvorením novej úverovej zmluvy, ktorá od 01.10.2001 mala nahradiť všetky doterajšie záväzky medzi účastníkmi, získal odporca 10 ročný odklad splatnosti jeho záväzkov pri súčasnom znížení úrokovej sadzby o 15 percentuálnych bodov, z pôvodne dohodnutých 22% ročne na 7% ročne. Suma istiny 542.936 Eur ku dňu 01.10.2011 zahŕňala aj dlžné úroky, kedy od 01.01.2001 až do účinnosti novej zmluvy bol odporca povinný platiť navrhovateľovi 22% ročné úroky podľa predchádzajúcej zmluvy o pôžičke zo dňa 16.07.1997 v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.12.1998. 22% úroky z dlžnej istiny 356.616,88 Eur za dobu od 01.01.2001 do 30.09.2011 (273 dní) predstavujú sumu 58.680,57 Eur.

Navrhovateľ uviedol, že po porovnaní príjmových dokladov ako aj posledných výpočtov odporcu, sú všetky sumy a dátumy, ktoré boli odporcovi požičané zhodné, teda celkový dlh odporcu z predchádzajúcej zmluvy o pôžičke zo dňa 16.12.1997 ku dňu 01.01.2001 bol vo výške 489.333,93 Eur, z toho 356.616,88 Eur z titulu dlžnej istiny a sumy 132.716,94 Eur z titulu zmluvných 22% ročných úrokov vypočítaných do 31.12.2000. Táto výsledná sumy ku 31.12.2000 je podľa výpočtov ako navrhovateľa tak aj odporcu nesporná. Navrhovateľ však odmieta tvrdenia odporcu, že uvedená suma je východiskovou pre úverovú sumu zo dňa 01.10.2001, a to na základe dodatku č. 3 k pôvodnej zmluve o pôžičke zo dňa 18.06.2001. Dodatok č. 3 k zmluve o pôžičke zo dňa 18.06.2001 obsahuje len záväzok účastníkov do budúcnosti, že vypracujú novú zmluvu s nasledovnými bodmi: 1.) doba splácania istiny + úrokov 10 rokov, 2.) ročná úroková sadzba 7% od 01.01.2001, 3.)zanesenie ťarchy na nehnuteľnosť C. X, do Katastra Nehnuteľností. V zmysle citovaného dodatku účastníci po vzájomnej dohode uzatvorili novú úverovú zmluvu s účinnosťou od 01.10.2001. Hlavným dôvodom na jej uzatvorenie bola odporcova neschopnosť plniť svoje doterajšie zmluvné záväzky. Odporca sám vypracoval text novej úverovej zmluvy, ktorou boli nahradené všetky jeho doterajšie záväzky novým peňažným záväzkom voči navrhovateľovi vo výške istiny 542.936 Eur. V dlžnej sume 542.936 Eur ku dňu 01.10.2001 boli zahrnuté okrem sumy 489.333,93 Eur (ktorá bola medzi účastníkmi zhodne vypočítaná) aj zahrnuté

dlžné úroky za 9 mesiacov roku 2001, keďže až do účinnosti novej úverovej zmluvy bol odporca podľa zmluvy o pôžičke povinný platiť navrhovateľovi 22% ročné úroky z dlžnej istiny 356.616,88 Eur. Za dobu od 01.01.2001 do 30.09.2001 (273 dní) predstavujú tieto zmluvné 22% ročné úroky sumu 58.680,57 Eur. V novej úverovej zmluve, ktorá s účinnosťou od 01.10.2001 nahrádzala všetky doterajšie záväzky, sa účastníci bez akýchkoľvek výhrad dohodli na dlžnej istine vo výške 542.936 Eur. Po splatení tejto sumy si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie zmluvných 7% ročných úrokov vo výške 248.055,09 Eur, proti ktorému odporca nevzniesol žiadne námietky.

Na pojednávaní uskutočnenom dňa 14.05.2013 bola vypočutá svedkyňa X.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je u odporcu zamestnaná. Z jej výpovede vyplynulo, že bola prítomná pri všetkých rokovaniach medzi účastníkmi konania. K otázke výšky úroku za sporné obdobie od 01.01.2001 do 30.09.2001, svedkyňa jednoznačne uviedla že išlo o 7% ročný úrok, pričom k ústnej dohode o 7% ročnom úroku došlo ešte pred podpisom dodatku č. 3 k zmluve o pôžičke a bola prítomná aj pri viacerých rozhovoroch, kedy sa o tom účastníci konania ešte rozprávali.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca dňa 23.04.2013 uhradil navrhovateľovi čiastočne svoj dlh vo výške 7.650,31 Eur, vzal navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie 7.650,31 Eur späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Vzhľadom na prejavenú vôľu navrhovateľa nekonať o časti podaného návrhu a vzhľadom na písomne podaný súhlas odporcu na čiastočné zastavenie konania, súd uznesením č.k. -283 zo dňa 23.05.2013 konanie v časti o zaplatenie 7.650,31 Eur zastavil a súčasne pripustil zmenu petitu tak, že súd v prípade úspechu navrhovateľa zaviaže odporcu na zaplatenie sumy 197.933,78 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 248.055,09 Eur od 02.10.2011 do 30.08.2012, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 215.190,09 Eur od 31.08.2012 do 16.11.2012, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 205.584,09 Eur od 17.11.2012 do 18.04.2013 a s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 197.933,78 Eur od 19.04.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Odporca plne akceptuje oprávnený nárok navrhovateľa, nevyhýba sa jeho úhrade, nie je však ochotný pristúpiť k úhrade neoprávneného nároku, tzn. k úhrade dlhu vo výške ako ju vypočítal navrhovateľ. Podľa odporcu rozdiel medzi dlžnou sumou navrhovanou navrhovateľom a dlžnou sumou vypočítanou odporcom spočíva len v tom, akým úrokom bude úročené obdobie od 01.01.2001 do 30.09.2011. Navrhovateľ má za to, že ide o úrok 22%, a odporca, že ide o úrok 7%. Odporca svoje tvrdenie opiera o dodatok č. 3 k zmluve o pôžičke, ktorým navrhovateľ a odporca len formalizoval ústnu dohodu, že spätne od 01.01.2001 písomne potvrdia výšku úrokovej sadzby vo výške 7%. Z uvedeného nemožno dodatok č. 3 chápať ako zmluvu o budúcej zmluve, ale ako potvrdenie toho, čo bolo vôľou zmluvných strán, teda písomne potvrdiť to, čo bolo ústne dohodnuté v minulosti. Odporca požaduje, aby úverovú zmluvu zo dňa 01.10.2001 o zlúčení istiny s úrokom -zapožičanou čiastkou, nebol súdom akceptovaný pri stanovení dlžnej čiastky, s poukazom na ust. . V prvom rade z dôvodu, že svojim obsahom odporuje zákonu, keď dodatok č. 3 zbavuje navrhovateľa (veriteľa) zákonnej povinnosti uhradiť cca. 60.000 Eur na daniach z prijatých úrokov, nakoľko zlúčenie úrokov s istinou dochádza k obídeniu a porušeniu zákona -povinnosti platiť daň z príjmu z úrokov. Rovnako sa prieči dobrým mravom, pretože odporca by bez zavádzania navrhovateľom rôznymi dohodami za účasti svedka, nikdy bod zmluvy o zlúčení úrokov s istinou neakceptoval.

Na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.02.2014 navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie 44.500 Eur späť z dôvodu, že odporca opätovne uskutočnil čiastočnú úhradu svojho dlhu. Vzhľadom na prejavenú vôľu navrhovateľa nekonať o časti podaného návrhu a vzhľadom na písomne podaný súhlas odporcu na čiastočné zastavenie konania, súd konanie v časti o zaplatenie 44.500 Eur zastavil. Odporca sa súčasne s udelením súhlasu s čiastočným späťvzatím návrhu vzdal práva na podanie odvolania voči nemu. Tunajší súd následne na návrh navrhovateľa pripustil zmenu petitu tak, že súd v prípade úspechu navrhovateľa zaviaže odporcu na zaplatenie sumy 153.433,78 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 02.10.2011 do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie z prednesov účastníkov konania, výsluchu svedka a oboznámením sa s návrhom na začatie konania a s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise ich prečítaním, a to s/so: Úverovou zmluvou zo dňa 20.01.2001, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.05.2012, odpoveďou

na výzvu na zaplatenie zo dňa 06.06.2012, prehľadom splácania istiny a výpočtom zmluvných úrokov, Zmluvou o prenájme a poskytnutí pôžičky ako zálohy na prenájom zo dňa 16.12.1997, Dodatkom č. 1 k Zmluve o prenájme a poskytnutí pôžičky ako zálohy na prenájom zo dňa 29.12.1998, Dodatkom č. 2 k Zmluve o prenájme a poskytnutí pôžičky ako zálohy na prenájom zo dňa 24.08.1999, Dodatkom č. 3 k Zmluve o prenájme a poskytnutí pôžičky ako zálohy na prenájom zo dňa 18.06.2001, jednotlivými potvrdeniami a odovzdaní finančným čiastok, ako aj s ďalším spisovým materiálom.

Tunajší súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa (ďalej len ), ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa , ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

Podľa vety prvej , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Novácia je nahradenie existujúceho, teda doterajšieho záväzku novým záväzkom. Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ustanovenie , umožňuje účastníkom záväzkového právneho vzťahu zmluvou zrušiť ich doterajší záväzok a nahradiť ho novým záväzkom s tým, že doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný splniť už nový záväzok, pričom subjekty doterajšieho právneho vzťahu sa nemenia .Vznikom nového záväzku zanikajú práva a povinnosti účastníkov vyplývajúce z ich pôvodného záväzkového právneho vzťahu. V novom právnom vzťahu účastníci nemôžu použiť námietky, ktoré sa týkajú zrušeného záväzku. Dohodu o nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom možno platne uzavrieť, ak záväzok, ktorý má byť nahradený, je platný. Pojmovo je totiž vylúčené nahradiť záväzok, ktorý zanikol, novým záväzkom, pretože tým zanikol aj záväzkový právny vzťah účastníkov.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ si svoj nárok na zaplatenie sumy 197.934,09 Eur (zostávajúci predmet konania) uplatňuje z úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 01.10.2001. Uzatvorenie uvedenej zmluvy medzi účastníkmi konania nebolo sporné. Jej uzatvorením vznikol medzi účastníkmi konania záväzkovoprávny vzťah, ktorého obsahom bola povinnosť navrhovateľa odovzdať odporcovi peňažné plnenie vo výške stanoveného úveru a povinnosť odporcu poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť riadne a včas, vrátane zmluvne dojednaných úrokov. Úverová zmluva ako konsenzuálny kontrakt vznikla už v momente jeho uzatvorenia (podpisom zmluvných strán) a nakoľko obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je ako taká platná. Navrhovateľ však na to aby

bol v konaní úspešný bol povinný preukázať, že odporcovi peňažné prostriedky do výšky úverového rámca poskytol, nakoľko až potom by bolo možné od odporcu požadovať ich vrátenie vrátane úrokov. V konaní však nebolo preukázané a účastníci konania aj nesporne uviedli, že tieto peňažné prostriedky zo zmluvy o úvere vo výške 542.936 Eur nikdy neboli odporcovi poskytnuté. Úmyslom účastníkov konania jej uzatvorením bolo nahradiť všetky dovtedajšie záväzky odporcu existujúce voči navrhovateľovi zo Zmluvy o prenájme a poskytnutí pôžičky ako zálohy na prenájom zo dňa 16.12.1997, vrátane jej troch dodatkov, jedným novým záväzkom. Avšak uvedenú skutočnosť si právne neošetrili, pretože zákon pre prípad privatívnej novácie v ust. , obligatórne predpisuje písomnú formu. Podľa uvedeného ustanovenia, ak sa nahrádza doterajší záväzok novým záväzkom a pôvodný záväzok mal písomnú formu, musí sa novácia takéhoto záväzku uzavrieť tiež písomne. Takáto novácia záväzku je teda platná za predpokladu, že nový záväzok bol uzavretý písomne. Inak zmena záväzku bez písomnej formy je neplatná a súd pri uplatnení jeho plnenia na takýto nedostatok písomnej formy musí so zreteľom na citované ustanovenie prihliadnuť, čo sa stalo aj v danom prípade. Účastníci konania uzatvorením zmluvy o úvere založili medzi sebou nový záväzkovoprávny vzťah popri už existujúcom vzťahu založenom na Zmluvou o prenájme a poskytnutí pôžičky ako zálohy na prenájom z roku 1997. Nakoľko nenastala skutočnosť mienená účastníkmi konania (privatívna novácia) navrhovateľ si v tomto konaní nemôže úspešne uplatniť právo na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Keďže úver nikdy odporcovi poskytnutý nebol, nemožno ani od odporcu spravodlivo požadovať zaplatenie zo zmluvy o úvere. Súd však nespochybňuje skutočnosť, že odporcovi zo Zmluvy o prenájme a poskytnutí pôžičky ako zálohy na prenájom z roku 1997 vznikol dlh vo výške 489.333,93 Eur, uvedenú skutočnosť účastníci konania aj zhodne tvrdili, otáznou ostala len výška úrokov s poukazom na dodatok č. 3 k Zmluve o prenájme a poskytnutí pôžičky ako zálohy na prenájom. Nakoľko však navrhovateľ nesprávne žaloval o zaplatenie, nakoľko založil svoj nárok na nesprávnom právnom titule, tunajší súd nemohol rozhodnúť inak ako návrh vo veci samej v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.

Bez právnych účinkov podá odvolanie účastník, ktorý sa vzdal odvolania voči súdu, po vyhlásenia rozhodnutia ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).