Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Rob/315/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporitelňa a.s., IČO: 31 351 026, Grösslingova 77, Bratislava, zast.: JUDr. Viliamom Pogranom, advokátom so sídlom v Bratislave, Bajkalská 13, proti žalovaným: 1/ N. B., nar. XX.X.XXXX, T. XXX/X, Čaňa, 2/ L.Š. Š., nar. X.X.XXXX, L. XXX/XX, Čaňa, 3/Y. Š., nar. XX.X.XXXX, P. X, Čaňa, žalovaný v 1. rade na neznámom mieste, zast. opatrovníkom JUDr. Petrou Valúchovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I., v konaní o zaplatenie 1.346,03 eura s prísl.

rozhodol:

1. Žalovaní v 1. - 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 1.024,92 eura spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 966,87 eura od 5.11.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

2. V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba z a m i e t a .

3. O trovách konania bude rozhodnuté o právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa upravenou žalobou, naposledy procesnou úpravou zo dňa 25.3.2010 (čl. 102) domáhal zaplatenia sumy 1029,87 eura spolu s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 966,87 eura od 5.11.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Suma 1.029,87 eura pozostáva dlžnej sumy úveru vo výške 966,87 eura a poplatkov za vedenie účtu za rok 2009 v sume 26,55 eura, za rok 2010 v sume 31,50 eura a za servisný poplatok v roku 2009 v sume 4,95 eura.

Konajúci súd o veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2010 tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania. Na základe odvolania, podaného zo strany žalobcu, bol tento rozsudok uznesením Krajského súdu Košice z 28.3.2011 zrušený, avšak mimo výroku, ktorým bol žalobcovi vrátený súdny poplatok pri čiastočnom späťvzatí žaloby. Vec bola vrátená súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Ohľadom skutkových zistení nedošlo oproti stavu pri prvom rozhodnutí k žiadnej zmene a teda bolo zistené, že:

- dňa 10.7.1998 žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade úverovú zmluvu č. 10351541/7930 na sumu 400.000 Sk pri úrokovej sadzbe 6% ročne. Tento úver sa zaviazal platiť v pravidelných mesačných splátkach po 2.600 Sk počnúc dňom 1.4.2000.

- žalovaní v2. a 3. rade mali na zabezpečenie tohto úveru poskytnúť žalobcovi ručenie s tým, že sa zaviazali, že keď nebude úver riadne a včas platiť žalovaný v 1. rade, danú úver zaplatia oni.

- žalobca poukázal na čl. II ods. 3 písm. b) Zmluvy, podľa ktorého: ak poberateľ úveru

mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú splátku na základe

upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený požadovať okamžité

splatenie úveru (t.j. nastáva zročnosť celého nesplateného zostatku úveru) podľa § 10

bod 2. V takomto prípade sa dohodnutá úroková sadzba zvyšuje po dobu omeškania

o 2%

- keďže úver nebol splácaný v súlade s dohodnutými podmienkami podľa zmluvy, veriteľ v dôsledku omeškania dlžníkov ich listom zo dňa 22.6.2007 vyzval na úhradu nedoplatku a keďže k úhrade nedošlo, listom zo dňa 27.9.2007 vyzval žalovaných na zaplatenie celého nesplateného zostatku dlhu, ktorý k tomuto dňu činil 39.750,50 Sk. Vzhľadom na povinnosť úhrady poplatku za vedenie účtu za rok 2008 v sume 800 Sk činí pohľadávka žalobcu ku dňu podania žaloby sumu 40.550,50 Sk.

Uvedené skutočnosti mal súd preukázané Úverovou zmluvou zo dňa 1 (č.l. - 9) zo dňa 10.6.1998, ručiteľskými vyhláseniami žalovaných v 2. a 3. rade ( č.l . -1313, 14), výzvami žalobcu na úhradu dlžných čiastok z 22.6.2007 (č.l. 22 - 24), výzvou žalobcu na okamžité splatenie celého dlžného zostatku z 27.9.2007 (č. l 25 - 31).

Žalovaní v 1. - 3. rade žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť tvrdiac, že v danej veci bol spáchaný podvod.

Ako žalovaný v1. rade vypovedal: v roku 1997 alebo 98 si hodlal kúpiť motorové vozidlo ale nemal dostatok peňazí. V čase, keď robil so svojimi ďalšími priateľmi sa stavbe miestneho občana Ladislava Šándora, tento pán pracoval v banke. O svojom zámere žalovaný hovoril nahlas a Šándor sa podujal, že mu vybaví potrebné formality. V danom čase bola tak on sám, ako a j žalovaní v1. a2. rade nezamestnaní. Ďalej vypovedal, že v krátkom čase ho Šándor spolu s ručiteľmi zavolal do banky. Šándor dal jemu i žalovaným v 2. a 3. rade podpísať zmluvy a odišli preč. Vzhľadom na to, že sa dlhší čas nič nedialo a žiadne peniaze mu nechodili, majiteľ vozidla, ktoré chcel žalovaný kúpiť, už čakať odmietol. Išiel preto za Šándorom priamo do banky kde ho vyhľadal a povedal mu, že už vec nie je aktuálna a aby všetky papiere „zrušil“, pretože žiadne peniaze už nechce. Šándor prisľúbil, že sa o všetko postará a preto žalovaný považoval túto vec za vybavenú. Krátko na to ale z VÚB Wüstenrot-u mu došlo oznámenie, že sumu 400.000 Sk (tie, ktoré pred pár dňami bol zrušiť) , mu vraj nabehlo na jeho účet v Poštovej banke. Zhodou okolností žalovaný v1. rade mal skutočne založený účet v Poštovej banke, avšak účet, na ktorý tieto peniaze nabehli, bol úplne iný. Prišiel preto do poštovej banky, aby si peniaze vybral, na čo mu v banke povedali, že to nie je možné, pretože nebol to žalovaný, ktorý tento účet zriadil a nemal k nemu ani podpisové právo. Po návrate domov zašiel za Šándorom,a by sa ho opýtal, čo to má znamenať, že jednak bol požiadaný o zrušenie úveru a jednak, že zrazu boli peniaze poukázané na účet, s ktorým nemôže disponovať. Šándor mu na to oznámil, že tento účet zriadil on a ako zriaďovateľ má k nemu jedine on prístup. Ubezpečil ho ale, že tento úver splatí a a by sa nebál.

K okolnosti: akým spôsobom boli peniaze z banky uvoľnené a kto o ich uvoľnenie požiadal, žalovaný v1. rade vôbec nič nevedel.

Žalovaný v 2. rade k výpovedi žalovaného v 1. rade vypovedal, že to, čo žalovaný v 1. rade uviedol, je absolútna pravda, pretože on osobne pri všetkom tom, o čom žalovaný v 1 rade hovoril, bol osobne prítomný a to vrátane momentu, keď žalovaný v 1. rade išiel peniaze vyzdvihnúť do Poštovej banky. Dokonca doplnil výpoveď žalovaného v 1. rade o ďalšie skutočnosti a síce, že keď došli do banky, pýtali od žalovaného bankovú kartičku s uvedením čísla účtu. Ten však žiadnu nemal, tak podľa občianskeho

preukazu našla účet, ale nemohol urobiť nič, pretože nemal s ním dispozičné právo. Toto oprávnenie mal iba jeho zriaďovateľ. Po návrate domov bol pri tom, ako žalovaného v 1. rade Šándor upokojoval, aby sa nebál, a že všetko je v poriadku a že vraj dokonca je tento úveru už zaplatený. Keď však dostali predvolanie na súd a pýtali sa ho čo to znamená, do očí im tvrdil že všetko je v poriadku a aby na súd ani nechodili.

Žalovaný v 2. rade svoju výpoveď doplnil aj o to, že po tom, ako Kandra (žalovaný v 1. rade) žiadal Šándora o zrušenie zmluvy lebo žiadne peniaze už nechce, o pár mesiacov začali k nemu chodiť policajti a ukazovali mu práve tie ručiteľské listiny, ktoré kvôli úveru žalovaného v 1. rade podpísal a preto ihneď pochopil, že boli zneužité. Žalovaný v 2. rade dôrazne akcentoval na tú skutočnosť, že okrem tohto jedného razu nikomu inému v živote ručiť nebol. Ako ďalej popísal, ani to nebolo dobre možné, nakoľko všetci boli dlhodobo nezamestnaní a ak by tieto papiere niekto preveroval, zistil by, že ide o podvod. Bol preto nesmierne rád, keď sa Kandra rozhodol, že žiaden úver nechce a išiel za Šándorom úverové papiera „zrušiť“. Ako sa o policajtov dozvedel, tieto ručiteľské vyhlásenia boli Šándorom zneužité asi na 4 alebo 5 fiktívnych úverových zmlúv.

Súd vyzval žalobcu, aby predložil súdu originál kompletného spisu prejednávaného úverového prípadu žalovaných. Žalobca predložil súdu:

1) 2 x oznámenie žalobcu o výplate finančných prostriedkov z 13.8.1998, ktorého vyplýva, že žalobca poukázal z úverového účtu 10351541

- sumu 120.000 Sk do Poštovej banky na účet číslo 0-10666017/6500 na úhradu fa č. .2 VS: 108798 pre TOP-STAV, Krivá 23 Košice

- sumu 280.000 Sk do Prvej komunálnej banky v Žiline na č. účtu 0-421802001/5600 na úhradu faktúry č. 1 (fa.č.1) VS 10351541

2) dve tlačivá - Požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov z úverového resp. medziúverového účtu, obe z 15.7.1998, z toho:

- jedna požiadavka sa týkala uvoľnenia peňazí vo výške 120.000 Sk pre TOP STAV, Krivá 23, Košice na č. účtu 10666017/6500 na úhradu faktúry č. 0108798. K tejto žiadosti bola priložená fa 0108798 a súpis vykonaných

- druhá požiadavka znela na uvoľnenie peňazí vo výške 280.000 Sk na účet v Prvej komunálne banke č. 0421802001/5600 pre prijímateľa: František Kandra (t.j. žalovaný v 1. rade) na účel: refundácia fa 196192. Aj k tejto bola priložená faktúra 196/98 (vraj ohľadom dodávky sanity a strešnej krytiny) vo výške 263.200 Sk, čo spolu s DPH 16.800 SK činí 280.000 Sk, ako s príjmový pokladničný dokladom č. 243-98 zo 6.7.1998 spoločnosti Reality Staving s.r.o. o prijatí tejto sumy.

Spolu s práve oboznámenými listinami sa v spise nachádzalo aj Čestné prehlásenie žalovaného v 1. rade z 15.7.1998 o účelovom použití prostriedkov stavebného sporenia.

Na žiadosť súdu žalobca predložil tiež rozpis úhrad, ktoré boli realizované v prospech daného úveru (listina tvorí súčasť prílohovej obálky), z čoho súd zistil, že:

- od roku 1998 do 2.10.2000 boli splátky poskytované z účtu, vedeného vo VÚB a.s. č. 1185212951, špecifický symbol 10351541 (číslo úverovej zmluvy) VS: 690110853 (rodné číslo žalovaného v1. rade)

- od 10.11.2000 boli splátky až do 16.1.2006 realizované priamymi vkladmi na pobočke žalobcu v Košiciach

- niektoré úhrady boli prevodom z účtu v UniCredit Bank 1423355000/1111

Súd vyzval tiež jednotlivé bankové subjekty na podanie správ ohľadom jednotlivých účtov, na základe čoho súdu oznámila

- VÚB a.s. dňa 24.8.2010, že účet č.: 1185212951 bol zrušený dňa 1.12.2006

- Poštová banka oznámila, že účet č. 10666017/6500 bol založený dňa 17.4.1996 a jeho majiteľom je Batrolomej Mizák

- Dexia banka oznámila, že účet číslo 0421802001/5600 založil dňa 16.7.1998 Ladislav Šándor, a že tento účet bol zrušený dňom 31.10.2003 zo strany banky z dôvodu nepovoleného debetu. Za túto správu si banka vyúčtovala sumu 13,83 eur, ktorú súd aj zaplatil.

Na výzvu súdu, aby žalobca predložil dôkaz o tom, kto a kedy vkladal hotovosť na pobočke žalobcu v Košiciach bol súdu predložený elaborát na č.l . -183 - 205, z ktorého súd zistil, že na meno žalovaného boli od č.l. 183 - 191 vkladané rôzne čiastky , pričom aj v kolónke „podpis platiteľa“ je parafa žalovaného v 1. rade, dokonca s uvedením rodného čísla. Na lístkoch od č.l. - 192 sa na vkladových lístkoch objavujú mená vkladateľov: Helena Kučaiová (koniec mena je nečitateľný), Silvia Popovičová, Ladislav Šándor, Dana Šándorová a Pavol Kapczár.

Súd na ozrejmenie, či podpisy na listinách, ktoré boli podkladom pre žalobcu na uvoľnenie úverových prostriedkov z úverového účtu sú podpisom žalovaného v 1. rade, uložil žalovanému v 1. rade, aby sa v 3 rôznych polohách vlastnoručne na súde podpísal a to vzpriamene postojačky, posediačky a postojačky v predklone. Listina obsahujúca takto vykonané podpisy je prílohou zápisnice o pojednávaní z 9.11.2010. Po tom, ako sa žalovaný daným spôsobom pred súdom podpísal, súd ho vyzval, aby sa vyjadril k podpisom na listinách: „požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov“ a ostaných, na čo kategoricky prehlásil, že ani jeden z týchto podpisov nie je jeho podpisom. Rovnako tak poprel, že by hoci len jeden z podpisov na vkladových lístkoch ohľadom splátok bol jeho podpis.

V neposlednom rade však súd poznamenáva, že: praktiky Ladislava Šándora sú súdu známe aj z rozhodovacej činnosti v iných súdnych konaniach rovnakého charakteru (napr. a iné), pričom konanie Ladislava Šándora je v súčasnosti predmetom vyšetrovania KR PZ UJKP v Košiciach, kde je táto osoba stíhaná pre úverové podvody spolu s inými osobami presne takýmto spôsobom.

Kým v rozsudku súdu zo dňa 9.11.2010 bolo rozhodnutie o zamietnutí žaloby založené v podstate na tvrdeniach žalovaného v 1. rade o tom, že podpis na listinách, ktoré boli podkladom pre žalobcu na uvoľnenie úverových prostriedkov z úverového účtu, nie sú jeho podpisom, v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu nariadil za účelom preverenia tohto tvrdenia znalecké dokazovanie.

Dňa 6.11.2013 bol súd doručený znalecký posudok PhDr.PaeDr. Eriky Strakovej, ktorej úlohou bolo posúdiť, či podpisy žalovaného v 1. rade na listinách: 1/ „požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov z úverového účtu z 15.7.1998, týkajúceho sa sumy 120.000 Sk“, 2/ požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov z účtu stavebného sporenia z 15.7.1998, týkajúcej sa sumy 280.000 Sk“ a 3/ „čestné prehlásenie o účelovom použití prostriedkov stavebného sporenia“ sú/nie sú jeho podpismi.

Znalkyňa vykonala rozsiahlu analýzu porovnávacích materiálov, obsahujúcich pravé podpisy žalovaného v1. rade vykonané v primeranom období podpísania vyššie uvedených listín a šetrením znalkyňa skonštatovala jednoznačný záver, že podpisy na všetkých listinách uvedených v bodoch 1/ až 3/ sú podpismi žalovaného v 1. rade.

Súd vyhodnotil dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Podľa : Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ) : Dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

Podľa ) : Veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa ) veta prvá: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa ust. § 303 Obch. zák. kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa ust. § 306 Obch. zák. (1) Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

S poukazom na zistený skutkový stav preto nie je dôležité či a komu žalovaný tieto peniaze ďalej posunul, keďže záväzkový vzťah, vrátane ručenia žalovanými v 2. a 3. rade a súd ich zaviazal na povinnosť zaplatiť mu aktuálny dlh a to spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy istiny úveru 966,87 eura od 5.11.2008 do zaplatenia. Súčasťou priznanej pohľadávky sú aj poplatky za vedenie účtu v roku 2009 a 2010, avšak definícia „servisného poplatku“ v sume 4,95 eura súdu nebola nijako ozrejmená. Nevedno ani, za čo je vyberaný a na základe čoho a nebol o tom predložený žiadne dôkaz. Ohľadom tejto sumy bola preto žaloba zamietnutá.

Vzhľadom na to, že po právoplatnosti rozsudku bude ustálený výpočtový základ pre trovy konania, súd si rozhodnutie o trovách vyhradil na obdobie po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

na podpísanom súde v 2. vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.