Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_2To-1-2014.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/1/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanému Y. G., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresnej prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.09.2013, sp. zn. 1T/67/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. februára 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky ako nedôvodné z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.09.2013, sp. zn. 1T/67/2013, bol obžalovaný Y. G. uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 25.02.2013 asi o 21.15 h., v priestoroch rodinného domu č. XXX v obci T., okres L., pod vplyvom alkoholu a v úmysle vykonať pohlavný styk, vošiel oblečený v tielku a spodkoch do detskej izby, kde v tom čase už ležala na rozkladacom gauči manželka Y. G., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou býval v spoločnej domácnosti, a s ktorou už dlhší čas intímne nežil, po čom sa pošk. G. ihneď postavila a žiadala ho, aby odišiel a dal jej pokoj, obvinený ju však sotil späť na gauč, chytil ju za zápästie rúk, aby sa nemohla hýbať a hoci ho pošk. G. opakovane žiadala, aby prestal, aby ju nechal, prosila ho a plakala, nereagoval na to, po čom sa Y. G. nakoniec podarilo zo zovretia obž. G. utiecť a z detskej izby bežala smerom k uzamknutým vchodovým dverám, vedúcim na verandu, ktoré sa jej ale nepodarilo odomknúť, lebo obž. G. ju odsotil a zobral kľúč od dverí, po čom pošk. G. utekala skryť sa do kúpeľne, kde ju obž. G. dobehol a aj keď cez otvorené okno kúpeľne kričala o pomoc, nikto ju nepočul, po čom sa obžalovanému G. podarilo vtiahnuť ju za vlasy z kúpeľne do verandy, kde sa oboma rukami zachytila o radiátor, ale obž. G. jej vykrútil pravú ruku za chrbát, po čom pustila radiátor aj druhou rukou a opäť ju dotlačil späť do detskej izby, kde ju znovu sotil na gauč so slovami, že sa musia spolu udobriť a stojac nad ňou, jednou rukou jej držal obe ruky za zápästia nad hlavou, druhou rukou jej začal sťahovať pyžamové nohavice aj s nohavičkami, pričom si ľahol na ňu, pokračoval vo vyzliekaní spodnej časti jej oblečenia, aj keď sa pošk. G. podarilo vytiahnuť jednu ruku zo zovretia, následne obž. G. presunul svoju ruku, ktorou ju držal, smerom na krk pošk. G. a potom na hrudník, a preto sa jej ťažšie dýchalo a druhú ruku jej vsunul medzi stehná a tlačil ju smerom ku jej pohlavnému ústrojenstvu, a vtedy pošk. G. voľnou rukou nahmatala elektrický ohrievač nachádzajúci sa vedľa gauča a týmto udrela obž. G. do prednej časti hlavy, po čom mu začala tiecť krv z nosa, v dôsledku čoho ju pustil, odišiel do kúpeľne, čo pošk. G. ihneď využila, obliekla sa a mobilným telefónom chcela privolať pomoc, čo zbadal obž. G., mobilný telefón jej vytrhol z ruky a odišiel do spálne s tým, že jej ho nevráti, čo využila a zbehla do kuchyne a odtiaľ vyskočila z okna von a skutok oznámila polícii. W. obž. G. utrpela pošk. G. zranenie - drobné hematómy na oboch horných
končatinách, na vnútorných stranách ramien, na predlaktí pravej hornej končatiny, niekoľko drobných odierok na oboch predlaktiach a stopy po nechtoch, ktoré si nevyžiadali žiadne liečenie.
Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., za použitia § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., za použitia § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 51 ods. 1, 2 súd podmienečne odložil trest na skúšobnú dobu 3 rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu v trvaní 3 rokov a podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. súd nariadil povinnosť obžalovanému osobne sa ospravedlniť poškodenej.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadla okresná prokurátorka odvolaním podaným proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania poukázala na závažnosť konania obžalovaného vyjadrenú v samotnej trestnej sadzbe, ktorá za takýto trestný čin hrozí, ako aj okolnosti za akých sa skutok stal, pričom útok obžalovaného trval po pomerne dlhú dobu a len vďaka intenzívnej obrane poškodenej nedošlo k dokonaniu trestného činu. K osobe obžalovaného uviedla, že sa konania dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov a bola u neho zistená chronická závislosť na alkohole, no jeho postoj k liečeniu je negatívny. Napokon poukázala na to, že ustanovenie § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu možno použiť len vo výnimočných prípadoch a ani ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. u prípravy, resp. pokusu nie je možné aplikovať automaticky, ale je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade tieto štádiá trestného činu nedosahujú takú závažnosť, ako to predpokladá trestná sadzba ustanovená pre dokonaný trestný čin. Vzhľadom na tieto skutočnosti, osobu obžalovaného a okolnosti prípadu považuje prokurátorka uložený trest s podmienečným odkladom za neprimerane nízky a nezodpovedajúci účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Preto navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. a sám rozhodol tak, že uzná obžalovaného vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák. mu uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Aj v prípade, ak by odvolací súd zistil okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. a) Tr. por., navrhla uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní najmenej 56 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátorky písomne vyjadril tak, že veľmi ľutuje spáchanie skutku, ktorého sa dopustil. Má z toho ponaučenie do konca života, pričom v dôsledku toho čo urobil sa mu rozpadla rodina.
K odvolaniu prokurátorky sa vyjadrila aj poškodená Y. G., ktorá vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s odvolaním prokurátorky, ktorým sa domáha uloženia prísnejšieho trestu obžalovanému, nakoľko je spokojná s trestom aký mu bol uložený súdom prvého stupňa.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry čiastočne modifikovala návrh uvedený v písomných dôvodoch odvolania v tom smere, že navrhla zrušiť len napadnutý výrok o treste s tým, aby odvolací súd rozhodol rozsudkom sám tak, že uloží obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a to aj v prípade, ak by odvolací súd vzhliadol dôvody pre použitie ustanovenia § 39 Tr. zák.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí zopakoval, že veľmi ľutuje to čo urobil. S poškodenou sú už rozvedení a nebývajú v spoločnej domácnosti, nakoľko sa odsťahovala.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Keďže krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. nezistil chyby rozsudku odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal na základe podaného odvolania napadnutý výrok o treste a dospel k nasledujúcim záverom.
Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu okresný súd vychádzal z trestnej sadzby ustanovenia § 199 ods. 2 Tr. zák. (7 až 15 rokov) upravenej v zmysle § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., nakoľko u obžalovaného boli zistené poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., t.j. od 7 rokov do 12 rokov a 4 mesiace. S prihliadnutím na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, skutočnosť že išlo o pokus trestného činu, ako aj z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie dospel k záveru, že uloženie trestu na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby by bolo neprimerane prísne a uložil obžalovanému za použitia § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorý mu podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu v trvaní 3 rokov a povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. osobne sa ospravedlniť poškodenej.
Krajský súd potom starostlivo zvažoval či s prihliadnutím na ustanovenie § 34 Tr. zák., teda hodnotiac všetky dôležité skutočnosti a zásady z hľadiska ukladania trestu, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, je trest uložený súdom prvého stupňa v prejedávanej veci primeraný a to aj z pohľadu naplnenia jeho účelu.
Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. stanoví, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Jedným zo zákonných nástrojov zohľadnenia uvedeného je aj možnosť použitia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Podľa 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Na jednej strane je pravdou, že obžalovaný sa dopustil pomerne závažného trestného činu a to v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., kde zákon hrozí trestom od 7 odňatia slobody. Ako vyplýva z dôkazov zabezpečených v trestnom spise, v prvotnom štádiu k samotnému dokonaniu trestného činu nedošlo i z dôvodu aktívnej obrany poškodenej, no možno tiež akceptovať názor vyslovený súdom prvého stupňa, že obžalovaný v ďalšom priebehu skutku po tom, čo ho poškodená udrela do hlavy a následne keď jej vzal mobilný telefón a odišiel do spálne, už nepokračoval v žiadnom násilí a teda upustil od protiprávneho konania. Nepochybne ak by obžalovaný v násilnom konaní chcel pokračovať, urobil by tak hneď po tom, čo jej vzal telefón a nebol by odišiel do spálne. Taktiež je potrebné poukázať na to, že následkom konania obžalovaného poškodená utrpela len drobné hematómy a odierky a vzhľadom na jej vyjadrenie k odvolaniu a uloženému trestu obžalovanému sa tiež možno dôvodne domnievať, že neutrpela ani vážnejšiu psychickú ujmu. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, bolo zistené, že v minulosti už stál pred súdom, nie však za násilnú trestnú činnosť a hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený. Obžalovanému teda v zmysle § 36 písm. j), l) Tr. zák. poľahčovalo, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, k trestnému činu sa od počiatku priznal a tento úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Po vyhodnotení všetkých skutočností dôležitých z hľadiska ukladania trestu sa odvolací súd napokon stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že s poukazom na okolnosti prípadu, skutočnosť že išlo o trestný čin v štádiu pokusu, osobu obžalovaného a tiež s prihliadnutím na jeho priznanie a postoj k spáchanej trestnej činnosti, by ukladanie trestu aj na spodnej hranici trestnej sadzby (t.j. 7 rokov) bolo pre neho neprimerane prísne, preto použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. je zákonné a odôvodnené a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj uloženie trestu kratšieho trvania pod dolnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 3 roky s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu v trvaní 3 rokov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je nutné vzhľadom na okolnosti prípadu vplývať na obžalovaného priamym výkonom trestu odňatia slobody, ale účel trestu je možno dosiahnuť aj trestom odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom. Odvolací súd uvádza, že takto uložený trest nie je neprimerane mierny a bude mať podľa presvedčenia súdu na obžalovaného dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho protispoločenského konania a bude ním splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák. Odvolací sú v tomto smere čiastočne zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný je už rozvedený a s poškodenou v
súčasnosti nebýva, ako aj samotné vyjadrenie poškodenej k odvolaniu prokurátorky, i keď je potrebné uviesť, že z hľadiska trestných predpisov jej neprináleží sa vyjadrovať k trestu.
Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie okresnej prokurátorky podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.