Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-138-2013.pdf
PDF · 95.34 KB
No categories available
15C/138/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcov maloletý R. C. T., nar. X.XX.XXXX a maloletá C. R. T., nar. X.XX.XXXX, občania SR, trvale bytom W. J., J. XX/XX, zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, za účasti vedľajšej účastníčky na strane maloletých žalobcov matky E. T., nar. X.X.XXXX, občianky SR, trvale bytom W. J., J. XX/XX, zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom Bratislava, Námestie slobody 12, proti žalovanému E. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W., F. XX, občanovi SR, zastúpený JUDr. Dášou Brázdilovou, advokátkou, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová ul. č. 1, Zvolen, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že žalovaný E. T., nar. X.X.XXXX j e otcom maloletého R. C. T., nar. X.XX.XXXX a maloletej C. R. T., nar. X.XX.XXXX z matky E. T., nar. X.X.XXXX.
Súd z v e r u j e maloletého R. C. T., nar. X.XX.XXXX a maloletú C. R. T., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky E. T., nar. X.X.XXXX.
Žalovaný je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého R. C., nar. X.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a na výživu maloletej C. R., nar. X.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc dňom 5.11.2012 splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.
Zameškané výživné za obdobie 5.11.2012 až 28.2.2014 vo výške 853,38 € na obe maloleté deti je žalovaný p o v i n n ý splatiť spolu s bežným výživným v splátkach vo výške 40,- € mesačne pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
Súd konanie o uloženie povinnosti žalovanému prispievať na výbavičku maloletých detí z a s t a v u j e .
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 15.7.2013 žiadali maloleté deti v zastúpení kolízneho opatrovníka určiť, že žalovaný E. T. je ich biologickým otcom. Následne žiadali upraviť práva a povinnosti k maloletým žalobcom tak, že maloletí budú zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá vystupovala vedľajšia účastníčka na strane maloletých žalobcov a žalovaný bude zaviazaný platením výživného v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, na každé dieťa zvlášť k rukám matky. Okrem toho žiadali zaviazať žalovaného k povinnosti prispievať na výbavičku maloletých detí v sume po 100,-- € na každé dieťa zvlášť a rozhodnúť o trovách konania. Návrh za maloletých žalobcov podal kolízny opatrovník s poukazom na konanie vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. XXPo X/
XXXX, kde prebehlo konanie o určenie otcovstva a otcovstvo k maloletým nebolo určené. Žalovaný neuznal otcovstvo k maloletým deťom, preto bol kolízny opatrovník odkázaný na podanie takéhoto návrhu.
V konaní súd vypočul matku maloletých detí, ktorá uviedla tak ako v písomnom návrhu aj pred súdom, že otcom maloletých detí je žalovaný, nakoľko sa s týmto v rozhodnej dobe stýkala. Zoznámila sa cez počítač, zo začiatku si písali, párkrát sa stretli a následne mali asi trikrát alebo štyrikrát intímny styk. Bolo to v jarných mesiacoch roku 2012. Podľa nej sa jednalo o jej prvého chlapca a pri intímnom styku nepoužívali žiadne ochranné prostriedky, ani si nedávali pozor. Gynekologickú ambulanciu navštívila už v 16-tom týždni tehotenstva a predtým nemala vedomosť o tom, že by bola tehotná. Potom čo mu oznámila, že s ním čaká dieťa tešil sa a povedal jej, že ju ľúbi. Odvtedy už intímny styk spolu nemali. Za otca maloletých detí považovala žalovaného.
Žalovaný potvrdil, že mali spolu štyrikrát intímny styk, bolo to vždy, keď sa stretli. Vzhľadom k tomu, že neuznával otcovstvo, žiadal nariadiť vo veci znalecké dokazovanie, aby sa jednoznačne potvrdilo, že je biologickým otcom maloletých žalobcov.
V priebehu konania na pojednávaní dňa 11.2.2014 zobral kolízny opatrovník za žalobcov a rovnako vedľajší účastník na strane maloletých žalobcov žalobu späť v časti o určenie povinnosti prispievať na výbavičku maloletých detí vzhľadom k tomu, že sa pred tunajším súdom vedie samostatné konanie ohľadom vyplatenia výbavičky na maloleté deti.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom na dispozíciu žalobcov so žalobou v časti vyplatenie výbavičky súd postupoval podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p., pričom s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 3 O.s.p. so zastavením konania v tejto časti súhlasil aj žalovaný. Súd preto v tejto časti konanie zastavil. Konal však vo veci určenia otcovstva a následne aj vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom.
Súd si pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. XXPo X/XXXX, z ktorého bolo zistené, že matka maloletých detí v zastúpení Centrom právnej pomoci podala na tunajší súd návrh o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov podľa ustanovenia § 73 Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko po výsluchu otca maloletých detí (v tom čase domnelého otca) tento neuznal otcovstvo k maloletým deťom, súd uznesením zo dňa 6.6.2013 ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen na podanie návrhu v mene maloletých detí na určenie otcovstva voči označenému otcovi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.6.2013.
Kolízny opatrovník maloletých detí založil do spisu rodné listy maloletých detí, z ktorých bolo zistené, že sa narodili X.XX.XXXX matke E. T., nar. X.X.XXXX. Otec v rodných listoch uvedený nebol.
Vzhľadom na vyjadrenia domnelého otca - žalovaného súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA. Znalec vo veci podal dňa 27.11.2013 znalecký posudok, zo záverov ktorého zistil, že otcom maloletých žalobcov R. C. a C. R., nar. X.XX.XXXX je žalovaný E. T., nar. X.X.XXXX. Uvedeného žalovaného na základe analýzy DNA určil za preukázaného biologického otca, pričom miera pravdepodobnosti u maloletého R. C. T. je 99,99997% a u maloletej C. R. T. je 99,99994%.
Podľa ustanovenia § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
V konaní sa maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom domáhali určenia otcovstva rozhodnutím súdu, nakoľko nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Prebehlo konanie pred tunajším súdom pod sp. zn. XXPo X/XXXX, kde žalovaný poprel, že by bol otcom maloletých detí. Rovnako aj v tomto konaní žiadal o vykonanie skúšky s tým, že má pochybnosti o tom, či je otcom maloletých detí. Zákon umožňuje podať takýto návrh aj maloletým deťom, ktoré musia byť zastúpené kolíznym opatrovníkom v súlade s ustanovením § 88 ods. 1, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Matka maloletých detí vystupovala ako účastníčka konania o úpravu práv a povinností k maloletým deťom a vstúpila do konania o určenie otcovstva ako vedľajšia účastníčka konania podľa ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku. Pasívne legitimovaným v tomto konaní bol muž, ktorého matka označila za otca maloletých detí. Keďže žalovaný popieral svoje otcovstvo, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, kde znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný je biologickým otcom oboch maloletých detí. Vzhľadom k tomu súd žalobe v časti určenia otcovstva v plnom rozsahu vyhovel.
Podľa ustanovenia § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Vzhľadom k tomu, že došlo k určeniu otcovstva k maloletým deťom, súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie rozhodoval aj o rodičovských právach k maloletým deťom. Kolízny opatrovník ako aj matka maloletých detí navrhovali maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, pričom kolízny opatrovník tak ako vyplýva z jeho vyjadrenia a správy zo šetrenia pomerov nezistil žiadne pochybenia zo strany matky v starostlivosti o maloleté deti. Matka s maloletými deťmi žije na adrese uvedenej v záhlaví tohto rozhodnutia spolu so svojimi rodičmi E. T., ktorá je invalidná dôchodkyňa a D. T., ktorý je starobný dôchodca. Okrem toho s nimi býva aj jej brat D., ktorý brigádnicky pracuje. Rodinný dom je starší gazdovský dom, ktorý pozostáva z dvoch bytových jednotiek. Matka maloletých detí poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky spolu vo výške 295,-- €. Vypomáhajú jej aj rodičia, ktorí spolu dostávajú dôchodky cca 400,-- €. Všetky výdavky za bývanie a domácnosť hradí matka maloletých detí spoločne so svojimi rodičmi a prispieva im podľa možností. V čase šetrenia neboli zistené žiadne závažné nedostatky.
Žalovaný je invalidným dôchodcom od 14.11.2009 a v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 164,50 €. Súdu zaslala Sociálna poisťovňa na vyžiadanie správu o výške invalidného dôchodku a zároveň žalovaný doložil na pojednávaní rozhodnutie sociálnej poisťovne z 5.12.2014 o zvýšení invalidného dôchodku o 4,5 € mesačne, teda zo sumy 160,-- € na 164,50 € mesačne. Ďalej vzhľadom na zdravotný stav žalovaného doložili do spisu doklady preukazujúce nákup liekov v súvislosti s alergiou, v súvislosti s pamäťou a ortopedických pomôcok. Žalovaný je invalidným dôchodcom v súvislosti s psychickými problémami. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, oddelenie pomoci v hmotnej núdzi oznámilo, že žalovaný nepoberá pomoc v hmotnej núdzi a nie je vedený v evidencii poberateľov. Rovnako bolo oznámené Geodetickým a kartografickým ústavom Bratislava, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1, veta tretia Zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Keďže s konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a zároveň o určení výživného. Pri zverovaní vychádzal jednak z vyjadrenia oboch účastníkov konania, ako aj zo správy zo šetrenia pomerov v rodine maloletých detí, ktorú podal kolízny opatrovník a následne ju interpretoval aj na pojednávaní dňa 11.2.2014. V starostlivosti o maloleté deti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky a pochybenia, preto súd nevidel dôvod nezveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa od narodenia maloletých detí o tieto riadne stará.
Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal zo zárobkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol aj na starostlivosť o maloleté deti, ktorú zabezpečovala od narodenia maloletých detí výlučne matka s pomocou svojich rodičov. Otec maloletých detí popieral otcovstvo od ich narodenia a na výživu maloletých detí neprispel žiadnou čiastkou. Matka maloletých detí žiadala určiť výživné v minimálnej výške vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletých detí invalidný, aj keď v prípade ak by súd zistil majetkové pomery odôvodňujúce vyššie výživné žiadala určiť vyššie výživné. Naopak žalovaný v zastúpení právnej zástupkyne žiadal určiť minimálne výživné vzhľadom na tú skutočnosť, že poberá len invalidný dôchodok vo výške 164,50 €, žije s rodičmi a je svojim spôsobom odkázaný na ich finančnú pomoc. Súd vzhľadom na takto zistené skutočnosti dospel k záveru, že nateraz nie sú splnené podmienky pre určenie vyššieho výživného a s poukazom na znenie ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine určil minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, na každé dieťa zvlášť. Zároveň rozhodoval o zameškanom výživnom za obdobie od 5.11.2012, t.j. od narodenia maloletých detí až do 28.2.2014 s tým, že výživné je splatné k 15-temu dňu v mesiaci a vzhľadom na dátum rozhodovania je predpoklad, že výživné za mesiac február nebude zaplatené v zákonnej lehote. Zameškané výživné bolo vypočítané za rok 2012 celkovo za mesiac november za 26 dní a za mesiac december celý mesiac. Minimálna výška výživného v roku 2012 bola 26,65 € a za 26 dní v mesiaci november pri hodnote 0,88 € na deň to vychádza 23,10 €. Keďže sa jedná o maloletých žalobcov dvojičky suma dlžného výživného bola vynásobená dvojmo, teda spolu za rok 2012 má žalovaný zameškané titulom výživného na obe deti čiastku 99,50 €. V roku 2013 do 31.6.2013 výška minimálneho výživného bola 26,65 €, od 1.7.2013 27,13 €. Spolu zameškané na jedno dieťa je suma 322,68 € x 2 je to 645,36 €. Za rok 2014 sú to dva mesiace, v roku 2014 po 27,13 €, spolu 54,26 € x 2, keďže sa jedná o dvojičky čiastka 108,52 €. Zameškaných titulom výživného na obe deti má tak žalovaný čiastku 853,38 €. Matka maloletých detí žiadala splatiť zameškané výživné do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Naopak žalovaný vzhľadom na jeho osobné, majetkové a rodinné pomery požadoval splátky po 20,-- €. Súd umožnil žalovanému splácať dlžné výživné v splátkach spolu s bežným výživným vo výške 40,-- € (na každé dieťa po 20,-- €) s tým, že spolu s bežným výživným to bude suma do 95,-- € mesačne, ktoré z invalidného dôchodku je schopný nateraz platiť. Zároveň prihliadol pri výške splátok súd aj na dobu, po ktorú bude uvedené zameškané výživné splácať, ako aj na tú skutočnosť, že od narodenia maloletých detí na výživu týchto neprispel žiadnou čiastkou, hoci v rozhodnej dobe, t.j. v období od 9.1.2012 do 9.5.2012 sa intímne s matkou maloletých detí stýkal čo nepoprel. Aj napriek tomu trval na znaleckom dokazovaní znalcom z odboru genetika, nakoľko si nebol istý otcovstvom. Keďže maloleté deti od ich narodenia žiadnou čiastkou nepodporoval, neprispel im na ich výživu, súdu sa javilo ako spravodlivé určiť takéto splátky vzhľadom na všetky okolnosti vyššie uvedené. V prípade omeškania sa čo i len s jednou splátkou zároveň určil následky s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. s tým, že v prípade omeškania sa je táto povinnosť určená pod stratou výhody splátok.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vzhľadom k tomu, že nebolo rozhodnuté právoplatne o odmene znalečného, hoci uznesením zo dňa 14.1.2014 súd rozhodol o priznaní, avšak pre pisársku chybu bude potrebné opraviť výrok uznesenia v časti úpravy učtárne tunajšieho súdu s tým, že zálohu na znalecké dokazovanie zložil odporca a nie navrhovateľ. Po právoplatnosti opravného uznesenia súd rozhodne o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).