Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/229/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovanej S. C., L.. X. X. XXXX, P. J. A. E. XX, o zaplatenie 267 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 200,50 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 3. 4. 2012 do zaplatenia, ktoré súd povoľuje žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur, splatných k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 43,40 eura sa zastavuje.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 4,82 eura a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 22,92 eura, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť advokátovi žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14. 8. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 267 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 267 eur od 2. 11. 2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 43,40 eura, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 21. 4. 2011 uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 420111066, na čiastku 350 eur, za odplatu vo výške 66,50 eura. Žalovaná sa zaviazala celkovú sumu vo výške 416,50 eura uhradiť v 7-tich mesačných splátkach, a to prvé dve mesačné splátky vo výške 7 eur a ďalej v pravidelných 5-tich mesačných splátkach vo výške 80,50 eura. Doposiaľ žalovaná uhradila 149,50 eura, pričom posledná uhradená suma bola zaplatená dňa 23. 10. 2011. Nakoľko žalovaná neplnila riadne a včas svoje povinnosti, oznámil jej stratu výhody splátok v zmysle . V predžalobnej upomienke zo dňa 29. 9. 2011 upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 22. 3. 2012 oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 1. 11. 2011. Dlžná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom, spolu s odplatou, v celkovej výške 416,50 eura a sumou vo výške 149,50 eura, ktorá bola žalovanou zaplatená. V zmysle bodu 3) obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalovaná zaviazala zaplatiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu

vo výške 3,1 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac z omeškania, až do zaplatenia dlžnej sumy. Zmluvná pokuta predstavuje 10,85 eura mesačne.

Žalovaná výhrady k podanej žalobe nemala.

Žalobca podaním, doručeným súdu dňa 9. 2. 2014 vzal žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty späť.

V súlade s ustanovením súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu, hospodárnosťou konania a navrhol, aby súd vykonal súdne pojednávanie v ich neprítomnosti. Súd preto konal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaná pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že pôžičku si zobrala a pokiaľ mala peniaze tak ju aj splácala. Potom ukončila živnosť a nemala peniaze. Žalobca jej poskytol pôžičku 350 eur, pripustila, že zaplatila 149,50 eura. Od augusta 2013 je evidovaná na úrade práce, nepoberá žiadny príjem, dávky v hmotnej núdzi jej nepriznali, nakoľko nie je rozvedená. V lete brigádovala a žije z prostriedkov, ktoré jej posiela syn, ktorý pracuje v Rakúsku približne vo výške 200 eur mesačne. Býva sama, na bývanie je výdavok 150 eur mesačne na vodu a elektriku. Vlastní 1/3-inu rodinného domu, v ktorom býva. Navrhla povoliť splátky vo výške 20 eur mesačne.

Okrem výsluchu žalovanej súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo 420111066, predžalobnou upomienkou vrátane poštového podacieho hárku, oznámením o zosplatnení záväzku vrátane poštového podacieho hárku, zistiac nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 21. 4. 2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 420111066, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 350 eur. Podľa čl. I. zmluvy bol úver poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, ktoré označoval v zmluve ako odplatu. Podľa čl. II. zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 350 eur a odplatu vo výške 66,50 eura, a to v 7-tich mesačných splátkach, prvé 2 mesačné splátky vo výške 7 eur a ďalších 5 mesačných splátok vo výške 80,50 eura, pričom prvá splátka je splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 41,39 %. Podľa čl. 1) obchodných podmienok ročná percentuálna miera nákladov pri splatnosti úveru na 7 mesiacov predstavovala 66,19 %. Podľa čl. 2) obchodných podmienok konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Podľa čl. 3) obchodných podmienok zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac z omeškania, až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

Výzvou zo dňa 29. 9. 2011, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 30. 9. 2011, bola žalovaná vyzvaná na úhradu sumy vo výške 131 eur a súčasne upozornená na možnosť straty výhody splátok.

Oznámením zo dňa 22. 3. 2012, odovzdaným na poštovú prepravu dňa 26. 3. 2012, oznámil žalobca žalovanej, že záväzok zo zmluvy o úvere bol ku dňu 1. 11. 2011 zosplatnený, z dôvodu omeškania s jeho splácaním a súčasne ju vyzval na úhradu dlžnej istiny, vrátane úroku a nákladov na vymáhanie, vo výške 391,25 eura.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 43,40 eura zastavil, nakoľko žalobca vzal žalobu v uvedenej časti späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Súd nezisťoval stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením pojednávania, preto by aj jej prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( ).

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a .

Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu, po vykonanom čiastočnom späťvzatí, čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 21. 4. 2011 zmluvu o úvere číslo 420111066, ktorou sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanej úver vo výške 350 eur, za odmenu vo výške 18 % z istiny a úrok vo výške 20 % z istiny, pričom žalovaná sa zaviazala istinu vo výške 350 eur a odplatu (úrok a odmenu) vo výške 66,50 eura, t. j. spolu 416,50 eura, zaplatiť veriteľovi v 7 mesačných splátkach, prvé dve vo výške 7 eur a 5 splátok vo výške 80,50 eura. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 41,39 %, podľa obchodných podmienok ročná percentuálna miera nákladov pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 66,19 %. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter zmluvy a jej obsah, sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná poskytnutie úveru žalobcom, jeho výšku ani žalovanú sumu nespochybnila. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dojednaný úrok, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 200,50 eura, ako rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 350 eur a zaplatenými splátkami spolu vo výške 149,50 eura. V zostávajúcej časti uplatnenej istiny, t. j. vo výške 66,50 eura, súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade absencie uvedenej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa spotrebiteľský úver, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, neobsahovala uvedenú zákonom stanovenú náležitosť, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa zmluvných dojednaní sa zaviazala žalovaná splatiť veriteľovi poskytnutý úver vo výške 350 eur a odplatu vo výške 66,50 eura, splátkami vo výške 7 eur resp. 80,50 eura. V zmluve však absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere nerozlišuje splátku istiny, úrokov a ostatných poplatkov. Žalobca v zmluve formuloval povinnosť žalovaného na vrátenie istiny vo výške 350 eur a odplaty vo výške 66,50 eura, bez rozlíšenia istiny, úroku a ostatných poplatkov. Taktiež zmluva neobsahovala údaj o dobe jej trvania a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, absencia ktorých má rovnako za následok bezúročnosť a bezpoplatnosť úveru. Dojednanie, uvedené v čl. 2) obchodných podmienok, nie je údajom o konečnej splatnosti úveru, keďže konečnú splatnosť úveru neurčuje konkrétnym dátumom, ale poníma ju ako uhradenie poslednej splátky veriteľovi. Uvedené dojednanie však nezodpovedá zákonnému ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko termínom sa rozumie konkrétny dátum, kedy mala byť uhradená posledná splátka spotrebiteľského úveru.

Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, t. j. 9 % ročne, ktoré však súd priznal žalobcovi len z priznanej istiny, t. j. zo sumy 200,50 eura. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 3. 4. 2012, keďže oznámenie o zosplatnení záväzku bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 26. 3. 2012 a nakoľko žalobca nepreukázal iný dátum jeho doručenia, súd vychádzal z obvyklej doby poštovej prepravy 7 dní, teda k účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 2. 4. 2012 a žalovaná sa potom dostala do omeškania dňom nasledujúcim, t. j. od 3. 4. 2012. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žalovanej povolil zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach, vo výške 20 eur mesačne, nakoľko mal za to, že prihliadajúc k výške priznanej sumy, výške navrhnutej splátky, osobe žalobcu a žalovanej a výške jej príjmov (prostriedky zasielané synom v sume 200 eur mesačne), sú uvedené splátky primerané a povolením splátok nedôjde k neprimeranému ohrozeniu práva žalobcu.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V súlade so zákonným ustanovením súd priznal žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 200,50 eura, čo percentuálne činí 64,6 % (pri výške uplatneného nároku 310,40 eura, vrátane zmluvnej pokuty), jeho neúspech 109,90 eura (keďže v zmysle sa ako neúspech žalobcu posudzovalo aj čiastočné zastavenie konania), čo percentuálne činí 35,4 % a pomer úspechu a neúspechu potom predstavoval 29,2 % (64,6 % - 35,4 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 29,2 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eura, čo činí 4,82 eura a 29,2 % z celkovej náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. zo sumy 78,50 eura, čo činí 22,92 eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby

- prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - podanie žaloby (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky) po 24,90 eura, režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 po 7,81 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z

priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 65,42 eura, čo činí 13,08 eura. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu trov konania advokátovi žalobcu, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku z rovnakých dôvodov, pre ktoré jej povolil splácať priznanú sumu v splátkach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.