Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11P-7-2014.pdf
PDF · 78.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/7/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. K., nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom : Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov : A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.Š.- B., N. č. XXXX, št. občan SR a D. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.- B., N. č. XXXX, št. občan SR, za účasti OP Senica o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje nad mal. T. ústavnú starostlivosť s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že maloletý bude umiestnený do Reedukačného centra 906 37 Sološnica 3.
Súd určuje matke povinnosť prispievať na výživu mal. T. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima určeného osobitným predpisom, splatnou vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do Reedukačného centra 906 37 Sološnica 3, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd určuje otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. T. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima určeného osobitným predpisom, splatnou vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do Reedukačného centra 906 37 Sološnica 3, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava podal dňa XX.X.XXXX na súd návrh o nariadenie ústavnej starostlivosti ohľadom nad maloletého T..
Otec dieťaťa s návrhom súhlasil.
Kolízny opatrovník aj Okresný prokurátor v Senici žiadali, aby súd nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletým.
Matka dieťaťa sa na pojednávanie nedostavila, otec ju ospravedlnil s tým, že táto súhlasí s tým, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti a tiež súhlasí s nariadením ústavnej starostlivosti nad mal. T..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletého, výsluchom kolízneho opatrovníka, správami pravidelných výdajoch a príjmoch rodičov dieťaťa, správou od DC Bratislava, pripojeným spisom OS Senica sp.zn. XP XX/XXXX ( najmä rozsudkom OS Senica č.k. XP XX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX ) a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom OS Senica č.k. XP XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX súd nariadil nad mal. T. a mal. T. výchovné opatrenie a to pobyt v Diagnostickom centre v Bratislave ( ďalej len DC ) z dôvodu problémového správania sa oboch detí. Po návrate z DC sa správanie mal. T. D., avšak u T. naďalej pretrváva. Tento nerešpektuje rodičov ani učiteľov, je arogantný a narúša vyučovanie.
Zo správy ako aj z výsluchu kolízneho opatrovníka, ako aj výsluchom otca maloletého súd zistil, že skutočne ani pobyt mal. T. v DC nemal podstatný vplyv na jeho správanie. Tento nerešpektuje rodičov, najmä matku, ktorá je zdravotne postihnutá a ani učiteľov v škole.
Zo správ o príjmoch rodičov súd zistil, že otec dieťaťa poberá mesačne len peňažný príspevok za opatrovanie manželky t.j. matky dieťaťa v sume 220,52 €, ďalej rodinné prídavky na dve deti v sume po 23,52 € na každé dieťa a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov v sume 18,39 €. Matka poberá invalidný dôchodok v sume 352,40 € mesačne.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. ( ďalej len zákon o rodine ) súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 81 ods.1,2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí , ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z,z, účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 € ( z toho 30% je 27,10 €).
Súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. T. bolo dôvodné. Matka ani otec dieťaťa momentálne nie sú schopní dieťa po výchovnej stránke zvládnuť čomu nasvedčuje aj fakt, že správanie maloletého sa nezmenilo ani počas jeho pobytu v DC v pozitívnom zmysle slova.
Nariadenie ústavnej starostlivosti je v jeho záujme, pretože v rodine je výchova maloletého dieťaťa vážne ohrozená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave.
Podľa novely zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. účinnej od 1.4.2005 je v zmysle ustanovenia § 62 ods.3 cit. zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima, pričom táto suma sa spravidla vždy upravuje s účinnosťou od 1.7. toho ktorého roka. Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z., účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 € ( z toho 30% je 27,10 €).
Matke aj otcovi, súd určil povinnosť platiť výživné na maloletého len v tejto minimálnej výške z dôvodu, že ich rodina je sociálne slabá. Vzhľadom na skutočnosť, že je predpoklad, najmä vzhľadom na zdravotný stav matky dieťaťa, že obaja rodičia budú dlhodobo sociálne slabí, súd im určil aj do budúcnosti výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima, tak ako bude v budúcnosti táto suma upravovaná. Vzhľadom k tomu, že dieťa bude umiestnené v RC Sološnica až od právoplatnosti rozsudku, súd určil vyživovaciu povinnosť tiež až od právoplatnosti rozsudku.
Po právoplatnosti rozsudku sú rodičia povinní mal. T. odovzdať do ústavnej starostlivosti v RC Sološnica.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v 3. vyhotoveniach.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O. s. p.) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O. s. p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.