Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/16/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v konaní o rozvod manželstva navrhovateľky

- manželky, C. H., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom S. Z., J. XX, zastúpenej E.. C. B., advokátom so sídlom J. L., H. XXX/XXX, a manžela Y. H., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, zastúpeného E.. B. E., advokátkou so sídlom J. L., M. R. Y. XXX/XX, a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej X. H., narodenej dňa XX.XX.XXXX a maloletej C. H., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J. L., na odvolanie manžela (otca) proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26. októbra 2022, č. k. -129 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol, mal. X. a mal. C. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. X. po 160,- eur mesačne a na výživu mal. C. po 130,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré bude poukazovať do l5. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Súčasne upravil styk otca s mal. X. a mal. C. každý víkend v roku od piatku o 15.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas letných školských prázdnin v každom roku od 01.07. od 9.00 hod. do 16.07. do 18.00 hod., od 01.08. od 9.00 hod. do 16.08. do 18.00 hod., počas jesenných prázdnin v nepárnom roku od 28.10. od 9.00 hod. do 30.10. do 18.00 hod. a v párnom roku odo dňa 30.11. od 9.00 hod. do 01.11. do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v párnom roku od štvrtku od 9.00 hod. do soboty do 18.00 hod., v párnom roku od veľkonočnej nedele o 9.00 hod. do utorku nasledujúceho po veľkonočnom pondelku do 18.00 hod., počas zimných školských prázdnin od 25.12. od 15.00 hod. do 30.12. do 15.00 hod. tak, že otec deti vždy prevezme pred bytom matky a po ukončení styku jej ich na tomto mieste odovzdá a matka je povinná otcovi styk s deťmi umožniť a otcovi deti na styk riadne pripraviť s ich osobnými vecami. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela je dlhodobo hlboko a trvale rozvrátené, o čom svedčí skutočnosť, že manželia od marca 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, vzájomne nekomunikujú, ani sa intímne nestýkajú. Navyše navrhovateľka navonok deklaruje, že vzhľadom na stratu dôvery a akejkoľvek citovej náklonnosti k manželovi nie je ochotná vyvinúť ani len minimálne úsilie, ktoré by smerovalo k ich vzájomnému zmiereniu. Pokiaľ ide o príčinu rozvratu manželstva, túto súd prvej

inštancie vzhliadol najmä v nadmernom požívaní alkoholu zo strany manžela navrhovateľky, v jeho neochote navrhovateľke náležitým spôsobom prispievať finančnými prostriedkami na chod domácnosti a výživu maloletých detí, a teda v jeho neochote viesť s ňou usporiadaný manželský a rodinný život. Túto skutočnosť mal súd prvej inštancie za preukázanú jednak tvrdeniami navrhovateľky, ako aj tým, že navrhovateľka bola už v minulosti nútená podaním návrhu na súd domáhať sa určenia výživného na maloletú X. a tiež tým, že manžel navrhovateľky bol právoplatným Trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa . Vzhľadom na uvedené, prihliadajúc na záujem maloletých detí, aby ich výchova bola zabezpečovaná v pokojnom rodinnom prostredí, súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia , Zákona o rodine rozhodol tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol.

3. Súd prvej inštancie upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom X. a C. na čas po rozvode manželstva tak, že obe deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá výchovu detí zabezpečuje od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti, t. j. od marca 2020, výlučne sama, pričom ku kvalite jej starostlivosti v priebehu konania námietku nevzniesol otec maloletých detí ani v konaní ustanovený opatrovník.

4. Pri určení výšky výživného otcovi na maloleté deti súd prvej inštancie prihliadal jednak na možnosti a schopnosti otca ako aj odôvodnené potreby oboch detí. Maloletá X. je žiačkou 5. ročníka, maloletá C. žiačkou 1. ročníka Základnej školy v obci S. Z.. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni, okrem základnej školy navštevujú aj Základnú umeleckú školu v X., v súvislosti s čím má matka zvýšené výdavky, spojené jednak s platením školného a jednak so zabezpečovaním dopravy, keďže základná umelecká škola, ktorú deti navštevujú, sa nachádza mimo miesta ich bydliska v meste X.. Okrem toho má matka zvýšené výdavky aj na zabezpečovanie stravy pre maloleté deti, keďže obe sú nútené, vzhľadom na svoj zdravotný stav, podľa potvrdenia H.. U. H., všeobecnej lekárky pre deti a dorast, podrobovať sa bezlaktózovej diéte. Na druhej strane treba uviesť, že otec sa o výchovu a starostlivosť o maloleté deti dlhodobo nezaujíma, deti nenavštevuje a až na základe Uznesenia Okresného súdu Námestovo o neodkladnom opatrení zo dňa 19.04.2022 č.k. -18 bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu detí, na maloletú X. po 100,- eur a na maloletú C. po 80,- eur mesačne. Pokiaľ ide o aktuálne možnosti a schopnosti otca, v tejto súvislosti treba uviesť, že u svojho zamestnávateľa Súkromnej základnej školy R. v J. L. dosahuje dlhodobo priemerný mesačný zárobok v rozsahu 970,- až 1000,- eur netto. Okrem uvedeného zárobku má otec maloletých detí aj ďalší finančný príjem, keď ako stále člen cimbalovej hudobnej kapely F. sa zúčastňuje hudobnej produkcie na rôznych akciách, ako sú svadby, životné jubileá a podobne s mesačným príjmom 100,- až 300,- eur, čo potvrdil najmä v konaní vypočutý svedok H.. J. H., J.. Vychádzajúc z uvedeného, prihliadajúc na skutočnosť, že otec okrem maloletých detí X. a C. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej F. O., na výživu ktorej mesačne prispieva sumou 110,- eur, súd zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu detí, na maloletú X. sumou 160,- eur a na maloletú C. sumou 130,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku s tým, že takto určené výživné v plnom rozsahu bude odzrkadľovať odôvodnené potreby detí, ako aj možnosti a schopnosti ich otca. Je nepochybne v záujme oboch detí, aby sa otec popri matke v budúcnosti podieľal na ich výchove, čo vzhľadom na skutočnosť, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, môže otec dosiahnuť len pravidelnou realizáciou styku s maloletou X. a s maloletou C.. Preto súd v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine otcovi v pomerne širokom rozsahu upravil rozsah styku s deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. každý víkend v párnom týždni ako aj počas letných, jesenných a zimných školských prázdnin a počas veľkonočných sviatkov v roku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa .

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, a to v časti výroku, ktorým súd upravil výživné zo strany otca pre mal. X. a mal. C. na čas po rozvode, a domáhal sa, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku o výživnom a jeho odvolaniu vyhovel. Vytýkal súdu prvej inštancie neúplné zistenie skutkového stavu danej veci, keď nevykonal dokazovanie v takom rozsahu, aby jednotlivé výdavky špecifikované matkou boli objektívne preukázané, aby bola zachovaná zásada rovnosti strán účastníkov konania. Súd prvej inštancie vychádzal, pokiaľ ide o výdavky matky na bývanie, z nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.2022 bez toho, aby matka preukázala, že skutočne mesačné nájomné v deklarovanej výške 400,- eur platí. Poukázal na skutočnosť, že nájomnú zmluvu uzatvorila so svojou matkou po tom, ako namietal, že žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a výdavky na bývanie platí rodičom len v alikvotnej

časti. Jediným cieľom matky bolo zvýšiť si mesačné náklady. Matka rovnako nepreukázala mesačné výdavky na ZUŠ v sume 2x 80,- eur ani výdavky spojené s cestovaním, keď pôvodne uvádzala, že deti vozí autom a následne uvádzala náklady na hromadnú dopravu v sume 50,- eur mesačne, a to napriek krátkej vzdialenosti ZŠ od miesta bydliska maloletých detí. Ďalej uviedol, že súd nevzal do úvahy ani skutočnosť, že počas pandémie matke výdavky na mimoškolské aktivity maloletých detí nevznikali, krúžky sa nerealizovali, neskúmal okrem príjmu matky jej majetkové pomery, a to s ohľadom na predaj bytu v X. kúpnou zmluvou dňa 09.06.2020 či vlastníctvo iných hnuteľných vecí (auto), ako aj skutočnosť, že matke bol vyplatený príspevok na prváka na školské potreby vo výške 106,33 eur a tiež sú jej vyplácané rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že konštatoval, že sa o výchovu a starostlivosť o maloleté deti dlhodobo nezaujíma, nenavštevuje ich, keď nevie, na základe akých skutočností súd dospel k tomuto záveru, keď sama matka uviedla, že jej od marca 2020 poukázal 5x sumu 200,- eur, v máji 2020 sumu 140,- eur a bezhotovostným prevodom jej 13.07.2020 zaslal na jej bankový účet sumu 10 000,- eur pre potreby maloletých detí. Matka síce tvrdí, že išlo o finančné prostriedky vyplatené titulom BSM, avšak v tom čase BSM nebolo za trvania manželstva zrušené ani vyporiadané. Matka mu bráni v styku s maloletými deťmi, a preto sa s nimi z objektívnych dôvodov nestretáva, občas je s nimi v telefonickom kontakte. Súd neakceptoval ani jeho tvrdenia ohľadne exekúcie, ktorú naňho matka podala, čím mu spôsobila značné trovy. Súd prvej inštancie pri posudzovaní jeho majetkových a zárobkových možností vychádzal jednak z jeho príjmu ako učiteľa hudby, ako aj z príjmu 100 - 300,- eur mesačne, ktorý údajne dosahuje hraním v kapele F., čo mal potvrdiť svedok H.. H.. Uvedené dokazovanie súd prvej inštancie vyhodnotil neobjektívne, keď svedok H. uviedol na pojednávaní dňa 14.09.2022, že väčšina akcií, ktoré hrajú, je bez nároku na odmenu a ani svedok H.. H. výslovne neuviedol, že každý mesiac v roku dosahuje príjem od 100 do 300,- eur. Ďalej uviedol, že zásadná zmena pomerov nastala na strane matky, ktorej príjem sa zvýšil od predchádzajúceho rozhodnutia a súčasne predstavuje sumu 1 193,88 eur netto a matka mala príjem z predaja bytu, ako aj z exekúcie, kde jej bola vyplatená suma 5 300,- eur s príslušenstvom. Jeho majetkové a zárobkové možnosti mu neumožňujú platiť výživné v určenom rozsahu, nakoľko po zaplatení všetkých nákladov a výživného na tri maloleté deti mu mesačne zostane suma 270,-eur, ktorá je na hrane životného minima a v prípade choroby alebo neočakávaných výdavkov sa dostane do omeškania s platením výživného alebo iných záväzkov a riziku opätovnej exekúcie. Treba vziať do úvahy i styk, ktorý mu bol súdom určený a vzdialenosť jeho trvalého bydliska od bydliska detí (G. H. - X.), čím bude mať zvýšené výdavky na cestovné ako aj stravu.

6. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie vykonal detailne na opakovaných súdnych pojednávaniach všetky navrhované dôkazy, a to jednak zo strany otca, ako i z jej strany, keď vypočul úplne všetkých navrhnutých svedkov, ktorí v inkriminovanom čase mali akýkoľvek vzťah k prejednávanej veci, zabezpečil do súdneho spisu všetky listinné dôkazy, ktoré boli zo strany otca navrhnuté. Uvedené dôkazy súd prvej inštancie vzal do úvahy a tieto skutočnosti premietol v odôvodnení svojho rozsudku. Odvolanie hodnotí ako absolútne formálne, účelové, nedôvodné, nezakladajúce žiadne nové skutočnosti a okolnosti, ktorými by sa mal odvolací súd zaoberať. Otec tým, že zapieral svoje účinkovanie v hudobnej skupine F., odmietal odpovedať na otázky súdu prvej inštancie ohľadne príjmu z tejto hudobnej činnosti, zapieral svoj ďalší príjem okrem príjmu z riadneho pracovného pomeru, predlžoval súdne konanie, ktoré bolo opakovane odročované a zavádzal súd nepravdivými tvrdeniami, že mu je ňou bránené v styku s maloletými deťmi. Prvýkrát išiel otec deti navštíviť dňa 22.04.2022, bol silne pod vplyvom alkoholu a vystavil deti stresujúcemu zážitku, keď pred ich domom ho zadržali policajti. Po vykonaní dychovej skúšky ho predviedli proti jeho vôli, keďže sa bránil, na OOPZ v B., kde strávil v zadržaní 2 noci. Celý rok pred týmto incidentom o deti nejavil žiaden záujem, deti nenavštívil, nekontaktoval ich. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a správne z neho vyvodil závery po právnej i skutkovej stránke vo veci samej, ktoré potom náležite a dostatočne odôvodnil považovala za správne.

7. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu matky uviedol, že z jeho odvolania jasne a zrozumiteľne vyplýva, čoho sa domáha a čo súdu prvej inštancie vytýka. V súvislosti s hraním v kapele F., resp. s vedľajším príjmom, ktorý by mal dosahovať hraním v tejto kapele, uviedol, že z výpovede svedkov H.. H. a H. jednoznačne nevyplynulo, že má stabilný príjem z hrania, čo sa snaží matka detí neustále prezentovať ako fakt. Pojednávania neboli odročované z dôvodov na jeho strane, naopak, matka podávala neustále rozsiahle návrhy na doplnenie dokazovania, čo viedlo k predĺženiu konania. Tvrdenia matky, že sa rok o deti nezaujímal, sú vytrhnuté z kontextu, nakoľko za deťmi bol

opakovane sám i so svojimi rodičmi ako i s kamarátom, deti však nestretol, nakoľko mu matka kontakt aj telefonický s deťmi neumožnila. Dňa 22.04.2022 mu matka styk opätovne neumožnila, pričom deti mu otvorili, hodili sa mu okolo krku a chceli ísť s ním, no matka ich z dverí rodinného domu nepustila a zavolala naňho políciu, ktorá jeho argumenty o práve na styk s deťmi neakceptovala a mal okamžite opustiť dvor rodinného domu, následne bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu a bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, nakoľko toto odmietol. V žiadnom prípade však nejazdil za deťmi pod vplyvom alkoholu tak, ako tvrdí matka, v strese zo vzniknutej situácie odmietol fúkať a všetko sa otočilo proti nemu, za čo nesie dôsledky, nakoľko je v súčasnosti bez vodičského oprávnenia. Matka nerešpektuje právoplatný výrok o úprave jeho styku s maloletými deťmi. Deti ho majú radi, vždy sa im venoval, spoločne sa učili, majú záujem sa s ním stýkať, tešia sa na stretnutia. Ďalej uviedol, že výživné zo strany povinného rodiča na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 - 30 % jeho čistého príjmu, čo v jeho prípade dosahuje len výživné na mal. X. a C. a súd nebral do úvahy ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. F. O. v sume 110,- eur mesačne a skutočnosť, že matke sú vyplácané zvýšené rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti.

8. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca zopakovala, že jeho vyjadrenie je účelové, v jeho stanovisku nie sú uvedené žiadne nové okolnosti alebo dôkazy, ktorými by sa mohol odvolací súd relevantne zaoberať, neuviedol právnu ani vecnú argumentáciu týkajúcu sa dôkaznej situácie. Opakovala skutočnosti uvedené v jej predchádzajúcom vyjadrení a dodala, že cez vianočné sviatky v roku 2022 si bol otec prevziať deti spoločne so svojím otcom, domov ich vrátil starý otec choré s horúčkami, pričom dcéra jej hovorila, že boli iba u starých rodičov, lebo otec nemal na nich čas, čo vysvetľoval tým, že musí zarábať, musí ísť večer a v noci hrať a na druhý deň potom spal. Otec ich zobral dvakrát večer na vychádzku, keď išiel do miestneho pohostinstva v H., kde vo vnútri bolo veľa dymu, preto čakali vonku, obe prechladli a prišli domov s teplotami. Rovnaký scenár sa zopakoval v dňoch 28. - 29.01.2023, kedy deti strávili opätovne víkend u starých rodičov a nie u otca, znova prišli nachladnuté, choré a plakali, že viac k otcovi nepôjdu, že sa im nevenuje, že pred nimi pije alkohol a fajčí a jediný čas, ktorý s nimi strávi, je spoločná cesta do miestneho pohostinstva, kde ich zoberie akože na vychádzku a čakajú pred pohostinstvom. Deti doviezol domov ich starý otec sám, pričom deti povedali, že otec je denno-denne opitý a keď odchádzali naspäť domov, otec prikázal starému otcovi, aby mu zastavil pred miestnym pohostinstvom, z auta vystúpil a išiel do pohostinstva, preto starý otec deti priviezol sám. Od ľudí z miesta bydliska otca zistila, že otec sa mal vyjadriť, že vodičský preukaz nepotrebuje, nakoľko jeho hudobná kapela ho potrebuje, odvezú ho a privezú ho späť domov, lebo bez neho by hrať nemohli, sú závislí na jeho elektronickej aparatúre, ktorú vlastní z kapely iba on. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že okrem mzdy z riadneho pracovného pomeru zarába aj na rôznych akciách hudobnou produkciou. Vzhľadom na uvedené navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

9. Kolízny opatrovník, ktorému bolo doručené odvolanie otca i vyjadrenia účastníkov konania, sa písomne k veci nevyjadril.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, týkajúcej sa výživného zo strany otca pre mal. X. a mal. C. potvrdiť ako vecne správny podľa .

11. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním spochybnený vo výroku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, vo výroku, ktorým boli mal. X. a mal. C. na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a vo výroku o úprave styku. V týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

12. Odvolanie otca smerovalo výlučne proti výroku, ktorým bola určená výška jeho vyživovacej povinnosti pre mal. X. vo výške 160,- eur mesačne a mal. C. vo výške 130,- eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

13. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. detí, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. deti zverí do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému neboli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na ich výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine).

14. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

15. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o výške výživného zo strany otca pre maloleté deti na čas po rozvode na zistení jednak odôvodnených potrieb maloletej X., ktorá je žiačkou 5. ročníka ZŠ a maloletej C., ktorá je žiačkou 1. ročníka ZŠ, ktoré sa stravujú v školskej jedálni, navštevujú Základnú umeleckú školu v X., s čím má matka zvýšené náklady s platením školného a zabezpečovaním dopravy, obe majú zvýšené výdavky vzhľadom na svoj zdravotný stav a nutnosť bezlaktózovej diéty, ako i schopnosti a možnosti ich rodičov, keď príjem otca z riadneho pracovného pomeru predstavuje 970,-

- 1 000,- eur netto mesačne, pričom má príjem ako stály člen cimbalovej hudobnej kapely F. vo výške 100,- - 300,- eur mesačne a je preto v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu mal. X. sumou 160,- eur mesačne a mal. C. 130,- eur mesačne od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva ich rodičov s tým, že prihliadol i na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k mal. F. O. vo výške 110,- eur mesačne. Priemerný čistý mesačný zárobok matky bol vo výške 1 103,35 eur do 31.3.2022, následne vo výške 1 193,88 eur.

16. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zák. o rodine).

17. Preskúmaním danej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa riadil uvedenými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine a z nich vyplývajúcou zásadou, že výživným dieťaťa má byť zabezpečená životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu jeho rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči mal. X. a mal. C. na čas po rozvode manželstva ich rodičov vychádzal súd prvej inštancie jednak z pomerov a odôvodnených potrieb na strane maloletých detí, ako i z pomerov na strane ich rodičov, zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sú zvýšené jednak návštevou základnej umeleckej školy mimo miesta ich bydliska (školné a cestovné), ako i ich zdravotným obmedzením (bezlaktózová diéta), vzal do úvahy schopnosti, možnosti a majetkové pomery ich rodičov. Odvolací súd zastáva názor, že zárobkové a majetkové pomery otca mu umožňujú platenie výživného vo výške 160,- eur mesačne pre mal. X. a 130,- eur mesačne pre mal. C., a to i pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti otca vo výške 110,- eur na mal. F. O.. Výživné v takto určenej výške zodpovedá nesporne možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov.

18. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že náklady maloletých detí neboli dostatočne preukázané, odvolací súd sa s jeho názorom nestotožňuje, keď maloleté deti navštevujú Základnú umeleckú školu v X. - X. navštevuje odbor hra na husle, C. klávesové nástroje, s čím vznikajú matke náklady na školné za každé dieťa vo výške 80,- eur ročne nie mesačne ako uvádza otec. Otec je sám učiteľ hudby v umeleckej škole, výšku školného v základnej umeleckej škole v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybňoval. Školné v základnej umeleckej škole vo výške 8,- eur mesačne pre každé dieťa je i podľa názoru odvolacieho súdu primerané. Otec žiadne tvrdenia o inej výške školného neoznačil ani nepreložil, jeho námietka zrejme vyplýva z mylného názoru, že súd prvej inštancie zohľadňoval výšku školného v ZUŠ ako mesačný náklad detí a nie ročný náklad, ktorý záver však nezodpovedá odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie ani tvrdeniu matky. Rovnako nesporné je, že základná umelecká škola je mimo miesta bydliska maloletých detí (deti bývajú v obci S. Z., ZUŠ je v X.), preto logicky vznikajú náklady na dopravu detí do základnej umeleckej školy či už verejnou hromadnou dopravou, alebo autom s matkou, ktoré matka vyčíslila na sumu 50,- eur mesačne, ktorú sumu otec v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybnil a odvolací súd ju považoval za primeranú.

19. K námietke otca, že matka poberá i rodinné prídavky a daňový bonus, odvolací súd konštatuje, že toto tvrdenie je pravdivé. Z potvrdenia o príjme matky vyplýva, že daňový bonus je zohľadnený vo výške jej priemerného čistého mesačného príjmu, nejde o samostatné finančné prostriedky, ktoré by matka poberala. Rodinné prídavky sú zrejme matke vyplácané v zákonom stanovenej výške, ide však o finančné prostriedky účelovo určené maloletým deťom a nemajú vplyv na výšku príjmu matky.

20. K námietke otca, že nebol preukázaný jeho príjem vo výške 100,- - 300,- eur mesačne za jeho činnosť v hudobnej skupine F., odvolací udáva, že z výpovedí oboch svedkov vypočutých na pojednávaní dňa 14.09.2022 jednoznačne vyplýva, že činnosť uvedenej hudobnej skupiny, ktorej stálym členom je i otec, je jednak bezodplatná (len za náklady na dopravu) na podujatiach pre priateľov alebo rodinných príslušníkov, ale i odplatná, ak hrajú na svadbách, jubileách, firemných večierkoch. Svedok H.. H. uviedol priemernú výšku odplaty, ktorú on dostáva 100,- - 300,- eur mesačne s tým, že otec vybavuje najviac akcii, kde skupina hrá a zabezpečuje ozvučenie akcií, dostáva preto zrejme viac. Svedok H. sa vyjadril tak, že „nemožno hovoriť, že by mal príjem z hudobnej produkcie, ktorý by bol v tisícoch mesačne“. Ani on netvrdil, že žiadne finančné prostriedky za túto činnosť nemá. Vzhľadom na uvedené svedecké výpovede odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uzavrel, že otec mesačne získava finančné prostriedky za účinkovanie v tejto hudobnej skupine minimálne vo výške uvádzanej svedkom H.. H. , t.j. vo výške 100,- - 300,- eur mesačne a neuveril, že otec túto činnosť vykonáva výlučne bezodplatne.

21. K tvrdeniu otca, že počas pandémie matka nemala výdavky na deti v súvislosti s mimoškolskými aktivitami, nakoľko sa krúžky nerealizovali, odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci súd rozhodoval o výške výživného na čas po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, čiže po 06.12.2022, kedy obmedzenia v súvislosti s pandémiou boli ukončené.

22. K ďalším námietkam otca, že matka mala príjem z predaja bytu v X. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.06.2020 (uvedené tvrdenie preukázané nebolo) a že jej dňa 13.07.2020 zaslal na účet sumu 10 000,- eur, odvolací súd konštatuje, že uvedené námietky sú nedôvodné, nakoľko sa týkajú obdobia viac ako 2 roky pred rozvodom manželstva účastníkov, predaj bytu matkou preukázaný nebol a naviac nebolo v konaní preukázané, že matka v súčasnosti uvedenými finančnými prostriedkami disponuje. Námietka otca, že súd prvej inštancie nezohľadnil vlastníctvo hnuteľnej veci (auta) matkou, je obsolentná a odvolací súd udáva, že i v prípade preukázania vlastníctva auta matkou by nedošlo k žiadnej zmene v otázke posudzovania schopností a možností otca platiť výživné pre maloleté deti. Rovnako bezvýznamnou námietkou otca bolo poukazovanie na jednorazový príspevok na školské potreby prváka - mal. X., ktorý mal byť vyplatený za trvania manželstva účastníkov, nakoľko výživné pre mal. deti zo strany otca bolo súdom určené až na čas po rozvode ich manželstva.

23. K tvrdeniam otca ohľadne exekúcie, ktorú matka podala v súvislosti s výkonom exekučného titulu

- rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. , z ktorého konania mali otcovi vzniknúť značné trovy exekúcie, odvolací súd zdôrazňuje, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu rozsudku súdu je legitímnym právom matky v prípade, že otec svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výšky výživného pre mal. X. a mal. C. na čas po rozvode ako vecne správny potvrdil, vrátane trov konania, ktoré vecne spochybnené neboli. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.