Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/19/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej v právnej veci žalobcu : DMG MORI Czech, s.r.o., so sídlom 619 00 Brno, Ořechovská 195/1a, Dolní Heršpice, IČO: 25 575 503, Česká republika, zastúpený FALATH & PARTNERS, so sídlom 811 03 Bratislava, Zochova 14A, IČO : 42 172 403, proti žalovaným : 1/ L.. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N.- F., Z. XXX/X, 2/ L.. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N., X.mája XXXX/X, 3/ L.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N., X.mája 2138/5, všetci žalovaní zastúpení Mgr. Marianom Hrbáňom, advokátom so sídlom Jelačičova 1, 821 08 Bratislava, adresa kancelárie: Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 42 179 777, v konaní o určenie neúčinnosti darovacích zmlúv a dohôd o zriadení vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno číslo konania -462 zo dňa 06.12.2022, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. -462 zo dňa 06.12.2022 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Brezno (ďalej „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o zaplatenie sumy 750.312,- eur s príslušenstvom, vedeného na Krajskom súde Brno pod sp. zn. , s poukazom na ustanovenie v znení zmien a doplnkov (ďalej „“).

1.1. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci prebieha konanie o odporovateľnosti právneho úkonu na základe žaloby podanej v zmysle ustanovenia a nasl. . Ukrátenie žalobcu, ako veriteľa, je tvrdené na základe existencie jeho pohľadávky voči žalovanému v 3/ rade, ktorá je ako peňažný nárok uplatnená zároveň v súdnom konaní vedenom pred Krajským súdom v Brne pod sp. zn. , pričom sporovými stranami sú aj tam v rovnakom postavení žalobca a žalovaný v 3/ rade. Pohľadávka, z ktorej je uplatnené v uvedenom konaní peňažné plnenie, je zo strany žalovaného v 3/ rade popieraná v oboch konaniach.

1.2. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konanie prerušil až do právoplatného skončenia uvedeného konania pred Krajským súdom v Brne. Dôvodom je okolnosť, že v konaní pred okresným súdom o odporovacej žalobe je jednou z nevyhnutných predbežných otázok vyriešenie existencie pohľadávky žalobcu, ako veriteľa, voči žalovanému v 3/ rade, ako dlžníkovi, vo vzťahu ku ktorej malo dôjsť k ukráteniu veriteľa právnym úkonom dlžníka. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia konštatoval, že podľa posledného vývoja judikatúry takouto vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle nemusí byť pohľadávka judikovaná (súdnym rozhodnutím či iným exekučným titulom), naopak postačí, ak ide o pohľadávku žalovateľnú. Pre konanie o odporovacej žalobe na základe uvedeného postačí, ak je existencia takejto pohľadávky podloženými dôkazmi aspoň osvedčená, teda ak tu existuje vysoká pravdepodobnosť, že pohľadávka skutočne existuje. Ak sú ale zo strany žalovaného prednášané argumenty a prípadne navrhované dôkazy na jej popretie, pričom súd tieto nevyhodnotí ako celkom zjavne bezpredmetné, nastane potreba riadneho dokazovania tak, aby existencia predmetnej

pohľadávky nezostala len v rovine osvedčenia, ale preukázania, pričom vo fáze namietania jej existencie zo strany žalovaného dôjde k narušeniu stavu osvedčenia takejto pohľadávky. Platí to najmä vo vzťahu k procesnej fáze samotného konania, keď na jeho začiatku, napr. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, súd konštatoval osvedčenie existencie pohľadávky a danosti nárokov z odporovateľného právneho úkonu (tj. ako vysoko pravdepodobné), následne však v priebehu konania dôjde k úkonom žalovaného, v dôsledku ktorých sa javí ako nevyhnutné vykonať rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k tejto podstatnej otázke uplatneného nároku. Taká situácia nastala aj v tomto konaní, keď po úvodnej konštatácii osvedčenia existencie pohľadávky boli zo strany žalovaných produkované úkony procesnej obrany, ktorými existenciu pohľadávky relevantne popierajú. Ak zároveň na inom súde prebieha konanie začaté skôr, na ktorom sa táto otázka rieši ako meritórna, je namieste z dôvodu hospodárnosti konania konanie prerušiť a vyčkať na právoplatné vyriešenie uvedenej podstatnej otázky.

1.3. Súd prvej inštancie súčasne konštatoval, že pri prerušení konania vzal do úvahy, že v súčasnosti je účinné nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd (vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré získala žalovaná 1/ z odporovaného právneho úkonu) obmedzil vlastnícke oprávnenia žalovanej v 1/ rade a zároveň na jej nehnuteľnostiach zriadil záložné právo práve vo vzťahu k vzneseným peňažným nárokom z predmetnej pohľadávky zo strany žalobcu. Žalovaní sa vzdali práva podať odvolanie voči uzneseniu súdu, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie, čo znamená, že aj počas obdobia prerušeného súdneho konania a aj po pokračovaní v konaní budú predmetné nehnuteľnosti zabezpečené pre prípad budúcej exekúcie, ak súdy dôjdu k záveru, že sú tu splnené podmienky pre existenciu pohľadávky, z ktorej malo k ukráteniu veriteľa dôjsť, ako aj pre následnú odporovateľnosť, príp. exekúciu a uspokojovanie peňažných nárokov žalobcu voči žalovanému v 3/ rade.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , a a namieta, že podľa jeho názoru bolo uznesenie vydané bez splnenia zákonných dôvodov na prerušenie konania a v rozpore s judikatúrou. V odvolaní žalobca citoval ustanovenia a a zdôraznil fakultatívny charakter prerušenie konania. Právna doktrína zastáva jednoznačný názor, že možnosť prerušiť konanie je potrebné vykladať ako reštriktívnu výnimku a nie je založená na svojvôli súdu. Súd má aj pri splnení podmienok na prerušenie konania povinnosť najskôr sa pokúsiť vykonať „iné vhodné opatrenia“, aby nemusel prerušiť konanie a prerušiť konanie môže len ako prostriedok ultima ratio. Odvolateľ uviedol, že procesný kódex zredukoval dôvody na prerušenie konania na minimum, čo plne korešponduje so základným účelom a princípmi civilného procesu, ktorým je rýchlosť, efektívnosť a hospodárnosť konania. Civilný kódex v sebe reflektuje premisu, podľa ktorej „neskorá spravodlivosť je odopretá spravodlivosť“.

2.1. Odvolateľ argumentuje, že napriek prebiehajúcemu konaniu na Krajskom súde v Brne pod sp. zn. , môže okresný súd posúdiť existenciu pohľadávky žalobcu, nie však o nej rozhodnúť. Okresný súd svojím uznesením rozhodol v priamom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou (judikatúrou), ktorá pri odporovacích žalobách nepripúšťa možnosť prerušenia konania, pričom poukázal na rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.05.2022 pod sp. zn. , ktorý potvrdil ustálenú rozhodovaciu prax reprezentovanú judikátom R 44/2001, podľa ktorej „vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní,“ čím odmietol niektoré dovtedajšie ojedinelé názory, že vymáhateľná pohľadávka musí byť zároveň vykonateľná. Konanie o odporovacej žalobe je prípustné aj v prípade, ak žalobca nedisponuje zatiaľ vykonateľným exekučným titulom (rovnaká situácia v akej je momentálne žalobca) a pokiaľ to strany zhodne nenavrhnú, nie je paralelne prebiehajúce súdne konanie o priznaní pohľadávky zákonným dôvodom na prerušenie konania. Odvolateľ poznamenal, že ak by dlžník mal úmysel ukrátiť veriteľa, tak by zrejme bez väčších problémov dokázal konanie natiahnuť na tri roky (počítajúc aj odvolacie konanie). Vo väčšine prípadov by mu stačilo konanie naťahovať aj kratší čas, lebo odporovateľný úkon mohol vykonať pred splatnosťou pohľadávky a nie je ani pravdepodobné, že by veriteľ pohľadávku žaloval ihneď po jej splatnosti. Veriteľ bude preto vo väčšine prípadov nútený podať odporovaciu žalobu ešte predtým, ako bude disponovať vykonateľnou pohľadávkou. Zároveň prerušenie konania neprichádza do úvahy, lebo súd má hodnotiť skutkový stav ku dňu rozhodovania. V čase rozhodovania o žalobe (alebo o prerušení) by hodnotil či sú splnené predpoklady odporovateľnosti, pričom by musel dospieť k záveru, že z dôvodu, že žalobca v čase žaloby nedisponuje vykonateľnou pohľadávkou, nesplnil hlavný predpoklad žaloby a žalobu by zamietol. Avšak podľa aktuálnej rozhodovacej praxe, ak dôjde k vyhoveniu odporovacej žalobe a zároveň veriteľ dosiaľ nedisponuje vykonateľnou pohľadávkou, tak to môže prispieť k dobrovoľnému

splneniu pohľadávky, keďže dlžník si je vedomý, že inak ju po priznaní v súdnom rozhodnutí bude možné uspokojiť aj z majetku, ktorý sa snažil prevedením na inú osobu ochrániť.

2.2. Ďalej v texte odvolania žalobca skonštatoval predpoklady odporovacej žaloby a zdôraznil, že žiaden z predpokladov nestanovuje povinnosť disponovať vykonateľnou pohľadávkou, preto súd nemôže prerušiť konanie o odporovacej žalobe, keďže všetky predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu, a teda aj vyhoveniu žalobe, sú splnené. Svojvoľným prerušením konania súd konal v hrubom rozpore so zákonom. Žalobca má za to, že nie je a ani nebol daný žiaden zákonný dôvod na prerušenie konania a okresný súd je povinný sa pri rozhodovaní pridŕžať rozhodnutí všeobecných súdov a rovnako aj ustálenej rozhodovacej praxe. Odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uznesenia uviedol : „Ak sú ale zo strany žalovaného prednášané argumenty a prípadne navrhované dôkazy na jej popretie, pričom súd tieto nevyhodnotí ako celkom zjavne bezpredmetné, nastane potreba riadneho dokazovania tak, aby existencia predmetnej pohľadávky nezostala len v rovine osvedčenia, ale preukázania, pričom vo fáze namietania jej existencie zo strany žalovaného dôjde k narušeniu stavu osvedčenia takejto pohľadávky. (...) Taká situácia nastala aj v tomto konaní, keď po úvodnej konštatácii osvedčenia existencie pohľadávky boli zo strany žalovaných produkované úkony procesnej obrany, ktorými existenciu pohľadávky relevantne popierajú.“ Ohľadom týchto argumentov odvolateľ poukázal na samotnú povahu sporu odporovacej žaloby. Odporuje sa právnemu úkonu, ktorý dlžník robí v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky veriteľa. Je teda zrejmé, že dlžník nemá nielen záujem na dobrovoľnom uhradení dlhu, ale svojím aktívnym konaním sa snaží zabrániť aj prípadnej exekúcii. Je teda logické, že v 99,9 % prípadov sa dlžník bude snažiť popierať aj samotnú pohľadávku a vyhýbať sa judikovaniu aj vymoženiu pohľadávky sofistikovanými spôsobmi. Odvolateľ pripomenul, že žalobcova pohľadávka voči žalovanému 3/ spočíva v náhrade škody, ktorú ako konateľ žalobcu spôsobil spolu s toho času finančným riaditeľom žalobcu F. O.. ktorý uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky v zmysle Dohody o uznaní dlhu podľa ustanovenia českého , pričom všetky finančné operácie, ktoré sú predmetom uznania dlhu, boli podpísané a teda aj odobrené žalovaným. Žalobcovi tak nie je zrejmé, v akých prípadoch by podľa názoru okresného súdu boli argumenty dlžníka také „slabé“, že by nevyžadoval judikovanie pohľadávky. Žalobca tak považuje za nedostatok uznesenia, v ktorom súd síce uvádza, že v predmetnom prípade žalovaní vyprodukovali také úkony procesnej obrany, ktorými existenciu pohľadávky relevantne popierajú, ale neuvádza - ani len exemplifikatívne - aké úkony procesnej obrany to sú, čo robí jeho závery nepreskúmateľné a arbitrárne z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia. Podľa názoru odvolateľa by súd mal nielen uviesť konkrétne tvrdenia, ktoré relevantne spochybňujú nárok žalobcu, ale aj uviesť, ako sa vysporiadal so žalobcovými protiargumentmi. Obe veci však v uznesení absentujú.

2.3. Žalobca ďalej v odvolaní namieta, pokiaľ súd v uznesení uvádza, že prerušenie konania je v súlade s princípom hospodárnosti konania a že žalobca je chránený nariadeným neodkladným opatrením, ktorým je obmedzené dispozičné právo s nehnuteľnosťami žalovanej 1/. Tieto tvrdenia podľa odvolateľa vykazujú závažné nedostatky. Hospodárnosť konania je nerozlučne prepojená s rýchlosťou a efektívnosťou súdneho konania. Prerušenie konania v tomto prípade je však v príkrom rozpore s predmetnými princípmi. O hospodárnosti konania nemožno hovoriť, keďže spor ohľadom žalobcovej pohľadávky sa môže naťahovať niekoľko rokov a až následne by sa pokračovalo v tomto konaní. To možno považovať aj zo samotného pohľadu žalovaných za zbytočné predlžovanie stavu právnej neistoty a obmedzenia disponovať s nehnuteľnosťami. Prerušenie konania o odporovacej žalobe tak zjavne spôsobuje negatívne dôsledky tak žalobcovi (neskoršie vymoženie pohľadávky), ako aj žalovaným (dlhé obmedzenie vlastníckeho práva). Odvolateľ tak namieta, že práve uznesenie, ktorým došlo k prerušeniu konania, hrubo porušuje princíp procesnej ekonómie, čo má za následok ďalšie porušenie princípu právnej istoty. Naopak, ak dôjde k vyhoveniu odporovacej žalobe skôr, prípadne súčasne s judikovaním pohľadávky, tak sa žalobca bude môcť takmer okamžite domáhať uspokojenia svojho nároku a aj žalovaných to bude motivovať k prípadnému dobrovoľnému plneniu, ak nebudú chcieť prísť o nehnuteľnosti. V prípade veľmi nepravdepodobnej situácie, že by sa žalobcovi nepodarilo dosiahnuť judikovanú pohľadávku, tak by práva žalovaných neboli rozhodnutím o odporovateľnosti právnych úkonov žiadnym spôsobom dotknuté. Žalobca má za to, že okresný súd svojím prerušením konania do právoplatnosti konania, vedenom na Krajskom súde v Brne, nastolil de facto stav, ktorý sa nijakým spôsobom nelíši od už prekonaných minoritných názorov, ktoré vyžadovali, aby veriteľ disponoval vykonateľnou pohľadávkou. Zároveň má žalobca za to, že jeho pohľadávka je dostatočne osvedčená, čo bolo konštatované súdom aj pri nariadení neodkladného opatrenia. Ak by neexistoval dostatočný predpoklad o jej existencii, nedošlo by k nariadeniu neodkladného opatrenia. V závere odvolania žalobca

zdôraznil, že súd si môže na základe posúdiť otázku, ktorú považuje za dôležitú pre konanie aj sám a nemusí čakať na rozhodnutie iného súdu. Všetky doteraz predložené skutočnosti a aj samotná právna úprava prezumuje existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému 3/. To najdôležitejšie pre odvolacie konanie však je, že neboli splnené zákonné podmienky pre prerušenie konania podľa a prerušenie konania bolo v rozpore s judikatúrou, fundamentálnymi princípmi civilného procesu a materiálneho právneho štátu. Zároveň závažnou vadou konania je súdom dôsledne neodôvodnená zmena názoru aj rozhodnutia týkajúca sa prerušenia konania, keďže na pojednávaní zo dňa 18.10.2022 okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania a následne dňa 06.12.2022 bez presvedčivého odôvodnenia a zmeny relevantných skutočností takémuto návrhu vyhovel. Uznesenie okresného súdu je pre odvolateľa arbitrárne a prekvapivé. Rozhodnutie o neúčinnosti právnych úkonov (odporovacej žalobe) nemá žiadny negatívny dopad na žalovaných a ani žiadnym spôsobom nezasiahne do ich práv, a to ani v hypotetickom prípade, ak nakoniec vymáhateľná pohľadávka nebude právoplatne osvedčená v inom konaní. Na základe uvedeného potom odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktorým bolo prerušené konanie, zrušil a nariadil okresnému súdu pokračovať v konaní.

3. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, hoci odvolací súd z obsahu spisu konštatuje, že im bol na to súdom prvej inštancie vytvorený procesný priestor v súlade s .

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa ustanovenia , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

6. Podľa ustanovenia , len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

7. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova ( ).

8. Ak po začatí konania nastane skutočnosť, pre ktorú súd nemôže (prípadne sa domnieva že nemôže) v konaní pokračovať (prekážka postupu súdu) a zároveň nie je trvalou prekážkou postupu súdu, prípadne si súd vyhodnotí, že vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania je vhodné v konaní dočasne nepokračovať, súd konanie preruší. Inštitút prerušenia konania ponúka procesné riešenie stavu, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý v danej chvíli neumožňuje súdu, aby vo veci pokračoval a to až do doby, kým iný súd alebo orgán nerozhodne o otázke významnej pre rozhodnutie súdu, alebo kým súd sám neodstráni prekážku, ktorá mu bráni pokračovať v konaní. V citovanom ustanovení ide o prípad, kedy súd po zvážení charakteru prekážky postupu konania môže konanie prerušiť. Nejde o prípady, kedy platná právna úprava vyžaduje, aby súd obligatórne rozhodol o prerušení konania ( až c/ ), prerušenie konania je fakultatívneho charakteru a preto závisí výlučne od úvahy súdu. Súd pri zvažovaní prípadného prerušenia konania je povinný rešpektovať základné procesné zásady a to hospodárnosť, plynulosť konania a včasnosť rozhodovania veci tak, aby ochrana práv a právom chránených záujmov bola rýchla a účinná.

9. Žalobca sa voči žalovaným 1/,2/ a 3/ domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov - uzatvorených darovacích zmlúv a dohôd o zriadení vecného bremena podľa ustanovenia . Svoju žalobu žalobca odôvodnil skutočnosťou, že žalovaná 1/ je blízkou osobou žalovaného 3/ (jeho dcérou), voči ktorému má žalobca vymáhateľnú pohľadávku z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi, ako českej obchodnej spoločnosti, v dôsledku porušenia povinnosti konateľa spoločnosti a štatutára, konať s odbornou starostlivosťou, s poukazom na ustanovenie českého a a nasl. českého o obchodných korporáciách. Žalobca zároveň konštatoval, že v súčasnej dobe je pod sp. zn. vedené na Krajskom súde v Brne konanie o zaplatenie sumy 750.312 eur s príslušenstvom, teda spor o existenciu predmetnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému 3/ ako dlžníkovi. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením konanie o žalobe žalobcu o určenie

neúčinnosti právneho úkonu podľa prerušil s poukazom na z dôvodu, že v konaní vedenom na Krajskom súde Brno pod sp. zn. sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v danej veci.

10. V súvislosti s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku žalobcu a tvrdenou existenciou vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči svojmu veriteľovi, ktorý je blízkou osobou žalovanej 1/, je síce možné pripustiť argumentáciu žalobcu, že súd by si aj v tomto konaní mohol prejudiciálne vyriešiť existenciu a danosť vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči svojmu veriteľovi - žalovanému 3/, ktorý, spolu so žalovanou 2/, svojim právnym úkonom následne podľa tvrdenia žalobcu spôsobili ukrátenie uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky tak, aby súd mohol následne rozhodnúť, či sú a boli splnené v tomto konaní zákonné predpoklady a podmienky úspešného dovolania sa neúčinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka voči veriteľovi podľa ustanovení a . Je však zrejmé, že zodpovedanie tejto otázky by si vyžadovalo uskutočniť skutkovo aj právne rozsiahle dokazovanie a možno tak prisvedčiť argumentu súdu prvej inštancie, že pokiaľ už je iniciované a prebieha súdne konanie, v ktorom súd rieši túto otázku ako otázku meritórnu a výsledkom ktorého bude aj právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím vyslovenie danosti práva a existencie pohľadávky žalobcu voči svojmu dlžníkovi, je potom v súlade so zásadou hospodárnosti konania, aby na dvoch konaniach pred dvomi súdmi súbežne neprebiehalo dokazovanie a rozhodovanie (hoci aj prejudiciálne) v tej istej právnej otázke, pričom jednoznačne ide o zásadnú otázku pre rozhodnutie súdu aj v tejto veci. Prerušenie konania z dôvodu hospodárnosti a ekonomiky konania tak nebolo bezdôvodné a ani svojvoľné a s poukazom na uvedené zásady civilného sporového konania bolo účelné a dôvodné.

11. Uvedené konštatovanie odvolacieho súdu nič nemení na tom, že odvolací súd absolútne nespochybňuje a prisviedča názoru odvolateľa, že podľa posledného vývoja judikatúry vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle nemusí byť pohľadávka judikovaná (súdnym rozhodnutím či iným exekučným titulom), naopak postačí, ak ide o pohľadávku žalovateľnú, pričom pre konanie o odporovacej žalobe postačí, ak je existencia takejto pohľadávky predloženými dôkazmi aspoň osvedčená, teda ak tu existuje vysoká pravdepodobnosť, že pohľadávka skutočne existuje. Pokiaľ však, ako už bolo vyššie zdôraznené, ide o zásadnú a právne relevantnú otázku danosti a existencie tvrdenej pohľadávky veriteľa, pričom je súdu známe, že na inom súde prebieha súdne konanie zamerané výlučne na vyriešenie práve tejto otázky o existencii a danosti nároku žalobcu voči žalovanému 3/, pričom celkom zjavne nejde o právne jednoduchú záležitosť, je skutočne v súlade so zásadou hospodárnosti konania, aby neprebiehalo duplicitne dokazovanie a rozhodovanie v tej istej otázke na dvoch súdoch, pričom v tomto konaní by súd prvej inštancie v zásade iba opakoval totožné dokazovanie, ako už prebieha na skôr začatom a doposiaľ neskončenom inom súdnom konaní. Odvolací súd konštatuje, že vlastným dožiadaním na Krajskom súde v Brne mal preukázané, že konanie, do ktorého právoplatného skončenia bolo prerušené súdne konanie v tejto veci, ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu právoplatne skončené nebolo a to vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd mal vedomosť, že počas odvolacieho konania sa malo uskutočniť na Krajskom súde Brne pojednávanie vo veci sp. zn. a to dňa 23. marca 2023. Podľa informácie Krajského súdu v Brne zo dňa 4. apríla 2023, išlo o v poradí prvé pojednávanie v danej veci, pričom podľa oznámenia krajského súdu bolo vo veci nariadené ďalšie pojednávanie.

12. Pokiaľ odvolateľ v rámci odvolacej argumentácie namieta, že súdne rozhodnutie nebolo riadne a presvedčivo zdôvodnené, je potrebné uviesť, že ani táto odvolacia námietka nemá svoje opodstatnenie. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je nesporne a nespochybniteľne jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia () a tak nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za dostatočne presvedčivé a zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí síce pomerne stručne, ale dostatočne jasne a dostatočne zrozumiteľne vysvetlil právne dôvody a svoje úvahy, pre ktoré považoval za vhodné a súladné so zásadou hospodárnosti konanie prerušiť a vyčkať na právoplatné vyriešenie právne zásadnej a podstatnej otázky aj pre toto rozhodovanie.

13. Pokiaľ odvolateľ vytýka odôvodneniu uznesenia súdu prvej inštancie, že nebola v ňom súdom dôsledne odôvodnená zmena názoru a rozhodnutia týkajúca sa prerušenia konania, keďže na pojednávaní dňa 18.10.2022 okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania a následne dňa 06.12.2022 bez presvedčivého odôvodnenia a zmeny relevantných skutočností takémuto návrhu vyhovel, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť aj tejto námietky. Súd zamietol na tomto pojednávaní návrh žalovaných na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Brezno o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, teda rozhodoval o úplne odlišných okolnostiach a právne významných skutočnostiach a ohľadom úplne iného konania. Nešlo teda o „odklon“ od jeho prvého rozhodnutia, ktorým zamietol návrh žalovaných na prerušenie konania z úplne iného právneho dôvodu a do právoplatného skončenia úplne iného súdneho konania.

14. Napriek nesúhlasu žalobcu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že prerušenie konania je dôvodné, nakoľko v inom konaní vedenom Krajským súdom v Brne pod sp. zn. sa prejednáva a rieši spor, ktorého výsledkom je zodpovedanie otázky, ktorá má právne zásadný význam aj pre rozhodnutie súdu v danom spore. Ide o nevyhnutné zodpovedanie právneho predpokladu úspešnosti žaloby v danej veci o odporovateľnosť právnych úkonov, ktorú by si súd nevyhnutne musel v rámci prejudiciálneho právneho posúdenia inak vyriešiť sám a súčasne ide o skutočnosť, ktorej vyriešenie by si vyžiadalo rozsiahlejšie dokazovanie. Je tak v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania vyčkať na právoplatné vyriešenie podstatnej otázky v súdnom konaní, ktorého meritom je práve táto zásadná právna skutočnosť.

15. Odvolací súd preto z horeuvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.