Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-300-2008.pdf
PDF · 86.03 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/300/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa N..T. T., B.. XX.B. XXXX, X. Š.,Ľ. XX, zastúpenému JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, Banská Bystrica, Nám. Š. Moysesa 4, proti odporkyni H. T., G.. Ž., B.. XX. T. XXXX, X. X. X., U. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, Banská Bystrica, Horná 51, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM"), takto
rozhodol:
Súd v y p o r i a d a v a BSM účastníkov nasledovne:
Do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikazuje:
- televízny prijímač zn. Philips v zostatkovej hodnote 5 Eur
- prenosný CD prehrávač v zostatkovej hodnote 2 Eur
- osobné motorové vozidlo zn. Škoda Favorit v zostatkovej hodnote 254,48 Eur
- majetkové právo zo zmluvy o finančnom leasingu č.: 503896 v sume 4 475,56 Eur
Do výlučného vlastníctva odporkyne prikazuje:
- práčku zn. Zanussi v zostatkovej hodnote 50 Eur
- televízny prijímač zn. OVP v zostatkovej hodnote 45 Eur
- videorekordér zn. JVC v zostatkovej hodnote 5 Eur
- telefónny záznamník bez zostatkovej hodnoty
- kuchynský stôl a 4 stoličky spolu v zostatkovej hodnote 2 Eur
- písací stôl v zostatkovej hodnote 5 Eur
- nábytkovú stenu v chodbe bez zostatkovej hodnoty
- členský podiel v SBD Banská Bystrica v hodnote 47 100 Eur
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na úplné vyrovnanie sumu 15 708,60 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 884 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu v sume 81 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiada o vyporiadanie BSM. Pri vyporiadaní navrhuje vychádzať z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké.
Odporkyňa s tvrdením o malom podiele navrhovateľa na materiálnom zabezpečovaní rodiny a domácnosti navrhuje vyporiadať BSM v pomere 1:9 v jeho neprospech.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov H. Ž., Y. T., L. T., oboznámením sa s písomnými vyjadreniami a korešpondenciou účastníkov, obsahom spisov Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 20C/179/2005 a sp.zn. 10C/95/2009, potvrdením o bezúročnej pôžičke, zmluvou o finančnom leasingu nového vozidla č.: 503896 a splátkovým kalendárom, osvedčením o evidencii osobného motorového vozidla ev.č. BB 890BB, čestným prehlásením L. T., dokladmi o predaji osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit a pridelení družstevného bytu, správami realitných kancelárií, znaleckým posudkom súdneho znalca Ing. Michala Javorku č. 155/2013, výpisom zo živnostenského registra, a zistil nasledovné:
Rozsudkom č.k. 20C/179/2005-38 zo dňa 28. septembra 2006 (právoplatným dňa 31. októbra 2006) bolo manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 22. októbra 1988, rozvedené, ich v tom čase maloletý syn Juraj zverený na čas po rozvode do výchovy a starostlivosti matke a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným v sume 3.000,-Sk mesačne. Po rozvode manželstva sa účastníci nedohodli o vyporiadaní ich spoločného majetku nadobudnutého počas trvania manželstva. Návrh na vyporiadanie BSM podal navrhovateľ v trojročnej prekluzívnej lehote podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“).
Počas konania sa účastníci zhodli vo vymedzení okruhu vecí tvoriacich masu BSM, na ich rozdelení i na zostatkových hodnotách. Zhodli sa tiež, že ako vklad z výlučného vlastníctva do spoločného má byť v prospech navrhovateľa započítaná pôžička v sume 150.000,-Sk od brata L. T. v roku 1993, a v prospech odporkyne suma 60.000,-Sk, ktorou uhradila akontáciu pri uzavretí leasingovej zmluvy v roku 2004.
Sporným zostal podiel, akým má byť BSM vyporiadané. Navrhovateľ navrhuje pomer 1:1, odporkyňa pomer 1:9 v neprospech navrhovateľa. Argumentuje, že jej počas manželstva poskytoval peniaze len podľa vlastnej úvahy, bez zohľadnenia reálnych potrieb a rozdiel musela hradiť zo svojho príjmu, často s pomocou rodinných príslušníkov. Podľa § 143 O.z. je v BSM všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 O.z. zánikom manželstva zanikne i BSM.
Podľa § 149 ods. 1, 3 O.z., ak zanikne BSM vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 O.z. sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Základnou zásadou pri vyporiadaní BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky umožňujúce určiť podiely aj iným pomerom, napríklad s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod. Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania BSM hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do BSM.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa z BSM vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu vecí (napríklad v dôsledku jej spoločného užívania) pri zániku BSM.
Podľa § 153 ods. 1, 2 O.s.p. rozhodne súd na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Vychádzajúc zo zhody účastníkov o okruhu vecí patriacich v BSM, ich zostatkových hodnotách a prikázaní do výlučného vlastníctva, sa súd pri rozhodovaní sústredil najmä na pomer v akom BSM vyporiada. Prihliadol tiež na fakt, že § 150 O.z. určuje spôsob vyporiadania BSM a podľa vyššiecitovaného komentára k tomuto zákonnému ustanoveniu má súd za istých podmienok povinnosť modifikovať výšku náhrady vkladu niektorého z bývalých manželov do spoločného majetku zo svojho výlučného vlastníctva.
Z výpovedí účastníkov v rozvodovom konaní má súd za to, že spolu nehospodárili v tom zmysle, že by mali spoločné peniaze, o ktorých by spolu rozhodovali. Potreby rodiny hradil každý z vlastných príjmov, napr. podľa vyjadrenia odporkyne na pojednávaní dňa 18. mája 2006 navrhovateľ mesačne uhrádzal platby spojené s bývaním v sume 5.000,-Sk a na domácnosť jej dával 3.000,-Sk. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ počas manželstva študoval, v rozvodovom konaní neodporoval tvrdeniu odporkyne, že o jeho príjmoch nemala prehľad.
Svedkyňa H. Ž., matka odporkyne, vypovedala, že počas manželstva účastníkom finančne pomáhala. Nespochybnila, že navrhovateľ prispieval na hospodárenie rodiny istými finančnými prostriedkami, ktoré však na jej zabezpečenie nestačili. Vyslovila názor, že navrhovateľ prispieval na materiálne zabezpečenie rodiny asi jednou tretinou, odporkyňa dvomi tretinami. Potvrdila, že účastníkom finančne pomohla so zariadením bytu.
Svedok Y. T., syn účastníkov, uviedol, že v drvivej väčšine ho financovala a podporovala matka. Podľa neho rodičia hospodárili tak, že otec dával matke isté peniaze na domácnosť (napr. v určitom období 7.000,-Sk mesačne), ktoré však na zabezpečenie rodiny nestačili. Matka dávala prakticky celý svoj plat na rodinu, a keď peniaze nemala, požičiavala si od svoje matky. Potvrdil, že rodičia mali nezhody o financovaní domácnosti.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu o hospodárení účastníkov počas manželstva, s prihliadnutím na podiel každého z nich na starostlivosti a materiálnom zabezpečení rodiny, domácnosti a v čase rozvodu manželstva ešte maloletého syna, určil súd podiel navrhovateľa pri vyporiadaní BSM vo výške 40% a podiel odporkyne vo výške 60%.
Celkové aktíva BSM (súčet zostatkových hodnôt vecí v BSM) predstavujú sumu 51 944,04 Eur, 40%-ný podiel navrhovateľa sumu 20 777,616 Eur a 60%-ný podiel odporkyne sumu 31 166,424 Eur. Pretože odporkyni prikázal súd veci v hodnote 47 207 Eur a navrhovateľovi v hodnote 4 737,04 Eur, mala by odporkyňa na úplné vyrovnanie zaplatiť navrhovateľovi sumu 16 040,576 Eur (47 207 - 31 166,424, resp. 4 737,04 + 16 040,576).
Pri výpočte sumy na vyrovnanie treba zohľadniť zhodu účastníkov, že v prospech navrhovateľa má byť započítaná pôžička, ktorú mu v sume 150.000,-Sk (4 979,09 Eur) poskytol brat L. T. v roku 1993 na zakúpenie auta zn. Škoda Favorit, a v prospech odporkyne suma 60.000,-Sk (1 991,64 Eur), ktorú poskytla v roku 2004 na akontáciu auta zn. Škoda Fabia. Dokazovaním má súd za preukázané, že auto zn. Škoda Favorit zakúpené v roku 1993 používal až do uzavretia leasingovej zmluvy na auto zn. Škoda Fabia v roku 2004 najmä navrhovateľ. Pri vyporiadaní BSM mu bolo toto, v čase rozvodu trinásťročné auto, prikázané v zostatkovej hodnote 254,48 Eur. Preto súd musel kalkulovať so zníženou hodnotou auta, na ktoré bola pôžička poskytnutá, v dôsledku dlhoročného užívania a vklad navrhovateľa určil vo výške 1/3 pôžičky v sume 50.000 Sk (1 659,70 Eur). Len pre úplnosť súd dodáva, že takáto redukcia
vkladu odporkyne do úvahy neprichádza, lebo sumu 60.000,-Sk poskytla dva roky pred zánikom BSM na akontáciu auta, ktoré patrilo v čase rozvodu leasingovej spoločnosti, a ktoré používal navrhovateľ pri svojej živnostenskej činnosti.
Pretože súd započítal v prospech navrhovateľa sumu 1 659,70 Eur a v prospech odporkyne sumu 1 991,64 Eur, predstavuje rozdiel týchto súm - suma 331,94 Eur ( 1 991,64 - 1 659,70) sumu, ktorú treba započítať v prospech odporkyne. Z toho vyplýva, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na úplné vyrovnanie sumu 15 708,60 Eur (16 040,576 - 331,94 = 15 708,636, zaokrúhlené na 15 708,60). V zmysle prvej vety § 160 ods. 1 O.s.p. určil súd vzhľadom k výške sumy lehotu dva mesiace na plnenie.
Odporkyňa bola uznesením č.k. 10C/300/2008-170 zo dňa 16. júla 2012 od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu oslobodená, preto jej súd uložiť povinnosť zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku a trov štátu nemohol.
Vychádzajúc z rozhodnutia o trovách konania uložil súd podľa položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov (prílohy Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) navrhovateľovi povinnosť zaplatiť polovicu súdneho poplatku v sume 884 Eur (1 767 : 2) vypočítaného zo základu podľa § 7 ods. 8 Zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (súčet všetkých v konaní vyčíslených aktív a vkladov účastníkov do BSM z výlučného vlastníctva).
Vyplatením súdneho znalca Ing. Michala Javorku predbežne z rozpočtových prostriedkov súdu na základe uznesení č.k. 10C/300/2008-187 zo dňa 16. apríla 2013 (20 Eur) a č.k. 10C/300/2008-234 zo dňa 7. októbra 2013 (142 Eur) vznikli štátu trovy v sume 162 Eur. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. uložil súd navrhovateľovi nahradiť štátu polovicu trov.
Ani jeden z účastníkov nebol v konaní úspešný v plnom rozsahu. Preto súd nepriznal ani jednému z nich právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu. V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie, c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.