Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11S-5-2023.pdf
PDF · 90.96 KB
Case nature
Subarea
11S/5/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: W. XXXX/XX, XXX XX T.-H., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Prievidza, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, so sídlom G. Švéniho 3H, 971 01 Prievidza, IČO: 00 151 866, za účasti: SaarGummi Slovakia s.r.o., so sídlom Gumárenská 397/21, 972 23 Dolné Vestenice, IČO: 36 331 163, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PD-OCDPK-2022/031103-005 zo dňa 7. novembra 2022, takto
rozhodol:
Krajský súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 04.04.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obce Dolné Vestenice č. DV-170/2021- OcÚ/522/SOÚ zo dňa 08.06.2022 - kolaudačné rozhodnutie na stavbu s názvom „Rozšírenie parkovísk spoločnosti SaarGummi Slovakia H. I. - J. J., C. R., IO XX P. a spevnené plochy.“
X. Obsahom správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že okamžitým výkonom prvostupňového rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok na životnom prostredí, a to najmä na úseku ochrany vôd, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na právnu zásadu bdelosti („vigilantibus iura scripta sunt“), podľa ktorej „práva patria len bdelým“ a citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/65/2011. Žalobca ďalej uviedol, že vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady uvedené v zákone č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“), a to najmä princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je nevyhnuté prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí „závažná ujma na životnom prostredí.“ Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správny zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Pri priznávaní odkladného účinku správnej žalobe musí správny súd posudzovať aj princíp právnej istoty ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov. Inštitút odkladného účinku v značnej miere prelamuje tieto princípy, nakoľko postihuje samotné rozhodnutie správneho orgánu odkladom jeho vykonateľnosti. Správne orgány zneužívajú princíp prezumpcie správnosti aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne spoliehajúc sa na predmetný princíp a na nazeranie ostatných orgánov verejnej moci na správne orgány spôsobom, ktorý im prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia.
3. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti a preto je potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému. Formalistický princíp zákonnosti založený iba na formalistickej prezumpcií správnosti rozhodnutí správnych orgánov musí ustúpiť princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. Žalobca s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus má za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Prepäté až formalistické bazírovanie súdov na princípe správnosti rozhodnutí správnych orgánov spôsobujú v slovenskej aplikačnej praxi známe nedostatky a to v podobe porušovania práva verejnosti na priaznivé životné prostredie, čo je tiež nespochybniteľným verejným záujmom a jedným z dôvodov priznania odkladného účinku podľa § 185 psím. a) SSP. Podľa žalobcu len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak sa napadnuté rozhodnutie právnym aspektom konania a odôvodnením z relevantných právnych predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len zákonné, ale rozhodnutie sa aj ako zákonné aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu nie je splnené. Samotná citácia právnych predpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak je len formalistickým imitovaním zákonnosti rozhodnutia. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí, ktorý je možné zjednodušene interpretovať ako zásadu v prípade pochybností v prospech životného prostredia.
4. Podľa žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žaloby nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych výsledkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na § 189 SSP a tvrdil, že správny súd má priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo najvyššiu váhu. Ak totiž správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo navrhovateľa na realizáciu stavebného zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci samej alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok.
5. V rámci konania došlo podľa žalobcu k podstatnému porušeniu procesných predpisov ako aj ku neaplikácii relevantných ustanovení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) ako osobitného predpisu slúžiaceho na ochranu životného prostredia na úseku ochrany vôd, tým, že v rámci administratívneho konania nebolo zabezpečené stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, ktoré má byť podľa § 73 ods. 21 vodného zákona podkladom v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Výsledok neposúdenia je stav, kedy nie je zrejmý vplyv zámeru na ochranu životného prostredia v časti ochrany vôd. Je preto podľa žalobcu na mieste, aby v súlade so zásadou preventívnej opatrnosti bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe.
6. Žalobca záverom uviedol, že okrem závažnej ujmy na ochrane vôd hrozí závažná ujma na ochrane životného prostredia v oblasti ochrany pamiatok. Objekt národnej kultúrnej pamiatky zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, „tepláreň s rozvodňou,“ č. ÚZPF č. 12266/1, súp. č. 7639 nachádzajúca sa na pozemku parcely registra C s parc. č. XXXXX/XX, k. ú. Q. má byť v zmysle rozhodnutia zachovaný, pričom v zmysle podmienky č. 3 má byť zámer realizovaný spôsobom, aby nedošlo k žiadnemu ohrozeniu alebo poškodeniu nehnuteľnosti kultúrnej pamiatky. V administratívnom spise je taktiež informácia, že na príslušnom orgáne verejnej správy prebieha konanie o vydanie povolenia na zbúranie predmetnej budovy. V prípade ak by nebol priznaný odkladný účinok môže byť táto národná kultúrna pamiatku nielenže poškodená vykonávaním zámeru, ale môže byť nenávratne poškodená a zničená. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a podanú žalobu navrhol zamietnuť. Zároveň žalovaný navrhol zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, s ktorým nesúhlasil z dôvodu, že samotnú žalobu považoval za účelovú a obštrukčnú.
8. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobcovmu návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že súčasťou predmetného návrhu žalobcu nie sú žiadne dôkazy ani špecifikácia tvrdenej hroziacej ujmy či nenapraviteľných následkov na životnom prostredí. Práve naopak z Hydrogeologického posudku, vyplýva, že navrhované riešenie možno v danej lokalite považovať za environmentálne najprijateľnejšie,, nakoľko dochádza k zadržaniu zrážok v území a nezvyšuje sa riziko záplav v dôsledku priameho odvádzania dažďových vôd do recipientu. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Jeho uplatnenie predstavuje závažný zásah do princípu právnej istoty, narúša zásadu nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Zákonným dôvodom pre uplatnenie tohto výnimočného inštitútu je skutočnosť, že okamžitým výkonom rozhodnutia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Je povinnosťou žalobcu, aby vo svojom návrhu nielen označil zákonné dôvody hrozby v zmysle § 185 SSP, ale aby niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu tiež preukázal, a to takým spôsobom, aby bolo skutočne zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť niektorý zo zákonom predikovaných nenapraviteľných následkov. Keďže súčasťou návrhu žalobcu nie je žiadne relevantné odôvodnenie a nie sú označené ani žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe, tak podľa ďalšieho účastníka návrh nespĺňa podstatnú náležitosť spočívajúcu v preukázaní aspoň jedného zo zákonných dôvodov v zmysle § 185 SSP, a preto ďalší účastník navrhol, aby bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo strany súdu zamietnutý.
9. Podľa § 13 zákon o životnom prostredí ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť.
10. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
11. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
12. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
13. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
14. Vychádzajúc zo systematiky jednotlivých ustanovení SSP možno predpokladať, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby inštitút odkladného účinku správnej žaloby bol využívaný ako výnimka zo zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 184 SSP, podľa ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.
15. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie a vzťahuje sa na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov. Zákon pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP stanovuje dva predpoklady, t. j. okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma (resp. iný vážny nenapraviteľný následok) a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
16. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.
17. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojím návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.
18. Správny súd je toho názoru, že v predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali žalobcom tvrdené skutočnosti a ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto je správny súd toho názoru, že v predmetnej veci žalobca neosvedčil prvý predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol len všeobecne ako hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, ktorú bližšie nešpecifikoval a žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca neuviedol, aká závažná ujma na životnom prostredí výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, v čom táto závažná ujma spočíva, aké dopady bude mať na životné prostredie a najmä nepredložil žiadne dôkazy osvedčujúce žalobcom tvrdenú hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí. Poukázanie na ustanovenie § 13 zákona o životnom prostredí samo osebe, bez uvedenia rozhodujúcich okolností o hrozbe nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, a to najmä uvedením druhu hroziacej škody, jej rozsahu, závažnosti pre životné prostredie a ďalších možných následkov, nie je dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Samotné vyššie citované ustanovenie predpokladá, rovnako ako ustanovenie § 185 SSP, hrozbu nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia. Nie každá hrozba poškodenia životného prostredia je teda dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť. Závažnosť hrozby poškodenia životného prostredia je náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, kde povinnosťou tvrdenia, ako aj povinnosťou osvedčiť túto hrozbu, je zaťažený žalobca, ktorý priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhuje. Žalobca návrh na odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil poukázaním na všeobecné princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky rozhodnutia hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca túto hrozbu škody či ujmy na životnom prostredí dostatočným spôsobom nevymedzil a nešpecifikoval.
19. Podľa názoru správneho súdu žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe taktiež neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok konkrétne nešpecifikoval správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. Preto takéto neodôvodnené a najmä dôkazmi nepodopreté, resp. hypotetické tvrdenia, nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel. Nezákonnosť a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy je predmetom posúdenia súdom v rámci rozhodovania vo veci samej.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/5/2023 zamietol podľa § 188 SSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).