Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-250-2012.pdf
PDF · 106.39 KB
Case nature
Subarea
1P/250/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou v právnej veci navrhovateľky: B.. W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/c, XXX XX Z., zastúpenej Mgr. Petrom Belicom, advokátom, so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: B.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 3, XXX XX Z., zastúpený Jurovatý & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, o určenie výživného na manželku takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu Jurovatý & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava vo výške 4 584,76,- Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.10.2012 domáhala určenia výživného na manželku vo výške 500,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom dlhodobo nežije v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodária. Na Okresnom súde Pezinok pod č. k. 5C 85/2011 prebieha na návrh navrhovateľky konanie o rozvod manželstva. Navrhovateľka udáva, že počas trvania manželstva zastávala pomerne vysoké funkcie s nadštandardným príjmom, 14 rokov bola zamestnankyňou veľvyslanectva U. v M. republike a jej netto príjem sa pohyboval od 2 500 do 3 000,- Eur mesačne. Od 02.07.2010 do 31.07.2011 pracovala na W. T. na pozícii riaditeľky kancelárie W. s príjmom X 000,- Eur brutto mesačne. Od 03.01.2012 do 16.03.2012 na základe živnostenského oprávnenia vykonávala administratívne práce ako asistentka poslancov národnej rady SR, za jej prácu jej bola dvakrát fakturovaná odmena 1 200,- Eur a 1 400,- Eur, naposledy na jar 2012. Nakoľko jej zo živnostenského podnikania postupne nevyplynul ďalší príjem usilovala sa zamestnať na primeranej pracovnej pozícii. Aj napriek množstvu absolvovaných pracovných pohovorov sa jej nepodarilo nájsť primerané zamestnanie, ako uviedla, z dôvodu privysokej kvalifikácie na ponúkané pracovné miesta. Z uvedeného dôvodu sa od 03.09.2012 zamestnala ako učiteľka E. školy v X. Y. s funkčným platom 544,50,- Eura brutto. Počas trvania manželstva odporca dosahoval vždy nižší príjem ako navrhovateľka. Odporca sa však na jar 2012 zamestnal v X. E., a.s., ako PR manažér s príjmom približne 5 000,- Eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že má vysoké výdavky s vedením domácnosti a starostlivosťou o dve deti, odporca jej na výživu maloletej dcéry O. prispieva výživným 250,- Eur a na syna Y. H. študenta VŠ 200,- Eur mesačne. Navrhovateľka udáva, že za týchto okolností sa nedá povedať, že životná úroveň manželov je rovnaká, keďže jej príjem predstavuje len 10% z príjmu odporcu. Požadovaná výška výživného na manželku zodpovedá zárobkovým pomerom odporcu a môže zdvihnúť životnú úroveň navrhovateľky aspoň o čosi bližšie k životnej úrovni odporcu. Súčasne žiadala zaviazať odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania.
Súd uznesením na pojednávaní dňa 25.09.2013 na návrh navrhovateľky pripustil zmenu petitu určenia výživného na manželku vo výške 500,- Eur mesačne od podania návrhu do 30.11.2012 a od 01.03.2013 z dôvodu, že navrhovateľka výživné na manželku za obdobie jej hospitalizácie v B. nemocnici B. B. v B. nepožadovala.
Odporca nesúhlasil s návrhom navrhovateľky a žiadal ho zamietnuť.
Z písomného vyjadrenia odporcu k návrhu zo dňa 04.06.2013 vyplýva, že s návrhom zásadne nesúhlasí. Uviedol, že s navrhovateľkou dlhodobo netvoria spoločnú domácnosť, čo dokazuje rozvrat ich manželstva. V období od decembra 2012 do marca 2013 bola navrhovateľka hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici B. B. v B., kde sa liečila zo závislosti od alkoholu. Počas uvedenej hospitalizácie odporca zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú dcéru O.. Priznanie výživného za uvedené obdobie najmä s poukazom na dôvody hospitalizácie by bolo jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. V období rokov 2010 - 2011 udržiavala navrhovateľka mimomanželský pomer, čo uviedla aj vo svojom návrhu na rozvod manželstva a túto skutočnosť potvrdila aj svojou výpoveďou dňa 29.06.2011 v konaní o rozvod manželstva. Poukázal na skutočnosť, že priznanie výživného navrhovateľke by v danom prípade odporovalo pravidlám morálky a bolo by v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka neozrejmila dôvody svojej odkázanosti s výživou na odporcu, nepreukázala existenciu skutočnosti brániacej jej vo výkone akejkoľvek práce.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom OS Pezinok č. k. 5C/85/2011, návrhom na rozvod manželstva, rozhodnutím o zaradení navrhovateľky do zoznamu uchádzačov o zamestnanie, potvrdením o príjme navrhovateľky u predchádzajúcich zamestnávateľov, potvrdením o absolvovaní protialkoholických liečení navrhovateľkou, úradnými záznamami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, vyjadrením Nadácie pre deti Slovenska, vyjadrením E. školy X. Y., potvrdením o príjme odporcu, daňovým priznaním navrhovateľky, výpisom z mailovej komunikácie navrhovateľky s potenciálnymi zamestnávateľmi, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania manželstvo uzavreli dňa 02.06.2001. Na návrh navrhovateľky doručený súdu 15.03.2011 prebieha pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 5C 85/2011 konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej dcére O. H., nar. XX.XX.XXXX. Manželia žili naposledy v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v L.. Z návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyplýva, že k výraznému zhoršeniu vzájomných aj tak výrazne narušených vzťahov došlo v roku 2009, pričom navrhovateľka v návrhu tvrdí, že obaja manželia udržiavajú mimomanželský pomer a odporca sa rozhodol vzniknutú situáciu riešiť odchodom zo spoločnej domácnosti. Manželia podľa vyjadrenia navrhovateľky spolu nehospodária od 01.04.2011. Navrhovateľka má okrem vyživovacej povinnosti k maloletej dcére O. narodenej počas manželstva aj vyživovaciu povinnosť k synovi Y. H. nar. XX.XX.XXXX, študentovi VŠ.
Pred Okresným súdom Pezinok prebieha aj konanie vedené pod sp.zn. 12P 137/2012 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva.
Navrhovateľka trpí závislosťou od alkoholu, preto podstúpila protialkoholické liečenie v Psychiatrickej nemocnici B. B. v B., kde sa liečila zo závislosti od alkoholu v období od 05.12.2012 do 30.03.2013. Pre recidívu v absencii bola nútená podstúpiť opakovanú liečbu v Psychiatrickej nemocnici O. E. v období od 31.10.2013 do 04.01.2014.
Navrhovateľka je od 01.03.2013 nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Navrhovateľka bola 14 rokov zamestnankyňou veľvyslanectva U. v M. republike, v období od 02.07.2010 do 31.07.2011 pracovala na W. T. SR na pozícii riaditeľky N. SR, v období od 03.01.2012 do 16.03.2012 na základe živnostenského oprávnenia vykonávala administratívne práce ako asistentka poslancov národnej rady SR. Dňa 03.09.2012 uzavrela navrhovateľka pracovnú
zmluvu zo E. školou X. Y. na dobu určitú do 30.06.2013. Pracovný pomer bol s navrhovateľkou rozviazaný počas skúšobnej doby dohodu zo dňa 28.10.2012 po priestupku, kedy navrhovateľka nebola včas na vyučovacej hodine a neskôr v prítomnosti detí zaspala počas vyučovania na katedre. Dôvodom rozviazania pracovného pomeru podľa vyjadrenia riaditeľky základnej školy bolo aj podozrenie z používania návykových látok navrhovateľky počas pracovnej doby.
Navrhovateľka mesačné náklady na svoje odôvodnené potreby vyčíslila ako náklady na stravu vo výške 130,- Eur, lieky 25,- Eur, telefón 44,- Eur, hygienické potreby 50,- Eur, leasing a poistky motorového vozidla 240,- Eur, pohonné hmoty 60,- Eur, nájom a energie 190,- Eur, ktoré uhrádza matka navrhovateľky.
Z vyjadrenia I. so sídlom K. 3, Bratislava zo dňa 15.10.2013 vyplýva, že navrhovateľka nebola v nadácii zamestnaná v hlavnom pracovnom pomere, ale pracovala ako externý pracovník na pozícii konzultanta v oblasti PR a fundraisingu v období od 01.08.2013 do 09.09.2013. Spolupráca bola dohodnutá ústne s 3- mesačnou skúšobnou dobou. Nadácia sa rozhodla ukončiť spoluprácu s navrhovateľkou z dôvodu, že si neplnila svoje pracovné úlohy, osobne neukončievala rozpracované aktivity do požadovaného výsledku. V týždni od 26. do 28. 8.2013 nepracovala na žiadnej zo zadaných úloh, ani v jeden deň neprišla fyzicky do práce, nereagovala na maily a niektorým kolegom posielala zmätené sms o svojej situácii. Vopred ani v prvý deň svojej nečinnosti neavizovala dovolenku ani voľno, naopak po týždni svoju nečinnosť vysvetľovala nejasnými informáciami o je prepadnutí či okradnutí.
Z úradných záznamov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok a z vyjadrenia úradu zo dňa 18.10.2013 vyplýva, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok pracovisko Senec má rodinu v dlhodobej evidencii v súvislosti s konaniami prebiehajúcimi pred Okresným súdom Pezinok, v ktorých sa obaja rodičia v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností domáhajú zverenia maloletej O. do svojej osobnej starostlivosti. Z priložených úradných záznamov vyhotovených na základe oznámení otca maloletej - odporcu a pohovormi s maloletou, matka maloletej - navrhovateľka začala opäť požívať alkoholické nápoje a to aj napriek absolvovaniu protialkoholického liečenia.
Podľa daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2012 mala navrhovateľka príjem zo živnosti vo výške 3 553,- Eur, výdavky 1 801,84,- Eura, základ dane 1 751,16,- Eura.
Odporca pracuje od 1.4.2012 v spol. X. zdravotná poisťovňa a.s. s priemerným mesačným príjmom X 144,- Eur netto mesačne, býva v prenajatom byte v Z. na N. ulici.
Navrhovateľka ani odporca nie sú vlastníkmi nehnuteľného majetku. Odporca býva v prenajatom byte, navrhovateľka v byte, ktorý kúpila pre navrhovateľku a deti jej matka.
Navrhovateľka v konaní dôvodila tým, že má oveľa nižšiu životnú úroveň ako odporca, čo preukazuje tým, že napriek snahe zamestnať sa (mailová komunikáciu navrhovateľky s potenciálnymi zamestnávateľmi), sa jej to doposiaľ nepodarilo, za obdobie roku 2013 jej príjem podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby predstavuje príjem 1 100,- Eur. Navrhovateľka nepopiera svoju závislosť na alkohole, avšak tvrdí, že neschopnosť zamestnať a udržať si prácu súvisí s objektívnymi obmedzeniami v súvislosti s jej zdravotným stavom. Poukazuje na skutočnosť, že závislosť od alkoholu u navrhovateľky je diagnostikovaná ako ochorenie F10, za ktoré navrhovateľka nemôže, podľa navrhovateľky ide o ochorenie uznané svetovou zdravotníckou organizáciou podobne ako cukrovka.
Odporca v konaní dôvodil tým, že priznanie nároku výživného na manželku je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na skutočnosť, že počas manželstva navrhovateľka nadviazala mimomanželský pomer, túto skutočnosť ani nepopiera a vyplýva to z obsahu návrhu na rozvod, ktorý podala. Odporca tvrdí, navrhovateľka neuniesla dôkaznú povinnosť a nepreukázala nižšiu životnú úroveň ako má odporca a ani dôvodnosť požadovanej výšky výživného. Ak by aj navrhovateľka preukázala nižšiu životnú úroveň, tak podstatnou a jedinou príčinou jej nižšej životnej úrovne je jej závislosť na alkohole a pokiaľ si
navrhovateľka nevie nájsť zamestnanie, je to preto, že trpí alkoholizmom, čo ju značne diskvalifikuje na trhu práce. Navrhovateľka trpí alkoholizmom, tento fakt nepopiera a odporca má vážne obavy, ako bude v budúcnosti schopná podieľať sa na osobnej starostlivosti o maloletú dcéru.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine § 75 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť, pretože priznanie výživného v súlade s návrhom navrhovateľky by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 02.06.2001 manželstvo ku dňu vyhlásenia rozsudku trvá. Súd mal za preukázané, že pred Okresným súdom Pezinok prebieha konanie o rozvod manželstva na návrh navrhovateľky podanom dňa 15.03.2011, z obsahu ktorého vyplýva, že v roku 2009 došlo k radikálnemu zhoršeniu vzťahov v manželstve a od roku 2010 manželia nevedú spoločnú domácnosť. Navrhovateľka v návrhu na rozvod manželstva potvrdila, že v čase podania návrhu udržiavala vzťah s iným mužom. V konaní mal súd za preukázané, výsluchom účastníkov konania a pripojeným spisom Okresného súdu Pezinok 5C 85/2011, že navrhovateľka v dôsledku závislosti na alkohole nie je schopná dostatočne zabezpečovať osobnú starostlivosť o spoločné maloleté dieťa manželov, O. H. bola tak v osobnej starostlivosti navrhovateľky ako aj odporcu, prípadne starostlivosť o dieťa zabezpečovala matka navrhovateľky. Navrhovateľka trpí závislosťou na alkohole, v dôsledku čoho sa opakovane podrobila liečbe v Psychiatrickej nemocnici B. B. v B., kde sa liečila zo závislosti od alkoholu v období od 05.12.2012 do 30.03.2013 a pre recidívu bola nútená podstúpiť opakovanú liečbu v Psychiatrickej nemocnici O. E. v období od 31.10.2013 do 04.01.2014. Súd mal za preukázané, že dôvodom rozviazania pracovného pomeru s navrhovateľkou zamestnávateľom Základnou školou X. Y. v novembri 2012, bolo podozrenie z užívania návykových látok počas pracovnej doby a dopustenie sa priestupku, že navrhovateľka nebola včas na vyučovacej hodine a neskôr v prítomnosti detí zaspala počas vyučovania na katedre. Z vyjadrenia I. pre deti M. vyplýva, že I. sa rozhodla ukončiť spoluprácu s navrhovateľkou z dôvodu, že si dostatočne neplnila svoje pracovné úlohy a v týždni od 26. do 28. 8.2013 neprišla fyzicky do práce, bez oznámenia či ospravedlnenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase trvania týchto pracovných pomerov navrhovateľka vo zvýšenej miere užívala alkohol, nezabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú dcéru O. a manželia viac ako 2 roky neviedli spoločnú domácnosť. V roku 2012 po ukončení pracovného pomeru zo strany Základnej školy X. Y. navrhovateľka od 05.12.2012 nastúpila protialkoholické liečenie v trvaní 4 mesiacov, porušenie absencie po absolvovaní protialkoholického liečenia navrhovateľka potvrdila svojou výpoveďou pred súdom. Súd neprihliadol na obranu navrhovateľky, že alkoholizmus, ktorým trpí je ochorenie podobné ako cukrovka, a preto nie je možné prihliadať na túto skutočnosť, ako dôvod pre ktorý sa navrhovateľka nemôže zamestnať. Súd je toho názoru, že pokiaľ navrhovateľka trpí závislosťou na alkohole, túto závislosť ako každú inú je možné liečiť a ľudia závislí na alkohole po absolvovaní primeranej liečby, dodržiavaní pokynov lekára, užívaní liekov a dodržaní absencie sú schopní viesť normálny spoločenský život s pracovným zaradením. To, že navrhovateľka nebola schopná po absolvovanej liečbe dodržať lekármi nariadenú, podporovanú a kontrolovanú absenciu, súd vyhodnotil v súlade s vyjadrením odporcu ako skutočnosť, ktorá ju vlastným zavinením značne diskvalifikuje na trhu práce a je aj dôvodom neudržania si pracovného pomeru.
Na základe vykonaného dokazovania súd nezistil na strane navrhovateľky preukázané také objektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali oprávnenosť navrhovateľky na priznanie výživného na manželku.
Súd posudzoval skutočnosť, neschopnosť navrhovateľky zamestnať sa, ktorá má byť dôvodom podania návrhu na určenie výživného na manželku. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.
Pri rozhodovaní o priznaní výživného na manželku súd zo zákona obligatórne prihliadne aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka a príčinou rozvratu manželstva, ktorú v konaní o rozvod manželstva tvrdila, že dôvodom rozvratu manželstva bola časová zaneprázdnenosť manželov s úbytkom vzájomnej komunikácie, rozdielnosť pováh, vzájomná neschopnosť komunikácie, vzájomné ignorovanie manželov, čo viedlo k obojstrannému odcudzeniu, nemožno uzavrieť, že príčinou rozvratu manželstva je výlučne konanie na strane odporcu. Manželia nevedú spoločnú domácnosť od roku 2010, pričom je možné konštatovať, že navrhovateľka v dôsledku závislosti na alkohole a nedodržaní liečby, v dostatočnej miere a na požadovanej úrovni nezabezpečuje ani osobnú starostlivosť o maloletú dcéru.
Súd vzhľadom na všetky zistené skutočnosti návrh navrhovateľky zamietol, jej tvrdenia považoval za nedôvodné rovnako ako samotný návrh na začatie konania, z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade neschopnosť navrhovateľky zamestnať a udržať si pracovnú pozíciu vyplýva zo subjektívnych dôvodov na jej strane.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia v rámci konania pred súdom prvého stupňa.
Odporca sa dal v konaní zastupovať advokátskou kanceláriou Jurovatý & Partners s.r.o., so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava na základe plnomocenstva zo dňa 02.04.2013.
Súd uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 4 584,76,- Eura.
Trovy právneho zastúpenia vo výške 4 584,76,- Eura pozostávajú z vyčíslených úkonov právnej pomoci podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keď tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci je 220,74,- Eura vyčíslená zo substrátu 6 638,78,- Eura t.j. z hodnoty opakujúceho sa plnenia podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Úkony právnej pomoci pozostávajú:
z 8 úkonov právnej pomoci á 220,74,- Eura účtované podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písmeno a, b, c, Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.04.2013
- písomné podanie na súd - písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 04.06.2013
- účasť na pojednávaní dňa 05.06.2013
- písomné podanie na súd - doplnenie dôkazov zo dňa 18.09.2013
- účasť na pojednávaní dňa 25.09.2013
- písomné podanie na súd - doplnenie dôkazov zo dňa 30.09.2013
- účasť na pojednávaní dňa 28.10.2013
- účasť na pojednávaní dňa 10.02.2014
z paušálnych súm náhrad a výdavkov
- 7 x paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2013 á 7,81,- Eura
- 1 x paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2014 á 8,04,- Eura
Tarifná odmena advokáta bola s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20% (3 820,63,- Eura + 764,13,- Eura).
Odporca mal vo veci plný úspech, a preto súd zaviazal navrhovateľku, ktorá vo veci nemala úspech, aby mu nahradila trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 4 584,76,- Eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci