Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/307/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. N., narodenej X.XX.XXXX, bytom G., V. O. XX a 2/ M. I. mladšieho, narodeného X.XX.XXXX, bytom G. XXX, proti odporcom: 1/ S. I., narodenej XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej Prosman a partneri, advokátska kancelária, s. r. o., Trnava, Koniarekova 4, 2/ M. O., narodenej X.X.XXXX, bytom G. XXX, 3/ Z. I., narodenému XX.X.XXXX, bytom G., E. XXXX/XX a 4/ K. I., narodenému XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Senica zo 7. septembra 2010 č. k. -85, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu p o t v r d z u j e a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania odporcom r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľov a konanie proti odporkyni 1/ S. I. zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že odporcom nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením (ďalej len „“) a ustanoveniami a a tým, že právni predchodcovia odporcov K. I., ktorý zomrel X.XX.XXXX a Z. I. - otec odporcov, ktorý zomrel XX.X.XXXX, nadobudli predmetnú nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 893 - orná pôda o výmere 4485 m2 vydržaním na základe vydržacích titulov, dedičských rozhodnutí, ktoré boli po uplynutí vydržacej doby zrušené a absenciou naliehavého právneho záujmu, nakoľko existuje možnosť domôcť sa nároku v dedičskom konaní po Z. I., M. I., zomrelom X.XX.XXXX a M. I., zomrelom XX.X.XXXX, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že základné dedičské konanie po nebohom M. I. (starom otcovi navrhovateľov) zomrelom X.XX.XXXX a nebohom M. I., zomrelom XX.X.XXXX (synovi M. I. staršieho) sa viedlo na Štátnom notárstve v Senici pod sp. zn. D 65/55. Spornú nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke číslo 238 parc. č. 893 k. ú. V. vlastnil poručiteľ M. I., zomrelý X.XX.XXXX pod B 1 v podiely 2/3 a v podiely 1/3 vlastnila nehnuteľnosť S. I.. Dedičmi po nebohom M. I. st. boli deti K. I., nebohý M. I., M. I. a G. E.. Na základe pokonávky dedičov uznesením Štátneho notárstva v Senici z 28.11.1957 č. k. D 65/55 - 19 nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti dedič K. I. nar. XX.X.XXXX v podiely 9/12, t. j. v podiely 2/3 po nebohom M. I. st., zomrelom X.XX.XXXX a v podiely 1/12 po nebohom M. I., zomrelom XX.X.XXXX. Ostatní dedičia (M. I. a G. E.) nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti rovno dielne v podiely 1/12. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave z 28.3.2002 č. k. - 87 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následné dedičské konanie po nebohom K. I., nar. XX.X.XXXX a zomrelom X.XX.XXXX bolo vedené Štátnym notárstvom v Trnave pod sp. zn. D/2208/75. Spornú nehnuteľnosť nadobudol dedič M. I., nar. XX.X.XXXX. Následní dedičia Z. I., nar. XX.X. XXXX a zomrelého XX.X.XXXX, sú odporcovia 1/ až 5/. Dedičské konanie po

nebohom Z. I. nie je právoplatne skončená. Dedičské konanie po M. I., nar. XX.X.XXXX a zomrelom X.X.XXXX, bolo vedené Štátnym notárstvom v Senici a právoplatne ukončené rozhodnutím z 18.1.1990 č. k. - 49 a následnými dedičmi po poručiteľovi sú navrhovatelia 1/a 2/. Z uvedeného dospel k záveru, že základ sporu sa spája s uznesením Štátneho notárstva v Senici z 28.11.1957 č. k. D 65/55 - 19 vo veci prejednania dedičstva po nebohom M. I., zomrelom X.XX.XXXX a M. I., zomrelom XX.X.XXXX, ktoré bolo rozhodnutím Krajského súdu v Trnave z 29.3.2005 sp. zn. zrušené a vec vrátená Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie. Pôvodným uznesením Štátneho notárstva v Senici z 28.11.1957 č. k. D 65/55 - 19 K. I. nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v podiely 9/12. Vydaniu uznesenia predchádzala pokonávka dedičov uzavretá na pojednávaní na Štátnom notárstve v Senici 26.9.1957, ktorú dedičia na znak súhlasu podpísali do zápisnice. Všetci traja dedičia boli samostatne hospodáriaci roľníci, každý vlastnil majetok cca 5 ha, preto sa dohodli tak, že si majetok po parcelách rozdelia. Z poučenia v uznesení o dedičstve je zrejmé, že v súlade s nie je prípustná sťažnosť. Uznesenie malo nadobudlo právoplatnosť doručením uznesenia a právoplatnosť aj bola riadne Štátnym notárstvom v Senici vyznačená dňom 20.12.1957. Uznesením Krajského súdu v Trnave z 29.3.2005 č. k. bolo uznesenie z 28.11.1957 č. k. D 65/55 - 19 zrušené takmer po štyridsiatich ôsmich rokoch. Právny predchodca odporcov K. I., zomrel X.XX.XXXX a až do svojej smrti nemal dôvod pochybovať o vlastníctve spornej parcely. Po jeho smrti nadobudol nehnuteľnosť jeho syn Z. I. a to uznesením Štátneho notárstva v Trnave , ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.4.1986. Z. I., otec odporcov, zomrel XX.X.XXXX a dedičské konanie po ňom nie je právoplatne skončené, dedičmi po ňom boli pôvodne označení odporcovia v predmetnom konaní. Dve generácie, právni predchodcovia odporcov nadobudli vlastníctvo dedením v dobrej viere, od roku 1957 až do roku 2005. Dobrá viera u tohto práva vystupuje ako všeobecne platná zásada občianskeho práva a vlastníci spornej nehnuteľnosti nemali dôvod pochybovať o svojom vlastníctve. Vo všeobecnosti by si tak vlastník, ktorý nadobudol vlastníctvo derivatívne, nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo zjavne nezodpovedá poňatiu materiálneho právneho štátu. Pokiaľ by vlastníctvo nenadobudli dedením, nadobudli by nehnuteľnosť vydržaním. Samotní navrhovatelia tiež uzatvorili v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi M. I. v konaní vedenom Štátnym notárstvom v Senici sp. zn. D 679/90 dedičskú dohodu, ktorej predmetom dedičstva bol vlastnícky podiel 1/12 predmetnej spornej nehnuteľnosti a ani v tomto čase relevantným spôsobom nespochybnili vlastníctvo podielu 10/12. Dospel tiež k záveru o absencii naliehavého právneho záujmu odôvodňujúceho podanie, prípadne vyhovenie určovacej žalobe, pričom navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia je daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté. V danom prípade však uvedené podmienky nepovažoval splnenými, pretože dedičské konanie po nebohom Z. I., nebohom M. I., zomrelom X.XX.XXXX a M. I., zomrelom XX.X.XXXX ešte nebolo právoplatne skončené, existuje preto možnosť vyriešenia sporu iným spôsobom, než určovacou žalobou. Vyriešenie tejto podmienky považoval prvoradou. Vzhľadom tomu, že odporkyňa 1/zomrela v priebehu konania, čím stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania skôr ako sa konanie právoplatne skončilo a ostatní odporcovia sú zároveň jej právnymi nástupcami, súd konanie voči odporkyni 1/ zastavil. Rozhodnutie vo výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením a úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania, hoci si ich vyčíslili, nakoľko navrhovatelia si podali žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že sú starobnými dôchodcami, ktorých príjmom je len starobný dôchodok.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o zamietnutí návrhu, podali odvolania obaja navrhovatelia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby súd určil, že nehnuteľnosť v k. ú. V., zapísaná Správou katastra Senica na LV č. XXX parc. č. 893 o výmere 4485 m2 - orná pôda v spoluvlastníckom podiely 9/12 patrí do dedičstva po nebohom M. I. st., zomrelom X.X.XXXX. Podľa odvolateľov súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil skutkové zistenia plynúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Uviedli, že dedičstvo po M. I. staršom bolo prejednané pod sp. zn. D 65/55 a na základe uznesenia z 24.4.1957, právoplatného 24.5.1957, nadobudol dedičstvo jeho syn M. I., otec navrhovateľov a dedičstvo po M. I. mladšom bolo prejednané pod sp. zn. D 66/55 z 26.4.1957 a dedičstvo nadobudla G. E., ktoré dedičské rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie dedič K. I.. Následne boli obe dedičské konania spojené a vydané uznesenie D 65/55 z 28.11.1957, v ktorom sa dedičia po oboch poručiteľoch dohodli o vyporiadaní dedičstva. Uvedené dedičské rozhodnutie však nebolo doručené všetkým účastníkom konania, čo namietala právna nástupkyňa G. E., F. N. v konaní Okresného súdu Senica sp. zn. , v ktorom si uplatnili určenie, že do dedičstva po starom

otcovi M. I. patria aj nehnuteľnosti, ktoré mal nadobudnúť na základe dedičskej dohody podľa D 65/55 z 28.11.1957, ktorý návrh bol zamietnutý z dôvodu, že toto dedičské rozhodnutie nebolo doručené všetkým účastníkom. Následne dedičské rozhodnutie bolo znova doručované a odvolací súd uznesenie Štátneho notárstva zrušil a vrátil na ďalšie konanie, ktoré do dnešného dňa nebolo ukončené. V konaní Okresného súdu Senica vedenom pod sp. zn. si uplatnili určenie, že do dedičstva po nebohom otcovi M. I. patria nehnuteľnosti - pozemky parcelných čísiel 900 a 901 nachádzajúce sa v k. ú. V., v ktorom súd návrh zamietol z dôvodu jeho nadbytočnosti, pretože vychádzal z toho, že dedičské rozhodnutia, resp. uznesenie štátneho notárstva v Senici D 65/55 z 24.4.1957 je právoplatné. Súd v napadnutom rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho záveru, že dedičské rozhodnutie po nebohom M. I. st. nie je právoplatné, a teda existuje možnosť vyriešenie sporu iným spôsobom, než určovacou žalobou. Z LV z 18.2.2003 vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 893 v podiely 1/12 bol zapísaný navrhovateľ 2/a otec navrhovateľov M. I. st. v podiely 9/12. Z LV č. XXX k. ú. V. z 19.11.2010 vyplýva, že vlastníkom pozemku parc. č. 893 je Z. I. v 2/3 pod bodom 1 a pod bodom 2 v 1/12. Titulom nadobudnutia je uvedené 205 - 2316 - REOP-05 v zázname zmien pod číslom Z 2426/05. Z uvedeného vyvodili naliehavý právny záujem na určení, že do dedičstva po ich nebohom otcovi M. I. patrí nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 893 k. ú. V. v podiely 8/12, ktorý zdedil po svojom otcovi M. I. st. na základe uznesenia Štátneho notárstva Senica z 24.4.1957 D 65/55. Vzhľadom k tomu, že nie je ešte ukončené dedičské konanie po nebohom M. I., nie je možné ukončiť ani dedičské konanie po nebohom Z. I.. Uviedli tiež, že konanie o prejednaní novo objaveného majetku bolo zastavené Okresným súdom Senica vedenom pod sp. zn. , z dôvodu, že Správou katastra bolo potvrdené, že poručiteľ - otec navrhovateľov nie je vlastníkom pozemkov parcelných čísiel 893, 900 a 901 v k. ú. V.. Nesprávnym považovali záver o tom, že odporcovia nadobudli vlastníctvo vydržaním, pretože otec navrhovateľov po dedičskom rozhodnutí D 65/55 predmetnú nehnuteľnosť užíval ako súkromný roľník a po vzniku družstva ju vniesol do JRD a následne do ŠM.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o nepriznaní náhrady trov konania, podala odvolanie odporkyňa 1/ S. I., ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania zmeniť tak, že navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni 1/ trovy konania vo výške 259,21 eur. Odvolanie odôvodnila ustanovením a nesprávnym právnym posúdením veci. Argumentovala tým, že aplikácia ustanovenia na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa nevzťahuje na daný prípad, nakoľko tento inštitút hrozby nepriznania náhrady trov konania slúži predovšetkým sankciou za neoznačenie dôkazov účastníkom v úvode konania, čím môžu vznikať v súdnom konaní neodôvodnené trovy. V rámci svojich úvah má súd možnosť prihliadnuť na osobné, majetkové pomery účastníka konania, ich postoj a správanie v priebehu konania a podobne. V danom prípade súd prvého stupňa nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že navrhovatelia sú dôchodcovia a podali návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov s tým, že nezohľadnil skutočnosť, že oslobodenie im priznané nebolo, keďže navrhovatelia svoj návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov vzali späť a tiež z dôvodu, že skutočnosť, že navrhovatelia sú dôchodcami, nevypovedá o ich skutočných majetkových pomeroch. Pri použití uvedeného ustanovenia musí byť splnený predovšetkým základný predpoklad, ktorým je, aby takéto rozhodnutie zodpovedalo zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a malo výnimočný charakter. Z uvedeného odôvodnenia súdu prvého stupňa však vyplýva, že v prípade, ak je účastník starobným dôchodcom (prípadne členom inej sociálnej skupiny) bez ohľadu na ostatné okolnosti, je oslobodený od platenia trov konania protistrane v prípade jeho neúspechu v súdnom konaní. Odporkyňa 1/, ktorá bránila svoje práva a žiadnu povinnosť neporušila, by musela znášať sama všetky náklady spojené s uplatnením svojich práv proti neopodstatnenému žalobnému návrhu. Poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS/248/2008 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky .

Odporkyňa 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky 1/ uviedla, že ROEP sa uskutočnil až po právoplatnom dedičskom konaní po K. I. (21.2.1986 - 4 D/52/86), ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.4.1986, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo pozemkov parcelných čísiel 893, 899, 900 a 901 podľa B4/a v 1/12 a parc. č. 893 podľa B1 a D 65/55 v 9/12. Uznesenie z 28.11.1957 sp. zn. D 65/55 bolo zrušené až 28.3.2002 uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. - 87. Navrhla odvolaciemu súdu preskúmať doručenie rozhodnutia z 24.5.1957 aj K. I. a tiež existenciu odvolania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkmi konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny.

Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi.

Navrhovatelia návrhom z 24.11.2009 si uplatnili právo na určenie, že nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 893 o výmere 4485 m2 - orná pôda, zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXX k. ú. V. patrí v podiely 9/12 do dedičstva po nebohom M. I. st., zomrelom X.X.XXXX. Nárok odôvodnili tým, že pochybením pri vypracovaní ROEP došlo k opomenutiu vlastníckeho podielu nebohého M. I. st. a ako dedičia nemajú inú možnosť riešiť tento protiprávny stav než určovacou žalobou. Tvrdili, že na základe dedičského konania po nebohom M. I. st. rozhodnutím Štátneho notárstva v Senici z 24.4.1957 sp. zn. D 65/55 bol nadobúdateľom pozostalosti určený M. I. (právny predchodca navrhovateľov) s tým, že o nároku na výplatu odstupujúcich dedičov bude rozhodnuté osobitným uznesením.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Namietali absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko dedičské konanie po nebohom M. I. st. nie je do dnešného dňa skončené, preto existuje stále možnosť vyriešenia sporu inak, než určovacou žalobou. Uviedli, že v zrušenom rozhodnutí Štátneho notárstva v Senici z 24.4.1957 sp. zn. D 65/55 bolo rozhodnuté aj o povinnosti notárstva rozhodnúť o nároku odstupujúcich dedičov, čo sa však doposiaľ nestalo. Tvrdili tiež, že nehnuteľnosti nadobudli vydržaním vlastníckeho práva. Argumentovali tým, že nebohý K. I., ktorého nadobudnutie vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti navrhovatelia spochybňujú, nadobudol vlastníctvo na základe už zrušeného rozhodnutia Štátneho notárstva v Senici. V období uskutočnenia pokonávky sa podľa vtedajšej právnej úpravy uplatnil , ktorý ustanovil konsenzuálny princíp nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa na jeho nadobudnutie nevyžadoval vklad do pozemkovej knihy. Z uvedenej skutočnosti vyvodili dobromyseľnosť K. I., ktorý bol so zreteľom na tieto skutočnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí po celú 10 ročnú dobu vydržania, ktorá uplynula 20.12.1967.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že základné dedičské konanie po nebohom M. I. (starý otec navrhovateľov), zomrelý X.XX.XXXX a nebohom M. I., zomrelom XX.X.XXXX (synovi M. I. st.) sa viedlo na Štátnom notárstve v Senici pod sp. zn. D 65/55. Spornú nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke číslo 238 parc. č. 893 k. ú. V. vlastnil poručiteľ M. I., zomrelý X.XX.XXXX pod B 1 v podiely 2/3 a v podiely 1/2 vlastnila nehnuteľnosť S. I.. Dedičmi po nebohom M. I., st. boli deti K. I., nebohý M. I., M. I. a G. E.. Na základe pokonávky dedičov uznesením Štátneho notárstva v Senici z 28.11.1957 č. k. D 65/55 - 19 nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti dedič K. I., nar. XX.X.XXXX v podiely 9/12, t. j. podiel 2/3 po nebohom M. I. st. zomrelom X.XX.XXXX a v podiely 1/12 po nebohom M. I., zomrelom XX.X.XXXX. Ostatní dedičia (M. I. a G. E.) nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti rovnodielne v podiely 1/12. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave z 28.3.2002 č. k. - 87 a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie. Následné dedičské konanie po nebohom K. I., nar.XX.X.XXXX a zomrelom X.XX.XXXX bolo vedené Štátnym notárstvom v Trnave pod sp. zn. D/2208/75. Uznesenie z 29.12.1975 nadobudlo právoplatnosť 28.1.1976. Ďalšie uznesenie Okresného súdu Trnava z 21.2.1986 sp.zn. nadobudlo právoplatnosť 28.4.1986. Spornú nehnuteľnosť nadobudol dedič M. I., nar. XX.X.XXXX. Následní dedičia Z. I., nar. XX.X.XXXX a zomrelého XX.X.XXXX sú odporcovia 1/ až 5/. Dedičské konanie po nebohom Z. I. nie je právoplatne skončená. Dedičské konanie po M. I., nar. XX.X.XXXX a zomrelom X.X.XXXX vedené Štátnym notárstvom v Senici a právoplatne ukončené rozhodnutím z 18.1.1990 č. k. - 49 a následnými dedičmi po poručiteľovi sú navrhovatelia 1/a 2/.

Súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodnutí z nesplnenia ustanovenia a z ustanovení a z neexistencie naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení, nakoľko nárok je možné uplatniť v doposiaľ neskončenom dedičskom konaní po Z. I., M. I., zomr. X.XX.XXXX a M. I., zomr. XX.X.XXXX a z vydržania vlastníckeho práva právnym predchodcom K. I., zomrelým X.XX.XXXX, po ktorého smrti nadobudol vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti jeho syn Z. I. uznesením Štátneho notárstva v Trnave , ktoré nadobudlo právoplanosť 28.4.1986. K rovnakému záveru so súdom prvého stupňa dospel aj odvolací súd.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie v zmysle sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide (spravidla). Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi : žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenie práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým; žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať splnenie povinnosti. Vyslovený predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Naliehavý právny záujem podľa je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovania žaloba) alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba).

V danom prípade na určení, že sporná nehnuteľnosť patrí v podiely 9/12 do dedičstva po poručiteľovi M. I. st., zomrelom X.X.XXXX niet naliehavého právneho záujmu, nakoľko dedičské konania po poručiteľoch Z. I., M. I., zomr. X.XX.XXXX a M. I., zomr. XX.X.XXXX ešte nie je právoplatne skončené, z ktorej skutočnosti vyplýva možnosť vyriešiť spor iným spôsobom než určovacou žalobou. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že požadovanému určeniu nie je možné priznať súdnu ochranu z dôvodu nadbytočnosti.

Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva, resp. iného práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.

Držiteľom je ten, kto je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu právo patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti (respektíve skutočnostiach ju spôsobujúcich) ani nemusí vedieť, môže ísť aj o prípad takzvaného domnelého právneho dôvodu držby (titulus putativus), kedy titulu vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu taký titul je. Ako podmienka vydržania nepostačuje subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je treba, aby držiteľ bol v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“. Túto podmienku vykladá judikatúra tak, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo náleží ( ), nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu („ titulu“), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda takzvaný titul uchopenia (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napríklad existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). K nadobudnutiu oprávnenej držby sa nevyžaduje existujúci, aj keď neplatný právny titul, alebo dokonca platný právny titul.

V danom prípade správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že na základe uznesenia Štátneho notárstva v Senici z 28.11.1957 sp. zn. D 65/55 - 19, ktoré bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Trnave z 29.3.2005 sp. zn. , bol K. I. vzhľadom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný v tom, že mu patrí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti až do svojej smrti X.XX.XXXX. Po jeho smrti nadobudol nehnuteľnosť jeho syn Z. I. uznesením Štátneho notárstva v Trnave , právoplatnom 28.4.1986. Z. I., otec odporcov zomrel XX.X.XXXX a dedičské konanie po ňom nie je právoplatne skončené. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa vychádzajúc prvotne z absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle rozhodol správne, ak návrh na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, zamietol.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle vo veci samej potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ods. písm. f) zrušil z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom odôvodnením rozsudku, výroku o trovách konania, nezodpovedajúcim ( ), nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania nevyplýva myšlienkový proces, ktorým súd prvého stupňa dospel k záveru o aplikácii ustanovenia práve na daný prípad.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o trovách konania.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.