Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/237/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Z. Š., J.. X. XX. XXXX, Y. G. I., J. XXX, o zaplatenie 2991,30 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2715,36 eura, úrok z omeškania vo výške 94,02 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2194,14 eura od 12. 2. 2012 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 179 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 285,65 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou Okresnému súdu dňa 14. 8. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 2991,30 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 131,52 eura, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2991,30 eura od 12. 2. 2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudnul na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 15. 12. 2011 s postupcom Slovenskou sporiteľnou, a. s.. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 14. 11. 2007 zmluvu číslo 333816665, na základe, ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa, a. s. žalovanému peňažné prostriedky. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala výška dlžnej sumy 8025,21 eura, ktoré pozostávali z istiny vo výške 7251,67 eura, úroku vo výške 87,06 eura, úroku z omeškania vo výške 680,50 eura a ostatného príslušenstva vo výške 5,98 eura. Postupca poskytol žalovanému úver vo výške 4979,09 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 115,05 eura, k 20.- temu dňu v mesiaci. V konaní si uplatnil nárok na zaplatenie splátok úveru, splatných od 20. 9. 2010 do 20. 10. 2012, celkovo 26 splátok, spolu vo výške 2991,30 eura. Splátky pôvodne splatné od 20. 2. 2012 do 20. 10. 2012 sa stali splatnými dňa 11. 2. 2012, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Taktiež si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých nezaplatených splátok vo výške 115,05 eura, splatných od 21. 9. 2010 do 21. 1. 2012, a to vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky do 11. 2. 2012, čo spolu činí 131,52 eura.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 23. 1. 2014, žalobca uviedol, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 12,35 % ročne. Taktiež sa zaviazal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 99,58 eura a poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eura mesačne. Každá splátka mala byť započítaná na istinu vo výške 84,39 eura a na úrok vo výške 30,66 eura. Istina vo výške 1942,13 eura pozostáva z neuhradeného úveru, poplatkov a zmluvných úrokov. Žalovaný čerpal prostriedky v celkovej výške 4979,09 eura a zaplatil celkovo 800,78 eura, z ktorých na úhradu istiny bola započítaná suma vo výške 706,31 eura a na úrok z omeškania suma vo výške 94,47 eura. Výška nesplatenej časti istiny úveru za žalované obdobie od 20. 9. 2010 do 20. 10. 2012 je 2194,17 eura, výška nesplatenej časti istiny úveru za obdobie od 20. 9. 2010 do 11. 2. 2012, t. j. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je 1434,65 eura. V konaní si uplatňuje len splátky úveru splatné od 20. 9. 2010 do 20. 10. 2012. Prvý krát sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 20. 4. 2008. V časti vyčísleného úroku z omeškania uviedol, že opravuje žalobu tak, že žiada úrok z omeškania vo výške 131,05 eura.

Žalovaný výhrady k podanej žalobe nemal.

V súlade s ustanovením súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Splnomocnený zástupca žalobcu navrhol, aby súd, v záujme hospodárnosti konania, rozhodol o návrhu na základe predložených dôkazov, bez účasti sporných strán. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaný pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že je ochotný zaplatiť žalovanú sumu. Po smrti otca by mali predať dom, z ktorého ho brat vyplatí jednou polovicou. Z uvedenej sumy dlh zaplatí, a to do konca marca 2014. Úver vo výške 150.000 Sk mu bol poskytnutý, určitú dobu ho splácal. Potom úver prestal platiť, keďže to bral na ľahkú váhu. Postúpenie pohľadávky aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru mu bolo oznámené.

Okrem výsluchu žalovaného, súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, poštovým podacím hárkom, výzvou k úhrade a vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE, vrátane prílohy k zmluve, pokusom o zmier, výpisom z účtu žalovaného, zistiac nasledovný skutkový stav:

Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 14. 11. 2007 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 150.000 Sk, pri premenlivej výške úrokovej sadzby, s výškou úrokovej sadzby ku dňu uzatvorenia zmluvy 12,35 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 59 mesačných splátkach vo výške 3.466 Sk, so splatnosťou prvej splátky 20. 12. 2007 a konečnou splatnosťou úveru 20. 10. 2012, a to vždy k 20-temu dňu v kalendárnemu mesiaci. Účastníci zmluvy si dojednali aj povinnosť žalovaného zaplatiť spracovateľský poplatok vo výške 3.000 Sk a povinnosť platiť poplatok za správu úveru vo výške 60 Sk mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 15,20 %. Dňa 14. 11. 2007 uzatvoril žalovaný so Slovenskou sporiteľnou a. s. aj zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľnou, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 15. 12. 2011 bola postúpená na žalobcu, okrem iného, aj pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 8.025,21 eura. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, splatnosť úveru bola 20. 10. 2012, dátum poslednej úhrady 9. 4. 2009. Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpenie pohľadávky oznámila žalovanému dňa 27. 12. 2011.

Súd sa oboznámil aj s výpisom z účtu žalovaného u právneho predchodcu žalobcu.

Výzvou zo dňa 23. 1. 2012, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 24. 1. 2012, vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu v celkovej výške 8.244,95 eura a súčasne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 23. 1. 2012.

Pokusom o zmier zo dňa 16. 7. 2013 bol žalovaný vyzvaný splnomocneným zástupcom žalobcu na úhradu sumy v celkovej výške 8.492,84 eura.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( ). Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ods. l o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 14. 11. 2007 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver v celkovej výške 1500.000 Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 3.466 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 23. 1. 2012, ku dňu 11. 2. 2012. Keďže povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.715,36 eura. Žalobca v podanej žalobe, ako aj v jej doplnení, uviedol, že si uplatňuje nárok na zaplatenie splátok splatných v období od 20. 9. 2010 do 20. 10. 2012, t. j. 26 splátok, pričom splátky pôvodne splatné od 20. 2. 2012 do 20. 10. 2012 sa stali splatnými dňa 11. 2. 2012. Súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie splátok splatných od 20. 9. 2010 do 20. 1. 2012, t. j. 17 splátok po 115,05 eura, čo činí 1955,85 eura. Keďže úver sa stal v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ku dňu 11. 2. 2012 splatným, nebolo možné žalobcovi zo splátok, pôvodne splatných po 11. 2. 2012, priznať úrok. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z ustanovenia , podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Preto nebolo možné priznať žalobcovi zo splátok pôvodne splatných v období od 20. 2. 2012 do 20. 10. 2012, t. j. spolu z 9 splátok, tú časť splátky, ktorá pripadala na úrok. Preto súd z 9 splátok, pôvodne splatných v období od 20. 2. 2012 do 20. 10. 2012, priznal žalobcovi len časť pripadajúcu na istinu vo výške 84,39 eura na splátku, čo spolu činí 759,51 eura. Spolu súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2715,36 eura a v zostávajúcej časti uplatnenej istiny podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania z jednotlivých nezaplatených splátok, avšak vždy len z tej časti nezaplatenej splátky, ktorá prislúchala na istinu, t. j. zo sumy 84,39 eura. Podľa ustálenej judikatúry totiž oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na úroky z omeškania, nakoľko ani Občiansky, ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania), pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, ktorými nepochybne úroky sú. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne (v súlade s občianskoprávnymi predpismi upravujúcimi výšku úrokov z omeškania) zo sumy 84,39 eura (sumy splátky pripadajúcej na istinu) za obdobie od 21. 9. 2010 do 11. 2. 2012 vo výške 10,59 eura, od 21. 10. 2010 do 11. 2. 2012 vo výške 9,96 eura, od 21. 11. 2010 do 11. 2. 2012 vo výške 9,32 eura, od 21. 12. 2010 do 11. 2. 2012 vo výške 8,69 eura, od 21. 1. 2011 do 11. 2. 2012 vo výške 8,05 eura, od 21. 2. 2011 do 11. 2. 2012 vo výške 7,40 eura, od 21. 3. 2011 do 11. 2. 2012 vo výške 6,82 eura, od 21. 4. 2011 do 11. 2. 2012 vo výške 6,18 eura, od 21. 5. 2011 do 11. 2. 2012 vo výške 5,55 eura, od 21. 6. 2011 do 11. 2. 2012 vo výške 4,91 eura, od 21. 7. 2011 do 11. 2. 2012 vo výške 4,28 eura, od 21. 8. 2011 do 11. 2. 2012 vo výške 3,64 eura, od 21. 9. 2011 do 11. 2. 2012 vo výške 2,99 eura, od 21. 10. 2011 do 11. 2. 2012 vo výške 2,37 eura, od 21. 11. 2011 do 11. 2. 2012 vo výške 1,72 eura, od 21. 12. 2011 do 11. 2. 2012 vo výške 1,10 eura, od 21. 1. 2012 do 11. 2. 2012 vo výške 0,45 eura, spolu 94,02 eura a v zostávajúcej časti vyčíslených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ aj žalobca v doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 23. 1. 2014, uviedol, že žiada priznať úrok z omeškania vo výške 131,05 eura, hoci v žalobe žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 131,52 eura, súd považoval uvedený úkon za postup v zmysle , na základe výzvy súdu zo dňa 21. 8. 2013, preto za predmet konania v uvedenej časti považoval úrok z omeškania vo výške 131,05 eura, bez potreby rozhodnúť procesným rozhodnutím o zvyšku. Taktiež súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, to je od 12. 2. 2002 do zaplatenia, avšak len z výšky istiny tvoriacej jednotlivé splátky, t. j. z 26 splátok po 84,39 eura, čo činí 2194,14 eura, nakoľko, tak ako už bolo vyššie uvedené, nemožno priznať príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania, z príslušenstva, t. j. z úrokov. V zostávajúcej časti úrokov z omeškania za obdobie od 12. 2. 2012 do zaplatenia preto súd podanú žalobu zamietol.

Podľa prvá veta , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, prihliadajúc k výške žalovanej sumy, ako aj ku skutočnosti, tvrdenej žalovaným, o predpokladanom príjme do konca mesiaca marca 2014. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa 15. 12. 2011 medzi žalobcom ako postupníkom a Slovenskou sporiteľnou, a. s. ako postupcom, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením tak, že v konaní čiastočne úspešnému žalobcovi priznal ich plnú náhradu, nakoľko aj keď bol žalobca v konaní čiastočne neúspešný, jednalo sa o neúspech v pomerne nepatrnej časti (o zaplatenie 275,94 eura, čo predstavuje 9,2 % zo žalovanej sumy). Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 179 eur a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 285,65 eura, a to tarifnú odmenu za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd po 111,21 eura ( v spojení s , citovanej vyhlášky), režijný paušál k dvom úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 po 7, eura ( citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 238, eura, čo činí 47, eura ( citovanej vyhlášky). Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, z rovnakých dôvodov, pre ktoré mu v uvedenej lehote uložil aj zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.