Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-15-2024.pdf
PDF · 98.65 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/15/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., IČO: 47 240 997, so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ E. D., F. D., neznámy vlastník, 2/ G. D., F. D., neznámy vlastník, 3/ H. D., F. D., neznámy vlastník, 4/ B. D., F. D., neznámy vlastník, 5/ I. I., F. D., neznámy vlastník, 6/ E. A., F. D., neznámy vlastník, 7/ I. J., F. D., neznámy vlastník, žalovaní 1/ - 7/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava 11, 817 47 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ - 7/ k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec D., okres Žilina, zapísanej na LV č. XXX, a to vo vzťahu k pozemku parcela E-KN č. 182 – orná pôda o výmere 548 m2 a túto vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu, v podiele 1/1.
II. Žalobca je p o v i n n ý na vyrovnanie podielov zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť primeranú náhradu žalovanému 1/ vo výške 513,90 eur, žalovanému 2/ vo výške 2.055,15 eur, žalovanému 3/ vo výške 513,90 eur, žalovanému 4/ vo výške 513,90 eur, žalovanému 5/ vo výške 513,90 eur, žalovanému 6/ vo výške 2.055,15 eur, žalovanému 7/ vo výške 2.055,15 eur, a to všetko na účet Slovenského pozemkového fondu, IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2152024, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.02.2024 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina na liste vlastníctva (LV) č. XXX pre k. ú. D., obec D., okres Žilina a to pokiaľ sa týka pozemku parc. E- KN č. 182 – orná pôda o výmere 548 m2.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XX/XX-XX k celku na nehnuteľnosti, ktorej zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je predmetom konania. Žalovaní v rade 1/ až 7/ sú podielovými spoluvlastníkmi na uvedenej nehnuteľnosti tak, že žalovaný 1/ vlastní spoluvlastnícky podiel X/XX-XXX, žalovaný 2/ vlastní spoluvlastnícky podiel X/XX-XXX, žalovaný 3/ vlastní spoluvlastnícky podiel X/XX- XXX, žalovaný 4/ vlastní spoluvlastnícky podiel X/XX-XXX, žalovaný 5/ vlastní spoluvlastnícky podiel X/ XX-XXX, žalovaný 6/ vlastní spoluvlastnícky podiel X/XX-XXX, žalovaný 7/ vlastní spoluvlastnícky podiel X/XX-XXX. Uvedená nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia obce Hôrky, katastrálne
územie D. a nenachádza sa na nej žiadna stavba a nie je spoločnou nehnuteľnosťou. Ku všetkým Žalovaným je vedená na LV správa vykonávaná Slovenským pozemkovým fondom. Reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkom podľa veľkosti podielov neprichádza do úvahy a to vzhľadom na veľkosť ich podielov a predovšetkým preto, že žalovaní sú neznámi vlastníci, ktorých nie je možné jednoznačne určiť, resp. ich pobyt nie je známy. So žalovanými ako s neznámymi vlastníkmi nie je možné uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Žalobca navrhol, aby súd prikázal nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu a to za primeranú náhradu žalovaným vo výške 43,10 eur/m2.
3. Zástupca žalovaných v podaní zo dňa 12.03.2024 (č. l. 35 spisu) uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, ako aj navrhovaným spôsobom vyporiadania, tzn. prikázaním spornej nehnuteľnosti za primeranú náhradu do vlastníctva žalobcu. Vo vzťahu k výške primeranej náhrady uviedol, že nesúhlasí s navrhovanou výškou, s ohľadom na vývoj cien považuje za primeranú cenu 45 eur/m2.
4. Žalobca v podaní zo dňa 02.04.2024 (č.l. 49 spisu) súhlasil so zástupcom žalovaných navrhovanou sumou primeranej náhrady, tzn. suma vo výške 45 eur/m2.
5. Žalobca o vyjadrení zo dňa 10.05.2024 (č. l. 59 spisu) zástupca žalovaného súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
6. Zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 14.05.2024 súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 177 ods. 1, 2 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo to ustanovuje tento zákon.
8. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že strany sporu s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasili, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
9. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
10. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 14.05.2024.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval zmienené právne ustanovenia.
12. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
13. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
14. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
15. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
16. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
17. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca a žalovaní 1/ - 7/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina na liste vlastníctva (LV) č. XXX pre k. ú. D., obec D., okres Žilina a to pokiaľ sa týka pozemku parc. E-KN č. 182 – orná pôda o výmere 548 m2 a to žalobca v podiele XX/XX-XXX, žalovaný 1/ v podiele X/XX-XXX, žalovaný 2/ v podiele X/ XX-XXX, žalovaný 3/ v podiele X/XX-XXX, žalovaný 4/ v podiele X/XX-XXX, žalovaný 5/ v podiele X/XX- XXX, žalovaný 6/ v podiele X/XX-XXX, žalovaný 7 v podiele X/XX-XXX. Okruh účastníkov je tak daný, pričom súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok.
18. Z lustrácii v registri obyvateľov SR bolo zistené, že žalovaní sa nedajú jednoznačne určiť podľa zadaných údajov, nakoľko nie sú definovaní dátumom narodenia či iným identifikačným údajom.
19. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaných teda súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú neznámi vlastníci, ktorých zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby žalobca bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva. Súd vykonal dostupné lustrácie a šetrenia za účelom zistenia procesnej subjektivity žalovaného, pričom ustálil, že sa jedná o neznámych vlastníkov.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom neznámych vlastníkov, ktorý nakladá s predmetným pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z..
21. Z vyjadrení strán sporu mal súd za nesporné, že medzi stranami nie je sporný samotný predmet sporu, t.j. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ani samotný spôsob, t.j. prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko obe strany sporu na tomto trvali. V konaní strany sporu nakoniec učinili nespornou aj výšku primeranej náhrady, keď žalobca súhlasil so zástupcom žalovaného navrhnutou výškou primeranej náhrady a to 45 eur/m2.
22. Po ustálení procesných podmienok, a to najmä pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných, sa súd zaoberal predmetom sporu, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, a to aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
23. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná, nakoľko žalovaný je neznámy vlastník, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.
24. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
25. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
26. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
27. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
28. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je, vzhľadom na neznámych vlastníkov, dobre možné. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
29. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
30. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom sú pozemky, existencia, pobyt, či právni nástupcovia žalovaných nie sú známi. Splnomocnený zástupca žalovaného zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením primeranej náhrady žalovaným nenamietal, so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, súhlasil. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania. Súd pritom prihliadal aj na veľkosť podielu žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach oproti ostatným podielovým spoluvlastníkom (26/39-tin).
31. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k sporným nehnuteľnosti a prikázal tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1-ina, ako žiadal v žalobe.
32. Vo vzťahu k primeranej náhrade súd konštatuje, že aj táto nebola v konaní sporná, keď žalobca súhlasil so zástupcom žalovaného navrhnutou sumou. Na základe uvedeného súd rozhodol v zmysle zhodného tvrdenia strán sporu a žalobcu zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady podľa výšky spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu vo výške 513,90 eur (11,42 m2 x 45 eur), žalovanému 2/ primeranú náhradu vo výške 2.055,15 eur (45,67 m2 x 45 eur), žalovanému 3/ primeranú náhradu vo výške 513,90 eur (11,42 m2 x 45 eur), žalovanému 4/ primeranú náhradu vo výške 513,90 eur (11,42 m2 x 45 eur), žalovanému 5/ primeranú náhradu vo výške 513,90 eur (11,42 m2 x 45 eur), žalovanému 6/ primeranú náhradu vo výške 2.055,15 eur (45,67 m2 x 45 eur), žalovanému 7/ primeranú náhradu vo výške 2.055,15 eur (45,67 m2 x 45 eur),
33. Vyčíslenú náhradu ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom k označenej nehnuteľnosti ako neznámym vlastníkom je žalobca preto povinný zaplatiť na účet Slovenského pozemkového fondu do
15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na číslo účtu IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2152024 tak, ako to žiadal zástupca žalovaných.
34. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
35. Žalobca v konaní žiadal, aby súd priznal žalovaným primeranú náhradu s určením 15-dňovej paričnej lehoty. S prihliadnutím na výšku primeranej náhrady súd v tejto časti požadovaného nároku žalobcovi vyhovel a zaviazal žalobcu na zaplatenie primeranej náhrady v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania. Súd konštatuje, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o špecifickú situáciu a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že v tomto konaní majú účastníci na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka nemožno nazvať úspechom žalobcu, neúspechom žalovaného, ale práve naopak, žalobcovia získali do vlastníctva spoluvlastnícky podiel žalovaného, ale oproti výplate hodnoty tohto spoluvlastníckeho podielu. Teda úspech a neúspech je na obidvoch stranách v zásade rovnaký. Súd zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu (žalobcovia aj žalovaní), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali vzájomné vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití vyššie zmieneného procesného ustanovenia (§ 257 CSP). Súd zároveň uvádza, že konečné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa týka a je v prospech všetkých účastníkov a preto je aj spravodlivé, aby každý z nich znášal trovy konania, ktoré mu v súvislosti s takýmto konaním vznikli. Zároveň súd uvádza, že žalovaní 1/ - 7/ sú neznámi vlastníci, v mene ktorých vystupuje a zastupuje ich Slovenský pozemkový fond, ktorý je zo zákona povinný zastupovať ich záujmy. Prípadné uloženie náhrady trov konania by bolo vo vzťahu k neznámym vlastníkom nevykonateľné, čo je rovnako dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Súd pritom zdôrazňuje, že žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Zo všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal ďalší rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).