Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-1756-2021.pdf
PDF · 92.92 KB
Case nature
Subarea
39Ek/1756/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Zeelandia s.r.o., so sídlom Družstevná 44, 044 42 Rozhanovce, IČO: 31 671 918, práv. zast.: JUDr. Martin Fabián, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 20, 040 01 Košice-Juh, IČO: 35 549 840, proti povinným: 1./ BizLabs, s.r.o., so sídlom Rastislavova 38, 040 01 Košice-Juh, IČO: 45 315 361, X./ B.. G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX L.-C., X./ C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. K. N. XXXX/XX, XXX XX L.- L., povinný v 3. rade práv. zast.: K. kancelária C.. F. F., s.r.o., sídlom U. XX, XXX XX L., B.: XX XXX XXX, na vymoženie pohľadávky vo výške XXX.XXX,XX eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom C.. B.. R. T., so sídlom exekútorského úradu Q. č.3, XXX XX L., pod sp. zn. XXEX XXX/XXXX, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu O. súdu R. R. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. septembra XXXX, takto
rozhodol:
E. sťažnosť oprávneného proti uzneseniu O. súdu R. R. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. septembra XXXX z a m i e t a .
O. je p o v i n n ý nahradiť povinnému v X./ rade trovy právneho zastúpenia v súvislosti so sťažnostným konaním vo výške XXX,XX eur, a to v lehote X dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
X. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sa návrhom doručený súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal od povinných vymoženia XXX.XXX,XX eur s príslušenstvom a trov exekúcie. K. exekučný titul pripojil platobný rozkaz O. súdu R. R. sp. zn.: XUp/XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť proti povinným v 2. a 3. rade dňa XX.XX.XXXX a proti povinnému v 1. rade dňa XX.XX.XXXX (ďalej len ako „exekučný titul“). D. zo dňa XX.XX.XXXX súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora C.. B.. R. T., so sídlom exekútorského úradu Q. č.3, XXX XX L., ktorý ju vedie pod sp. zn. XXEX XXX/XXXX (ďalej len ako „súdny exekútor“).
X. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v 3. rade doručené dňa XX.XX.XXXX, pričom tento podal návrh na zastavenie exekúcie dňa XX.XX.XXXX na exekútorský úrad. U. na zastavenie exekúcie bol teda podaný v zákonom stanovenej lehote. E. exekútor predložil návrh na zastavenie spolu s prílohami súdu na rozhodnutie.
X. Povinný v treťom rade svoj návrh na zastavenie exekúcie, podaný prostredníctvom právneho zástupcu, odôvodnil tým, že uznesením O. súdu L. I zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka (povinného v treťom rade). Z. bolo zverejnené v O. vestníku č. XXX/XXXX dna XX.XX.XXXX. N. XX.XX.XXXX bol v O. vestníku č. XXX/XXXX zverejnený oznam správcu konkurznej podstaty o zrušení konkurzu vedeného O. súdom L. I pod sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. D. má za to, že v predmetnom prípade existuje dôvod na zastavenie exekúcie vo vzťahu k jeho osobe, nakoľko v dôsledku nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu bol v zmysle ust. § 166e ods. X zákona č. X/XXXX Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Q.“). Y. vedená na majetok povinného začala síce po jeho oddlžení, a teda, v čase, ktorý ani nepredchádzal začatiu konkurzného konania a v ktorom konkurzné konanie ani neprebiehalo, to však nevylučuje skutočnosť, že povinný bol od predmetnej pohľadávky uznesením o vyhlásení konkurzu oddlžený a práve táto skutočnosť predstavuje dôvod na samotné zastavenie exekúcie. V minulosti síce predmetná pohľadávka skutočne existovala a v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie už konkurzné konanie neprebiehalo, no v dôsledku uvedených skutočností dochádza k vymáhaniu k dnešnému dňu nevymáhateľného právneho nároku.
X. Oprávnený sa k návrhu povinného na vykonanie exekúcie vyjadril prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v tom zmysle, že právnym titulom vzniku predmetnej pohľadávky voči povinnému v treťom rade je v tomto prípade exekučný titul zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol voči povinnému v treťom rade, právoplatnosť a vykonateľnosť dna XX.XX.XXXX. Y. titul bol vydaný až po vyhlásení konkurzu voči povinnému v treťom rade. D. mal navyše možnosť brániť sa voči predmetnému exekučnému titulu podaním odporu v zákonom stanovenej lehote, čo však neurobil. V zmysle čl. I ods. X Q. o pôžičke sa dlžník v postavení povinného predmetnú peňažnú sumu zaviazal vrátiť veriteľovi v lehote najneskôr do XX.XX.XXXX. D. výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval povinného v prvom rade, ako dlžníka z predmetnej zmluvy, na úhradu predmetnej pohľadávky, a to v lehote do X dní odo dňa doručenia písomnej výzvy. U. dlžník pohľadávku nesplnil v uvedenej lehote vznikla povinnosť povinného v treťom rade, ako ručiteľa, na splatenie predmetnej pohľadávky, a teda povinnosť povinného vznikla až v roku XXXX, po vyhlásení konkurzu voči povinnému v treťom rade. Z uvedených dôvodov a s poukazom na skutočnosť, že v tomto prípade nie sú dané podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 6Xk ods. 1 Y. poriadku oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného v treťom rade na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
X. Vyšší súdny úradník O. súdu R. R. (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. XXEk/ XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX návrhu povinného v treťom rade na zastavenie exekúcie vyhovel, a exekúciu podľa § 6Xk ods. 1 písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Y. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Y. poriadok“), zastavil. V odôvodnení uznesenia podrobne rozpísal, prečo nie je možné vymáhať pohľadávku oprávneného v prebiehajúcom exekučnom konaní a prečo tvrdenia povinného v treťom rade v návrhu na zastavenie exekúcie zakladajú dôvod na jej zastavenie.
X. Oprávnený podal, prostredníctvom právneho zástupcu, proti uzneseniu O. súdu R. R. zo dňa XX.XX.XXXX, pod sp. zn.: XXEk/XXXX/XXXX sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu. D. názor súdu prvej inštancie nemá podľa oprávneného oporu v platnej právnej úprave, ani ustálenej judikatúre súdov, ani v existujúcom skutkovom stave, a z týchto dôvodov ho považuje za nesprávny, pričom v tejto súvislosti poukázal na nasledovné právne relevantné skutočnosti: V roku XXXX povinnému vznikol ručiteľský záväzok za splatenie pôžičky spolu s príslušenstvom poskytnutej povinnému v X./ rade ako dlžníkovi na základe Q. o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, a nie pohľadávka, tak ako to nesprávne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie. D. voči povinnému v treťom rade ako ručiteľovi vznikla až s poukazom na ust. § 548 ods. X OZ v zmysle ktorého „ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval“, až v momente kedy svoj splatný dlh nesplnil dlžník, pričom v žiadnom prípade nemohla vzniknúť skôr ako bol splatný dlh dlžníka, ktorý bol splatný najneskôr do XX.XX.XXXX. V danom prípade sú však predmetné skutočnosti, kedy vznikla samotná pohľadávka voči povinnému v treťom rade ako ručiteľovi, právne irelevantné, pretože toto exekučné konanie je voči povinnému v treťom rade vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nadobudol voči povinnému v treťom rade právoplatnosť a stal sa vykonateľným až dňa XX.XX.XXXX, t.j. nepochybne po ukončení konania o oddlžení. U. teda samotný moment vzniku ručiteľského záväzku povinného stotožňovať s momentom vzniku predmetnej pohľadávky voči povinnému v treťom rade, tak ako na to podľa názoru oprávneného nesprávne poukazuje súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného sťažnosťou napadnutého uznesenia. U. dlžník predmetnú pohľadávku nesplnil v lehote (najneskôr do XX.XX.XXXX), až márnym uplynutím uvedenej trojdňovej lehoty vznikla následne povinnosť povinného v treťom rade, ako ručiteľa na splatenie predmetnej pohľadávky, a teda pohľadávka voči povinnému v treťom rade preukázateľne vznikla až v roku XXXX, a až po vyhlásení a ukončení konkurzu voči povinnému v treťom rade. S poukazom na vyššie uvedené právne relevantné skutočnosti, a predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že v tomto prípade nie sú dané podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 6Xk ods. 1 písm. d) Y. poriadku oprávnený
navrhuje aby súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní sťažnosťou napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom zrušil
X. Povinný v treťom rade sa k sťažnosti oprávneného vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu tak, že má za to, že uznesenie O. súdu R. R. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn.: XXEk/XXXX/XXXX je zákonné a vecne správne. O. vo svojej sťažnosti uvádza, že právny názor súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nemá oporu v platnej právnej úprave, ani ustálenej súdnej judikatúre a ani v existujúcom skutkovom stave. U. na tento názor však oprávnený neuvádza následne vo svojom vyjadrení žiadne relevantné súdne rozhodnutia a ani necituje právne normy, ktoré preukazujú správnosť úvahy oprávneného v tejto časti. A. nie je zrejmé prečo oprávnený poukazuje vo svojom vyjadrení na ustanovenia O. zákonníka, keďže v prejednávanej veci sú rozhodujúce ustanovenia O. zákonníka a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. D. posúdenie, či pohľadávka veriteľa vyplývajúca z ručiteľského vyhlásenia, je alebo nie je predmetom oddlženia povinného v 3. rade, je výklad pojmu vzniku pohľadávky v zmysle § X66a ods. 1 písm. a) Q.. D. „vznik pohľadávky“ je upravený v § 1X0 ods. 2 Q.. D. § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že veriteľovi vzniklo právo na plnenie voči povinnému v 3. rade na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa XX.XX.XXXX. To, že ešte neboli splnené podmienky na čas plnenia, neznamená, že pohľadávka veriteľa vyplývajúca z ručenia, nebola predmetom oddlženia povinného v 3. rade s poukazom na § 1X0 ods. 2 Q., ktorý je v plnom rozsahu aplikovateľný aj pre právnu úpravu oddlženia. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že účelom oddlženia je zbaviť dlžníka všetkých dlhov, ktoré vznikli pred určitým dňom. Q. v žiadnom svojom ustanovení neuvádza, že predmetom oddlženia sú len také pohľadávky, ktoré boli splatné k rozhodujúcemu dňu. Z uvedeného je teda zrejmé, že výklad oprávneného je v tejto časti nesprávny. O. vo svojom vyjadrení poukazuje aj na exekučný titul a od tejto skutočnosti odvodzuje názor, že aj toto súdne rozhodnutie, ktoré bolo vydané po vyhlásení konkurzu na majetok povinného v 3. rade, preukazuje dôvodnosť vedenia exekúcie. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že platobný rozkaz predstavuje súdne rozhodnutie, ktoré je svojou povahou deklaratórne a nie konštitutívne, čo znamená, že platobný rozkaz zo dňa XX.XX.XXXX osvedčuje, že veriteľ mal pohľadávku voči povinnému v 3. rade. D. v 3. rade zároveň navrhuje, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie a podaním vyjadrenia k sťažnosti oprávneného, nakoľko má za to, že toto zastavenie exekúcie zapríčinil oprávnený a napriek argumentácii povinného v treťom rade a aj argumentácii súdu trvá na tom, aby voči povinnému v 3. rade sa naďalej viedla exekúcia.
X. Sudca k veci udáva nasledovné:
X. Podľa § 200 Y. poriadku, na exekučné konania sa použijú ustanovenia V. sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Z. o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
XX. Podľa § 239 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. V. sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „V.“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
XX. Podľa § 250 ods. X V., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
XX. Podľa § X02 ods. 2 Y. poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
XX. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca dospel k záveru, že táto bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. E. stav v napadnutom uznesení bol vyšším súdnym úradníkom zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, pričom sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. D. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § X02 ods. 2 Y. poriadku.
XX. Nad rámec uvedeného, sudca k sťažnosti oprávneného uvádza, že ručenie predstavuje významný zabezpečovací inštitút práva, ktorým možno zabezpečiť peňažný alebo nepeňažný záväzok dlžníka. D. úpravu ručenia v rámci obchodného zákonníka treba považovať za komplexnú, existujúcu paralelne pri
taktiež ucelenej úprave obsiahnutej v O. zákonníku. Q. ručiteľa a dlžníka je záväzkom aksesorickým, pričom jeho vznik a trvanie sú priamo podmienené existenciou hlavného záväzku medzi veriteľom a dlžníkom. V súlade s ust. § 303 O. zákonníka (podobne aj v ust. § 546 O. zákonníka), vznik ručenia spočíva v jednostrannom písomnom vyhlásení ručiteľa, že uspokojí veriteľa v prípade, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok, a nevyžaduje sa súhlas veriteľa ani dlžníka. F. spôsob vzniku ručenia zodpovedá obchodnej praxi (L. súd v U. sp. zn.: XCoCsp/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, L. súd v R. R. sp. zn.: XXCob/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). D. vzťah medzi oprávneným a povinnými vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, pričom zabezpečenie povinným v 3. rade, vzniklo podpísaním ručiteľského vyhlásenia, ktoré je súčasťou predmetnej zmluvy. H. žalovaného v treťom rade obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré ust. § 303 O. zákonníka vyžaduje; je adresované veriteľovi, je v ňom uvedené, aký záväzok sa zabezpečuje, s uvedením dlžníka, ktorému sa poskytol, obsahuje vyhlásenie, že sa ručiteľ zaväzuje splniť dlh, a teda uhradiť záväzok vrátane kompletného príslušenstva, ak ho nesplní dlžník, vyhlásenie má písomnú formu a je podpísané ručiteľom. V ustanoveniach Q. o konkurze a reštrukturalizácii nie je pojem ručenie zahrnutý, preto sa vo veci vymáhania nároku veriteľa voči ručiteľovi aplikujú ustanovenia O. zákonníka ohľadne uspokojovania nároku veriteľa voči dlžníkovi prostredníctvom ručenia ako zabezpečovacieho práva. H. súdny úradník správne uviedol, že z koncepcie ust. § 303 O. zákonníka je zreteľné, že vznik ručenia nastáva jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa, že bude zodpovedať za splnenie záväzku druhej osoby (dlžníka), ak ten tieto záväzky nedokáže splniť. E. dlhu, v prípade ak ho nesplní dlžník, ako vo vyjadrení uvádza oprávnený, je už len vyústením povinnosti ručiteľa vykonať to na čo sa zaviazal vo vyhlásení o ručení, nemožno v tomto prípade hovoriť o samotnom vzniku záväzku medzi dlžníkom a ručiteľom. D. vyhlásenie ručiteľa (povinného v treťom rade) bolo spísané dňa XX.XX.XXXX, teda pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného v treťom rade a preto bolo možné predmetnú pohľadávku, voči povinnému v treťom rade, uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze.
XX. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie S. súdu SR z XX. mája XXXX, sp. zn. II. ÚS XXX/XX, z právnej vety ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS XXX/XX, B.. ÚS XXX/XX). V obdobnom znení je aj nález S. súdu E. republiky sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX-XX, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX, B.. ÚS XX/XX), najmä s ustanovením § 157 ods. X O. (v súčasnosti § 220 V.), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.
XX. Povinný v treťom rade si za podanie návrhu na zastavenie exekúcie a vyjadrenia k sťažnosti uplatnil trovy exekučného konania.
XX. Podľa § 199b Y. poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
XX. Podľa § 199d ods. X Y. poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
XX. Podľa § 199e Y. poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
XX. Podľa § 10 ods. X vyhlášky G. spravodlivosti E. republiky č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
XX. Podľa § 13a ods. X vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
XX. V ustanovení § 255 V. v spojení s § 200 Y. poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. D. v treťom rade bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť oprávneného zamietol) a preto mu voči oprávnenému vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov. D. si náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s predmetnou exekúciou riadne a včas uplatnil len v prípade podania vyjadrenia k sťažnosti oprávneného. Na základe citovaných ustanovení Y. poriadku a vyhlášky, má povinný v treťom rade voči oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa XX.XX.XXXX. H. z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume XXX.XXX,XX eur, súd priznal povinnému trovy právneho zastúpenia vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby v súlade s § 13 ods. X vyhlášky vo výške XXX,XX eura. F. právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby po pripočítaní režijného paušálu a N. tak predstavujú sumu vo výške XXX,XX eura /395,86 eura + 11,63 eura (režijný paušál za rok 2022) + 20% DPH/.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).