Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-219-2013.pdf
PDF · 86.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/219/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti odporcom: 1/ J. Š., V.. XX. XX. XXXX, P. P. XXX a 2/ R. H.P., V.. XX. XX. XXXX, P. P. XXX, o zaplatenie 547,80 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 547,80 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 29. 09. 2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 22. 12. 2008 uzatvoril s odporcom v 1. rade Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300016277, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi v 1. rade úver vo výške 199,16 eur. Poskytnutý úver sa odporca v 1. rade zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške 18,26 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporca v 2. rade pristúpil k záväzkom odporcu v 1. rade zo zmluvy ako spoludlžník v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon žiadne úhrady neuskutočnil. Vzhľadom k tomu, že odporca v 1. rade bol v omeškaní s úhradou splátky č. 1 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 547,80 eur dňa 29. 09. 2009. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.
Odporcovia v 1. a 2. rade žiadali návrh zamietnuť z dôvodu premlčania žalovanej sumy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov, oboznámením sa s listinnými dokladmi: zmluva o revolvingovom úvere z 22. 12. 2008, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, karta klienta Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. oznámenie o zosplatnení a zistil tento skutkový stav:
Dňa 22. 12. 2008 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom v 1. rade ako dlžníkom a odporcom v 2. rade ako spoludlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 6.000 Sk (199 ,16 eur). Úver mal byť splácaný v 30 mesačných splátkach po 550 Sk (18,26
eur). Dátum splatnosti prvej splátky úveru bol stanovený na deň 20. 01. 2009. Ročná úroková sadzba úveru bola stanovená na 161,41 %.
Oznámením o zosplatnení zo dňa 17. 05. 2009 navrhovateľ oznámil odporkyni v 1. rade, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 1, 2, 3, 4, podľa zmluvy o revolvingovom úvere. Suma omeškaných splátok je 73,04 eur. Navrhovateľ oznámil, že ak sa odporca dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky viac ako o 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení, stávajú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy ,ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Uvedené oznámenie o zosplatnení bolo odporkyni doručené 22. 05. 2009.
Odporkyňa v 1. rade potvrdila, že s navrhovateľom uzavrela zmluvu o úvere a bol je poskytnutý úver vo výške 6.000 Sk. Tento úver mala splácať mesačnými splátkami po 550 Sk. Odporkyňa mala záujem plniť si záväzky zo zmluvy, ale pracovníčka kancelárie vo Vranove nad Topľou jej poskytla chybný variabilný symbol, ktorý bolo nutné použiť v banke pri platbe mesačnej splátky. V peňažnom ústave odporkyňa riadne vypísala prevodný príkaz, avšak zamestnankyňa banky ho nemohla zrealizovať pre zlý variabilný symbol. Navrhovateľ poskytol odporkyni 11 miestny variabilný symbol a tento môže byť maximálne 10 miestny. Odporkyňa preto spolu s manželom navštívila kanceláriu navrhovateľa vo Vranove nad Topľou a zamestnankyni vysvetlila aký má problém. Táto prisľúbila, že vzniknutý problém bude riešiť cez Bratislavu, ale ani po štvrtej návšteve u navrhovateľa nebolo odporkyni oznámené akým spôsobom má mesačné splátky uhrádzať. Odporkyni neboli poskytnuté zo strany navrhovateľa poštové poukazy, ani jej nebol odovzdaný variabilný symbol nevyhnutný pre úhradu splátky v peňažnom ústave. Odporkyňa namietala tiež premlčanie žalovanej sumy, nakoľko od roku 2009 už uplynula trojročná premlčacia doba.
Odporca v 2. rade považoval nárok navrhovateľa za premlčaný. Uviedol, že navrhovateľ štyri roky nevedel odporkyni 1 uviesť akým spôsobom má poskytnutý úver splácať a teraz po takom časovom období podal žalobu.
V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu , ktorá bola uzavretá 22. 12. 2008, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je nutné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcami bola uzavretá zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporcom, ktorí sa ho zaviazali vrátiť za stanovených podmienok. Navrhovateľ uviedol, že odporcom poskytol úver v sume 6.000 Sk, ktorí sa odporcovia zaviazali uhradiť v 30. mesačných splátkach. Keďže odporcovia svoju povinnosť splácať úver neplnili, navrhovateľ listom zo dňa 17. 05. 2009 zosplatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.
Skutočnosť, že došlo dňa 29. 09. 2009 k zosplatneniu celej pohľadávky navrhovateľa, nebola medzi účastníkmi sporná, nakoľko sám navrhovateľ v žalobe uviedol, že odporca mal uhradiť všetky neuhradené splátky už dňa 29. 09. 2009 potom, čo navrhovateľ vyhlásil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka okamžitú splatnosť úveru. Zároveň navrhovateľ požadoval úrok z omeškania z celej sumy úveru odo dňa 29. 09. 2009. Teda ku dňu 29. 09. 2009 nastala predčasná splatnosť úveru. Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, tak začala plynúť dňa 30. 09. 2009 a uplynula dňa 30. 09. 2012. Žaloba bola navrhovateľom podaná na súde až dňa 20. 08. 2013. Nárok navrhovateľa voči odporcom je tak podľa názoru súdu premlčaný, keďže žaloba bola na súde podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
Keďže trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať uplynula najneskôr dňa 30.09.2012 a odporcovia dôvodne vzniesli námietku premlčania, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade boli odporcovia v plnom rozsahu úspešný v súdnom konaní. Keďže si náhradu trov konania neuplatnili, súd im trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.