Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16Rob-378-2013.pdf
PDF · 82.26 KB
Case nature
Subarea
16Rob/378/2013
Uznesenie
Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľky : VEGA CAMION, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Pltníky - Záturčie, Martin, IČO: 00 633 208, v konaní právne zastúpenej JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom so sídlom Tichá 590, Liesek, proti odporkyni : M - LOGISTIC, s.r.o., so sídlom Komenského 24, Levice, IČO: 35 961 589, o zaplatenie 1.068 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 40 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 206,46 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd v r a c i a navrhovateľke súdny poplatok vo výške 57,30 eura prostredníctvom Daňového úradu Žilina po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka v podanom návrhu doručenom na súd dňa 17.12.2013 žiadala, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 1.080 eur (pričom v petite návrhu požadovala istinu 1.068 eur) s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
Podaním zo dňa 17.12.2013 navrhovateľka návrh na vydanie platobného rozkazu opravila a doplnila tak, že žiadala, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 1.068 eur a na náhradu trov konania, pričom zároveň rozšírila petit v časti príslušenstva, a to výšky úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.068 eur od 03.12.2013 do zaplatenia, na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.068 eur od 03.12.2013 do zaplatenia.
Dňa 30.12.2013 doručila navrhovateľka tunajšiemu súdu späťvzatie návrhu na začatie konania s poukazom na skutočnosť, že dňa 20.12.2013 uhradila odporkyňa navrhovateľke žalovanú istinu, pričom zároveň žiadala, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie náhrady trov konania, keďže tieto odporkyňou zaplatené neboli.
Podľa § 96 ods. 1 veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
V zmysle § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd rozhodol o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľkou, pričom o súhlas so zastavením odporkyňu nežiadal, keďže bolo späťvzatie podané pred prvým pojednávaním vo veci, a tak aj prípadný nesúhlas by bol v zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. irelevantný.
Podľa § 146 ods. 1 O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené (podľa písm. c/).
Podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Ak navrhovateľ vezme návrh späť, zásadne platí, že tým zaviní zastavenie konania a je povinným na náhradu trov odporcu. To neplatí, ak návrh berie späť ako následok správania sa odporcu po začatí konania.
V prejednávanej veci navrhovateľka spolu so späťvzatím návrhu na začatie konania osvedčila, že späťvzatie je dôsledkom správania sa odporkyne po začatí konania, a to pripojeným výpisom z účtu, z ktorého vyplýva, že k úhrade žalovanej istiny došlo dňa 20.12.2013, t. j. po začatí konania. Z tohto dôvodu právo na náhradu trov konania prináleží navrhovateľke. Navrhovateľka si uplatnila právo na náhradu trov konania v celkovej výške 310,46 eura. Uplatnené trovy konania pozostávajú z paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. návrh a podanie na súd, 3. späťvzatie návrhu) vo výške 184,23 eura a troch režijných paušálov vo výške 22,23 eura.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhlášky), odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).
Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je
nad 663, 88 eura do 6 638, 78 eura 41, 49 eura
+ 9, 96 eura
za každých aj začatých 331, 94 eura
prevyšujúcich sumu 663, 88 eura.
Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Podľa § 13a ods. 1 písmeno a) a c) Vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.
Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby (režijný paušál). Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd v zmysle citovaných ustanovení priznal navrhovateľke paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. vo výške 40 eur. Keďže navrhovateľka zobrala svoj návrh na začatie konania späť v dôsledku správania sa odporkyne po začatí konania, súd ďalej priznal navrhovateľke aj náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za dve písomné podania na súd týkajúce sa veci samej a k týmto úkonom prislúchajúce tri režijné paušály vo výške 22,23 eura.
Preskúmaním uplatnených trov právneho zastúpenia súd zistil, že právny zástupca si sumu režijných paušálov nesprávne vypočítal, nakoľko správna suma za tri režijné paušály je 23,43 eura (3 x 7,81 eura). Sporové konanie je však ovládané zásadou dispozičnou, ktorá určuje i viazanosť súdu návrhmi účastníkov, čo znamená, že vo veciach, ktoré možno začať iba na návrh účastníka, je súd zásadne viazaný návrhom na začatie konania, prípadne v tej podobe, ako bol v priebehu konania zmenený. O ničom inom rozhodovať nemôže. Prisúdiť viac, než čoho sa návrhom domáhal účastník (žalobca), môže len tam kde to zákon výslovne pripúšťa (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom k uvedenému, keďže v predmetnej veci sa nejedná o prípady predpokladané ustanovením § 153 ods. 2, súd režijné paušály v správne vypočítanej výške nepriznal, keďže nemohol prekročiť uplatnený nárok.
Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákona o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa § 11 ods. 4 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura.
Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali
rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o tom, že sa zaplatený súdny poplatok (64 eur) vráti navrhovateľke krátený o 6,70 eura, vo výške 57,30 eura prostredníctvom príslušného daňového úradu po právoplatnosti tohto uznesenia.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, v potrebnom počte vyhotovení, na podpísanom súde. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.