Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-146-2013.pdf
PDF · 172.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/146/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa L.. T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Q. B. XXXX/X, XXX XX Q.-M. L., štátny občan SR, zast. JUDr. Emíliou Balogovou, advokátkou, so sídlom Černyševského č.23, 851 01 Bratislava proti odporcovi JUBA spol. s.r.o., IČO: 31 632 033, so sídlom Dobronivská cesta 6, 960 01 Zvolen, zast. JUDr. Lukášom Kožákom, so sídlom Nám. SNP č.13, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 1600 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 565,66 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 96 € a z trov právneho zastúpenia v sume 469,66 €, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi odporcu JUDr. Lukášovi Kožákovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 13.05.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 01.03.2013, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1600 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1600 € od 25.05.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 96 € a trovách právneho zastúpenia vo výške l58,l8 €.
Navrhovateľ svoj návrh zdôvodnil tým, že s odporcom dňa 01.05.2012 uzavrel pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával prácu obchodného riaditeľa. Dňa 24.05.2012 uhradil za odporcu akontáciu za nákup motorového vozidla Škoda Octavia Combi l.9TDi vo výške l600 €, k čomu mu bol vystavený aj príjmový pokladničný doklad s tým, že táto suma mu bude vrátená. Uvedené vozidlo bolo zakúpené odporcom pre potreby výkonu zamestnania a plnenia pracovných úloh, ktoré vyplývali navrhovateľovi z pracovnej zmluvy. Z pracovnej zmluvy ani z úverovej zmluvy navrhovateľovi nevyplývala povinnosť na nákup alebo odkúpenie tohto vozidla na výkon práce, ani povinnosť platiť za odporcu akontáciu alebo splátky úveru na toto motorové vozidlo.Predmetné vozidlo bolo zakúpené odporcom, pričom aj úverová zmluva sVOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., na základe ktorej bol poskytnutý úver na financovanie kúpnej ceny vozidla bola uzatvorená s odporcom a teda všetky práva ako aj povinnosti z nej vyplývajúce zaväzujú odporcu. Nakoľko odporca odmieta vrátiť sumu l600 €, ktorú uhradil za neho ako akontáciu na nákup predmetného motorového vozidla aj napriek výzvam navrhovateľa je tento nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Pracovný pomer u odporcu ukončil v skúšobnej dobe dňa 11.07.2012. Po právnej stránke navrhovateľ zdôvodnil svoj návrh poukázaním na ustanovenie § 451 OZ a § 454, resp. § 456 OZ a pokiaľ ide o úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods.1 a 2 OZ.
Na návrh vydal súd dňa 09.07.2013 platobný rozkaz sp.zn. 9Ro/154/2013-21, proti ktorému podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že s navrhovateľom počas trvania pracovného pomeru uzatvorili ústnu dohodu, podľa ktorej na žiadosť navrhovateľa zakúpili predmetné motorové vozidlo na výkon jeho práce z dôvodu nespokojnosti navrhovateľa so služobným autom, ktoré mu bolo pridelené. Vzhľadom nato sa navrhovateľ zaviazal za ich spoločnosť zaplatiť akontáciu za nákup motorového vozidla spolu s prvou splátkou úveru na financovanie časti kúpnej ceny poskytnutého spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. O týchto skutočnostiach má svedčiť aj zaplatenie akontácie a prvej splátky úveru zo strany navrhovateľa a dôkazom je aj poznámka napísaná v časti „ účel“príjmového dokladu. S navrhovateľom sa zároveň dohodli, že v prípade skončenia pracovného pomeru mu ich spoločnosť prevedie motorové vozidlo do jeho vlastníctva a navrhovateľ sa zaviazal, že motorové vozidlo prevezme a bude pokračovať v splácaní úveru. Následne pri skončení pracovného pomeru s navrhovateľom mu chceli motorové vozidlo previesť, resp. na jeho blízku osobu, o čom svedčí aj Dohoda o postúpení práv a prevzatí záväzkov vypracovaná spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., ktorú však osoba blízka navrhovateľovi odmietla podpísať a rovnako navrhovateľ odmietol prevziať do svojho vlastníctva motorové vozidlo, čím vzájomnú dohodu nedodržal a vrátenie ním poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru odporcu nie je možné pochybovať o existencii predmetnej ústnej dohody a nie je daný iný dôvod na zaplatenie akontácie a prvej splátky za motorové vozidlo zo strany navrhovateľa, preto tvrdenie, že zaplatená suma bude navrhovateľovi vrátená nie je pravdivá a považujú ho za účelové. Navrhovateľ plnenie poskytol na základe vzájomnej dohody, čo vylučuje vznik bezdôvodného obohatenia a zároveň samotného nároku na vrátenie požadovanej sumy. Ich spoločnosť konaním navrhovateľa utrpela škodu, keď v súčasnosti musí predmetné motorové vozidlo splácať, hoci je pre ich spoločnosť nepotrebné a nadbytočné. Ich spoločnosť je pripravená kedykoľvek navrhovateľovi predmetné motorové vozidlo odovzdať v zmysle uzavretej dohody. Z týchto dôvodov žiadali návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a voči navrhovateľovi si uplatnili náhradu trov konania.
Súd nariadil vo veci niekoľko pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka, oboznámil sa s prednesom právnych zástupcov účastníkov, a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré označili, resp. predložili účastníci konania do súdneho spisu a to : pracovnú zmluvu zo dňa 1.5.2012 z čl.5-l0, príjmový pokladničný doklad zo dňa 24.5.2012 z čl.11, oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa ll.7.2012 z čl. l2, list zo dňa l4.8.2012 adresovaný spoločnosti JUBA od Mgr. Anety Tabačkovej z čl.l3-l4, dohodu o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 19.7.2012 z čl.35-37, faktúru č.12172 zo dňa 23.5.2012 z čl.77, náplň práce zamestnanca Q. T. L..zo dňa l.6.2011 z čl. 86-87, zmluvu o Autokredite č.772736 zo dňa 23.5.2012 z čl.88, e-mailová komunikáciu medzi T. Q. ml. z adresy J.M.@juba.sk a T. N. z adresy Autopartner zv@stonline.sk <mailto:zv@stonline.sk> a T. P. z adresy schvarz1@juba.sk <mailto:schvarz1@juba.sk> z čl.89, faktúru č.12172 z čl.90, výpis z podnikateľského účtu 2922868059 majiteľa SK Auto s.r.o. zo dňa 3l.5.2012 z čl. 91, e-mailovú komunikáciu medzi P. U. z adresy plavuchová@juba.sk <mailto:plavuchová@juba.sk>, J. S. z adresy andrea.zahradnikova@vwfs.sk <mailto:andrea.zahradnikova@vwfs.sk>, R. C. z adresy laskovad@ta3.com <mailto:laskovad@ta3.com> odosielaná aj na adresu js78@azet.sk <mailto:js78@azet.sk> z čl.92 až 103 formuláre a doklady, ktoré mali byť súčasťou predmetnej e- mailovej dokumentácie z čl.104-106, Dohodou o postúpení práv a prevzatí záväzkov medzi Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o. ako veriteľom, Juba s.r.o. ako pôvodným dlžníkom a R. C. ako preberajúcim dlžníkom zo dňa 19.7.2012 vrátane osvedčenia o pravosti podpisu I.. T. Q. vydané Jozefom Brázdilom, pracovníkom povereným notárom JUDr. Darinou Hornáčekovou, so sídlom vo Zvolene vyzval na zaplatenie-odpoveď zo dňa 30.7.2012, pričom zistil tento skutkový stav.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní nad rámec skutočností uvedených v žalobnom návrhu sa vyjadrila, že súčasťou výkonu zamestnania navrhovateľa u odporcu malo byť aj pridelenie motorového vozidla za účelom výkonu jeho práce v pozícii obchodného riaditeľa. Nakoľko k poskytnutiu tohto motorového vozidla nedošlo, za účelom urýchlenia tejto záležitosti, navrhovateľ navrhol odporcovi, že mu poskytne pôžičku na uhradenie akontácie, resp. prvej splátky za toto vozidlo, k čomu aj došlo dňa 24.5.2012, kedy došlo k úhrade tejto sumy vo výške l600 € priamo do pokladne odporcu a následne bolo auto zakúpené. Navrhovateľ ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu l2.7.2012 a následne žiadal odporcu o vrátenie sumy l600 €, k čomu však nedošlo. V záverečnej reči právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na vyjadrenie odporcu zo dňa 30.7.2012, ktoré pri svojom záverečnom prednese aj súdu doložila do spisu, a z ktorého má vyplývať, že odporca si bol vedomý
svojej povinnosti vrátiť žalovanú sumu l600 € navrhovateľovi. Taktiež trvala na tom, že navrhovateľ viackrát po ukončení pracovného pomeru u odporcu urgoval, aby boli zo strany odporcu podpísané predmetné dokumenty týkajúce sa prevodu vlastníctva k predmetnému automobilu, o čom mal jednať s p. Q. mladším, a ktorý ho odkazoval na p. U.. Zároveň poukázala na zásady Zákonníka práce, ktoré stanovujú, že vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom majú byť v intenciách dobrých mravov a podľa ich názoru konanie odporcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože mal ako zamestnávateľ zabezpečiť pre zamestnanca všetky potrebné pracovné pomôcky a vytvoriť pracovné podmienky na výkon jeho funkcie, čo zo strany odporcu nebolo zabezpečené, keďže z náplne práce obchodného riaditeľa jednoznačne vyplýva potreba motorového vozidla a motorové vozidlo, ktoré bolo zo strany odporcu zabezpečené a bolo navrhovateľovi pôvodne pridelené využíval aj skladník firmy odporcu a trvajú na tom, že pre navrhovateľa nebolo toto vozidlo vhodné. Trvali na tom, že zo strany odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, konkrétne že navrhovateľ plnil odporcovi bez právneho dôvodu a pokiaľ predtým uvádzali, že sa jednalo o pôžičku vyplynulo to z toho, že v skutočnosti tie peniaze boli navrhovateľom poskytnuté, teda kvázi zapožičané, čiže jedná sa o finančné prostriedky, ktoré patria navrhovateľovi a nie odporcovi a z tohto titulu trvajú na tom, že mali byť vrátené. Tiež poukázala nato, že odporca dodnes predmetné vozidlo využíva a teda z toho vyvodzujú, že ho aj potrebuje, pretože v opačnom prípade by bolo logické, aby ukončili zmluvný vzťah s firmou VOLKSWAGEN Finančné služby a vrátili im vozidlo späť aby zbytočne neplatili splátky za toto vozidlo.
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že tento nad rámec skutočností uvedených v žalobnom návrhu sa vyjadril, že pracovnú zmluvu uzatváral s p. Q. a v rámci toho sa dohodli, že mu bude na výkon práce pridelené motorové vozidlo.Na otázku súdu, či dohoda o pridelení motorového vozidla bola aj súčasťou písomnej pracovnej zmluvy uviedol, že si to presne nepamätá, ale určite sa na tom dohadoval s p. Q. minimálne ústne. Keď ale nastúpil do práce, žiadne auto mu pridelené nebolo, zo začiatku chodil na požičanom aute od rodičov a prvé služobné cesty absolvoval na Volkswagene Transporter, ktoré mal pôvodne pridelené skladník firmy, následne bolo toto auto pridelené jemu. Na otázku súdu, či mu bolo aj nejakým formálnym spôsobom písomnou formou toto vozidlo pridelené, navrhovateľ uviedol, že o tom bol spísaný preberací protokol. Na otázku súdu, po akom čase mu bolo toto konkrétne vozidlo od nástupu do práce pridelené uviedol, že asi 2 týždne chodil na tom požičanom aute, keďže sa jednalo o nie osobné ale v podstate nákladné vozidlo, keď s nim chodil na služobné cesty, bol problém s parkovaním a tak v podstate za každým, keď p. Q. prišiel do firmy pýtal sa ho ako to vyzerá s tým autom, ktoré by mu malo byť pridelené. Záležitosť riešil aj s p. Q. mladším. S oboma sa dohodol v podstate na tom, aby sa urýchlila kúpa motorového vozidla, že na nákup tohto vozidla prispeje, čo sa aj stalo, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad vystavený na sumu l600 €. Na otázku súdu, na základe čoho poskytol túto peňažnú čiastku odporcovi, navrhovateľ uviedol, že tú sumu proste spoločnosti JUBA s.r.o. zapožičal. Na otázku súdu, či si ohľadne tejto pôžičky dohodli úrok, resp. či sa dohodli dokedy má JUBA s.r.o. vrátiť túto pôžičku, či to má vrátiť v splátkach alebo jednorázovo a v akom termíne, navrhovateľ uviedol, že si úrok nedohodli, ani si nedohodli dokedy má byť odporca povinný mu sumu vrátiť, totižto on rátal s tým, že bude pracovať v tejto firme dlhšie, myslel, že podmienky vo firme budú iné, nerátal s predčasným ukončením pracovného pomeru, keďže v tejto spoločnosti chcel dlhodobo pôsobiť. Na otázku súdu či sa dohodol s odporcom čo bude v prípade, keď dôjde k ukončeniu pracovného pomeru z jednej alebo druhej strany, či už v skúšobnej dobe alebo následne formou výpovede, resp. dohody, navrhovateľ uviedol, že sa o tom rozprávali, že keby k niečomu takému došlo, že by si on auto odkúpil, avšak on mal zato, že auto bude kupované v hotovosti, že sa bude jednať o nové vozidlo a následne asi po týždni, keď sa vybavovali doklady k tomu autu tak sa zistilo, že aké vozidlo sa vlastne zakúpilo, že bolo zakúpené na leasing a aj cena toho vozidla sa mu zdala vysoká. Na otázku súdu, s kým konkrétne za spoločnosť odporcu navrhovateľ uzatváral predmetnú zmluvu o pôžičke, navrhovateľ uviedol, že nevie či to bola zmluva o pôžičke , pretože to neuzatvárali písomne ale bolo to na základe toho príjmového dokladu a uzatváral to s p. Q. mladším, ktorý podľa jeho vedomosti pôsobil na pozícii konateľa. Na otázku súdu, či v čase, keď poskytoval sumu l600 € odporcovi, či už mal vedomosť o tom, aké vozidlo sa zakupuje a akým spôsobom sa má financovať, navrhovateľ uviedol, že si to už nepamätá, či to vtedy vedel. Na otázku súdu, akým spôsobom bola určená konkrétne čiastka l600 €, ktorú navrhovateľ poskytol odporcovi za účelom kúpy predmetného motorového vozidla uviedol, že tú sumu neurčoval on, ale povedal mu ju p. Q. mladší a tú čiastku on zaplatil. Na otázku súdu ako sa s odporcom dohodol ohľadne toho, kto uhradí zvyšok kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlo uviedol, že sa dohodli tak, že zvyšok kúpnej ceny uhradí firma JUBA s.r.o. Na otázku súdu, či sa navrhovateľ s odporcom nejakým spôsobom dohodol ohľadne toho, akým spôsobom bude riešená v budúcnosti čiastka l600 € uviedol, že sa ohľadne tej sumy nedohadovali nijako, dohodli sa len, že keby sa do budúcnosti niečo stalo, že si
to vozidlo odkúpi, teda rátal s tým, že potom sa bude tá čiastka riešiť v týchto súvislostiach. Na otázku súdu, či po skončení jeho pracovného pomeru u odporcu prebiehali medzi ním a spoločnosťou odporcu nejaké rokovania ohľadne odkúpenia predmetného motorového vozidla uviedol, že áno, keď skončil pracovný pomer u odporcu tak chcel dodržať tú dohodu, že si auto odkúpi a začali spolu komunikovať, pričom on bol v tom čase nezamestnaný a nemohol si dovoliť uhradiť kúpnu cenu za motorové vozidlo a preto sa dohodol s priateľkou, že ho odkúpi ona na seba. Ona všetky potrebné doklady v priebehu jedného dňa vyplnila a odkomunikovala to so spoločnosťou odporcu i spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. a následne spoločnosť JUBA v priebehu 2 týždňov nebola schopná tieto záležitosti doriešiť do konca, ktoré neriešili konatelia spoločnosti, ale riešila to ich ekonómka p. U.. Na otázku súdu, na čom stroskotal ten prevod vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na navrhovateľa, resp. jeho priateľku p. C. uviedol, že to stroskotalo na tom, že on už samozrejme nemohol čakať dlhšie, a po tých 2 týždňoch čo sa to neuskutočnilo si musel kúpiť nové auto, pretože ho potreboval. Na otázku súdu adresovanú navrhovateľovi, či ho potreboval na výkon novej práce uviedol, že všeobecne potreboval nové auto na používanie ako také a v súčasnosti ho používa aj pri výkone novej práce, v ktorej je teraz zamestnaný.
Z prednesu právneho zástupcu odporcu na pojednávaní súd zistil, že nad rámec skutočností uvedených v podanom odpore sa vyjadril, že predmetné motorové vozidlo nebolo financované formou leasingu, ale odporca si zobral od spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. úver, ktorý odporca naďalej spláca. Ak bola čiastka 1600 € poskytnutá navrhovateľom uvádzaná ako akontácia, čo je skôr používaný termín pri leasingovej zmluve, jedná sa o termínovú nepresnosť, pretože v podstate to bola nejaká prvá splátka predmetného úveru, čiže motorové vozidlo je vo vlastníctve odporcu od počiatku. Predmetná ústna dohoda medzi účastníkmi bola uzavretá v tom zmysle, že navrhovateľ poskytne čiastku 1600 € a v prípade, že dôjde k skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi, navrhovateľ si odkúpi toto motorové vozidlo s tým, že čiastka 1600 € bude následne zohľadnená v kúpnej cene tohto vozidla. Spochybnili, že by sa zo strany navrhovateľa malo jednať o pôžičku, navrhovateľ podľa ich názoru nepreukázal, že by boli splnené podstatné náležitosti pokiaľ ide o zmluvu tohto typu a podľa ich názoru je nelogické, že keby sa malo jednať o pôžičku, že by mal navrhovateľ záujem následne odkúpiť si toto motorové vozidlo, pretože v prípade pôžičky by mu mali byť peňažné prostriedky vrátené. Podľa ich názoru predmetné plnenie navrhovateľa bolo plnením z titulu nepomenovanej zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá. Navrhovateľ v čase úhrady sumy 1600 €, teda v čase vystavenia predmetného príjmového pokladničného dokladu, už vedel o tom, aké vozidlo bolo zakúpené aj podrobnosti ohľadne tej kúpy, keďže na túto faktúru sa priamo v tom príjmovom pokladničnom doklade odkazuje s tým, že faktúra bola vystavená dňa 23.5.2012 a príjmový pokladničný doklad bol vystavený 24.5.2012.Tiež majú zato, že zo žalobného návrhu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po úhrade predmetnej čiastky, čo vyvracia tvrdenie samotného navrhovateľa, že by sa malo jednať o pôžičku, pretože na úrok z omeškania v prípade pôžičky by mal veriteľ nárok až nasledujúci deň po dohodnutom dni splatnosti pôžičky. Celkovo teda predmetný návrh navrhovateľa považujú za zmätočný v tom zmysle, že pôvodne suma l600 € bola uplatňovaná z titulu bezdôvodného obohatenia a následne z titulu pôžičky, aj v prípade, že by sa malo jednať o bezdôvodné obohatenie majú zato, že úrok z omeškania by bolo možné požadovať až prvý deň potom, čo bol odporca na vrátenie bezdôvodného obohatenia vyzvaný. Tieto skutočnosti však uvádzal len na okraj, nakoľko ony popierali samotný nárok na istinu. Ešte poznamenal, že v čase skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi prebiehali rokovania ohľadne prevodu motorového vozidla na priateľku navrhovateľa p. R. C. s tým, že bola aj vypracovaná zmluva o postúpení práv a povinností a okrem prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu táto mala prevziať záväzok splácať predmetný úver poskytnutý spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., pôvodne poskytnutý v prospech odporcu. Bol to určitý proces, ktorý prebiehal medzi odporcom, p. C. a spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. Bolo potrebné vyplniť a podpísať rôzne formuláre, dohody, pričom o týchto skutočnostiach existuje e-mailová komunikácia. V záverečnej reči právny zástupca odporcu uviedol nad rámec dovtedajších vyjadrení, že zmluva o pôžičke je reálnym zmluvným typom, avšak odovzdanie peňažných prostriedkov medzi navrhovateľom a odporcom nebolo preukázané, tiež poukázal na tvrdenie samotného navrhovateľa, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že sa dohodol s odporcom prispieť na nákup motorového vozidla a nie že by sa rozhodol odporcovi na nákup tohto vozidla predmetnú sumu požičať. Zdôraznil tiež fakt, že po skončení pracovného pomeru odporca vyvinul maximálnu snahu, aby došlo k naplneniu predmetnej dohody uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom ohľadne predmetného motorového vozidla, keď odporca dňa l9.7.2012 zabezpečil notársky overené podpísanie predmetnej dohody o prevode práv a povinností na p. C., avšak práve z jej strany nedošlo k naplneniu tejto dohody tým, že dokumenty
neboli z jej strany podpísané. Pokiaľ ide o výzvu na zaplatenie zo dňa 30.7.2012, ktorú predložila právna zástupkyňa navrhovateľa pri záverečnej reči uviedol, že podľa ich názoru z nej nevyplýva, že by odporca akýmkoľvek spôsobom uznával nárok navrhovateľa na vrátenie sumy, ktorá je predmetom tohto konania, ale práve z obsahu tohto dokumentu vyplýva, že odporca trval na tom, aby došlo k naplneniu dohody s navrhovateľom a snažil sa zmierčou cestou riešiť vniknutý spor medzi účastníkmi konania, k čomu ale nedošlo.
Z výsluchu konateľa odporcu I.. T. Q. súd zistil, že nad rámec skutočnosti uvádzaných v podanom odpore, resp. uvádzaných právnym zástupcom odporcu sa vyjadril, že kategoricky popiera, že by pri rokovaniach ohľadne nástupu navrhovateľa do práce vo firme sa dohodli na tom, že hneď pri nástupe do práce bude mu poskytnuté motorové vozidlo. Na otázku súdu, z akého dôvodu nebolo navrhovateľovi auto pridelené, či z dôvodu, že nebolo k dispozícii alebo z dôvodu, že na výkon tohto konkrétneho druhu práce nebolo potrebné motorové vozidlo uviedol, že k dispozícii bolo vozidlo Volkswagen Transporter, ktoré mu aj poskytli aj vrátane šoféra, jednalo sa o skladníka, ktorý bol schopný v prípade potreby doviesť navrhovateľa k zákazníkom. Poskytli mu nadštandardný plat a mali zato, že je zabezpečené, aby mal sa možnosť dopravovať zo Žarnovice do zamestnania. Navrhovateľ ale tlačil na nich, že potrebuje mať pridelené motorové vozidlo, ktoré bude používať iba sám a za týmto účelom on navrhol, že vloží do toho svoje prostriedky a keď bude odchádzať, že si auto odkúpi. Navrhovateľ preto aj sám vyhľadával ponuky autobazárov na internete a ony nakoniec ustúpili a dohodli sa, že takýmto spôsobom sa mu vyhovie. Dohodu uzatváral s navrhovateľom priamo on s tým, že mal zato, že keď bude na kúpe motorového vozidla finančne zainteresovaný tak bude mať záujem auto následne odkúpiť. Keď im prišla ponuka z konkrétneho autobazára kde sa auto aj kupovalo, ten určil nejakú prvú splátku, čo bolo následne odkomunikované s navrhovateľom a on v tej výške doniesol peniaze. Poprel, že by navrhovateľ nevedel o tom o aké vozidlo sa jedná, resp. že by chcel nové vozidlo, pretože sa jednoznačne dohodli, že to bude vozidlo ojazdené. Na otázku súdu, či navrhovateľ v čase keď uhrádzal sumu 1600 € vedel o aké vozidlo sa jedná, resp. akým spôsobom bude financované uviedol, že o týchto skutočnostiach bol navrhovateľ oboznámený. Na otázku súdu, či sa on s navrhovateľom dohodol, že bude suma 1600 € poskytnutá navrhovateľom ako pôžička a následne bude táto spoločnosťou JUBA s.r.o. vrátená navrhovateľovi uviedol, že sa na ničom takom nedohodli, že keby to mala byť pôžička tak by potom logicky vozidlo ostávalo u nich a nedohadovali by sa o tom, keď z firmy odíde, že si následne auto odkúpi. Na otázku súdu, čo nasledovalo potom ako navrhovateľ ukončil pracovný pomer v ich firme uviedol, že spočiatku zo strany navrhovateľa bola jednoznačne snaha si vozidlo odkúpiť, viac sa už ale potom v tom angažoval jeho syn a manželka, ale on vie toľko, že to stroskotalo na strane navrhovateľa, že bolo všetko pripravené na podpis, ale ony už potom prestali komunikovať a príslušné doklady odmietli podpísať.
Z výsluchu svedka I.. T. Q. mladšieho na pojednávaní súd zistil, že s konateľom spoločnosti odporcu je vo vzťahu otec- syn s tým, že je zamestnaný vo firme odporcu ako výkonný riaditeľ, s navrhovateľom nie je v žiadnom vzťahu. Tieto skutočnosti mu však nebudú brániť vo veci pravdivo vypovedať. Uviedol, že vie, že predmetom konania je spor o auto ohľadne ktorého došlo k dohode medzi navrhovateľom a konateľom firmy odporcu p. I.. Q. starším. On účastníkom tejto dohody nebol, len následne riešil aké auto sa bude zakupovať, resp. riešili sa platby zaň. Následne sa ešte z jeho strany doriešovalo prebratie vozidla, ktoré chcel navrhovateľ prevziať na seba, konkrétne sa jedná o Škodu Octavia bielej farby s tým, že on dal navrhovateľovi kontakt na internetovú stránku autobazáru SK auto s.r.o. kde bolo možné si to auto pozrieť a navrhovateľ sa s ním oboznámil o aké vozidlo sa jedná, potom mu konateľ spoločnosti autobazár SK auto zaslal č.účtu a výšku akontácie, ktorá sa uhrádzala za toto vozidlo, poslal mu to e-mailom a on to následne preposielal e-mailom navrhovateľovi, ktorý to mal priamo uhradiť a aj uhradil spoločnosti SK Auto s.r.o., čiže uhrádzal tú akontáciu priamo predávajúcemu. Navrhovateľ mal tiež uhrádzať prvú leasingovú splátku, ktorú už mal uhrádzať do spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby s.r.o. Na otázku súdu, aká bola výška prvej leasingovej splátky, svedok uviedol, že to bolo do 200 €, presne si nepamätal s tým, že akontácia bola vo výške 1600 €. Na otázku súdu, či má svedok vedomosť o tom, že dohoda medzi účastníkmi bola v tom zmysle, že ďalšie splátky za predmetné motorové vozidlo bude uhrádzať odporca, svedok uviedol, že pokiaľ vie bolo to dohodnuté takto a tiež podľa jeho vedomostí ich doteraz firma odporcu aj uhrádza. Na otázku súdu, či mal svedok vedomosť o tom, čo bude s vozidlom po splatení leasingových splátok, resp. v prípade ukončenia pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom, svedok uviedol, že po skončení pracovného pomeru s navrhovateľom mu p. Q. starší oznámil, že predmetné motorové vozidlo si navrhovateľ vezme na seba a začal sa teda vybavovať ten prevod, resp. on to ďalej posunul na svoju priateľku, ktorá hneď urgovala, aby sa začali k tomu vybavovať potrebné papiere s tým, že on to následne urgoval u p. Q. aby to bolo
podpísané u notára a preto asi týždeň po ukončení pracovného pomeru boli všetky doklady z ich strany pripravené, podpísané aj overený podpis u notára, čiže všetko bolo pripravené na ten prevod, avšak následne keď žiadali u p. C. aby si prišla prevziať motorové vozidlo a popodpisovať potrebné papiere tak sa už viac neozvala. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa svedok uviedol, že vo firme odporcu pracuje ako výkonný riaditeľ, používa vozidlo Volkswagen Crafter a je k dispozícii aj Škoda Octavia. Ohľadne Škody Octavia uviedol, že ju používal vtedy, keď išiel niekam s p. P., inak na nej nejazdil a momentálne s tým autom ide občas niekto do mesta, ale v zásade by sa ho radi zbavili, pretože ho v podstate nepoužívajú. Svedok potvrdil, že ako výkonný riaditeľ preberal s konateľom záležitosti, keď hľadali zamestnanca na pozíciu obchodného riaditeľa a dávali sa do tlače aj v tejto súvislosti inzeráty, presný text inzerátu, na ktorý reagoval navrhovateľ si už nepamätal, ale vo všeobecnosti uviedol, že sa tam dávajú podmienky ako prax minimálne 5 rokov,vysokoškolské vzdelanie, riadiace schopnosti, zabezpečovanie dosahovania obchodných cieľov spoločnosti, jej nákladovosť, ziskovosť, marketing atď. Zároveň je tam uvádzané to, čo ponúka firma odporcu ako fixný plat, ale čo presne bolo v tom konkrétnom inzeráte si už nepamätal. Uviedol, že by bolo možné niekde dohladať faktúru za tento inzerát, ale či je k tomu priložený aj konkrétny text inzerátu uviesť nevedel. Potvrdil, že ohľadne podpísania predmetnej dohody o prevode motorového vozidla na p. C., telefonoval asi jeden alebo dva krát aj navrhovateľ a následne ho aj on vyzýval, aby si prišiel to prevziať, aj keď on im oznámil, že to bude preberať priamo p. C.. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa, na akých vozidlách chodil navrhovateľ za zákazníkmi uviedol, že na ich vozidlách, teda konkrétne na vozidle Volkswagen Crafter s tým, že podľa neho je toto vozidlo vhodné na pozíciu, ktorú zastával, pretože sa do toho dá aj naložiť tovar a keď sa zakúpila Octavia tak jazdil na nej. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa, či p. U. poveril komunikáciou a dojednaním predmetného prevodu, svedok uviedol, že nevie či ju výslovne poveril, ale p.U. komunikuje s firmou VOLKSWAGEN Finančné služby a má vedomosť, že nejaká komunikácia e-mailová prebehla aj medzi ňou a p. C. a navyše p. C. uviedla, že má nejaké známosti vo firme VOLKSWAGEN Finančné služby, a preto ten prevod vie urýchliť. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa, či vo firme riešili, resp. prečo nevrátili auto späť leasingovej spoločnosti ak ho nepotrebovali, svedok uviedol, že tieto záležitosti nemali ani veľmi čas riešiť a v zásade ale ani neboli oboznámení s tým, prečo si pani C. neprišla doriešiť tieto záležitosti a prevziať vozidlo, takže to zatiaľ nechali otvorené. Svedok ešte na záver uviedol, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 24.05.2012 sa vystavoval na žiadosť navrhovateľa, on si myslí, že tým, že navrhovateľ uhradil predmetnú sumu l600 € na účet spoločnosti Autobazár Auto SK mal dostatočný doklad o tom, avšak nakoľko ony sa všetko snažia vo firme robiť férovo tak na naliehanie navrhovateľa mu vystavil ešte aj takýto doklad o úhrade.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.5.2012 súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom s tým, že okrem iného bolo v nej dojednané, že zamestnanec nastupuje do zamestnania u zamestnávateľa dňom l.5.2012, kedy vzniká pracovný pomer a zamestnanec bude vykonávať druh práce -obchodný riaditeľ. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú, pričom zmluvné strany sa s poukazom na znenie § 45 ods.1 Zákonníka práce dohodli na skúšobnej dobe v dĺžke 6 mesiacov. Miesto výkonu práce Zvolen, dojednaná mesačná mzda 2000 € brutto. Zamestnanec svojim podpisom na tejto zmluve potvrdil prevzatie nasledovných pracovných pomôcok:a)mobilný telefón zn. NOKIA 5310, b) notebook zn.ACER-EXTENZA 5230.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.05.2012 súd zistil, že ho vystavovala firma odporcu, peňažné prostriedky vo výške l600 € mali byť prijaté od L.. T. P. a ako účel je na tomto doklade uvedené akontácia-SK Auto Zvolen, čiastočná úhr.FA VS:12172, vyhotovil Q. L.., schválil: podpis nečitateľný, podpis príjemcu: podpis nečitateľný.
Z oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe súd zistil, že toto adresoval navrhovateľ odporcovi, je datovaný 11.7.2012 a oznámil mu v ňom, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.5.2012 ruší podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe k 12.7.2012, v kolónke prevzal je nečitateľný podpis a pečiatka odporcu.
Z listu zo dňa l4.8.2012 súd zistil, že bol spísaný Mgr. Anetou Tabačkovou, advokátkou, práv. zástupkyňou navrhovateľa a bol adresovaný odporcovi, z obsahu ktorého vyplýva, že jej klient dňa 26.7.2012 im mal zaslal e-mailom žiadosť o vrátenie sumy 1600 €, ktorú mal uhradiť za ich spoločnosť ako akontáciu za nákup motorového vozidla Škoda Octavia Combi l.9TDi, pričom v nadväznosti na ich list Výzva na zaplatenie-odpoveď zo dňa 30.7.2012 uviedla, že jej klient nesúhlasí s nimi navrhovaným vysporiadaním tejto sumy v tom zmysle, že by mu mala byť vrátená po odpočítaní všetkých mesačných splátok kúpnej ceny za vozidlo, ktoré budú uhradené do podpísania dohody o postúpení práv a prevzatí
záväzkov z úverovej zmluvy. Vzhľadom k tomu žiadali, aby do l5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy uhradili klientovi sumu 1600 €.
Z faktúry č.12172 súd zistil, že bola vystavená dňa 23.05.2012, dátum splatnosti 30.05.2012, ako dodávateľ je tu uvedená firma SK auto s.r.o., IČO: 36 634 719, ako odberateľ je tu uvedená firma odporcu, pričom fakturácia je za predaj ojazdeného motorového vozidla Škoda Octavia Combi l.9TDi, ŠPZ BA -015RB, farba biela, rok výroby 2007. Celková suma bez DPH 6.666,7 €, celková suma s DPH 8.000 €. Na faktúre je rukou dopísané „akontácia prosím uhradiť 1600 € VS l2172, 292286805/1100 ( poznámka súdu uvedené č.účtu je zhodné s číslom účtu dodávateľa uvedeného na tejto faktúre ).
Z náplni práce zamestnanca T. Q. L.. zo dňa l.6.2011 súd zistil, že ako pracovná pozícia je tu uvedené výkonný riaditeľ, ako stručná charakteristika práce je uvedené výkonný riaditeľ je kvalifikovaný pracovník, ktorý svojou aktívnou činnosťou koordinuje obchodnú činnosť spoločnosti ( veľkoobchod a maloobchod), čím zabezpečuje predaj tovaru a služieb podľa potrieb zamestnávateľa, obchodných záväzkov a požiadaviek odberateľov. Tiež je tu podrobnejšie uvedený popis práce a požiadavky.
Zo zmluvy o AutoKredite č.772736 zo dňa 23.05.2012 súd zistil, že bola uzavretá medzi firmou VOLKSWAGEN Finačné služby Slovensko s.r.o., IČO: 31 341 438 ako veriteľom, firmou SK Auto s.r.o., IČO: 36 634 719 ako finančným agentom a odporcom ako klientom a tiež je tu ako predávajúci uvedená firma SK Auto s.r.o., IČO: 36 634 719 s tým, že ako predmet financovania je uvedené motorové vozidlo Škoda nová Octavia -Combi-užítkové elegance, rok výroby 2007, farba biela, počet kilometrov 152.000. Ako základné podmienky úveru je uvedené kúpna cena klientom nadobúdaného motorového vozidla je 8.000 €, klientom vopred uhradená časť kúpnej ceny je 1600 € a veriteľ poskytuje na základe žiadosti klienta zo dňa 23.5.2012 klientovi účelový úver vo výške 6400 € s dobou splatnosti 48 mesiacov a klient sa zaväzuje veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky včas a riadne vrátiť v splátkach, ktorých výška a splatnosť je uvedená v splátkovom kalendári a zaplatiť úroky. Doba nároku na čerpanie úveru zaniká najneskôr dňa 30.5.2012.
Z e-mailovej komunikácie zo dňa 23.5., resp. 24.5.2014 medzi T. Q. L.. z e-mailovej adresy jm@juba.sk <mailto:jm@juba.sk> T. N. z e-mailovej adresy autopartners zv@stonline.sk <mailto:zv@stonline.sk>. a T. P. z adresy schwarz1@juba.sk <mailto:schwarz1@juba.sk>, súd zistil, že T. N. posielal T. Q. L.. e-mail, ktorý obsahuje prílohy s tým, že v texte je uvedené, že posiela v prílohe podklady na úhradu akontácie a prvej splátky, pričom tento e-mail bol T. Q. L.. preposlaný T. P. kde ako predmet e-mailu je označené fa auto. Ako príloha je vytlačená faktúra č.12172, ktorá sa už v spise nachádza zažurnalizovaná na čl. 77.
Z výpisu z účtu 2922868059 kde ako majiteľ je uvedené SK auto s.r.o. zo dňa 3l.5.2012 súd zistil, že ako jedna z položiek je tu uvedené dátum spracovania 24.05.2012, prevod internet, z účtu TATR2613310940, VS:12172 CRinf: SK auto s.r.o., DBinf: P. T. L..auto, SPinf: auto, suma 1,60, a tiež je tu uvedená úhrada spracované dňa 24.5.2012, prevod internet z účtu TATR2613310940, VS:12172, suma l.598,40, CRinf: SK auto s.r.o., DBinf: P. T. L. auto, SPinf: auto.
Z e-mailovej komunikácie medzi P. U. z e-mailovej adresy plavuchova@juba.sk <mailto:plavuchova@juba.sk>, J. S. z adresy andrea.zahradnikova@vwfs.sk <mailto:andrea.zahradnikova@vwfs.sk> a R. C. z e-mailovej adresy laskovad@ta3.com <mailto:laskovad@ta3.com> odosielané aj na adresu js78@azet.sk <mailto:js78@azet.sk> súd zistil, že tieto e-maily obsahujú 2 prílohy, kde v pôvodnej správe je ako predmet označené podmienky plus doklady k prevodu, ktorý bol zasielaný J. S. pre P. U., tento e-mail bol následne od P. U. preposielaný na adresu js78@azet.sk <mailto:js78@azet.sk> a je v ňom uvedené „ v prílohe prázdne formuláre na vyplnenie“. Tento e-mail bol od P. U. preposielaný aj R. C., je v ňom v texte uvedené, že jej preposiela formulár základné údaje poskytnuté budúcim klientom na vyplnenie pre ich mzdára, resp. ekonóma, že treba to poslať vyskenovať e-mailom a potom tiež poštou alebo osobne. V prílohe v podkladoch na prevod zmluvy treba poslať podklady, ktoré sa ich týkajú, vyskenovaný prevod -žiadosť, ktorý ona vyplnila, dala tiež do prílohy. Tiež tam je uvádzané, že je tam e-mail a telefón na p. S.Í., s ktorou ona komunikovala, takže sa má s ňou spojiť.Ďalší e-mail je odosielaný R. C.Á. pre J. S. kde je v ňom uvedené, že zásiela podklady potrebné k schváleniu prepisu leasingu, ďalší e-mail zasielala J. S. R. C., kde je uvedené, že doklady sú v poriadku a prosia doručiť aj originály. Ďalší e-mail je zasielaný R. C. pre J. S., kde je uvedené, že ďakuje za informáciu a originály ešte dnes posiela poštou doporučene na jej meno prvou triedou. Ďalší e-mail je zasielaný od R. C. pre p. U., v ktorom je uvedené, že jej na vedomie preposiela komunikáciu s p. S., ktorá jej potvrdila, že podklady sú v poriadku, poslala jej to naskenované
a ešte dnes ich posiela prvou triedou doporučene na jej meno. Kópia tohto e-mailu bola poslaná aj na e-mailovú adresu js78@azet.sk <mailto:js78@azet.sk>.Taktiež je tu e-mail zasielaný P. U. pre J. S., v ktorom je uvedené, že posiela vyplnenú žiadosť o postúpenie práv a ostatné doklady pošle neskôr s tým, že ich bude kontaktovať ich budúci klient slečna C. od ich zamestnanca L.. P. ohľadne jej náležitosti -viď e-mail.dolu nižšie komunikáciu. Tiež je tu e-mail zasielaný P. U. pre J. S., v ktorom je uvedené, že do prílohy ešte dala vyskenované osvedčenie motorového vozidla prvú stranu a druhú stranu, výpis z Obchodného registra im dávali pred dvomi mesiacmi, ktorý mal byť aktuálny. Žiadosť o poskytnutie práv-vyskenovaný prevod originál pošle poštou, predpokladá, že stačí, keď pošlú len tú žiadosť -prevod, ostatné veci si vybavila s nimi p. C..Tiež je tam uvedené, že by potrebovali potvrdenie, že automobil previedli na slečnu C., lebo si chce automobil od nich prevziať jej priateľ L.. P. a odovzdať jej ho. Tiež sa tu nachádza e-mail od J. S. adresovaný P. U., kópia zasielaná R. C., v ktorej je uvedené, že po schválení prevodu zasielajú 3 dohody na podpis, ktoré bude potrebné vypodpisovať a jednu z dohôd overiť podpis súčasného aj budúceho klienta a po obdržaní podpísaných a overených dohôd vykonajú zmenu na pani C., čo sa týka vysporiadania a odovzdania vozidla, do toho ony nevstupujú, je potrebné medzi sebou uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu a zároveň počkať z ich strany aspoň na zaslanie 3 dohôd. Celá e-mailová komunikácia prebiehala dňa 11.7.2012 v stredu medzi l2:47 hod. a l7:02 hod. Z dokladov, ktoré mali tvoriť prílohu predmetnej e-mailovej dokumentácie súd zistil, že ako príloha č.2 je uvedená žiadosť o postúpenie práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy číslo:kde ako súčasný klient je uvedená firma odporcu ako budúci klient je uvedená R. C., J. Q. XXX/XX B., XXX XX, jej rodné číslo a telefónne číslo, žiadosť je zo dňa 11.7.2012,v kolónke podpis súčasného klienta sa nachádza nečitateľný podpis, jedná sa o tlačivo firmy VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. a je v tejto žiadosti uvedené, že dolupodpísaný súčasný klient žiada o postúpenie práv a povinností vyplývajúcich z vyššie špecifikovanej zmluvy na budúceho klienta z dôvodu , že do budúcna už nebudú dané auto používať. Ako príloha č.1 je uvedené podklady pre prevod zmluvy s tým, že sú tam konkrétne uvedené rôzne doklady, ktoré je potrebné zaslať späť spolu so všetkými podpísanými tlačivami.
Z dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 19.7.2012 súd zistil, že mala byť uzavretá medzi firmou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., IČO: 31 341 438 ako veriteľom, spoločnosťou JUBA spol. s.r.o., IČO: 3l 632 033 ako pôvodným dlžníkom a R. C. adresa trvalého pobytu Q. XXX/XX, XXX XX B. kde je uvedené jej rodné číslo, ako preberajúcim dlžníkom s tým, že predmetom tejto zmluvy má byť prevzatie záväzkov a postúpenie práv zo zmluvy o AutoKredite č.772736 zo dňa 23.5.2012, a tiež malo byť predmetom tejto zmluvy prevzatie záväzku a postúpenie práv zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č.772736 zo dňa 23.5.2012. Na konci Dohody je v kolónke za pôvodného dlžníka uvedené I.. T. Q. a nečitateľný podpis, pričom súčasťou dohody je aj osvedčenie o pravosti podpisu I.. T. Q., nar. X.X.XXXX s tým, že tento listinu vlastnoručne podpísal pred Jozefom Brázdilom, pracovníkom povereným notárom JUDr. Darinou Hornáčekovou, so sídlom vo Zvolene, keď Centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové č.O461821/2012 a osvedčenie o pravosti podpisu je datované dňom 19.07.2012.
Z listu označeného ako Výzva na zaplatenie- odpoveď zo dňa 30.7.2012 súd zistil, že ho adresovala spoločnosť odporcu navrhovateľovi, v ktorom je okrem iného uvedené, že im bol dňa 26.7.2012 zaslaný navrhovateľom e-mail, v ktorom žiadal o uhradenie sumy 1600 € predstavujúcej časť akontácie za nákup motorového vozidla Škoda Octavia Combi 1.9TDi. V liste je ďalej uvedené, že v období, keď bol navrhovateľ ich zamestnancom sa s ním dohodli, že pre potreby výkonu jeho povolania a plnenia pracovných úloh vyplývajúcich z pracovného pomeru zakúpia spoločne s ním predmetné vozidlo s tým, že po zaplatení akontácie ním, ich spoločnosť bude splácať splátky kúpnej ceny vozidla, resp. leasing. Vlastnícke právo k vozidlu by po splatení kúpnej ceny previedli na neho, nakoľko ich spoločnosť nemala potrebu kúpiť nové vozidlo. S touto dohodou on bezvýhradne súhlasil. Potom ako bol skončený pracovný pomer medzi ním a ich spoločnosťou došlo zo strany spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. k vypracovaniu dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov z úverovej zmluvy, na základe ktorej bol ich spoločnosti poskytnutý úver na financovanie kúpnej ceny vozidla. Osobou, ktorá mala prevziať záväzky z úverovej zmluvy bola po dohode s ním p. R. C.. Týmto ho žiadali, aby zabezpečil podpísanie uvedenej dohody zo strany p. Láskovej s tým, že dohoda sa nachádza v sídle ich spoločnosti a najvhodnejšie by bolo podpísať ju tam. Pokiaľ ide o uhradenie sumy 1600 € navrhujú ju uhradiť po odrátaní všetkých mesačných splátok kúpnej ceny za vozidlo, ktoré ich spoločnosť už uhradila, resp. uhradí do podpísania spomenutej dohody. Zároveň navrhujú zvyšnú sumu uhradiť v mesačných splátkach po 200 €. K listu bola pripojená obálka, z ktorej vyplýva, že ako odosielateľ je tu uvedený odporca, ako adresát navrhovateľ, zásielka bola daná na prepravu dňa 3l.7.2012.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 451 ods.1 OZ ,kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 45l ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 5l OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1600 € s príslušenstvom, pôvodne z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, následne z titulu pôžičky a potom opätovne z titulu bezdôvodného obohatenia. Nakoľko posúdenie nároku navrhovateľa po právnej stránke je úlohou súdu a navrhovateľ nie je povinný svoj nárok právne kvalifikovať, pričom pokiaľ tak aj urobí, súd nie je jeho právnym názorom viazaný, súd z tohto dôvodu skúmal, či sú splnené podmienky na úhradu žalovanej sumy z niektorého z týchto právnych titulov. Pokiaľ ide o nárok z titulu vrátenia plnenia zo zmluvy o pôžičke, súd vyhodnotil, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka, nakoľko súd nemal v žiadnom prípade preukázané podstatné náležitosti zmluvy t.j. dohodou o prenechaní veci (reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Súd preto ďalej skúmal, či na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu, že by navrhovateľ plnil odporcovi bez právneho dôvodu tak ako to tvrdil prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá nepomenovaná zmluva, predmetom ktorej bola dohoda medzi účastníkmi v tom zmysle, že odporca zakúpi do svojho vlastníctva osobné motorové vozidlo, ktoré bude slúžiť na výkon práce navrhovateľa dojednanej v pracovnej zmluve s tým, že časť kúpnej ceny uhradí navrhovateľ, konkrétne sa jednalo o čiastku 1600 €, ktorú navrhovateľ v celej výške aj uhradil formou internetového prevodu na bankový účet predávajúceho firmy SK auto s.r.o. s tým, že zvyšnú časť kúpnej ceny sa zaviazal uhradiť odporca formou splátok úveru poskytnutého vo výške 6.400 € spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby s.r.o.Pre prípad, že navrhovateľ ukončí z akéhokoľvek dôvodu, resp. akýmkoľvek spôsobom pracovný pomer s odporcom, bolo medzi účastníkmi dojednané, že v takom prípade bude vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu prevedené na navrhovateľa a navrhovateľom zaplatená čiastka 1600 € bude pri tomto prevode zohľadnená. Obsah tejto ústne uzavretej nepomenovanej zmluvy mal súd preukázaný z výsluchu tak navrhovateľa ako i konateľa odporcu, a tiež z listinných dôkazov, či už faktúry č.12172, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.5.2012, resp. výpisu z podnikateľského účtu fy SK auto s.r.o. Súd je toho názoru, že navrhovateľ si musel byť vedomý tej možnosti, že pracovný pomer u odporcu môže byť ukončený zo strany tak zamestnanca ako i zamestnávateľa kedykoľvek v priebehu 6-mesačnej skúšobnej doby, resp. aj následne kedykoľvek z dôvodov, ktoré pripúšťa Zákonník práce a teda obrana navrhovateľa v tom zmysle, že veril, že u zamestnávateľa bude zamestnaný dlhú dobu a teda veci týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, resp. všetkých záväzkov s tým súvisiacich nebude musieť riešiť v takomto skorom štádiu, považoval súd za právne irelevantné. Súd má zato, že práve navrhovateľom predložený doklad Výzva na zaplatenie-odpoveď zo dňa 30.7.2012 potvrdzuje obsah nepomenovanej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a fakt, že spoločnosť odporcu bola ochotná vrátiť čiastku 1600 € navrhovateľovi, resp. túto započítať na úhradu mesačných splátok kúpnej ceny za vozidlo, ktoré už uhradila ich spoločnosť, resp. mala uhradiť do podpísania dohody o postúpení práv a prevzatie záväzkov z úverovej zmluvy, tieto skutočnosti nevyvracia, ale podľa názoru súdu sa tým len reagovalo na aktuálnu situáciu, keď k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu malo dôjsť ešte v čase, keď kúpna cena za vozidlo nebola odporcom
uhradená a teda kúpnu cenu nemal uhrádzať navrhovateľ odporcovi, ale mal prevziať záväzky z úverovej zmluvy, keďže kúpna cena mala byť uhradená pôvodne v splátkach z titulu úveru. Dôkazom preukazujúcim uzavretie nepomenovanej zmluvy medzi účastníkmi konania s vyššie špecifikovaným obsahom je aj predložená e-mailová komunikácia, ktorá je súčasťou súdneho spisu, keď po ukončení pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi malo následne dôjsť k dohode o postúpení práv a záväzkov z úverovej zmluvy a prevode vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu odporcu na navrhovateľa, resp. na ním určenú jemu blízku osobu. Z tejto e-mailovej komunikácie vyplýva, že obaja účastníci ešte v ten istý deň ako bol ukončený pracovný pomer začali riešiť s tým súvisiace náležitosti za súčinnosti firmy VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. a následne z predloženej dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov mal súd z notárskej osvedčovacej doložky preukázané, že túto podpísal konateľ odporcu dňa l9.07.2012, teda týždeň po skončení pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, čo možno považovať na strane odporcu za konanie bez zbytočného odkladu, teda súd nevyhodnotil, že k nedokonaniu tohto právneho úkonu medzi účastníkmi by došlo z dôvodov na strane odporcu, ale práve z dôvodov na strane navrhovateľa, ktorý síce pri svojom výsluchu uviedol, že keď skončil pracovný pomer u odporcu tak chcel dodržať dohodu, že si auto odkúpi, ( čo tiež potvrdzuje obsah predmetnej nepomenovanej zmluvy), ale následne uviedol, že nakoľko spoločnosť odporcu v priebehu 2 týždňov nedoriešila záležitosť dokonca, on potreboval ihneď mať k dispozícii motorové vozidlo a tak nemohol čakať dlhšie a kúpil si nové auto, čím odpovedal na otázku súdu, na čom stroskotal prevod vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na p. C..Z dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľ už 26.7.2012, teda 2 týždne po skončení pracovného pomeru zaslal odporcovi e-mail, v ktorom ho žiadal o uhradenie sumy 1600 € a práve odporca vo svojej reakcii naň, čiže v liste zo dňa 30.7.2012 navrhovateľa vyzýval na zabezpečenie podpísania Dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov pani C.. Tvrdenia navrhovateľa, že v čase, keď uhradil sumu 1600 € nemal vedomosť o tom, aké motorové vozidlo sa zakupuje, resp., že sa jedná o ojazdené motorové vozidlo, resp. aká bude kúpna cena tohto vozidla, súd vyhodnotil ako účelové tvrdenia s poukazom na príjmový pokladničný doklad zo dňa 24.5.2012, na ktorom je odkaz na príslušnú faktúru s VS: 12172, resp. s poukazom na e- mailovú komunikáciu medzi T. Q. L.. a navrhovateľom zo dňa 24.5.2012, ktorej prílohu tvorila predmetná faktúra 12172, na základe čoho navrhovateľ potom čiastku 1600 € uhradil, keď z tejto predmetnej faktúry vyplývajú všetky vyššie uvedené náležitosti.
Súd nevykonal dokazovanie formou výsluchu svedkov navrhnutých právnou zástupkyňou navrhovateľa, konkrétne p. U. a p. C., ani zamestnanca odporcu, ktorý bol v rozhodnom čase v pracovnej pozícii skladníka, ani formou predloženia fotokópie inzerátu, na ktorý mal reagovať navrhovateľa, ktorý mal byť zverejnený na stránke www.profesia.sk <http://www.profesia.sk>, resp. formou predloženia knihy jázd, týkajúcej sa predmetného motorového vozidla, nakoľko súd považoval vykonanie týchto dôkazov za právne irelevantné pre toto konanie, keďže predloženým inzerátom sa malo preukázať, že v ňom spoločnosť odporcu mala ponúkať na výkon práce aj motorové vozidlo, formou predloženia knihy jázd malo byť preukázané, že toto vozidlo firma odporcu používa, rovnako ako výsluchom zamestnanca odporcu -skladníka a výsluchom svedkov p. U. a p. C. malo dôjsť k preukázaniu skutočností týkajúcich sa dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov po skončení pracovného pomeru navrhovateľa, keďže tieto otázky mal súd preukázané formou dôkazu predloženej e-mailovej komunikácie zo dňa 11.7.2012.
Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § l49 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko súd návrh zamietol, odporca bol pri bránení svojho práva v celom rozsahu úspešný a v zásade by mal mať nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Odporca si v podanom odpore uplatnil náhradu trov konania, pričom právny zástupca odporcu podaním zo dňa 12.2.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa l3.2.2014, vyčíslil trovy konania v celkovej výške 653,l2 €, pozostávajúce zo súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 96 € a z trov právneho zastúpenia vo
výške 557,l2 €, predstavujúce odmenu advokáta za jednotlivé úkony právnej služby, režijné paušály, náhrady za použitie motorového vozidla a náhrady za stratu času.
Odporca uhradil na výzvu súdu súdny poplatok za podaný odpor vo výške 96 €, teda súd mu priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením tohto súdneho poplatku v plnej výške 96 €. Navrhovateľovi súd priznal zároveň aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a to vo výške 469,66 €. Pri určení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty úkonu vo výške l600 € pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri tejto sume základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 71,37 € podľa § 10 ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len „ vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia odporcu, ktorých náhradu súd odporcovi priznal predstavujú za 4 úkony právnej služby:
1./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške 71,37 € a náhrada podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 7,81 €,
2./ odpor zo dňa 1.8.2013 podľa § 13a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 71,37 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 7,81 €,
3./ účasť na pojednávaní dňa 13.1.2014 podľa § l3a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 7l,37 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,
4./ účasť na pojednávaní dňa 10.2.2014 podľa § l3a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 142,74 € ( úkon presahujúci 2 hod. ) a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €. Spolu súd priznal odporcovi tarifnú odmenu advokáta vrátane režijných paušálov vo výške 388,55 €. Taktiež súd priznal cestovné náhrady za použitie osobného motorového vozidla BMW 325Ci, evidenčné č. BB 870DC, ktorého vlastníkom je podľa priloženého osvedčenia o evidencii JUDr. Lukáš Kožák, na trase Banská Bystrica - Zvolen a späť za účasť na obidvoch pojednávaniach, konkrétne dňa 13.1.2014 vo výške l3,77 € a dňa 10.2.2014 vo výške l3,74 € uplatnené odporcom v súlade s § l6 ods.4 vyhlášky ( pri priemernej spotrebe 0,095 l/km, pri priemernej cene benzínu l,445 € na liter, resp. l,436 € na liter a základnej náhrade za 1 km 0,183 €), ako aj náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods.1 vyhlášky za cestu na pojednávanie na trase Banská Bystrica-Zvolen a späť na oboch pojednávaniach dňa 13.1.2014 a l0.2.2014,á= 26,80 € ( 2x dve začaté polhodiny v sume l3,40 €) t.j. spolu 53,60 €.
Súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon-porada s klientom, kratšia ako jednu hodinu dňa 8.1.2014, ani za úkon-porada s klientom kratšia ako l hodinu dňa 7.2.2014, nakoľko pokiaľ ide o poradu dňa 8.1.2014 súd nespochybňuje právo každého občana, resp. právnickej osoby dať sa zastúpiť v konaní niekoľkými advokátmi, resp. postupne viacerými advokátmi, avšak inou otázkou je otázka priznania náhrady trov právneho zastúpenia za takéto zastupovanie, keď z dátumu, kedy sa mala porada uskutočniť je zrejmé, že k tomu došlo pri prevzatí právneho zastúpenia posledným advokátom odporcu v rade. Pokiaľ ide o poradu, ktorá sa mala uskutočniť dňa 7.2.2014 súd ani tento úkon právnej služby nepovažoval za účelný, nakoľko v čase medzi pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.1.2014 a 10.2.2014 nemá súd vedomosť, že by došlo k nejakej relevantnej zmene skutkového resp. právneho stavu veci, ktorá by nevyhnutne vyžadovala na uplatnenie práv účastníka konania ďalšiu poradu medzi klientom a advokátom. Preto pokiaľ vykonanie uvedeného úkonu právnej služby nezodpovedá kritériu nevyhnutnosti a účelnosti, nemožno za takto vykonaný úkon priznať náhradu trov konania. Súd navyše pri oboch úkonoch právnej služby, za ktoré odporcovi náhradu trov konania nepriznal poukazuje nato, že ani v jednom prípade nebolo akýmkoľvek spôsobom preukázané, že by bol takýto úkon právnej služby právnym zástupcom odporcu vykonaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)