Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5T-103-2013.pdf
PDF · 81.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Viktorom Markom, v trestnej veci obžalovaného T. A., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 10. 02. 2014vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný T. A., nar. XX. XX. XXXX v K., trvale bytom S. A. XX, t. č. bez pracovného pomeru,
uznáva sa za vinného, preto že
aj napriek tomu, že bol rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/239/2009-45 zo dňa 18. 10. 2010, právoplatným dňa 18. 11. 2010 zaviazaný prispievať na výživu svojho syna maloletého R. A., nar. XX. XX. XXXX sumou 40,- Eur mesačne a na výživu svojej dcéry maloletej K. A., nar. XX. XX. XXXX sumou 40,- Eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky detí V. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., B. XXX/X, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, si svoju zákonnú povinnosť v S. A., okres K. a na iných miestach od mesiaca január 2013 do 10. 02. 2014 riadne a včas neplnil, keď zaplatil len v mesiaci júl 2013 sumu 70,- Eur, pričom počas tohto obdobia bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce sociálnych a rodiny D., pracovisko K., nikde nepracoval, neabsolvoval žiadny kurz, v sociálnej poisťovni evidovaného žiadneho zamestnávateľa od roku 2009, poberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov vo výške 18,06 Eur, teda spolu v dostatočnej sume na úhradu výživného aspoň v minimálnej výške, ktoré si však neplnil ani čiastočne, nepožiadal súd o zníženie výživného a po celý čas si nezaobstaral ani žiadny iný príjem, teda sám vlastným zavinením si privodil stav bez hmotného zabezpečenia, čím svojím konaním za toto obdobie spôsobil voči V. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., B. XXX/X, dlh na výživnom vo výške 870,- Eur,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd dňa 02. 10. 2013 pod sp. zn. 2Pv/356/2013 obžalobu na T. A. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.
Obžalovaný T. A. sa na hlavné pojednávanie dňa 10. 02. 2014 nedostavil, súd preto vykonal hlavné pojednávanie podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku v jeho neprítomnosti.
Na hlavnom pojednávaní bola na návrh prokurátora podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku čítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného z prípravného konania. V rámci tohto výsluchu obžalovaný uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/239/2009-45 zo dňa 18. 10. 2010 bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti k svojim dvom deťom vo výške 40,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Vyživovaciu povinnosť neplnil z dôvodu, že na to nemal dostatok finančných prostriedkov, pretože z úradu práce poberá sumu 80,56 Eur a po úhrade výživného by mu nestalo nič na živobytie. Ďalej uviedol, že má preukaz ZŤP kvôli kožnému ochoreniu, a nemôže pracovať v prašnom prostredí, na slnku a s drevom. O zníženie vyživovacej povinnosti nepožiadal, nemá ani upravený styk s deťmi a preto došlo k odcudzeniu s nimi, lebo mu ich bývalá manželka nedáva. Na záver uviedol, že nad rámec vyživovacej povinnosti neprispieva, keď sa mu dá kúpi deťom nejaké darčeky. Dlžné výživné sa bude snažiť uhradiť čo najskôr.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa V. A., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že využíva svoje právo podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku a odmietla vypovedať. Súd preto v zmysle § 263 ods. ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnice o výsluchu svedkyne z prípravného konania. V zápisnici o výsluchu zo dňa 28. 05. 2013 svedkyňa uviedla, že dňa 29. 04. 2013 podala trestné oznámenie na bývalého manžela T. A., pretože ako rodič detí je povinný v zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/239/2009-45 zo dňa 18. 10. 2010 plniť vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom vo výške 40,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, a túto povinnosť si riadne neplní. Ďalej uviedla, že počas obdobia, kedy T. A. výživné neplatil, deti netrpeli núdzou, vedela im zabezpečiť všetky základné potreby. Na záver uviedla, že počas predchádzajúceho obdobia jej bolo výživné hradené riadne a včas, bývalý manžel sa však s deťmi nestretáva, nekupuje im žiadne darčeky, a to ani na ich sviatky, ani nijak inak neprispieva na ich výživu. Vo svojom výsluchu zo dňa 19. 09. 2013 svedkyňa ďalej uviedla, že jej bývalý manžel je skutočne alergik a trpí kožným ochorením, pokiaľ však dodržiava všetky pokyny nemá viditeľné problémy, a teda môže vykonávať akúkoľvek prácu. Počas obdobia neplatenia výživného nežiadala od ÚPSVaR platenie náhradného výživného a toto jej ani nebolo doteraz vyplácané, pretože musí prebehnúť trojmesačné exekučné konanie a až potom môže požiadať o náhradné výživné. Na záver uviedla, že počas neplatenia výživného sa jej bývalý manžel stretol s deťmi dvakrát, pričom vždy prišiel pod vplyvom alkoholu. Na ich výživu nijak inak neprispieva, v septembri ich zobral raz v živote do kina a v júli do McDonaldu. To bolo dvakrát čo sa s deťmi stretol.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica o výsluchu svedka T. A., rozsudok Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 13C/239/2009, fotokópie rodných listov, potvrdenia o návšteve školy, správy Sociálnej poisťovne Zvolen, správy ÚPSVaR ZV, správa Okresného úradu - živnostenského podnikania Zvolen, správy na obžalovaného, odpis registra trestov.
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný T. A. neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne od januára 2013 do 10. 02. 2014 (do dňa vyhlásenia rozsudku). Táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotnej výpovede obžalovaného v prípravnom konaní, ako aj z výpovede svedkyne V. A., ale najmä z listinných dôkazov obsiahnutých v spise. Na základe uvedených skutočností bola potom vina obžalovaného bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Podľa § 207 ods. 2Trestného zákona kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti obžalovaného, než občianskoprávny súd.
Obžalovaný T. A. svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného T. A. súd prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že obžalovaný sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval, pričom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Trestná sadzba trestu odňatia slobody v uvedenom prípade je potom až 16 mesiacov.
Zo správ na obžalovaného vyplýva, že tento je prihlásený na trvalý pobyt na adrese S. A. XX, kde býva so svojimi rodičmi a dvoma bratmi. Je evidovaný na ÚPSVaR a kvôli zdravotným problémom si nevie nájsť trvalejšie zamestnanie. V roku 2010 sa dopustil jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov. Uvedený trest je podľa názoru súdu postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného. Súd pri určovaní skúšobnej doby túto určil v trvaní 24 mesiacov, čo podľa názoru súdu bude postačujúca doba pre to, aby mohol uhradiť dlžné výživné vo výške 870,- Eur, a to aj s poukazom na jeho zdravotný stav a možnosti zamestnania sa. Súd preto taktiež uložil obžalovanému povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona, a to zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.