Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoP-6-2014.pdf
PDF · 79.34 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/6/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č. XXX, F. S. M., zastúpeného JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, so sídlom AK N. A. M., A. P. X. X, proti odporcom 1/ maloletému P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX, S. M. a 2/ P. F., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX, S. M., za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, W. Q., o návrhu na zapretie otcovstva podľa § 86 Zákona o rodine, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7P/30/2012-68 zo dňa 25.02.2013, takto
rozhodol:
Výrok rozsudku, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že P. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX nie je prirodzeným otcom maloletého P. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX z matky P. F., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorého otcovstvo bolo zapísané v rodnom liste maloletého dieťaťa, v Knihe narodení mestského úradu N. A. M., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že s ohľadom na rozporné tvrdenie účastníkov konania ohľadne uplatneného nároku u maloletého dieťaťa a v záujme právnej istoty maloletého dieťaťa s úd vo veci vykonal dokazovanie, a to nariadením znaleckého posudku znalkyňou z odboru genetika, analýza DNA systémom. Zo záveru Znaleckého posudku znalkyne H.. B. C., F.. pod č. XX/XXXX vyplynula pre súd okolnosť, že otcovstvo navrhovateľa P. F., nar. XX.XX.XXXX, voči maloletému P. F., nar. XX.XX.XXXX je vylúčené, nakoľko nemá vo svojom genotype „Y.“, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať, keďže dieťa ich má, ale nemohlo ich zdediť od svojej matky. Zo záveru znaleckého posudku vyplynula pre súd okolnosť, že otcovstvo navrhovateľa voči maloletému odporcovi 1/ vylučuje 7 nezávislých systémov, pričom vylúčenie treba pokladať za jednoznačné. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p., čo odôvodnil tým, že v danom prípade u neúspešného účastníka konania na strane odporcu 2/ sa jedná o matku dvoch maloletých detí, pričom v prípade uloženia povinnosti náhrady trov konania, by mohlo byť ohrozené materiálne zabezpečenie výchovy práve maloletých detí, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý považuje konštatovanie súdu o predmetnom výroku za nesprávne. Uviedol, že maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, teda akékoľvek výdavky pri striedaní osobnej starostlivosti tak u matky, ako aj u otca môžu spôsobovať ohrozenie materiálneho zabezpečenia. Poukázal na to, že on nemal záujem na vzniku ďalších trov, keď si za posledné peniaze dal urobiť genetický test, na základe ktorého bolo zistené, že je vylúčený z otcovstva k maloletému odporcovi 1/, ktorý test predložil súdu aj matke maloletého. To matka maloletého výslovne uviedla, že s iným mužom v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa pomer nemala a bola si istá, že iný muž otcom
dieťaťa nemôže byť. Spôsobila tým ďalšie trovy konania, ktoré si uplatnil voči nej, lebo stačilo, aby bola uznala prvý test a nemuseli vznikať ďalšie trovy. Matka maloletého zavádzala súd a tvrdila nepravdivé skutočnosti a preto by súd nemal zohľadňovať jej postavenie ako ani ekonomickú situáciu , ktorá by v prípade vznikla vo vzťahu k deťom. Odvolateľ uviedol, že on má taktiež osobnú starostlivosť nad deťmi, tak isto úbytok peňazí a len kvôli tvrdeniu matky maloletých detí bol nútený skladať zálohové platby na znalecké dokazovanie a len kvôli tomu, že matka maloletých detí klamala. Trvá na tom, že spor vyhral, keď preukázal, že v matka maloletých detí klame. Poškodený celým konaním bol odvolateľ a preto žiada, aby mu bola priznaná náhrada trov konania, tak ako si ju uplatnil. V tejto súvislosti poukázal na to, že odporkyňa 2/ inzeruje predaj pozemku za 9.000,- € a preto má za to, že by mala byť schopná zaplatiť trovy, ktoré spôsobila svojim konaním.
Odporkyňa 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že má za to, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., keď posúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania. Uviedla, že navrhoval dňa 15.03.2013 podal na okresný súd návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletej T., keď bola schválená rodičovská dohoda tak, že malol. T. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Poznamenala, že sa stará aj o malol. syna P. F. a teda v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporcu 2/. Uviedla, že navrhovateľ nemá náklady na bývanie, pretože s dcérou pokiaľ bola u neho počas striedavej starostlivosti býval raz u priateľky v W., potom u matky vo N. a aj u strýka na U.. Všetky náklady spojené so starostlivosťou o dcéru znášala ona aj napriek tomu, že s navrhovateľom sa dohodli, že tieto budú platiť na polovicu. Jeho platenie bolo nepravidelné, nakoľko bol nezamestnaný. Uviedla, že finančné prostriedky ktoré získa za predaj nehnuteľnosti investuje do bývania. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a odvolanie navrhovateľa zamietol.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu vo výroku o nepriznaní trov konania žiadnemu z účastníkov podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Z predloženého spisu má odvolací súd za preukázané, že návrhom zo dňa 18.05.2012 navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva podľa § 86 Zákona o rodine voči maloletému P. narodenému XX.XX.XXXX v manželstve s matkou maloletého, ktoré manželstvo bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred MÚ N. a je zapísané v knihe manželstiev MÚ N. vo zväzku XX, ročník XXXX na str. XXX pod por. č. XX. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní 6P/10/2012, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.03.2012. Po rozvode sa navrhovateľ v zmysle právnej úpravy o maloletého staral, no napriek tomu požiadal o vykonanie DNA testov, ktorý dôkaz vykonal T.. P. P. L. v spoločnosti MedGene s.r.o. dňa 1.5.2012 a dospel v posudku k záveru, že prakticky so 100% pravdepodobnosťou je otcovstvo mňa vo vzťahu k maloletému P. F. vylúčené. Uvedený dôkaz navrhovateľ priložil k návrhu. Matka s predloženým dôkazom nesúhlasila, považovala ho za nepravdivý a žiadala o kompletné testy DNA, kde sa odoberú vzorky DNA pod dohľadom poverenej osoby od navrhovateľa, maloletého P. a matky na dokazovanie otcovstva k maloletému, čo predniesla aj na pojednávaní konanom dňa 12.06.2012. Na základe uvedeného súd uznesením č.k. 7P/30/2012-23 zo dňa 06.09.2012 nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou H.. B. C., F.., W.. Zároveň súd zaviazal navrhovateľa a odporkyňu 2/, aby zaplatili na účet súdu preddavok na trovy dôkazu, každý vo výške 170,- €. Dňa 19.12.2012 znalkyňa predložila okresnému súdu znalecký posudok z odboru genetiky č. znal. Denníka: XX/XXXX, ktorého záver znel „otcovstvo navrhovateľa P. F., nar. XX.XX.XXXX voči maloletému P. F., nar. XX.XX.XXXX je vylúčené, pretože nemá vo svojom genotype Y., ktoré biologický otec dieťaťa musí mať, keďže dieťa ich má, ale nemohlo ich zdediť od svojej matky“. Z uvedeného vyplýva, že znalecký posudok bol totožný so „Správou o vyšetrení príbuzenstva/otcovstva“, ktorú predložil navrhovateľ spolu s návrhom. Navrhovateľ si s ohľadom na uvedené skutočnosti, ale aj postoj
odporkyne 2/, ktorá do poslednej chvíle tvrdila, že s nikým iným nemala pohlavný styk a je vylúčené, aby navrhovateľ nebol otcom maloletého P., uplatnil trovy konania vo výške 639,89 €.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Nie je možné nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dosah rozhodovania o určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodu hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať ma majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania (nielen toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Prvostupňový súd v rozhodnutí bez toho, aby vykonal akékoľvek zisťovanie majetkových, osobných, sociálnych, zárobkových a iných pomerov odporkyne 2/ len skonštatoval, že „sa jedná o matku dvoch maloletých detí, pričom v prípade uloženia povinnosti náhrady trovy konania, by mohlo byť ohrozené materiálne zabezpečenie výchovy práve maloletých detí...“. Odvolací súd má za to, že túto skutočnosť prvostupňový súd nemal zistenú ani nijak preukázanú a teda ju nemohol jednoznačne konštatovať. Odvolací súd má za to, že pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. je potrebné skúmanie okolností hodných osobitného zreteľa na strane obidvoch účastníkov. Súd by mal prihliadať aj na dôkazy a argumentáciu, ktorú navrhovateľ uplatnil pri prvom úkone, a taktiež zohľadniť okolnosti, ktoré viedli navrhovateľa k uplatneniu práva a postoj odporkyne 2/ v predmetnom konaní. Prvostupňový súd musí na všetky tieto okolnosti prihliadať a mať pomery účastníkov majetkové, osobné, sociálne, zárobkové a iné jednoznačne za preukázané, aby bolo možné aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu účastníkovi zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.