Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-225-2012.pdf
PDF · 103.94 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/225/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa Ing. T. V., A. Z. L. XXX, zastúpeného JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, so sídlom Trnava, Hlavná 23, proti odporcovi Slovenské elektrárne, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 47, IČO: 35 829 052, zastúpenému ATLegal, s. r. o., Bratislava, Búdkova 26, IČO: 47 231 424, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Tomlainová, PhD., LL.M., advokátka a konateľka, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 11. apríla 2012 č. k. 13C/40/2011-606, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení, že výpoveď z pracovného pomeru z 19.11.2010 je neplatnou p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že výpoveď z pracovného pomeru z 19.11.2010 daná odporcom navrhovateľovi je neplatná a konanie v časti návrhu navrhovateľa na ospravedlnenie zo strany odporcu zastavil.
Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil ust. § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce a nenaplnením dôvodov hypotézy uvedenej právnej normy. Vychádzal z toho, že údajné konanie, v ktorom videl odporca závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom, ktoré špecifikoval vo výpovedi z 19.11.2010, teda, že v čase od 3.11.2009 do 21.5.2010 mal údajne potvrdzovať a schvaľovať v Montážnom denníku a Sumári vyšší počet hodín ako zamestnanci dodávateľa skutočne odpracovali, nevyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania. V priebehu konania z výsluchu viacerých svedkov bol potvrdený rozsah a spôsob kontrolnej činnosti navrhovateľa, ktorú potvrdili svedkovia V., G., E., A. a F., ktorí tiež kontrolovali svojich podriadených, kontrolovali aj dodávateľské firmy, jednak cez svojich podriadených a tiež aj osobne. Tiež kontrola Montážnych denníkov, kde si pracovníci dodávateľských firiem evidovali odpracované hodiny, bola kontrolovaná kompetentnými pracovníkmi, viedla sa dvojitá evidencia práce externých pracovníkov, čo potvrdil svedok A., keď aj svedok V. porovnával správnosť odpracovaných hodín týchto cudzích pracovníkov. Aj svedok F., aj svedok P. evidovali pracovníkov dodávateľa, priamo do denníka robili záznamy o nich, kontrolovali správnosť údajov pred ich podpisom. Podstatným zistením považoval, reálnu možnosť efektívneho skontrolovania správnosti počtu odpracovaných hodín dodávateľskými pracovníkmi. Dospel k záveru, že prakticky na sto percent sa nedala odsledovať doba pracovnej činnosti dodávateľských pracovníkov, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo pracovali často krát aj po skončení jeho pracovnej doby, tiež aj cez soboty a nedele, keď navrhovateľ na pracovisku nebol. Dôležitou skutočnosťou považoval, že údaje o odpracovaných počtoch hodín týchto cudzích pracovníkov sa opierali najmä o naplánované počty hodín z pracovného príkazu a od toho sa odvíjala aj kontrola pracovníkmi zapísaných hodín. Uvedené vyplynulo aj zo svedeckej výpovedi svedka V., ktorý uviedol, že dochádzka dodávateľských pracovníkov
nebola nijako zaznamenávaná, títo iba oznámili, že sú v práci, čo zo strany pracovníkov - zamestnancov odporcu nebolo možné overiť, najmä kedy ktorý pracovník dodávateľskej firmy odišiel z pracoviska. Reálnosť odpracovaných hodín sa posudzovala podľa záznamov v pracovnom príkaze. Vyslovil názor, že presná evidencia u externých pracovníkov bola problematickou a systém evidencie dochádzky je len pri interných zamestnancoch. Dodávateľský pracovníci sa aj naďalej evidujú tak, ako doteraz a teda nejestvuje stále možnosť efektívnej kontroly týchto pracovníkov, ktorá skutočnosť vyplynula z výpovede svedka G.. Dôležitým zistením považoval aj okolnosť, že navrhovateľ sa snažil odporcovi vysvetliť skutočnosť, že dĺžku výkonu práce odpracovanej dodávateľom nie je možné efektívne kontrolovať s tým, že navrhol tiež možné riešenie. Zohľadnil aj nepreukázanie, že by v priebehu výkonu práce navrhovateľa mu boli vytýkané pochybenia, naopak výsledky oddelenia navrhovateľa boli veľmi dobré. Vzal do úvahy, že navrhovateľ si riadne plnil svoje pracovné povinnosti, dostatočne kontroloval prácu svojich podriadených, údaje v montážnych denníkoch podpisoval až po kontrole a overení údajov ako u zodpovedných podriadených, tak i u dodávateľa, avšak nemal možnosť ani on ani jeho podriadení efektívne kontrolovať, či dodávateľský pracovníci skutočne odpracovali všetky hodiny, ktoré si vykazovali v montážnych denníkoch. Keď sa o tejto skutočnosti dozvedel, dal to na vedomie nadriadeným a dokonca navrhoval aj spôsob efektívneho riešenia problému. Z uvedeného vyvodil, že navrhovateľ závažným spôsobom neporušil svoje pracovné povinnosti a nespôsobil vznik škody odporcovi. Z vyjadrenia riaditeľa závodu odporcu mal preukázané, že nie je zavedený elektronický systém evidencie dochádzky dodávateľov, dochádzka zamestnancov dodávateľa je evidovaná v Montážnych denníkoch, ktoré vypracúva zástupca dodávateľa a ktoré potvrdzujú a schvaľujú oprávnení zamestnanci odporcu. Z uvedeného vyplynulo, že odporca doposiaľ neprijal efektívny systém kontroly, o čom svedčí aj u odporcu prebiehajúci proces „Riadenie dodávateľov - dôvody“ , kde sa ako dôvody výslovne uvádzajú neexistencia štandardizovaných postupov, či nejasná zodpovednosť zainteresovaných. Rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom odôvodnil ustanovením § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a účelnosťou rozhodnúť o základe predmetnej veci, ktorou je platnosť alebo neplatnosť výpovede danej navrhovateľovi. Zastavenie konania v časti návrhu navrhovateľa na ospravedlnenie zo strany odporcu odôvodnil ust. § 96 ods. 1 O. s. p. a späťvzatím návrhu navrhovateľom v tejto časti nároku a súhlasom odporcu so späťvzatím návrhu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, určovaciemu výroku, podal odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. b, c, d a f) O. s. p.. Poukázal na to, že navrhovateľ bol povinný zabezpečiť funkčný systém výkonu a kontroly skutočne odpracovaných hodín zamestnancami dodávateľov na oddelení údržby točivých strojov a za tým účelom prijať potrebné opatrenia. Navrhovateľ však v rozpore so svojimi pracovno-právnymi povinnosťami uvedeným spôsobom nepostupoval. V rozhodnom období od 3.11.2009 do 21.5.2010, na ktoré sa vzťahuje výpoveď, nebolo preukázané, že by boli robené zainteresovanými osobami (V., G. a navrhovateľ) akékoľvek kroky, ktorými sa mala zabezpečiť kontrola skutočne odpracovaných hodín zamestnancami dodávateľa. Odvolateľ uviedol, že pokiaľ navrhovateľ nemal možnosť kontroly, tak kontrolu nemohol plniť riadne a riadne si overovať správnosť údajov pred podpisom Montážneho denníka u svojich podriadených. Poukázal na to, že z výsluchov svedkov a z odporcom predložených listinných dôkazov vyplynulo, že niektorí podriadení zamestnanci navrhovateľa v iných prípadoch používali systém, ktorý im umožňoval kontrolu skutočne odpracovaných hodín zamestnancami dodávateľov, t. j. svedok G. uviedol, že pracovníkov dodávateľa kontroloval až do doby svojej činnosti, t. j. do 15:15 hod., kedy odišiel z pracoviska a následne týchto pracovníkov skontrolovali vedúci skupiny. Svedok E. uviedol, že počas svojej pracovnej doby si rovnako zaznamenával pohyb pracovníkov dodávateľských firiem - miesto príchodu, čas a výkon práce. Po skončení práce zaznamenával interný pracovník konkrétne hodiny, po ktorú dobu sa práce vykonali. Namietal, že prvostupňový súd nevzal do úvahy aj tieto časti výpovedí podriadených zamestnancov navrhovateľa. Ani skutočnosti uvedené v liste K. G. z 18.11.2010 a v Špeciálnom audite riadenia 4600003394. Navrhovateľ uviedol, že kontrola skutočne odpracovaných hodín nie je možnou a neuviedol existenciu systému umožňujúceho kontrolu skutočne odpracovaných hodín zamestnancami dodávateľov, v zmysle ktorého zamestnanci vedú svoje osobné záznamy o príchode a odchode zamestnancov dodávateľa, priebežne kontrolujú, či práce vykonávajú, v čase svojej neprítomnosti poveria zamestnanca odporcu, ktorý pracuje so zamestnancami dodávateľa, aby ich kontroloval, či pracujú a zaznačil čas ich odchodu, ktorý následne oznámia zamestnancovi zodpovednému za kontrolu vykazovaných hodín a pred podpisom Montážneho denníka porovnajú svoje osobné záznamy s údajmi uvedenými v Montážnom denníku a až keď súhlasia, potom Montážny denník podpíšu. Odvolateľ uviedol, že na oddelení, ktorého bol navrhovateľ vedúcim,
si každý jeho podriadený zamestnanec robil kontrolu skutočne odpracovaných hodín dodávateľmi podľa svojho vlastného uváženia a navrhovateľ im v tomto smere nedal žiadne jednotné pokyny a plnenie ich povinností v tejto súvislosti nekontroloval. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o nemožnosti sto percentnej kontroly skutočne odpracovaných hodín zamestnancami dodávateľa, pretože uvedené bolo možným v prípade, ak so zamestnancami dodávateľa pracoval zamestnanec odporcu, ktorý zaznačil čas ich príchodu a odchodu, prípadne prerušenia práce a následne to nahlásil osobe zodpovednej za kontrolu vykazovaných hodín. Súd prvého stupňa nezisťoval, či v danom prípade išlo o práce, pri ktorých bol prítomný i zamestnanec odporcu, ktorý takto mohol postupovať alebo nie, resp. či bolo možné zapojiť zamestnanca odporcu na takúto prácu a tak zabezpečiť kontrolu evidencie skutočne odpracovaných hodín zamestnancami dodávateľov. Odporca dal navrhovateľovi výpoveď pre rozdiel odpracovaných hodín zamestnancami dodávateľa v rozhodnom období vo výške 1 302 hodín a 53 minút. Odvolateľ spochybnil vierohodnosť svedka Ing. F. z dôvodu jeho problémov na pracovisku odporcu, z ktorého dôvodu odišiel dohodou ku koncu roka 2010. Namietal nevykonanie niektorých ním predložených dôkazov, ktorými sa súd prvého stupňa ani nezaoberal a ani ich nehodnotil. Z uvedeného, pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ závažne neporušil pracovnú disciplínu, rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa, súd prvého stupňa odňal účastníkom možnosť konať pred súdom tým, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy a ich nevykonanie žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku neodôvodnil. Odňatie možnosti konať pred súdom videl aj v tom, že prvostupňový súd uskutočnil 28.3.2011 výsluch navrhovateľa bez upovedomenia a prítomnosti odporcu, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Okrem toho, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nevykonal výsluch T. X., ktorý mohol vysvetliť okolnosti, za ktorých bol interný audit vykonaný a nevykonal žiadny z listinných dôkazov predložených odporcom. Súd prvého stupňa tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nevyplynuli, resp. sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Napríklad z výpovede svedka V. nevyplynulo, že porovnával správnosť odpracovaných hodín týchto cudzích pracovníkov. Vykonaným dokazovaním nebol potvrdený rozsah a spôsob kontrolnej činnosti navrhovateľa, týkajúci sa odsúhlasovania skutočne odpracovaných hodín zamestnancami dodávateľa. Odvolateľ namietal tiež inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorou považoval nesprávne vykonanie dôkazu listinnou v zmysle § 129 ods. 1 O. s. p., ktorým nie je konštatovanie o oboznámení dokladov.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že vykonanie informatívneho výsluchu okresným súdom 28.3.2011, o ktorom nebol odporca upovedomený, nemohol mať žiaden vplyv na zákonnosť konania a rozhodnutie súdu, nakoľko súd prvého stupňa mu len odporučil zabezpečiť kvalifikovaného advokáta za účelom opravy návrhu. Poukázal na to, že svedkovia, ktorí vypovedali po poučení o následkoch krivej výpovede, logicky museli mať vzťah k danej veci a len z dôvodu, že niektorí z nich už nie sú zamestnancami odporcu nemožno vyvodiť ich zaujatosť či nejaké antipatie k odporcovi. Uvedení svedkovia vypovedali zhodne s navrhovateľom a súd prvého stupňa ich správne posudzoval jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Opätovne uviedol priebeh kontroly odpracovaných hodín, ktorý vyplýval z interných smerníc. Jeho podriadení pracovníci vykonávali koordináciu činností zhotoviteľa a v rozsahu svojich povinností mali vykonávať kontrolu výkonu prác na pracovisku. Okrem toho zabezpečovali ďalšie plnenie svojich povinností vyplývajúcich z ich funkcie. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že kontrola skutočne odpracovaných hodín je v podstate nereálna bez možnosti elektronickej kontroly prechodu priamo na konkrétny výkon prác. V minulosti bol takýto systém možný v JE Mochovce, čo vyvracia tvrdenia odporcu, že to nebolo technicky i personálne možné. Z vyjadrení svedkov Q. a A. vyplýva, že vzhľadom na výkon prác po pracovnej dobe stanovenej odporcom i na iných oddeleniach, pracovné skupiny zhotoviteľa pracovali samostatne a na nasledujúci deň im zodpovedný pracovník objednávateľa podpísal odpracované hodiny. Uviedol, že počas splatnosti ZoD č. 4600003394 vykonal niekoľko opatrení, aby naplánované hodiny na pracovnom príkaze, resp. zákazke, boli zredukované do takej miery, aby sa zrealizovali všetky požadované operácie na danom zariadení, bol dodržaný termín plánovanej opravy a neprečerpali sa plánované financie na tieto činnosti. Závery odporcu, že bol u neho používaný systém umožňujúci kontrolu skutočne odpracovaných hodín dodávateľmi je v rozpore s vykonaním dokazovaním, keď prevažná väčšina svedkov vypovedala, že takýto efektívny systém na jeho pracovisku neexistoval.
Odporca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa opätovne zopakoval dôvody odvolania a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny.
Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru.
Navrhovateľ návrhom zo 14.3.2011 si uplatnil právo na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z 19.11.2010 podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z.. Doplneným návrhom z 27.4.2011 si uplatnil právo na zaplatenie náhrady mzdy titulom neplatnej výpovede až do dňa umožnenia pokračovať v práci odporcom. Návrh v časti satisfakcie formou ospravedlnenia zo strany odporcu vzal navrhovateľ 27.4.2011 späť.
Odporca navrhol návrh zamietnuť, keď tvrdil, že výpoveď 19.11.2011 dal navrhovateľovi z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré videl v tom, že hodiny údajne odpracované zamestnancami dodávateľa vykázané v Montážnych denníkoch a v Zisťovacích protokoloch, ktoré navrhovateľovi podriadení podpisom potvrdili a následne navrhovateľ svojim podpisom potvrdil a schválil bez kontroly svojich podriadených a dodávateľa a následne boli dodávateľovi vyplatené, nesúhlasia s hodinami, ktoré zamestnanci dodávateľa skutočne odpracovali pri plnení zmluvy. Z uvedeného dôvodu boli dodávateľovi bezdôvodne vyplatené, čím sa bez právneho dôvodu znížil majetok odporcu vo výške 13 837,36 eur. Odporca tvrdil, že navrhovateľ vzhľadom na svoju dovtedajšiu prax a skúsenosti musel a mal vedieť, že hodiny vykázané dodávateľom by mali byť pre vykonané práce podstatne nižšie a mal vedieť, že svojim konaním porušuje pracovnú disciplínu.
Podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Existencia niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v odseku 1 je jednou zo základných podmienok platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ totiž môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodu, ktorý je uvedený v tomto ustanovení. Výpočet výpovedných dôvodov je taxatívny, ich okruh nemožno meniť a ani niektorý z neho vylúčiť. Výpovedný dôvod, pre ktorý zamestnávateľ dáva zamestnancovi výpoveď, musí byť vždy uvedený v zrušujúcom písomnom prejave. Ak by výpoveď výpovedný dôvod neobsahovala, je neplatná, a to bez ohľadu na to, či u zamestnávateľa aj v skutočnosti niektorý z týchto dôvodov existoval. V písomnej výpovedi možno výpovedný dôvod uviesť citáciou príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením skutočností, ktoré sa stali dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Neuvedenie príslušného zákonného ustanovenia, ktoré sa stalo dôvodom výpovede, nespôsobuje jej neplatnosť. V písomnej výpovedi uvedený dôvod výpovede nemôže zamestnávateľ dodatočne meniť.
Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov vyplývajúcim z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce rozlišuje
medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu, a pod.
V danom prípade súd prvého stupňa dospel k záveru nenaplnenia dôvodov výpovede v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce v prípade navrhovateľa, ktorému odporca kládol za vinu, že v období od 3.11.2009 do 21.5.2010 údajne mal potvrdiť a schváliť v montážnom denníku a v sumári vyšší počet odpracovaných hodín ako zamestnanci dodávateľa odpracovali a tým umožniť dodávateľovi získať finančné plnenie, na ktoré mu nárok nevznikol, čím mal konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, v dôsledku čoho vznikla zamestnávateľovi škoda. K uvedenému záveru dospel vychádzajúc zo spôsobu kontroly pracovníkov dodávateľov u odporcu, ktorá bola dvojitá, jednak osobná ale tiež prostredníctvom podriadených pracovníkov navrhovateľa, ktorý záver vyplynul zo svedeckých výpovedí svedkov V., G., E., A. a F.. Uvedeným spôsobom boli kontrolované i montážne denníky, kde si pracovníci dodávateľských firiem evidovali odpracované hodiny, ktorých správnosť údajov pred podpisom kontrolovali svedkovia A. a V.. Z dokazovania vyplynulo, že kontrola počtu odpracovaných hodín pracovníkmi dodávateľov sa vykonávala týmto spôsobom, ale prakticky naisto sa nedala odsledovať doba pracovnej činnosti dodávateľských pracovníkov vzhľadom k tomu, že pracovali veľakrát aj po skončení pracovnej doby navrhovateľa, aj cez soboty a nedele, v ktorom čase nebol navrhovateľ prítomným na pracovisku. Údaje o odpracovaných počtoch hodín dodávateľskými pracovníkmi sa opierali hlavne o naplánované počty hodín z pracovného príkazu, z ktorých údajov vychádzala aj kontrola internými pracovníkmi o počte zapísaných hodín externými pracovníkmi, nevykonávala sa elektronická kontrola ako v prípade interných pracovníkov. Doposiaľ neexistuje možnosť efektívnej kontroly týchto pracovníkov. Navrhovateľ navrhol odporcovi efektívnu kontrolu týchto pracovníkov.
Navrhovateľovi počas jeho dlhoročného výkonu práce pre odporcu neboli vytýkané pochybenia, výsledky oddelenia navrhovateľa boli veľmi dobré. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že navrhovateľ postupoval pri kontrole počtu odpracovaných hodín externými pracovníkmi dodávateľov v súlade s internými predpismi odporcu a v súlade s pracovnými podmienkami vytvorenými odporcom. Možno dospieť k záveru, že navrhovateľ si riadne plnil svoje pracovné povinnosti, dostatočne kontroloval prácu svojich podriadených, údaje v montážnych denníkoch podpisoval až po kontrole a overení údajov u zodpovedných podriadených a aj u dodávateľa, avšak nemal možnosť ani on, ani jeho podriadení efektívne kontrolovať, či pracovníci dodávateľov skutočne odpracovali všetky hodiny, ktoré si vykazovali v montážnych denníkoch. Keď sa navrhovateľ o tejto skutočnosti dozvedel, dal uvedenú skutočnosť na vedomie navrhovateľovi a dokonca navrhol aj spôsob efektívneho riešenia problému.
Súd prvého stupňa dospel k záveru o tom, že navrhovateľ závažným spôsobom neporušil svoje pracovné povinnosti a nespôsobil vznik škody odporcovi. Počet odpracovaných hodín sa i naďalej u zamestnancov dodávateľov eviduje rovnakým spôsobom, nakoľko nie je zavedený elektronický systém evidencie dochádzky zamestnancov dodávateľov, eviduje sa v montážnych denníkoch, ktoré vypracúva zástupca dodávateľa a ktoré potvrdzujú a schvaľujú oprávnení zamestnanci odporcu. Skutočnosť, že odporca doposiaľ neprijal efektívny systém kontroly svedčí aj u odporcu prebiehajúci proces „Riadenie dodávateľov - dôvody“, kde sa ako dôvody výslovne uvádzajú neexistencia štandardizovaných postupov, či nejasná zodpovednosť zainteresovaných.
Pokiaľ súd prvého stupňa určil neplatnou výpoveď z pracovného pomeru z 19.11.2010 danú odporcom navrhovateľovi, postupoval správne. Odvolací súd medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom určujúcom výroku v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.
Pokiaľ odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 120 ods. 1 druhá veta O. s. p. je oprávnením súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, z ktorej skutočnosti vyplýva, že nie je povinnosťou súdu vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy. Uvedený záver je premietnutím zásady hospodárnosti tak, aby sa nevykonávali dôkazy
nadbytočné, ktoré nepovedú k preukázaniu skutkového stavu veci relevantného z hľadiska právneho posúdenia veci. Ani námietka odporcu smerujúca k jeho neupovedomeniu o informatívnom výsluchu navrhovateľa, nie je právne relevantnou, zakladajúcou vadu spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkom konať pred súdom, nakoľko súd prvého stupňa poučil navrhovateľa výlučne o jeho procesných právach a povinnostiach v tom smere, že vzhľadom k jeho neúplnému návrhu, bude následne vyzvaný na doplnenie návrhu osobitným uznesením a súd prvého stupňa mu odporučil zastúpenie advokátom.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.