Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/17/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, O. O., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpenom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom ul W.. Z. XXX/XX, W., o zaplatenie 643,46 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -112 zo dňa 23.10.2013, takto

rozhodol:

Výrok uznesenia o trovách konania mení tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 39,37 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka vedeného vo B. O., a.s., číslo účtu: XXXXX-XXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu na prerušenie konania zamietol, konanie zastavil a zároveň rozhodol, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 118,10 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka vedeného vo B. O., a.s., číslo účtu: XXXXX-XXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu dňa 21.10.2013 zobral navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu svoj návrh v celom rozsahu. Nakoľko došlo k späťvzatiu návrhu, súd zamietol návrh na prerušenie konania. O trovách konania súd rozhodol podľa . Prvostupňový súd mal za to, že boli splnené podmienky na priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi, pretože účinne vzniesol námietku premlčania. Námietka bola oprávnená, pretože splatnosť pohľadávky zo zmluvy o flexipôžičke nastala už dňa 04.09.2007 a návrh bol podaný až dňa 30.11.2012, teda pohľadávka už bola premlčaná. Na základe uvedenému vedľajšiemu účastníkovi súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v ním vyčíslenej výške 118,10 €.

Proti predmetnému uzneseniu a to proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Navrhovateľ je názoru, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie MV SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Poukázal na dôvodovú správu k na základe ktorej navrhovateľ má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Uviedol, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a to oznámením o vstupe združenia do konania . Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia napr. Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , Krajský súd v Bratislave sp. zn. . Poznamenal, že na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných a to najmä účelnosť vynaložených trov konania a podľa názoru navrhovateľa trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práv. Odvolateľ má za to, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 SR. Domnieva sa, že združenie odporcu v konaní nezastupuje. Žiadne z ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenie na ochranu práv spotrebiteľa malo nechávať zastupovať advokátmi , ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Má za to, že v danom prípade bola na mieste aplikácia ust. , keďže predmetom konania je suma 643, € s prísl., teda je zrejmé, že ide o drobný spor, pričom trovy právneho zastúpenia vo výške 118,10 € sú značne neprimerané výške žalovanej pohľadávky. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 19,33 € s DPH.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že je absurdné, ak navrhovateľ, ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkov a v tejto súvislosti poukázal na SR. Uviedol, že svojou činnosťou napĺňajú vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov a na napĺňanie týchto cieľov sú odkázaní na právne služby. Aj keď ide o združenie na ochranu spotrebiteľov, nie sú právnici a podľa skúseností s aplikáciou spotrebiteľského práv na súdoch sa bez pomoci advokátov nezaobídu. Uviedol, že navrhovateľ iba na Slovensku zamestnáva 230 zamestnancov sa nechá vo všetkých súdnych konaniach zastúpiť advokátskou kanceláriou, ktorá substitučne poveruje svojim zastupovaním iné advokátske kancelárie a zduženie by sa malo na súdoch zastupovať samo proti profesionálnym právnikom. Hlavným cieľom navrhovateľa by nemalo byť, aby sa združenie nedávalo zastupovať advokátom v súdnych konaniach, ale aby združenia na ochranu spotrebiteľa nemali vôbec dôvod do jeho súdnych konaní vstupovať v pozícii vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa. Navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 34,55 €.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením , bez nariadenia pojednávania podľa , odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania podľa zmenil z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej zo dňa 20.11.2012 domáhal voči odporkyni zaplatenie 643,46 € s príslušenstvom z titulu porušenia zmluvných podmienok zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky z 25.11.2005, keďže odporkyňa neplnila splátky v stanovených termínoch. Okresný súd vydal platobný rozkaz č.k. -31 zo dňa 17.12.2012. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.12.2012 vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov oznámil svoj vstup do konania. Uznesením č.k. -46 zo dňa 22.04.2013 okresný súd zrušil platobný rozkaz č.k. -31, nakoľko ho nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.04.2013vedľajší účastník na strane odporkyne podal odpor a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 118,10 €. Následne podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.06.2013 podal navrhovateľ námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v skrátenom konaní, ktoré námietky súd uznesením č.k. -70 zo dňa 01.08.2013 zamietol. Uznesením č.k. -93 zo dňa 23.09.2013 súd uložil navrhovateľovi poriadkovú pokutu vo výške 300 € z dôvodu, že navrhovateľ nezabezpečil dôkazy, na ktoré bol vyzvaný a bolo potrebné odročiť pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 23.09.2013, proti ktorému uzneseniu sa navrhovateľ odvolal. Následne podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.10.2013 navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania a zároveň sa vyjadril k trovám vedľajšieho účastníka. Na základe uvedeného okresný súd odvolaním napadnutým uznesením návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania zamietol, konanie z dôvodu späťvzatia zastavil a rozhodol o trovách vedľajšieho účastníka tak, že navrhovateľ je povinný mu nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 118,10 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Z ustanovenia vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 , ktorým sa mení a dopĺňa ) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia , ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

Z ustanovenia vyplýva, že: „V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.“

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu právna pomoc spotrebiteľom má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení . Keďže ustanovenie výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( ), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

V danom prípade došlo k zastaveniu konania preto, že žalobca pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení . Ustanovenie druhého odseku je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal žalobca návrh voči žalovanej v celom rozsahu späť, možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný návrh žalobcu bol podaný (objektívne) nedôvodne, a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety vznikla povinnosť uhradiť žalovanej a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Nemožno súhlasiť ani s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, pretože práve vstup vedľajšieho účastníka do konania bolo podľa odvolacieho súdu dôvodom späťvzatia návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu.

Odvolací súd sa však nestotožnil s tým, že prvostupňový súd priznal trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi v takej výške a neprihliadal na hospodárnosť konania. Odvolací súd má za to, že je potrebné primerane znížiť ním uplatnené trovy konania na jednu tretinu, nakoľko v prípade vstupu vedľajšieho účastníka do konania ide v prípade združení na ochranu spotrebiteľa o rutinnú agendu, tým, že sú podávané vo veľkom množstve súdnych konaní, pričom ide o opakujúce sa podania pri ktorých sa mení subjekt odporcu a výška uplatňovanej pohľadávky, teda nie sú právne, ani časovo náročné. Trovy, o ktoré sa navyšujú konania vstupom vedľajšieho účastníka do konania, ktorý sa necháva zastupovať advokátom sú nehospodárne a preto je potrebné trovy moderovať, aby sa zároveň rešpektovalo aj právo účastníka nechať sa zastúpiť advokátom. Na základe uvedeného bolo vhodné v danom prípade znížiť trovy vedľajšieho účastníka na sumu 39,37 €. Z ustanovenia vyplýva právo súdu znížiť trovy konania u úspešného účastníka. Je potrebné aby súd v týchto prípadoch prihliadal aj na účelnosť trov konania, ktoré si následne v konaní vedľajší účastník zastúpený advokátom uplatňuje. Odvolací súd preto rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania na základe čoho navrhovateľ vzal návrh späť, priznal účelne vynaložené trovy konania krátené na jednu tretinu z pôvodne priznanej výšky t. j. na sumu 39,37 €.

Z uvedeného odôvodnenia vyplýva že Okresný súd rozhodol vo veci nesprávne keď zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov prvostupňového konania ktoré pre takto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia avšak túto povinnosť nemal uložiť navrhovateľovi v takej výške.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil zmysle tak ako je uvedené vo výroku.

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu vedľajšieho účastníka na strane odprcu na prerušenie konania a o zastavení konania zostali nedotknuté ( ) a stali sa právoplatnými.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia V spojení s . odporkyňa si náhradu trov neuplatnila a postupom podľa a zo spisu nevyplynulo, že by jej vznikli. Vedľajší účastník si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo výške 34,55 € ale, nakoľko v odvolacom konaní úspešný nebol, súd mu ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní len čiastočne úspešný, preto krajský súd rozhodol, že nemá právo na náhradu trov tohto štádia konania.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.