Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-323-2013.pdf
PDF · 84.78 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/323/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: R. F., so sídlom F. X/X, XXX XX A. W. Q., K.: XX XXX XXX , zast. JUDr. Viktor Šurka, advokát, Advokátska kancelária so sídlom L. XXX, XXX XX A. W. Q., proti povinnému: K.. E. V., so sídlom P. R. XXXX/XX, XXX XX A., K.: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X,XXX XX S., zast. Renátou Fardusovou, advokátkou, so sídlom Q. č. X, XXX XX U., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 209 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 66/2012 súdnym exekútorom JUDr. Soňou Spišiakovou, Exekútorský úrad so sídlom Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 31Er/224/2012-45 zo dňa 27. februára 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 31Er/224/2012-45 zo dňa 27. februára 2013 p o t v r d z u j e. II. Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 31Er/224/2012-45 zo dňa 27. februára 2013 vyhovel námietkam povinného proti exekúcii a exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením sp. zn. 31 Er 224/2012 zo dňa 23. augusta 2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Soňu Spišákovú vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 209 Eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61 Cbi/5/2010-44 zo dňa 19. júla 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR/40/2010 zo dňa 22. septembra 2010. Ďalej uviedol, že povinný v zákonnej lehote dňa 4. decembra 2012 podal osobne u súdneho exekútora námietky proti exekúcii, v ktorých namietal hmotnoprávnu legitimáciu účastníkov exekučného konania, pričom tvrdil, že procesnoprávne legitimovaní ako účastníci exekučného konania sú ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie - oprávnený a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu - povinný. Exekučný súd uviedol, že povinný namietal, že nie je pasívne legitimovaný, nakoľko nie je nositeľom povinnosti z exekučného titulu a preto voči nemu nie je možné vykonať exekúciu, pričom nedostatok hmotnoprávnej legitimácie je dôvodom na zastavenie exekúcie a trovy súdneho konania nie je možné uplatňovať voči správcovi z titulu výkonu svojej funkcie, ani ako súkromnej osobe, pretože správca vystupuje namiesto úpadcu. Ďalej exekučný súd poukázal na vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného, ktorý navrhol, aby súd námietky proti exekúcii zamietol, nakoľko konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 61 Cbi/5/2010 nie je možné považovať za konania súvisiace s konkurzným konaním a trovy, ktoré v ňom vznikli, sa nemôžu považovať za trovy v zmysle ust. § 100 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len „ ZKR“). Exekučný súd uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K 8/2009-29 zo dňa 23. júla 2009 bol vyhlásený konkurz na úpadcu R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX S., kde za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený K.. E. V., K.: XX XXX XXX, so sídlom P. R. XX, XXX XX A.. Správca vystupuje na strane veriteľov v zmysle zákonného zástupcu úpadcu s
tým, že konanie správcu má hmotnoprávne účinky v prospech alebo neprospech úpadcu čo znamená, že pokiaľ správca vymôže určité plnenie, jeho vlastníkom sa stáva úpadca, rovnako tak to platí aj v prípade, ak je správca na určité plnenie zaviazaný. Toto plnenie je možné uspokojiť len z konkurznej podstaty a to iba v prípade, pokiaľ neprichádza do úvahy aplikácia § 100 ZKR. Exekučný súd uviedol, že K.. E. V., správca konkurznej podstaty úpadcu R. U., v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Cbi/5/2010-44 zo dňa 19. júla 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR/40/2010 zo dňa 22. septembra 2010, ako žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie dlžnej sumy z titulu neuhradenej faktúry, ktorý smeroval k vymoženiu tejto pohľadávky v prospech konkurznej podstaty, z ktorej budú následne uspokojovaní veritelia úpadcu. Predmetné konanie je preto konaním po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, v ktorom správca konkurznej podstaty vymáha plnenie do konkurznej podstaty úpadcu. Nesúhlasil s tvrdením oprávneného, že konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 61 Cbi/5/2010, nie je možné považovať za konanie súvisiace s konkurzným konaním a trovy, ktoré v ňom vznikli, sa nemôžu považovať za trovy v zmysle § 100 ods. 2 ZKR aj preto, že v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdu, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy a jej prílohy č. 1, II. Zapisovanie do súdnych registrov okresné súdu v časti B Súdny register občianskoprávnych vecí sa do súdneho registra „ Cbi“ zapisujú návrhy v sporoch vyvolaných konkurznom a reštrukturalizáciou alebo súvisiacich s konkurznom a reštrukturalizáciou. Predmetné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 61 Cbi/5/2010-44 zo dňa 19. júla 2010, ako aj odvolacie konanie vedené na Krajskom súde Banská Bystrica sp. zn. 43 CoKR/40/2010 zo dňa 22. septembra 2010, sú zapísané v registri „Cbi“. Uviedol, že obsah ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR nerieši právo na priznanie trov konania, ale otázku, v ktorom prípade sú trovy z uspokojenia vylúčené. Navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty, ktorý je oprávnený podľa § 40 ods. 2 ZKR počas konkurzu uspokojovať zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu veriteľov len v súlade so ZKR, nemôže uloženú povinnosť splniť, keďže v konkurznom konaní zásadne nemožno uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konaniach súvisiacich s konkurznom. Uviedol, že to však neznamená, že náhradu trov v takých konaniach nemožno priznať, pretože o ich náhrade nerozhoduje súd podľa ustanovení ZKR, ale podľa ustanovení O.s.p., pričom exekučný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 199/01-ZSP 2/2003, sp. zn. 1M Obdo V 1/2005. V závere exekučný súd uviedol, že po skončení konkurzného konania sú pohľadávky, ktoré neboli uspokojené počas konkurzu, vymáhateľné len proti dlžníkovi a nikdy nie proti osobe, ktorá vykonávala funkciu správcu, pretože správca koná ako zástupca úpadcu. K zaviazaniu správcu osobne by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by bol žalovaný pre výkon funkcie z titulu zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám podľa ust. § 221 ods. 1 písm.h) O.s.p.. V odvolaní uviedol, že exekučný súd sa vôbec nezaoberal námietkami oprávneného a to, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 2K 8/2009-29 zo dňa 23. júla 2009 bol vyhlásený konkurz na dlžníka R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., A. XXXX/X a v konaní sp. zn. 61 Cbi 5/2010 uplatnil K.. E. V. nárok na zaplatenie kúpnej ceny z faktúry č. 212169 na 2.424,- Sk, ktorú vystavil dodávateľ, označený ako ELEKTRO-VM2 Fiľakovo, Biskupická B1/8, Fiľakovo, nie úpadca R. Végeši. Namietal, že exekučný súd sa vôbec neoboznámil so spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61 Cbi/5/2010, nepozná jeho obsah a teda nemôže objektívne posúdiť, či sa predmetné konanie uskutočnilo v súvislosti s konkurznom vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 2K 8/2009. Samotná registrácia konania v registri Cbi nestačí na to, aby sa konanie mohlo považovať za konanie súvisiace s konkurzom. Dôvodil, že nepreukázanie existencie záväzkového vzťahu medzi úpadcom a odporcom v konaní sp. zn. 61 Cbi 5/2010 vylučuje možnosť, aby vedené konanie bolo považované za konanie súvisiace s konkurznom. Namietal, že exekučný súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a svoje rozhodnutie riadnym spôsobom neodôvodnil, čím porušil právo oprávneného na spravodlivý súdny proces. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 21,32 Eur. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh, ktorý doručil súdnemu exekútorovi dňa 17. augusta 2012, domáha vykonania exekúcie na vymoženie trov súdneho konania vo výške 190,54 Eur, trov odvolacieho konania vo výške 18,46 Eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,50
Eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 42,22 Eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61 Cbi/5/2010-44 zo dňa 19. júla 2010, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 21. augusta 2010, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR/40/10 zo dňa 22. septembra 2010, ktoré sa stalo právoplatným dňa 04.októbra 2010 a vykonateľným dňa 08. októbra 2010. Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 22. augusta 2012 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 31Er/224/2012-13 zo dňa 23. augusta 2012 proti povinnému K.. E. V., K.: XXXXXXXX, P. R. XX, XXX XX A... Podaním osobne doručeným súdnemu exekútorovi dňa 04. decembra 2012 podal povinný námietky proti exekúcii z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a to nedostatok hmotnoprávnej legitimácie povinného. Podľa § 48 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní. V posudzovanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením exekučného súdu poukazujúc na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., pričom navyše uvádza, že námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Oprávnený namietal, že „nepreukázanie existencie záväzkového vzťahu medzi úpadcom a odporcom v konaní sp. zn. 61 Cbi 5/2010 vylučuje možnosť, aby vedené konanie bolo považované za konanie súvisiace s konkurznom“. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom základného konania. Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti takého nároku preto nemožno uplatniť ani námietkami a ani návrhom, aby exekúcia bola vykonaná voči inej osobe, než tej, ktorá je ako povinná označená v exekučnom titule.( R 48/1957). Odvolací súd je toho názoru, že exekučný súd správne rozhodol, keď námietkám povinného vyhovel a exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože dospel k záveru, že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustnú. Takýmto dôvodom je skutočnosť, že exekučný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi, v ktorom ako povinného uviedol K.. E. V., správcu konkurznej podstaty úpadcu R. U., bytom A. XXXX/X, XXX XX S., pretože prípadné rozhodnutia súdu, v ktorých je ako povinný označený správca konkrétneho úpadcu, sú vymáhateľné po skončení konkurzu len voči úpadcovi. Správca by mohol byť zaviazaný osobne len vtedy, ak by bol žalovaný pre výkon funkcie z titulu zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil. Správca konkurznej podstaty koná v mena a na účet úpadcu. Kým nie je skončené konkurzné konanie nie je možné viesť exekúciu na pohľadávku voči úpadcovi. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že exekučný súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím porušil právo oprávneného na spravodlivý proces, je odvolací súdu toho názoru, že exekučný súd v odôvodení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré námietkám povinného vyhovel a exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať
za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože exekučný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení relevantného právneho predpisu a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument ( argumenty ), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci „( Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994)“. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Oprávnený si v odvolacom konaní uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov jeho právneho zastúpenia. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 142 ods. 1 O.s.p., oprávnený v konaní nebol úspešný a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.