Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-49-2006.pdf
PDF · 110.06 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/49/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: Q. K., A. R. XXX, M. K., zast. JUDr. Petrom Pandym, advokátom, so sídlom ul. L. Kossutha č. 99, Kráľovský Chlmec, proti odporcovi Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy č. 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, o 426,44 EUR (12 847,- Sk) s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 25,49 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 6.9.2005, doručeným súdu dňa 8.9.2005, sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 12 847,- Sk (426,44 €) s príslušenstvom titulom nevyplateného podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 vo výplatnom termíne za mesiac august 2002, t. j. 10.9.2002.
Navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že u právneho predchodcu odporcu Slovenského plynárenského priemyslu š.p. bol v roku 2001 v pracovnom pomere. V zmysle § 14 Kolektívnej zmluvy na roky 2001 až 2003 uzavretej medzi Slovenským plynárenským priemyslom š.p. a Plynárenským odborovým zväzom sa zamestnávateľ (odporca) zaviazal zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej u odporcu v predchádzajúcom roku. Termín vyplatenia podielov bol v kolektívnej zmluve stanovený na výplatný termín za mesiac august príslušného roka.
Medzi SPP, š.p. a SPP, a.s. nastal prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Obchodná spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s. bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 11.6.2001 v súlade s §§ 154 až 220 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe Uznesenia vlády SR č. 317/220 zo dňa 11.4.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, š.p. Slovenský plynárenský priemysel š.p. bol zrušený bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb., zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý tento majetok, práva, povinnosti a záväzky dňa 1.7.2001 vložil do obchodnej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
Odporca nevyplatenie podielu navrhovateľovi na hospodárskom výsledku v sume 12 847,- Sk odôvodnil tým, že zisk z 1. polroka prešiel do základného imania SPP a druhý polrok bol uzavretý so stratou. V tejto
súvislosti navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že výročná správa SPP uvádza zisk. Správa nezávislého audítora a medzinárodné konsolidované výkazy k 31.12. za rok 2001 zo dňa 8.4.2002 uvádzajú čistý zisk 591 miliónov korún.
Navrhovateľ sa po pripustení zmeny návrhu tiež domáhal, aby mu súd priznal túto žalovanú pohľadávku spolu s úrokom z omeškania 16,5% ročne odo dňa 15.9.2002 a náhradou trov konania.
Súd vo veci vydal dňa 23.1.2006 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že podmienky na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku v roku 2001 neboli splnené. Vo veci konal v súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní sprostredkovateľ a rozhodca. Rozhodca v tejto veci vydal rozhodnutie, pričom zamestnávateľ (odporca) využil svoje právo, ktoré mu dáva zákon o kolektívnom vyjednávaní a podal námietky voči rozhodnutiu rozhodcu na Krajský súd v Bratislave.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 29.1.2014 uviedol, že Dodatok č. 3. ku Kolektívnej zmluve uzatvorenej na roky 2001 až 2003 zo dňa 11.12.2001, ktorý sa dotkol § 14 tejto kolektívnej zmluvy preukazuje, že navrhovateľ nemá právo na podiel na hospodárskom výsledku za rok 2001. V tomto dodatku sa zmluvné strany kolektívnej zmluvy výslovne dohodli, že celý § 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch" pre rok 2001 sa ruší s tým, že zároveň došlo k prečíslovaniu nasledujúcich ustanovení kolektívnej zmluvy. Ďalej odporca uviedol, že ak by sa aj zmluvné strany nedohodli na zmene kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2001 až 2003 Dodatkom č.3, ani tak by zamestnancom odporcu nárok na podiel na hospodárskom výsledku za rok 2001 v konečnom dôsledku nevznikol. Vychádzajúc z pôvodného ustanovenia § 14 kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2001 až 2003, zamestnancom by vznikol nárok na podiel na hospodárskom výsledku zamestnávateľa (ako nadstavbovej zložky mzdy) iba v prípade priaznivých hospodárskych výsledkov. Priaznivými hospodárskymi výsledkami je stav, keď zamestnávateľ v príslušnom období (v danom prípade v kalendárnom roku 2001) dosiahne zisk. Keďže odporca je právnym nástupcom štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel, š.p. a v dôsledku transformácie v priebehu roka 2001 na neho prešli všetky práva a povinnosti právneho predchodcu, smerodajným a rozhodujúcim je hospodársky výsledok zamestnávateľa (odporcu) k 31.12.2001. Za účelom zistenia hospodárskeho výsledku odporcu k 31.12.2001 je potrebné použiť individuálnu účtovnú závierku odporcu k 31.12.2001. Z výkazu ziskov a strát odporcu k 31.12.2001 vyplýva, že hospodárskym výsledkom odporcu v roku 2001 bola strata, a teda nebol splnený predpoklad na vznik povinnosti odporcu ako zamestnávateľa vyplatiť zamestnancom podiely na hospodárskom výsledku za rok 2001, keďže bol záporný. Odporca preto navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu v spore si uplatnil právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.2.2014 navrhol súdu vypočuť svedka T. K., vtedajšieho predsedu odborov, k okolnostiam za akých došlo k podpisu Dodatku č. 3 ku kolektívnej zmluve, či nebol uvedený do omylu pri jeho podpise. Namietal tiež skutočnosť prezentovanú odporcom, že v roku 2001 nevykazoval žiaden zisk. Zo správy audítora, ktorá bola založená do spisu odporcom totiž vyplýva, že v roku 2004 vykazoval zisk vo výške 591 miliónov Sk, vzhľadom na čo navrhol vypracovať znalecký posudok na zistenie hospodárskeho výsledku odporcu za rok 2001.
Súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie dňa 10.2.2014 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, žiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov: Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 10.3.2004; Kolektívna zmluva SPP š.p. uzavretá dňa 15.11.2000 na roky 2001 až 2003; Výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2011 odporcu; Rozhodnutie zo dňa 4.1.2014 rozhodcu J.. Q. K. v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy; Dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003; Čestné vyhlásenie T. K. zo dňa 16.1.2008, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Z Výpovede z pracovného pomeru zo dňa 6.12.2004 vyplýva, že pracovný pomer medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom bol ukončený ku dňu 31.3.2005.
Z výpisu z obchodného registra odporcu súd zistil, že akciová spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 11.6.2001 v súlade s § 154 až § 220 zák. č. 513/1991 Zb. v znení noviel, s dňom zápisu do obchodného registra 1.7.2001, v dôsledku Rozhodnutia Vlády Slovenskej republiky č. 317/2001 zo dňa 11.4.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik, IČO: 00 211 290 zrušeného bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16 zák. č. 92/1991 Zb., zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý ich dňa 1.7.2001 vložil do akciovej spoločnosti, Slovenský plynárenský priemysel, a. s.
Z ustanovenia § 14 s názvom Podiely na hospodárskych výsledkoch, Kolektívnej zmluvy SPP š.p. uzavretej dňa 15.11.2000 na roky 2001 až 2003 medzi SPP, š.p. ako zamestnávateľom a odborovými základnými organizáciami pôsobiacimi v SPP, š.p., zastúpenými predsedom Plynárenského odborového zväzu T. K. vyplýva, že zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým predpisom vopred prerokovaným s POZ. Termín vyplatenia je stanovený vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného roka.
Z Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003, ktorý dňa 11.12.2001 uzavreli odporca a predseda Plynárenského odborového zväzu T. K., vplýva, že pre rok 2001 sa zrušil celý paragraf 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch." Nasledujúce paragrafy sa prečíslovali na § 14 "Doplnkové dôchodkové poistenie" atď. Dodatok sa stal neoddeliteľnou súčasťou Kolektívnej zmluvy SPP, akciovej spoločnosti na roky 2001 až 2003 a nadobudol účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, t. j. 11.12.2001.
Z Výkazu ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2011 odporcu, ktorý tvoril prílohu k daňovému priznaniu k dani z príjmov odporcu, vyplýva, že hospodárskym výsledkom odporcu v roku 2001 bola strata.
Z rozhodnutia zo dňa 4.1.2014 rozhodcu J.. Q. K. v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy vyplýva, že rozhodca rozhodol tak, že zamestnávateľ (odporca) nemá povinnosť zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 podľa § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š.p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003 z 15.11.2000.
Z Čestného vyhlásenia T. K. zo dňa 16.1.2008 vyplýva, že T. K., Dodatku č. 3, nespochybňuje skutočnosť, že Dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003 podpísal.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom v období od 1.5.2001 do 1.4.2002 (ďalej len "Zákonník práce") postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv (podnikových a vyššieho stupňa) ustanovuje zákon.
Podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce v kolektívnych zmluvách možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Ak tento zákon ustanovuje, v ktorých prípadoch možno v kolektívnych zmluvách zvyšovať alebo rozširovať pracovnoprávne nároky zamestnancov, vzťahuje sa to na zamestnávateľov, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, ak sa výslovne neustanovuje inak. Zamestnávateľmi, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, sa na účely tohto zákona rozumejú všetci zamestnávatelia, ktorí nie sú rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej výdavky na mzdy a ostatné pracovnoprávne nároky sú zabezpečované jej finančným vzťahom na rozpočet zriaďovateľa.
Podľa § 20 ods. 3 Zákonníka práce nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.
Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda.
Podľa § 111 ods. 2 Zákonníka práce mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
Podľa § 111 ods. 3 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda.
Podľa § 111 ods. 4 Zákonníka práce zamestnávatelia samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej, podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
Podľa § 112 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávatelia poskytujú zamestnancom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, poskytujú zamestnávatelia zamestnancom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv.
Podľa § 112 ods. 2 Zákonníka práce zamestnancom sa nezávisle od celkových výsledkov zamestnávateľov zaručujú nároky vzniknuté na tarifnú mzdu a mzdové príplatky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa.
Podľa § 112 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancom v súvislosti s pracovným pomerom iné plnenia peňažnej hodnoty, naturálne požitky, prípadne iné nepeňažné plnenia iba vtedy, ak to ustanovuje právny predpis.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Pojem mzda z právneho hľadiska vychádza z jej ekonomickej úlohy. Predstavuje odmenu za vykonanú prácu, ktorá sa realizuje podľa vopred stanovených zásad mzdovej politiky konkretizovaných najmä v mzdových sústavách a ustanoveniach kolektívnych zmlúv. Mzda za prácu má peňažnú formu, vyjadruje určité množstvo a kvalitu práce podľa vopred stanovených noriem, odráža celkovú efektivitu príslušnej organizácie, význam dotknutej pracovnej profesie, jej kvalifikačné požiadavky a osobný výkon a prínos zamestnanca. Mzda predstavuje na jednej strane individuálne oprávnenie zamestnanca na mzdu a na druhej strane najmä povinnosť zamestnávateľa odmeňovať zamestnancov za vykonanú prácu nielen v predpísanej miere, ale aj progresívnym spôsobom. Možno teda konštatovať, že mzda je viazaná na existenciu pracovnoprávneho vzťahu, predovšetkým pracovného pomeru a predstavuje odmenu, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancovi za ním vykonanú prácu podľa jej množstva, akosti a vopred stanovených noriem.
Mzda je splatná za predchádzajúce mesačné obdobie, prémie a odmeny sa môžu vyplatiť za dlhšie časové obdobie. V prípade skončenia pracovného pomeru je mzda splatná v deň jeho skončenia. Prémie a iné pohyblivé zložky mzdy, výška ktorých nie je v čase skončenia pracovného pomeru známa, sú splatné v najbližšom výplatnom termíne po zistení ich výšky. U odporcu bol deň určený na výplatu mzdy stanovený na 10. deň nasledujúceho mesiaca.
Kolektívna zmluva je spôsobilá byť prameňom práva v zásade len vtedy, keď sú jej ustanovenia všeobecnej povahy a záväzne upravujú celú skupinu právnych vzťahov rovnakého druhu a neurčitého počtu. V tomto prípade ide o tzv. normatívnu zmluvu, ktorú je potrebné odlíšiť od individuálnych právnych aktov, ktoré sa dotýkajú len individuálnych, prípadov, a ktoré spôsobujú vznik, zmenu a zánik práv a povinností konkrétne určených subjektov pracovnoprávnych vzťahov. Okrem normatívnej časti tvorí obsah kolektívnej zmluva aj záväzková časť, ktorá zahŕňa záväzky zmluvnej povahy a záväzky morálne. Z normatívnej časti kolektívnej zmluvy upravujúcej mzdové a pracovné podmienky vznikajú pre zamestnanca nároky, ktoré môže uplatniť rovnako ako ostatné nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru.
Význam práce zamestnanca nemôže zamestnávateľ vždy ohodnotiť len základnou mzdou alebo platom zamestnanca. Zamestnávateľ môže ako motiváciu vyplácať zamestnanom aj podiely na hospodárskych výsledkoch zamestnávateľa. Pravidlá o ich poskytovaní musia byť stanovené vopred a nárok na ich vyplatenie vznikne zamestnancovi po splnení dopredu stanovených merateľných ukazovateľov.
V prejedávanej veci má súd za to v podľa pôvodného ustanovenia § 14 Kolektívnej zmluvy SPP š.p. uzavretej dňa 15.11.2000 na roky 2001 až 2003 priznanie podielov na hospodárskych výsledkoch bolo závislé na hospodárskom výsledku odporcu (zamestnávateľa) za rok 2001. Z prípadného kladného hospodárskeho výsledku mal odporca zabezpečiť tvorbu podielov vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. Priaznivý hospodársky výsledok je stav, keď zamestnávateľ v príslušnom období (v tomto prípade kalendárnom roku 2001), dosiahne zisk, teda kladný hospodársky výsledok, po tom, ako splní všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, zmluvy, resp. iných právnych skutočností. Z Výkazu ziskov a strát k 31.12.2001, ktorý odporca podal na príslušný daňový úrad spolu s daňovým priznaním za rok 2001, je zrejmé, že odporca vykázal v riadku 60 hospodársky výsledok za účtované obdobie roka 2001 v mínusovej hodnote, teda vykázal stratu.
Pravidlá a podmienky pre vznik nároku na výplatu tejto pohyblivej zložky mzdy by mali byť upravené pracovnou alebo kolektívnou zmluvou. Pohyblivé zložky mzdy nie sú nárokovateľné. Ak norma, predmetom ktorej je úprava priznania podielov ako pohyblivej zložky mzdy podľa vopred vydaných interných predpisov, dojednaní v dohodách o mzde, prípadne kolektívnej zmluve, neexistuje, je rozhodnutie o priznaní podielov výhradne v pôsobnosti zamestnávateľa. Ak je pohyblivá zložka mzdy priznaná, stane sa jej vyplatenie zložkou nárokovou. V tomto prípade ustanovenie kolektívnej zmluvy upravujúce priznanie pohyblivej zložky mzdy, a to § 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch" pre rok 2001, bolo už v čase podania návrhu na súd zrušené Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti zo dňa 11.12.2001. Uvedený dodatok za Plynárenský odborový zväz (POZ) uzavrel a podpísal jeho predseda T. K., ktorý za POZ rovnako uzavrel a podpísal aj Kolektívnu zmluvu SPP, š.p. uzavretú na roky 2001 až 2003, všetky jej predchádzajúce dodatky č. 1, 2 ako aj posledný dodatok č. 4 a Kolektívnu zmluvu SPP, akciovej spoločnosti na roky 2002 až 2003. Podpis tohto dodatku potvrdil aj sám T. K. v čestnom vyhlásení. Žiadne nové ustanovenie, ktoré by upravovalo poskytnutie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 v Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti nebolo prijaté. Z toho vyplýva, že vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 sa nemohlo stať nárokovou zložkou mzdy navrhovateľa. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. 6Co/640/2013 v totožnej veci, keď skonštatoval, že na základe Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti zo dňa 11.12.2001 odporca nemal pre rok 2001 povinnosť zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskom výsledku vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom roku a nevznikol tak ani nárok zamestnancov na ich vyplatenie vo výplatnom termíne august 2002. Nová Kolektívna zmluva Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., na roky 2002 až 2003, ktorou sa ukončila platnosť Kolektívnej zmluvy SPP š. p., na roky 2001 až 2003 nadobudla účinnosť dňa 1.4.2002.
Súd s poukazom na zásadu hospodárnosti konania nevykonal navrhovateľom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka T. K., predsedu Plynárenského odborového zväzu (POZ) na preukázanie, či na Dodatku č. 3 ku kolektívnej zmluve SPP, a.s. uzavretej na roky 2001 až 2003 dňa 11.12.2001 je alebo nie je jeho vlastnoručný podpis, nakoľko z pripojeného spisu sp. zn 52C/34/2006, ktorého obsahom je Čestné vyhlásenie T. K. vyplýva, že T. K., ktorý podpisoval ako predseda POZ Dodatok č. 3 ku kolektívnej
zmluve vystavil Čestné vyhlásenie zo dňa 16.1.2008, týkajúce sa Dodatku č. 3, v ktorom nespochybňuje skutočnosť, že predmetný dodatok podpísal.
Rovnako súd s poukazom na zásadu hospodárnosti konania nevykonal navrhovateľom navrhnuté znalecké dokazovanie zamerané na zistenie hospodárskeho výsledku odporcu za rok 2001, nakoľko navrhovateľ neuviedol a netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili údaje uvedené vo výkaze ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2001, ktoré boli odporcom predložené Daňovému úradu. Správa nezávislého audítora a medzinárodné konsolidované výkazy k 31.12.2001 zo dňa 8.4.2002 od Deloitte Touch spol. s.r.o. nezohľadňujú hospodárenie zamestnávateľa (odporcu), pričom pri posudzovaní, či bola splnená podmienka pre vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku, ktorou bolo dosiahnutie zisku, slúžila individuálna účtovná závierka. Rovnako výročná správa sa zostavuje na základe iných finančných ukazovateľov (vypracováva sa tzv. konsolidovaná závierka) a táto z právneho hľadiska pre posúdenie hospodárskeho výsledku odporcu nemôže byť záväzná. Z pohľadu určenia hospodárskeho výsledku je rozhodujúci Výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2001 predkladaný odporcom Daňovému úradu a nie Výročná správa alebo Správa nezávislého audítora a medzinárodné konsolidované výkazy k 31.12.2001 zo dňa 8.4.2002 od Deloitte Touch spol. s.r.o., ako tvrdí navrhovateľ. Jediným záväzným a určujúcim dokumentom v tomto prípade je výkaz predkladaný príslušnému daňovému úradu, z ktorého jednoznačne pre dané obdobie vyplýva záporný hospodársky výsledok (strata).
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že nárok navrhovateľa na vyplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 zanikol, a to uzavretím Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, a.s., ktorým bol § 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch" pre rok 2001 Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti zo dňa 11.12.2001 zrušený.
V prejednávanej veci bolo taktiež preukázané, že ani v prípade, že by Dodatok č. 3 nebol uzavretý a platil by pôvodný § 14 Kolektívnej zmluvy SPP š.p. uzavretej dňa 15.11.2000 na roky 2001 až 2003, by navrhovateľovi nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 nevznikol. Nebola splnená hlavná podmienka na jeho vyplatenie, a to dosiahnutie kladného hospodárskeho výsledku odporcom. Odporca nedosiahol v rozhodnom období (v roku 2001) kladný hospodársky výsledok, naopak jeho výsledkom bola strata.
Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi vo veci priznal náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania odporcu predstavujú odporcom zaplatený súdny poplatok za odpor podaný proti platobnému rozkazu v sume 25,49 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
e) nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.