Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/5/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: S. C., T.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka - G. C., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. - B. XXX, prechodne bytom C. X, Š., a otec - U. C., T.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, T., právne zastúpený Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 30/33, Topoľčany, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Otec maloletého je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého S., nar. XX.XX.XXXX mesačne v sume 130,- eur vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého, počnúc dňom 11.10.2013, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. -37 zo dňa 04.10.2012 v časti vyživovacej povinnosti.

Za obdobie od 11.10.2013 do 31.01.2014 má otec dlh na zročnom výživnom vo výške 110,37 eura, ktorý dlh je povinný zaplatiť v štyroch mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Otec maloletého je p o v i n n ý počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku prispievať na tvorbu úspor maloletého S. sumou po 20,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca na osobitný účet maloletého, ktorý zriadi matka maloletého v peňažnom ústave do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v rovnakej lehote oznámi otcovi číslo účtu a názov peňažného ústavu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa podala dňa 11.10.2013 na Okresný súd Nitra návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči ich maloletému dieťaťu zo sumy 100,- eur na sumu 350,- eur. Okresný súd Nitra tento návrh dňa 16.10.2013 postúpil na Okresný súd Topoľčany z dôvodu, že tento súd naposledy (v rozvodovom konaní) rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu. Následne uznesením zo dňa 21.10.2013 Okresný súd Topoľčany s poukazom na ust. (ďalej len „“) preniesol svoju príslušnosť na tunajší súd, nakoľko mal za to, že je to v záujme maloletého, keďže tento sa so svojou matkou zdržiava v Šamoríne, čo je v obvode tunajšieho súdu.

Vo svojom návrhu matka uviedla, že ich manželstvo s otcom maloletého bolo rozvedené v októbri 2012 Okresným súdom Topoľčany, kedy maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletého mesačne v sume 100,- eur. Žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletého od 01.09.2013 zo sumy 100,- eur na sumu 350,- eur, dôvodiac, že od roku 2012 náklady spojené s výchovou maloletého podstatne vzrástli. V čase predchádzajúceho rozhodovania žili s maloletým u jej rodičov na adrese jej trvalého pobytu a maloletý ešte nenavštevoval materskú škôlku. V súčasnosti však už maloletý navštevuje škôlku v Šamoríne, s čím vznikli zvýšené výdavky a to - stravné v škôlke 29,19 eura mesačne, ZRPŠ 30,- eur, školský príspevok 12,- eur mesačne a tiež športové aktivity organizované škôlkou (plávanie 25,- eur, korčuľovanie 60,- eur, kde maloletému bolo potrebné zakúpiť prilbu korčule, chrániče). Ďalej matka uviedla, že na maloletého má výdavky na poistné (14,58 eura mesačne), na cestovanie k otcovi maloletého (pri prevzatí maloletého od otca) 30,- eur mesačne, ako aj výdavky v súvislosti s cestovaním do Nitry, kde s maloletým navštevuje lekárov a na lieky. Z tohto dôvodu si musela zakúpiť aj osobný automobil. Matka uviedla, že prácu zatiaľ nemá, aktívne si ju hľadá, čo je však pri takom malom dieťati, ktoré je aj často chorľavé, náročné. Pokiaľ sa týka príjmov otca, tento v čase predchádzajúceho rozhodnutia začínal pracovať vo firme G. T. s pôsobením v Nemecku, kde dosahoval príjem 350,- eur mesačne plus 30,- eur diéty na deň, t.č. sa jeho príjem podľa tvrdenia matky pohybuje na úrovni 1.200,- až 1.300,- eur. Uvedené skutočnosti považuje za zásadnú zmenu pomerov od poslednej úpravy, preto žiadala zvýšiť výživné tak ako bolo vyššie uvedené.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s listinnými dôkazmi ako aj s pripojeným spisom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. -37 zo dňa 04.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 05.11.2012 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný k plateniu výživného na maloletého v sume 100,- eur mesačne. Stretávanie sa otca s maloletým súdom upravené nebolo, vzhľadom na zhodené vyjadrenie rodičov o tom, že v tomto smere sa dokážu dohodnúť. V tom čase mal maloletý 3 a pol roka, do škôlky ešte nechodil, žil s matkou u jej rodičov, matka bola na predĺženej materskej dovolenke a poberala len prídavok na dieťa. Otec podľa obsahu spisového materiálu bol v pracovnom pomere, zarábal mesačne 328,- eur, mal pozastavenú živnosť a vyživovaciu povinnosť mal len k maloletému.

K návrhu matky sa otec maloletého vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol, že so zvýšením výživného súhlasí a to zo sumy 100,- eur na sumu 130,- eur a s tvorbou úspor v sume po 20,- eur mesačne. Sumu požadovanú matkou v návrhu považuje za nadhodnotenú, preto s ňou nesúhlasí. Jeho príjem pozostáva z priemernej mesačnej mzdy vo výške 396,72 eura (obdobie od 01/2013 do 12/2013), s tým, že z dôvodu vykonávania práce v Nemecku poberá aj tzv. diéty vo výške 1.300,- eur mesačne, keďže je ako pracovník vyslaný na pracovnú cestu. Živnosť má pozastavenú, jeho pracovný pomer je opäť dohodnutý na dobu určitú (do 31.08.2014) a zdokladované výdavku sú: 130,- eur mesačne na telefón, 122,- eur mesačne hypo úver, 25,- eur mesačne splátka pôžičky od nebankového subjektu, 116,- eur mesačne výživné, 21,19 eur mesačne internet, náklady na cestovné za prácou do Nemecka cca 300,- eur, príspevok rodičom cca 100,- eur mesačne. Na tomto zotrval aj na pojednávaní, kde bol vypočutý ako účastník konania, pričom dodal, že sumu 130,- eur mesačne k rukám matky plus 20,- eur mesačne na tvorbu úspor považuje za primeranú vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a zmenu pomerov od predchádzajúcej nedávnej úpravy i vzhľadom na vyživovaciu povinnosť matky.

Na pojednávaní vrámci výsluchu ako účastníčka konania matka maloletého uviedla, že na návrhu pokiaľ sa týka zvýšenia výživného trvá, súhlasí s návrhom, ktorý predostrel v písomnom podaní otec. Od podania návrhu otec dlh nemá, riadne platí. Dodala, že sa s ním snažila ohľadom tohto komunikovať, avšak sa jej neozval, resp. nereagoval. Doplnila, že okrem v návrhu špecifikovaných výdavkov ešte chodí s maloletým do Šamorína k logopedičke, kde za každé sedenie platí okolo 10,- eur, doložila potvrdenie o prídavku na dieťa, ktorý poberá mesačne v sume 23,10 eura.

Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť výživné na maloletého od podania návrhu tak, aby to zodpovedalo zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, tvorba úspor je v záujme maloletého dieťaťa, preto s ňou súhlasia.

Podľa ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. /veta druhá/ súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. . Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. , podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (teda maloletého dieťaťa), ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (v tomto prípade otca maloletého dieťaťa). Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. /veta druhá/ , ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V preskúmavanej veci súd teda vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania súdu o výživnom (t.j. od októbra 2012).

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. -37 zo dňa 04.10.2012, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, pre čas po rozvode bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný k plateniu výživného mesačne v sume 100,- eur počnúc právoplatnosťou rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 05.11.2012. V tom čase tamojší súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že matka okrem prídavku na dieťa iný príjem nemala, ďalej z príjmu otca ktorý uviedol, že zarába 328,- eur mesačne a z toho, že obaja rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. Mimo toho na sume 100,- eur mesačne sa v tom čase obaja rodičia dohodli. V čase terajšieho rozhodovania o výživnom okruh vyživovacích povinností oboch rodičov zostal zachovaný, keď ani jednému z nich ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. Matka je stále nezamestnaná, nemá žiaden príjem, poberá len prídavok na dieťa vo výške 23,10 eura. Otec pracuje v rovnakej firme, kde podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 388,20 eura (obdobie od 9/2012 do 10/2013). Otec potvrdil, že mesačne poberá aj tzv. diéty v súvislosti s vyslaním na pracovnú cestu do zahraničia v sume 1.200,- až 1.300,- eur, a to za účelom pokrytia nákladov pracovného vyslania. Maloletý mal v čase posledného rozhodovania 3 a pol roka, žil s matkou u starých rodičov, do škôlky nechodil. V čase terajšieho rozhodovania má maloletý necelých 5 rokov, s matkou žije v Šamoríne, kde aj navštevuje

škôlku, s čím matke vznikli zvýšené výdavky ako aj ďalšie výdavky, ktoré špecifikovala v návrhu a doplnila pri výsluchu.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania a s ohľadom na uvedené zistenia v predmetnej veci súd dospel k záveru, že niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletému naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k výraznejšej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej čiastočné zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na toto maloleté dieťa. Od ostatnej úpravy výživného uplynulo ku dňu rozhodovania tunajšieho súdu 15 mesiacov, čo nie je dlhý čas, na strane maloletého však došlo k opodstatnenej zmene spočívajúcej vo zvýšení výdavkov na toto dieťa, nakoľko začalo navštevovať materskú školu, ňou organizované športové aktivity, dieťa je často choré, pod dohľadom lekárov a navštevuje i logopéda. Uplynutím spomínaného obdobia došlo prirodzene i k miernemu zvýšeniu životných nákladov jednak vzhľadom na ekonomické ukazovatele v spoločnosti ako i na skutočnosť, že dieťa povyrástlo a výdavky naň už len z tohto dôvodu mierne vzrástli. Na strane otca taktiež došlo k zmene pomerov, nakoľko zamestnávateľom vykázaný príjem v čase terajšieho rozhodovania súdu bol v sume 388,20 eura mesačne, čo je o 60,10 eura viac ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Treba však skonštatovať, že tzv. „diéty“ sú finančnou kompenzáciou, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú cestu a ktoré slúžia na úhradu takýchto nákladov, najmä stravného. Tieto sú upravené opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú na rok 2013 základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách a je zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa poskytnúť ich svojmu zamestnancovi. V prípade Nemecka sa jedná (pre rok 2013) o sumu 45,- eur na deň, preto súd nemohol o túto sumu navýšiť čistý príjem otca za účelom stanovenia hranice jeho príjmu na účely určenia výšky výživného pre maloleté dieťa.

Vzhľadom na účastníkmi predložené a súdom zaobstarané podklady na vyhodnotenie príjmov a výdavkov u všetkých účastníkov súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného ako taký možno považovať s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti za čiastočne dôvodný. Pôvodne matkou navrhovaná výška však podľa názoru súdu nie je dôvodná, nakoľko ani vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by v súvislosti s maloletým za ostatných 15 mesiacov vzrástli matke výdavky do tej miery, že by bolo odôvodnené zvýšiť výživné na sumu 350,- eur mesačne. Takémuto zvýšeniu nezodpovedá ani zmena pomerov, ani príjmy otca maloletého. Súd považoval návrh otca na zvýšenie výživného zo sumy 100,- eur na sumu 130,- eur za súčasného tvorenia úspor v sume mesačne po 20,- eur za dôvodný a primeraný zmene pomerov, ktorá bola popísaná a zdôvodnená vyššie, ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Na pojednávaní napokon i matka maloletého s takýmto návrhom súhlasila. Zákonná vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto platenie zvýšeného výživného (130,- eur plus 20,- eur mesačne) ani za situácie splácania otcom preukázaných výdavkov spojených v úverom, pôžičkou, či účtami za telefón a internet vzhľadom na zistené zárobkové pomery otca neohrozí jeho vlastnú výživu. Treba mať tiež na zreteli, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu čiastočne vyvažuje i svojou osobnou starostlivosťou o maloletého a tiež skutočnosť, že výživa maloletého je sčasti krytá i prídavkami na dieťa, preto je súd toho názoru, že súdom určené výživné tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v plnom rozsahu zohľadňuje všetky právne významné kritériá pre posúdenie dôvodnosti návrhu matky.

Pokiaľ sa týka tvorby úspor, je súd toho názoru, že majetkové pomery otca maloletého dovoľujú, aby tento prispieval sumou 20,- eur mesačne na tvorbu úspor pre maloletého, preto tvorbu úspor možno považovať za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa s poukazom na citované ust. . Už od roku 2002 bola zákonodarcom prelomená zásada spotrebného charakteru výživného, preto je umožnené súdom určiť povinnosť povinnému rodičovi prispievať i na tvorbu úspor. S týmto návrhom prišiel sám otec a súd nemal dôvod nepriznať právo na tvorbu úspor pre maloletého, nakoľko toto je jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa. V danom prípade súd považoval tvorbu úspor so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu za prospešnú pre všestranný vývoj dieťaťa. Za týmto účelom súd uložil matke maloletého dieťaťa povinnosť zriadiť maloletému účet v peňažnom ústave v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v rovnakej lehote oznámiť otcovi číslo účtu a názov peňažného ústavu. Výber účtu, na ktorý sa budú prostriedky určené na tvorbu úspor zasielať, je výlučne právom rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Je však vhodné, aby to bol termínovaný vkladový účet, pretože určité obmedzenia nakladania s takýmto účtom vyplývajú z jeho

osobitného charakteru, takže je predpoklad, že aj po dosiahnutí plnoletosti maloletého splnia úspory sledovaný cieľ. Súd len záverom poznamenáva, že nakladanie s prostriedkami úspor výživného podlieha schváleniu súdom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca spätne a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 11.10.2013. Súd tu vychádzal z ust. /posledná veta/ , a nezvýšil výživné od 01.09.2013 tak ako to v návrhu pôvodne žiadala matka, ale až odo dňa podania návrhu, nakoľko nevzhliadol v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa ako ich má na mysli ust. / posledná veta/ .

Keďže súd rozhodol o zvýšení výživného aj spätne a to odo dňa 11.10.2013, bolo potrebné ustáliť aj výšku tzv. zročného výživného. Otec doposiaľ platil na maloletého mesačne po 100,- eur, preto keďže od 11.10.2013 je povinný platiť po 130,- eur, súd ustálil, že mu vznikol dlh na zročnom výživnom za obdobie od 11.10.2013 do 31.01.2014 v sume 110,37 eura. K tejto sume dospel súd nasledovne: 30,- eur za január 2014, 30,- eur za december 2013, 30,- eur za november 2013 a 20,37 eura za 21 dní v mesiaci október 2013, kedy už bol otec maloletého povinný platiť 130,- eur, t.j. spolu 110,37 eura. Postupujúc v intenciách ust. povolil súd otcovi maloletého zaplatiť tento dlh v štyroch mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( ).