Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/88/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: N.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., R. Č.. XXX/XX, proti odporcom: 1/ N.. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., U. S. č. X/X, zast. JUDr. Lubicou Lukáčovou, advokátku so sídlom Prievidza, M. Hodžu č. 10/3, 2/ N.. H. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. L., ul. Š. Č.. XXXX/XX, 3/ Imagination plus, spol. s r.o. so sídlom Partizánske, Jilemnického č. 58/1741, IČO 46 470 336, zast. JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Partizánske, Hrnčírikova č. 1/B, o určenie neplatnosti dražby a určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v l. rade trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v sume 273,55 eur k rukám právnej zástupkyne JUDr. Ľubici Lukáčovej, advokátky so sídlom Prievidza, M. Hodžu č. 10/3 a nahradiť odporcovi v 3. rade trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v sume 594,41 eur k rukám právnej zástupkyne JUDr. Ivany Magdolenovej Joríkovej, advokátky so sídlom Partizánske, Hrnčírikova č. 1/B, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ /pôvodne navrhovateľ aj ako N.. C. I. O./ domáhal sa voči odporcom určenia neplatnosti dražby a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to stavby budovy ZŠ č.s. X na parcele č. XXX, parcela č. XXX ostatné plochy o výmere XXXX m2, parcela č. XXX zastavané plochy o výmere XXX m2, nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX Správy katastra Prievidza, k.ú. L.. Dňa 3.3.2006 uzatvoril ako podnikateľ zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov bankou na účel prefinancovania nákupu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Stavba bola vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa ako fyzickej osoby. Na predmetné nehnuteľnosti bolo zároveň zriadené záložné právo, v zmysle záložnej zmluvy bol veriteľ oprávnený, ak sa pohľadávka záložného veriteľa nebude riadne a včas plniť, realizovať výkon záložného práva predajom predmetu záložného práva na verejnej dražbe, alebo sa domáhať uspokojenia pohľadávky iným spôsobom. V septembri 2011 ho oslovil odporca v 1/ rade s ponukou odkúpenia nehnuteľností, bol ním informovaný o prípadnej cene 82 984,80 eur, ktorá vyjadrovala len 50% ceny nehnuteľností v znaleckých posudkoch, ktoré mal k dispozícii /viď znalecký posudok Ing. L. I. č. 5/2010 z 2.6.2010 vyhotovený za účelom zriadenia záložného práva na sumu 161.000,- eur a ďalej znalecký posudok Ing. Y. U. č. 74/2010 z 4.6.2010 vyhotovený za účelom zriadenia záložného práva na sumu 205.000,- eur/. Odporca v 1/ rade mal rokovať s osobami, ktorých práva viaznu na nehnuteľnostiach s úmyslom tieto nadobudnúť za predbežne dohodnutú sumu. Na konci roku 2011 mu umožnil vykonať ohliadku nehnuteľností, a to následne aj s odborníkom s cieľom zistiť stav nehnuteľností. Dňa 24.1.2012 bolo umožnené odporcovi v 1/ rade spolu s treťou osobou pohybovať sa v nehnuteľnosti za účelom ohliadky a kontroly stavu nehnuteľnosti z dôvodu pretrvávajúceho záujmu o jej kúpu. V nasledujúcom období banka odpredala na základe zmluvy o postúpení pohľadávky evidovanej

voči navrhovateľovi ako podnikateľovi pohľadávku odporcovi v 1/ rade, a to v situácii, keď ako dlžník z úverovej zmluvy vznik a splatnosť pohľadávky neuznával. Odporca v 1/ rade listom z 8.2.2012 oznámil začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorý list bol doručený dňa 23.2.2012 ako podnikateľovi, ako fyzickej osobe nepodnikateľovi mu toto oznámenie doručené nebolo. Dňa 22.3.2012 mu bola doručená zápisnica o dobrovoľnej dražbe, z ktorej vyplynulo, že odporca v 1/ rade zorganizoval dobrovoľnú dražbu č. 1/2012 dňa 14.3.2012 na Obecnom úrade v L.. Na účel dražby dražobník použil znalecký posudok č. 12/2012 znalca Ing. H. T., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na 74.900,- eur. Znalecký posudok mu bol doručený dňa 23.2.2012, teda 19 dní pred dražbou. Oznámenie o konaní dražby bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 14.2.2012, dražba sa konala 29. deň po zverejnení oznámenia vo vestníku, čím nebola dodržaná 30 dňová zákonná lehota podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Nehnuteľnosti sa predali na dražbe za cenu 37 450,- eur, teda za 50% všeobecnej hodnoty stanovenej posudkom. Nehnuteľnosti vydražila odporkyňa v 2/ rade, ktorá je osobou blízkou navrhovateľovi dražby, preto je dôvodné sa domnievať, že dražba bola zneužitá v rozpore s účelom dražby a cieľom zákona. Týmto spôsobom bol porušený zákon o dobrovoľných dražbách a ústavné práva navrhovateľa. Odporca v 1/ rade ako navrhovateľ dražby ďalej vo vyhlásení uviedol, že pohľadávka, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je pravá, splatná a v uvedenej výške, a že predmet dražby je spôsobilým predmetom na výkon záložného práva, ktoré údaje neboli pravdivé, čo mu oznamoval listom, a to opakovane. Predloženým znaleckým posudkom č. 12/2012 bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností neobjektívne, posudok nebol vyhotovený podľa vyhlášky č. a metodického pokynu č. MS SR 820/98 z 6.4.1998. Odporca v 1/ rade ďalej porušil povinnosť podľa zákona o dobrovoľných dražbách, zmluvne dohodol, že po tom ako nebude ponúknuté účastníkom dražby ani najnižšie podanie, môže aj po znížení o určenú sumu ďalej znižovať cenu nehnuteľností. Uvedeným dohovorom porušil zásadu hospodárnosti, zneužil splnomocnenie udelené vlastníkom nehnuteľností a porušil kogentné ustanovenia zákona. Zmluva o výkone dražby uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom je preto neplatná. Dražobník pri výkone dražby porušil celú radu zákonných ustanovení, a to nezabezpečil vyhotovenie znaleckého posudku, nezaslal 30 dní pred dražbou znalecký posudok vyhotovený v súlade s právnymi predpismi, nepožiadal vlastníka o vykonanie ohliadky nehnuteľností, nezisťoval ekonomickú a právnu históriu draženej nehnuteľnosti, jej príslušenstvo a ani iné skutočnosti, nezisťoval ani iným spôsobom cenu porovnateľných nehnuteľností, nezisťoval cenu prieskumom trhu s realitami, vlastník nehnuteľností prevzal znalecký posudok 20 dní pred dražbou, oznámenie o dobrovoľnej dražbe prevzal 20 dní pred dražbou, zabezpečil zverejnenie dražby 29 dní pred konaním dražby, nesplnil zisťovaciu povinnosť podľa zákona o dobrovoľných dražbách, organizoval dražbu v situácii, keď bolo porušené dražobné tajomstvo, pretože dražila osoba blízka navrhovateľovi dražby, v oznámení o dražbe neuviedol druhú možnosť zložiť dražobnú zábezpeku aj u notára, neupustil od dražby podľa zákona z dôvodu neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby a túto vyhodnotil ako platnú, nesprávne opísal predmet dražby, príslušenstvo, ktoré vôbec nezisťoval a do draženej nehnuteľnosti nezahrnul časti stavby, bez ktorých nie je možné prevádzkovať, a teda ani dražiť nehnuteľnosť, dražbu organizoval a dražil na základe krivého posudku, čo spôsobilo nesprávne zistenú trhovú cenu, realizoval prihodenie/zníženie príliš rýchlo, porušil tak zásadu hospodárnosti, ktorou bol viazaný, termín ohliadky bol podmienený telefonickým zavolaním, čím sťažil prístup na obhliadku a fakticky nerealizoval ohliadku, ktorá sa mala uskutočniť dvakrát, porušil ďalej publikačnú činnosť, neoznámil riadne a včas konanie dražby, čím znevýhodnil ponukové konanie, ktoré sám organizoval, dražobník konal mimo svojho výkonu podnikateľskej činnosti, pretože nezákonné konanie nemôže byť a nie je pokryté živnostenským oprávnením, dražobník ďalej uzatvoril zmluvu, ktorá je nevykonateľná po materiálnej ale aj právnej stránke, keďže riadne neumožnil vykonať ohliadku nehnuteľností bol povinný upustiť od dražby, čo neurobil, dražobníkom nebol riadne opísaný predmet dražby, a preto nemohlo dražbou prejsť vlastníctvo draženej nehnuteľnosti na inú osobu, dražobník porušil postup podľa zákona o dobrovoľných dražbách, nedoručil majiteľovi platnú notársku zápisnicu, ktorou mal osvedčiť priebeh dražby a uplatnil požiadavku na úhradu odmeny pred odovzdaním nehnuteľnosti. Dražobníkovi bolo známe, že účastník dražby je osoba blízka k navrhovateľovi dražby, avšak neobmedzil jej účasť na dražbe, v dôsledku čoho došlo k celej rade porušení zákona. S poukazom na uvedené navrhovateľ dražby v spolupráci s dražobníkom a vydražiteľom nesledovali účel a cieľ, ktorý sledoval zákonodarca pri schválení zákona. Poukázal ďalej na to, že zmluva medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom nespĺňa predpísanú formu, bola uzavretá neplatne, nemá všetky náležitosti. Dražobník nezabezpečil dostatok záujemcov o dražbu a to z dôvodu, že mal osobný záujem na čo najnižšej účasti a najnižšej cene za vydražený objekt. Navrhovateľ dražby vedel, že odporkyňa v 2/ rade má finančné problémy, napriek tomu odkúpil pohľadávku od banky a túto

uplatnil takým spôsobom ako uviedol vyššie. Využil finančnú tieseň k tomu, aby získal on alebo osoba jemu blízka značný majetkový prospech.

Z vyššieuvedených dôvodov preto žiada určiť, že dobrovoľná dražba je neplatná a zároveň určiť, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností.

Odporca v 1/ rade tvrdil, že v priebehu roku 2011 jednal s navrhovateľom o kúpe nehnuteľností, k dohode však nedošlo pre cenu, ktorú požadoval navrhovateľ, budova školy nebola dlhodobo využívaná, bola v nej začatá rekonštrukcia, ktorú navrhovateľ nedokončil. Na nehnuteľnostiach viazli viaceré ťarchy, nielen záložné právo ČSOB a.s., ktoré navrhovateľ nebol schopný vyplatiť. Dňa 3.2.2012 uzatvoril s ČSOB a.s. zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorú mal postupca ako veriteľ voči navrhovateľovi N.. C. I. O. zo zmluvy o účelovom úvere v znení dodatkov. Postupca na postupníka postúpil pohľadávku v celkovej výške 29.948,10 eur a spolu s pohľadávkou prešlo aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené ako aj zabezpečenie postupovanej pohľadávky. Dlžník bol nepretržite v omeškaní viac ako 90 dní so splnením časti peňažného záväzku postupcovi. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo navrhovateľovi doručené 10.2.2012. V zmluve o zriadení záložného práva bolo dohodnuté, že záložný veriteľ má právo podľa svojej voľby uspokojiť svoju pohľadávku súdnym alebo mimosúdnym postupom a aj podľa o dobrovoľných dražbách, pričom zvolil postup podľa tohto zákona. Z tohto dôvodu považuje návrh za nedôvodný, a žiada ho zamietnuť.

Odporkyňa v 2/ rade uviedla, že tvrdenie o tom, že je osobou blízkou odporcovi v 1/ rade je irelevantné, neporušila žiadne podmienky pre účasť na dražbe konanej 14.3.2012, preto žiada návrh zamietnuť.

Odporca v 3/ rade s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že okolnosti zabezpečenia vyhotovenia znaleckého posudku zodpovedajú správaniu navrhovateľa, ako i odporcu v 1/ rade, ktorý prejavil záujem o nehnuteľnosti a bolo rozumné očakávať od neho, že bude robiť kroky smerujúce k zisteniu reálnej ceny nehnuteľností. Znalecký posudok bol vyhotovený v súlade s vyhláškou č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a tento posudok uvádza najpravdepodobnejšiu všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Práve naopak spochybnil odporca v 3/ rade objektívnosť posudku Ing. Y. U. pri vyhotovení posudku č. 74/2010. V ďalšom uviedol rozdielne údaje vo všetkých troch posudkoch, a to údaje o určení veku stavby, v určení živnosti hlavnej stavby, priemerného koeficientu polohovej diferenciácie, pri výpočte koeficientu polohovej diferenciácie, odlišne je vykonané ohodnotenie pozemkov, stanovenie jednotkovej ceny pozemku. Zákon o dobrovoľných dražbách neukladá dražobníkovi zisťovať cenu prieskumom trhu s realitami, pričom cena určená znaleckým posudkom spravidla zodpovedá trhovej cene. Znalecký posudok č. 12/2012 znalca Ing. H. T. uvádza najpravdepodobnejšiu všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Opis nehnuteľností obsiahnutý v Oznámení o dražbe vychádza zo znaleckého posudku. Nedôvodné sú námietky navrhovateľa aj ohľadne nedodržania ako vlastníkov predmetu dražby dňa 9.2.2012, čím dodržal stanovenú lehotu 30 dní pred začatím dražby, pretože zákon viaže počiatok tejto lehoty na moment zaslania znaleckého posudku, a nie jeho doručenia.

V súlade s § 17 ods. 3 zákona doručil oznámenie o dražbe aj ministerstvu, pričom k zverejneniu dražby č. 1/2012 došlo v Obchodnom vestníku dňa 14.2.2012, teda bezprostredne po vyhotovení tohto oznámenia. Navrhovateľovi bola doručená aj notárska zápisnica, a to dňa 14.3.2012, čo vyplýva z doručenky. Nedôvodná je aj námietka účasti odporkyni v 2/ rade na dražbe, pretože nejestvuje obmedzenie účasti na dražbe tak ako popisuje navrhovateľ. S poukazom na § 5 zákona, akýkoľvek vzťah účastníka dražby a navrhovateľa dražby nemôže byť kvôli neexistencii zákonného obmedzenia prekážkou v realizácii inštitútu dobrovoľnej dražby. V zmysle čl. V. bod 4 Zmluvy o vykonaní dražby z 9.2.2012 bolo dohodnuté, že licitátor je oprávnený znížiť najnižšie podanie o 50% s tým, že najnižším podaním pre predmet dražby bude čiastka vo výške určenej ceny znaleckým posudkom. Najnižšie podanie bolo určené vo výške 74.900,- eur, pričom zákonná úprava umožňuje zníženie najnižšieho podania až na polovicu hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Ustanovenie v zmluve

obsahujúce možnosť dohodnúť aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie je preto v súlade s touto úpravou. Nedôvodná je námietka navrhovateľa, že bol porušený postup podľa § 20 ods. 12 zákona tým, že najnižšie podanie bolo znížené o 5.000,- eur a nakoľko nebol predmet dražby predaný za túto cenu, bol licitátor povinný dražbu ukončiť. Zmluva o vykonaní dražby obsahuje všetky zákonné náležitosti, preto je platná, rovnako vyhlásenie navrhovateľa dražby obsahuje pravdivé údaje, pričom dražobník nie je povinný skúmať ekonomickú a právnu históriu predmetu dražby. V oznámení o dražbe uviedol ako spôsob zloženia dražobnej zábezpeky prevodom na bankový účet dražobníka najneskôr 24 hodín pred zahájením dražby s preukázaním potvrdenia o úhrade alebo vo forme bankovej záruky. Boli preto umožnené oba spôsoby zloženia dražobnej zábezpeky v zmysle § 14 a § 17 citovaného zákona. Dražobník si splnil aj povinnosť uviesť v oznámení o dražbe dátum a čas najmenej dvoch termínov ohliadky. Uskutočnenie telefonického rozhovoru nepovažuje za prekážku, ktorá by napĺňala faktickú nezrealizovateľnosť obhliadky, najmä vo vzťahu k jednoduchosti a finančnej nenáročnosti uskutočniť telefonický rozhovor. S poukazom na účel zákona o dobrovoľných dražbách v spojitosti so splnením si všetkých povinností dražobníka, náležitého zverejnenia dražby, považuje návrh navrhovateľa za nedôvodný.

Uznesením OS Prievidza sp. zn. - 204 z 17.12.2012 súd konanie sčasti o návrhu navrhovateľa v 2/ rade zastavil z dôvodu, že obaja navrhovatelia v návrhu na začatie konania sú tou istou totožnou osobou. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.01.2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými vyjadreniami účastníkov, listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX z 3.3. 2006 spolu s prílohami, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXX/XX/XXXX z 3.3.2006, Dodatkom č. 1 k zmluve z 9.10.2009, dodatkom č. 2 k zmluve o účelovom úvere z 11.8.2010, LV č. XXXX k.ú. L., upozorneniami navrhovateľa odporcovi v 1/ rade z 27.2.2012, listom navrhovateľa znalcovi Ing. H. T. z 6.3.2012, Zmluvou o výkone dražby z 9.2.2012, vyhlásením navrhovateľa dražby z 8.2.2012, oznámením o dobrovoľnej dražbe z 9.2.2012, listom o zaslaní znaleckého posudku z 9.2.2012, poštovým podacím hárkom, doručenkami, výpisom z Obchodného vestníku z 14.2.2012, oznámením o výsledku dražby z 14.3.2012, čestným prehlásením účastníka dražby z 14.3.2012, zápisnicou o odovzdaní predmetu dražby, listinami k odovzdaniu nehnuteľnosti, notárskou zápisnicou č. N 99/2012, Nz 9188/2012 z 14.3.2012, znaleckým posudkom č. 5/2010 znalca Ing. L. I., znaleckým posudkom č. 74/2010 znalca Ing. Y. U., znaleckým posudkom Ing. H. T. z 12/2012, zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1/8184/2012 z 30.1.2012 spolu s protokolom o odovzdaní dokumentov, oznámením o postúpení pohľadávky ČSOB a.s. z 3.2.2012, potvrdením o postavení stavby z 2.6.2010, výňatkom zo školskej kroniky - č.l. 210-211, prehlásením o cene, oznámením o stave účtu navrhovateľa, výsluchom svedkov N.. G. T., posudkom č. 94/2013 Znaleckého ústavu PKF s.r.o. Bratislava, odborným vyjadrením z 9.12.2013, písomným vyjadrením ČSOB a.s. z 23.7.2013, listinami k stavebnému konaniu - rekonštrukcii budovy, stavebné povolenie, časťou projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu, spisom dražobnej spoločnosti č. 01/2012, spisom OS Prievidza , na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Zmluvou o účelom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 3.3.2006 sa banka Československá obchodní banka a.s. Bratislava zaväzovala N.. C. I. ako klientovi poskytnúť peňažné prostriedky formou účelového úveru do výšky úverového limitu 2.500.000,- Sk, pričom úver banka poskytuje na refinancovanie nákupu nehnuteľnosti. Ďalej sú v zmluve bližšie upravené práva a povinnosti zmluvných strán, úročenie a splácanie úveru, pričom dlžník mal splácať úver v mesačných splátkach po 21.000,- Sk vždy k 25. dňu v mesiaci. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 3.3.2006 bolo zriadené medzi bankou ako záložným veriteľom a navrhovateľom ako záložcom záložné právo na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči podnikateľovi N.. I. O. vyplývajúcej zo zmluvy o účelovom úvere z 3.3.2006 vo výške 2.500.000,- Sk, pričom predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX k.ú. L., a to budova ZŠ s.č. X na parcele č. XXX, parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX ostatné plochy o výmere XXXX m2. V zmysle čl. III. bod 8 záložnej zmluvy záložca súhlasil v prípade, že pohľadávky záložného veriteľa nebudú riadne a včas uspokojené, môže tento uplatniť svoje práva zo zálohu a má právo sa podľa svojej

voľby uspokojiť súdnym alebo mimosúdnym postupom upraveným , , Exekučným poriadkom, o dobrovoľných dražbách a spôsobom učeným touto zmluvou bližšie uvedeným v bode 9. tohto článku.

Z LV č. XXXX k.ú. L. Správy katastra L. z 7.2.2006 vyplýva, že nehnuteľnosti stavba budovy ZŠ, parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela č. XXX ostatné plochy o výmere XXXX m2 boli vedené vo vlastníctve Ing. C. I. v celosti na základe kúpnej zmluvy z 12.12.2005.

Dodatkom č. 1 k zmluve o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 9.10.2009 došlo k zmene čl. III. Úročenie a splácanie úveru, a to v časti určenia úročenia úrokovou sadzbou, určenia obdobia fixácie a okrem iných dojednaní aj k zmene výšky splátok, pričom od 26.4.2010 do 25.7.2013 sa dlžník zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1200,- eur, posledná splátka splatná dňa 26.8.2013 bude vo výške 828,29 eur. V čl. VI. sú obsiahnuté vyhlásenia dlžníka ako fyzickej osoby podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia a podobne.

Dodatkom č. 2 k Zmluve o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 11.8.2010 sa dlžník N.. C. I. O. zaväzoval viesť minimálne jeden bežný účet v banke a smerovať na účet minimálne 15.000,- eur za každý kalendárny rok.

Listom z 3.2.2012 oznamovala ČSOB a.s. Bratislava navrhovateľovi postúpenie pohľadávky na postupníka N.. Y. J., a to pohľadávky zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 3.3.2006 v znení dodatkov, ako i všetky práva vyplývajúce zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 3.3.2006.

Znaleckým posudkom č. 12/2012 znalca Ing. H. T. z 24.1.2012 vyhotovený za účelom prevodu práv k nehnuteľnosti bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb zaokrúhlene na sumu 74.900,- eur. Znalecký posudok bol vyhotovený na objednávku odporcu v 1/ rade zo dňa 17.1.2012 a súčasťou posudku je aj list Ministerstva dopravy a verejných prác, rezort verejných prác - Správa budov /č.l. 141 spisu/, kde je uvedený rok kúpy stavby 1902, pričom celkový stav budovy k roku 1943 bol uspokojivý.

Z ftc. časti školskej kroniky Základnej školy v L. - roky 1945 - 46 /č.l. 210-211/ vyplýva zápis, podľa ktorého školská budova bola vystavaná v roku 1902, zásahmi z kanónov bola tak zničená, že oprava celej budovy stála 218.000,- Kčs a vnútorné zariadenie 51260,- Kčs. Školský rok začal 3.9.1945.

Z potvrdenia o postavení stavby z 2.6.2010 vyplýva, že stavba na pozemku parcele č. XXX k.ú. L. bola postavená v roku 1947, potvrdenie sa vydávalo na žiadosť Ing. C. I. a je vystavené N.. T. dňa 2.6.2010.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. X/XXXX/XXXX z 30.1.2012 Československá obchodná banka a.s. ako postupca postúpil na odporcu v 1/ rade ako na postupníka odplatne pohľadávku spolu s príslušenstvom, ktorú ako veriteľ banka má voči N.. C. I. O. zo zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/ XXXX z 3.3.2006 v znení dodatkov. Dlžník svoj záväzok v termíne splatnosti nezaplatil a nezaplatené splátky istiny úveru, úrokov, poplatkov sú úročené podľa čl. III. Zmluvy úrokom z omeškania 15% ročne s tým, že nezaplatené splátky sú naďalej úročené aj úrokom vo výške úrokovej sadzby 4,621% p.a. Výška pohľadávky postupcu voči dlžníkovi predstavuje 29.948,10 eur a pozostáva z nezaplatenej istiny 29.199,68 eur nezaplateného úroku k 30.1.2012 vo výške 253,12 eur a úroku z omeškania

k tomuto dátumu 413,15 eur a poplatkov 82,15 eur. S postupovanou pohľadávkou v zmysle čl. III. prechádzajú na postupníka aj všetky práva spojené s pohľadávkou a jej príslušenstvom, ako aj zabezpečenie postupovanej pohľadávky vyplývajúce najmä zo zmluvy o zriadení záložného práva a ostatných zabezpečovacích prostriedkov. Postupca vyhlásil, že dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením časti peňažného záväzku.

Dňa 8.2.2012 navrhovateľ dražby odporca v 1/ rade uskutočnil písomné vyhlásenie, v ktorom uviedol osobu dražobníka, dlžníka, vlastníka predmetu dražby, pohľadávky z právneho titulu Zmluvy o úvere z 3.3.2006 a zmluvy o postúpení pohľadávky z 30.1.2012, výšku pohľadávky, ťarchy viaznuce na predmete dražby, predmet dražby, podmienky dražby a ďalej, že ide o spôsobilý predmet dražby v zmysle o dobrovoľných dražbách, nakladanie s predmetom dražby nie je obmedzené zmluvou, ani iným spôsobom, nejedná sa o majetok, ktorý môže byť len vo vlastníctve štátu alebo iných osôb, nejedná sa o predmet, na ktorom by viazlo zákonné predkupné právo a všetky údaje navrhovateľa dražby sú pravdivé. Ďalej vyhlásil dražobníkovi, že záložným právom zabezpečená pohľadávka voči dlžníkovi je pravá, v špecifikovanej výške a podľa vyššie uvedených údajov splatná.

Dňa 9.2.2012 bola uzavretá zmluva o vykonaní dražby medzi navrhovateľom dražby odporcom v 1/ rade a dražobníkom odporcom v 3/ rade, v ktorej sú uvedení navrhovateľ dražby, dražobník, dôvod konania draž by, predmet zmluvy, a to záväzok dražobníka vykonať na základe návrhu navrhovateľa dražby dražbu predmetu dražby bližšie určenú v zmluve a právo dražobníka na úhradu nákladov dražby vrátane odmeny. Predmet dražby bol označený ako nehnuteľnosti v k.ú. L., a to parcela č. XXX zastavané plochy a nádvorie o výmere XXX m2, parcela č. XXX ostatné plochy o výmere XXXX m2, stavba budova ZŠ s.č. X na parcele č. XXX v podiele X/X, pričom nehnuteľnosti sú zapísané v výlučnom vlastníctve N.. C. I.. V čl. V zmluvy sú upravené podmienky priebehu dražby, a to stanovenie dražobnej zábezpeky v peniazoch alebo vo forme bankovej záruky vo výške 30% z ceny určenej znaleckým posudkom, najnižším odaním pre predmet dražby je čiastka vo výške ceny určenej znaleckým posudkom podľa o dobrovoľných dražbách, minimálnym prihodením pre predmet dražby je čiastka 1000,- eur a zmluvné strany sa dohodli, že licitátor je oprávnený znížiť najnižšie podanie o 50%. V ďalšom zmluva upravuje náklady dražby, platnosť a ukončenie zmluvy a ostatné dojednania.

Listom z 9.2.2012 zaslal dražobník navrhovateľovi v zmysle o dobrovoľných dražbách Oznámenie o dobrovoľnej dražbe organizovanej jeho spoločnosťou. Zároveň tým istým sprievodným listom doručoval navrhovateľovi znalecký posudok č. 12/2012 zo dňa 24.1.2012 vyhotovený znalcom Ing. H. T. /viď podací hárok z 9.2.2012 - č.l. 184 spisu/. Navrhovateľ si prevzal znalecký posudok a oznámenie o dobrovoľnej dražbe poštou dňa 23.2.2012 /viď č.l. 218 spisu/.

Z výpisu z Obchodného vestníka zo dňa 14.2.2012 vyplýva, že v uvedený deň bolo zverejnené oznámenie o dobrovoľnej dražbe s uvedeným osoby dražobníka, navrhovateľa dražby, miesta konania dražby, dátumu konania dražby, času konania dražby, kola dražby a predmetu dražby, opisu predmetu dražby, opisu stavu predmetu dražby, spôsobu stanovenia ceny, najnižšieho podania, minimálne prihodenie, dražobnej zábezpeky, spôsobu úhrady ceny dosiahnutej vydražením, údajov o ohliadku predmetu dražby, nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu dražby, podmienok odovzdania predmetu dražby a poučenia podľa § 21 ods. 2 až 6 predmetného zákona, osoby notára.

Listom z 6.3.2012 navrhovateľ upozorňoval znalca Ing. T. o vadách posudku a ak bude použitý ako podklad k právnemu úkonu je spôsobilý zapríčiniť mu škodu, preto ho vyzval, aby zjednal bezodkladne nápravu.

Písomným oznámením z 27.2.2012 upozorňoval navrhovateľ odporcu v 1/ rade, že neeviduje žiadnu pohľadávku po lehote splatnosti voči banke, preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, prípadný výkon záložného práva je zneužitím práva a podobne.

Písomným oznámením o výsledku dražby zo dňa 14.3.2012 č. 1/2012 oznamoval dražobník výsledok dražby konanej 14.3.2012 na Obecnom úrade v L. s tým, že vydražiteľom sa stala odporkyňa v druhom rade za cenu dosiahnutú vydražením 37.450,- eur, námietky proti priebehu dražby podané neboli, priebeh dražby osvedčil notár T.. T. P.. Oznámenie o výsledku dražby a Notárska zápisnica boli doručovaná navrhovateľovi do vlastných rúk dňa 22.3.2012 /viď doručenky č.l. 185 a 216 spisu/.

Notárskou zápisnicou z 14.3.2012 osvedčil notár T.. T. P. priebeh dobrovoľnej dražby konanej 14.3.2012 dražobníkom Imagination plus, s.r.o. Partizánske a licitátorom dražby N.. T. X.Ý., pričom osvedčil, že dňa 14.3.2012 sa o 10.00 hod. na miesto konania dražby prezentoval len účastník dražby H. Š., ktorá zložila dražobnú zábezpeku vo výške 22.000,- eur, pričom účastník dražby podpísal písomné vyhlásenie účastníka dražby, že je spôsobilý byť účastníkom dražby, môže dražiť a nie je vylúčený z dražby. Licitátor otvoril dražbu oznámením výšky minimálneho podania predmetu dražby 74.900,- eur, výšku minimálneho prihodenia 1000,- eur, v rámci ktorého označil a opísal predmet dražby a uviedol všeobecnú hodnotu podľa znaleckého posudku. Licitátor vyzval účastníkov dobrovoľnej dražby, kto má záujem o predmetné nehnuteľnosti za vyvolávaciu cenu 74.900,- eur, na čo neurobil žiaden účastník podanie a následne znížil najnižšie podanie o 4900,- eur na sumu 70.000,- eur, a takto postupne znižoval najnižšie podania o 5000,- eur až na sumu 37.450,- eur, na čo urobil podanie jediný účastník dražby

- odporkyňa v 2/ rade. Po následnom vyhlásení oznámil, že udelil príklep pre účastníka dražby H. Š., nar. XX.XX.XXXX.

Podľa zápisnice o odovzdaní predmetu dražby z 5.4.2012 vyplýva, že odovzdanie predmetu dražby sa v tento deň neuskutočnilo, termín bol presunutý na 26.4.2012.

Navrhovateľ v priebehu konania trval na v návrhu uvádzaných dôvodoch neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré bližšie odôvodnil. Nikdy nedal súhlas N.. T. na vykonanie ohliadky nehnuteľností, odporca v 1/ rade v tvrdenom čase neoprávnene vznikol do nehnuteľností, predstieral, že ide skontrolovať technický stav nehnuteľností. V tom čase mal schválenú prestavbu nehnuteľností na rodinný dom, čím bolo porušené aj ústavné právo nedotknuteľnosti jeho obydlia. Dôkazom jeho nevedomosti o tom, že sa vykonáva ohliadka za účelom ocenenia nehnuteľnosti je i to, že neposkytol žiadne podklady pre tento účel. Spochybnil platnosť postúpenia pohľadávky na odporcu v 1/ rade, pretože nemohol byť v omeškaní so sumou, aká je uvedené v zmluve o postúpení. Poukázal na neurčitosť zmluvy o záložnom práve, pretože nie je v zmluve uvedené, na základe čoho si môže odporca v 1/ rade vybrať spôsob výkonu záložného práva. Prostriedky z úveru v zásade slúžili pre jeho osobnú potrebu na nákup vecí pre osobnú potrebu, úver použilo, aby vyplatil z firmy nehnuteľnosť, pretože ju kúpil z firemných peňazí, ale následne z nehnuteľností chcel spraviť rodinný dom, preto na jeho vzťahy s bankou sa majú aplikovať normy spotrebiteľského práva podľa a nasl. ustanovení . V súvislosti s namietaným porušením zákonného postupu odporcom v 3/ rade ďalej uviedol, že v zmysle zákona sa ohliadkou nezisťuje reálna cena, ale táto sa určuje až samotnou dražbou a hodnota sa určuje posudkom, pričom naďalej namieta posudok N.. T., a to z opísaných dôvodov. Hlavným nedostatkom tohto posudku je vek stavby, ktorý znalec N.. T. považoval od roku 1902, hoci v roku 1947 bola budova školy fakticky zničená a vznikla nová stavba a ďalej nesprávne určenie hodnoty pozemkov. Pre účely zistenia rozsahu rekonštrukcie školy v roku 1945 - 1946 navrhol vykonať znalecké dokazovanie, resp. zabezpečiť agendu zo stavby opravy tejto školy, pretože v znaleckom posudku N.. T. nebola zohľadnená žiadna rekonštrukcia nehnuteľnosti. Zvýraznil ďalej, že ho nikto nežiadal, aby sprístupnil objekt, nikto ho nebol obzrieť, vydražiteľka sa nezajímala o stav objektu, jej úmyslom bolo dražiť pre navrhovateľa dražby, čo považuje za nezákonné. S poukazom na definíciu dražby, nemôže byť jedna osoba okruhom osôb v zmysle zákonného predpokladu. Dražitelia musia byť aspoň traja, aby mohlo byť zákonné ustanovenie naplnené. K odovzdaniu nehnuteľnosti nedošlo pre dôvody na strane zástupcov dražobnej spoločnosti, nie z jeho viny.

Navrhovateľ v priebehu konania predložil ako listinný dôkaz znalecký posudok č. 94/2013 Znaleckého ústavu PKF s.r.o Bratislava z 31.5.2013, z ktorého vyplýva okrem iného i názor znalca Znaleckej organizácie pre odbor Ekonomika a riadenie podnikov a odvetvie Oceňovanie a hodnotenie podnikov, podľa ktorého podmienkou úspešnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách je účasť viac ako jedného účastníka na dražbe, pričom ide o úspešnosť dražby z pohľadu predávajúceho, ktorý má objektívny ekonomický záujem maximalizovať výnos z dražby. Ak by dražobník otvoril dražbu len za účasti jediného účastníka dražby, potom ide o dražbu za podmienok neúplnej informácie, preto za tohto stavu nemôže byť vytvorená objektívna informácia o trhovej cene. Ďalej sa znalec zaoberá triedením dobrovoľných držieb a ich charakteristikou, spoločným predajom viacerých objektov dražieb, výhodou a nevýhodou takéhoto predaja, významom výšky vstupného poplatku alebo dražobnej zábezpeky a pojmami ceny obvyklej a všeobecnej hodnoty.

Odporca v 1/ rade v priebehu konania tvrdil, že znalec N.. T. bol navrhovateľovi predstavený ako znalec a za jeho súhlasu bola vykonaná ohliadka nehnuteľností znalcom. S posudkom sa oboznámil aj sám navrhovateľ, pretože ho sám vyzval na jeho poskytnutie. Pri odkupovaní pohľadávky od banky postupoval podľa pokynov banky, nemá dôvod spochybňovať postup právneho oddelenia banky. Pohľadávku odkupoval preto, aby ako záložný veriteľ mohol vykonať dobrovoľnú dražbu, toto bolo jeho úmyslom. Tento spôsob výkonu záložného práva bol ponúkaný samotným navrhovateľom pri prvých stretnutiach, keď mal záujem o priamy odpredaj, pretože nehnuteľnosť bola zaťažená viacerými záložnými veriteľmi a dobrovoľnú dražbu môže vykonať iba prvý v rade záložných veriteľov. Keby kúpil nehnuteľnosť on v dražbe, ktorú inicioval navrhovateľ, všetky ostatné ťarchy by prešli na neho. Sám navrhovateľ po odkúpení pohľadávky od banky ho žiadal, aby odkúpil aj ďalšie pohľadávky od banky, na čo nepristúpil, pretože mu to bolo podozrivé. Nijako nespochybňuje znalecký posudok znalca N.. T., žiadna projektová dokumentácia k nehnuteľnosti nebola k dispozícii, pretože sa informoval na obecnom úrade v L. ktorý nehnuteľnosť predával N.. I. a bolo mu vysvetlené, že žiadna projektová dokumentácia sa nezachovala. V čase dobrovoľnej dražby nemal s odporkyňou v 2/ rade žiadny blízky vzťah, poznali sa z videnia, v súčasnosti majú blízky vzťah.

Odporkyňa v 2/ rade v konaní zdôraznila, že neporušila žiadne zákonné ustanovenia, o dražbe sa dozvedela v notárskom registri, neskôr ju zaregistrovala aj na internete, na Facebooku. Nehnuteľnosť je na dobrej ploche, nemala stanovený nijaký účel pri dražbe, je to vhodná poloha na podnikanie. Nepovažovala za potrebné budovu vidieť, pretože ju pozná, neočakávala, že by niekto iný mal záujem o nehnuteľnosť, bola pripravená aj na stanovenú sumu, predpokladala, že sa suma bude znižovať. Kľúče od nehnuteľnosti stále nedostala, nebola jej odovzdaná, je zapísaná na LV ako vlastníčka. Samotný akt dražby prebehol tak, že bola stanovená suma, ktorá sa o 5.000,- eur postupne znižovala a keď zistila, že je tam sama, chcela to kúpiť za najnižšie podanie, zdvihla potom ruku.

Odporca v 3/ rade v zásade trval na tom, že realizoval dražbu v plnom rozsahu so zákonom o dobrovoľných dražbách. Pri uvádzaní predmetu dražby na všetkých listinách vždy vychádzajú zo zápisov na príslušnom liste vlastníctva. Pri znižovaní ceny najnižšieho podania zvolili na dražbe taký postup, že dvaja zástupcovia dražobnej spoločnosti a licitátor sa dohodli na postupnom znižovaní najnižšie podania, nie o znižovaní rovno o 25% alebo 50%, čo môže nahrávať špekulantom, pretože postupné znižovanie je na prospech vlastníka predmetu dražby. Interne sa dohodli na postupnom znižovaní o 5.000,- eur, pretože toto nemusí byť obsahovou náležitosťou zmluvy, preto do zmluvy ani nedávali. Za správnosť pohľadávky, jej pravosť a výšku zodpovedá navrhovateľ dražby, ako dražobník nežiadali o žiadne vysvetlenie, pretože očakávali odmietaný postoj navrhovateľa. Všetky vznesené námietky navrhovateľa voči postupu pri vykonávaní dražby sú neopodstatnené. K odovzdaniu predmetu dražby nedošlo pre správanie navrhovateľa, ktorý sa na termín odovzdania 30.5.2012 nedostavil.

Svedok N.. G. T., starosta Obce L., uviedol, že obec nevedie centrálnu evidenciu o stavbách postavených v minulosti, obec nemá dokumentáciu k vystavovaniu potvrdení o veku stavieb. V čase keď vydával potvrdenie z 2.6.2010 bol pracovník obecného úradu, disponoval len všeobecnou informáciu, že stavba školy bola postavená okolo roku 1900, v roku 1947 mala byť realizovaná rekonštrukcia, z počutia však vie, že malo ísť o rekonštrukciu a nie o zbúranie a vyhotovenie novej stavby, čo je podložené aj v školskej kronike.

Z vyjadrenia ČSOB a.s. Bratislava z 23.7.2013 vyplýva, že banka považuje zmluvu o účelovom úvere a dodatky k tejto zmluve za platné právne úkony, ktorých neplatnosť nenamietal úverový dlžník. N.. C. I. O. od marca 2011 po termíne uzatvorenia Dodatku č. 1 začal byť v omeškaní so splácaním, na bežnom účte nedisponoval peňažnými prostriedkami na úhradu splatných splátok, na účet boli doručené exekučné príkazy. N.. C. I. dňa 25.11.2011 oznámil banke, že zmeškané splátky bude hradiť tak, že každý týždeň uhradí 1000,- eur a v tento týždeň bola splátka aj uhradená. Zároveň oznámil banke, že vstúpil do rokovania ohľadne odpredaja založenej nehnuteľnosti záujemcovi, ktorý sa už dlhšie zaujíma o kúpu nehnuteľnosti. Následne ďalšie platby nezaplatil, nepreukázal, že disponuje peňažnými prostriedkami na platenie záväzkov zo zmluvy o úvere, rovnako nedošlo k realizácii predaja založených nehnuteľností, pretože nehnuteľnosti boli založené aj ďalšími záložnými právami. Zmluva o účelovom úvere z 3.3.2006 je uzatvorená podľa a nasl. a na uvedený zmluvný vzťah nie je možné aplikovať právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Následne banka podľa o bankách postúpila pohľadávku aj bez súhlasu klienta N.. Y. J..

V písomnom vyjadrení z 30.7.2013 navrhovateľ uviedol, že pri vzniku úverového vzťahu nekonal ako podnikateľ, vzhľadom na účel úveru a väzbu úveru na nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve a vzhľadom na účel poskytnutých finančných prostriedkov je zrejmé, že nejde o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ale daný vzťah sa týka výlučne jeho súkromných účelov. V ďalšom poukázal na to, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, ktoré rozvíja s poukazom na právnu úpravu a rôzne rozhodnutia súdov SR, ČR, ako i ESD a z opísaných dôvodov pre nezákonný postup a praktiky banky považuje oba Dodatky k zmluve o úvere za absolútne neplatné. Pokiaľ by splácal úver tak, ako bol pôvodne dohodnutý, v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti by nebol v omeškaní, pretože v takomto prípade mal by k tomuto dátumu za povinnosť uhradiť 67 splátok po 697,07 eur, spolu 46.703,84 eur a k tomuto dátumu mal pritom zaplatené 52.656,- eur.

V písomnom vyjadrení z 11.12.2013 navrhovateľ pre potreby posúdenia správnosti dražobníka pri použití predmetného znaleckého posudku uviedol, že vyhotovil Odborné vyjadrenie z 9.12.2013 č. OV 40/2013 za účelom stanovenia veku prvkov stavby a rozsahu rekonštrukcie stavby. V odbornom vyjadrení znalec určil opotrebenie stavby, parameter, ktorý v sebe zohľadňuje vek jednotlivých prvkov ako aj ich životnosť. Použil analytickú metódu, ktorá je z dostupných a použiteľných metód najobjektívnejšia. Týmto posudkom bola stanovená technická hodnota nehnuteľnosti na 108. 835,76 eur po zohľadnení opotrebenia stavby. Podľa navrhovateľa technická hodnota znalcom Ing. T. v znaleckom posudku č. 12/2012 predstavuje podstatné odchýlenie od hodnoty, ktoré určili iní znalci a predstavuje neobjektívnosť posudku. Nesprávne bolo stanovené aj opotrebenie stavby znalcom N.. T., ktorý nepoužil analytickú metódu pre stanovenie opotrebenia stavby. Znalec nezohľadnil rozsiahlu rekonštrukciu nehnuteľnosti v roku 1946. Preto stanovil technickú hodnotu nesprávne a následne všetky ďalšie hodnoty, ktoré z tejto hodnoty vychádzali, a tým aj všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Pokiaľ by znalec bol postupoval metodicky správne nemohla by sa dražená nehnuteľnosť predať za menej ako 80.500,- eur, čím došlo k poškodeniu jeho majetkových práv v sume najmenej 43.050 eur. Odporca zneužil inštitút dobrovoľnej dražby na to, aby simuloval dražbu a tak previedol vlastníctvo vopred určenému záujemcovi za neprimerane nízku cenu, čo zmluva o výkone záložného práva ani zákon nedovoľovali. Domnieva sa, že celý proces dražby bol vopred dohodnutý a zinscenovaný. Záložný veriteľ mal konflikt záujmu a konal neoprávnene. Zmluva o výkone dobrovoľnej dražby je neplatný právny úkon. Všetky uvádzané dôvody zakladajú neplatnosť dobrovoľnej dražby aj s ohľadom na .

Svedok N.. H. T. potvrdil, že bol oslovený N.. J. v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku na prevod vlastníckych práv. Oslovil ho, že má záujem o danú nehnuteľnosť, pričom vypracovanie znaleckého posudku pre účely prevodu je považované aj pre účely dobrovoľnej dražby. Pri prvej ohliadke nehnuteľností bol prítomný aj N.. I., N.. J., pričom navrhovateľ umožnil vykonanie ohliadky, nemal voči prítomnosti jeho ako znalca žiadne výhrady. Na otázku, či má relevantné doklady k nehnuteľnosti uviedol, že to bolo postavené v roku 1947, ale túto skutočnosť nepodložil žiadnymi dokladmi. Doklad o veku stavby bol predložený N.. J., ktorý je súčasťou posudku. Ohliadka sa konala dva dni, pričom v prvý deň bol prítomný aj navrhovateľ, bol prítomný pri meraniach, na ohliadku v druhý deň poslal svojho zamestnanca. Porobil si všetky potrebné merania, fotodokumentáciu k znaleckému posudku. Pri stanovení opotrebenia stavby použil analytickú metódu.

Navrhovateľ poprel svedeckú výpoveď znalca N.. T. s tým, že cieľom jeho ohliadky nebolo vypracovanie znaleckého posudku, ale ohliadka bola vykonaná pre potreby rokovania s cieľom dohodnúť priamy predaj N.. J. za už vtedy dohodnutú sumu 2.500.000,- Sk, s ktorou predbežne súhlasil a na tento účel požadoval, aby odborník prehliadol nehnuteľnosť.

Zo spisu OS Prievidza sp. zn. súd zistil, že dňa 21.2.2012 podal navrhovateľ označený ako N.. C. I. O. návrh voči odporcovi: Československá obchodná banka a.s. pobočka zahraničnej banky v SR so sídlom Bratislava, ktorým sa domáhal určenia, že Zmluva o úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 3.3.2006 je neplatná v časti a rovnako sú neplatné oba dodatky k zmluve o úvere. Zároveň dňa 6.3.2012 podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom uvádzal, že sa má uskutočniť dražba č. 1/2012 a navrhoval nariadiť dražobníkovi N.. Y. J. zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k predaju nehnuteľnosti. Súd uznesením sp. zn. z 15.3.2012 zastavil konanie z dôvodu nespôsobilosti označeného účastníka na strane odporcu byť účastníkom konania a v tejto súvislosti zamietol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. V dôsledku podaného odvolania KS v Trenčíne uznesením sp. zn. z 26.4.2012 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené s tým, že súd zmenu návrhu v odvolacom konaní nepripustil. Uznesenie OS Prievidza nadobudlo právoplatnosť 14.5.2012 v spojitosti s rozhodnutím KS v TN č. z 26.4.2012.

Podľa o dobrovoľných dražbách v znení platnom ku dňu konania dražby, na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

Podľa § 3 ods. 1 zákona predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 1 a ods. 7 citovaného zákona účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

Účastníkom dražby nemôže byť dražobník a zamestnanci dražobníka. Účastníkom dražby nemôže byť ani a/ osoba dražobníkovi a zamestnancovi blízka, b/právnická osoba, ktorú ovláda dražobník alebo osoba uvedená v písm. a/ v čase, keď sa uskutočňuje dražba, c/ právnická osoba, v ktorej je dražobník alebo jeho zamestnanec, alebo osoba uvedená v písmene a/ štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo spoločníkom, d/ právnická osoba, ktorú ovláda osoba uvedená v písmene c/ v čase, keď sa uskutočňuje dražba. Nikto nesmie dražiť za osoby uvedené v tomto odseku.

Podľa § 7 ods. 1,2,3 citovaného zákona navrhovateľ dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona.

Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace.

Podľa § 12 ods. 1,2,4 citovaného zákona dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom ich odhad.

Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

Podľa § 21 ods. 2, 3 citovaného zákona v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu, alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a zhodnotiac vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, súd opierajúc sa o citované ustanovenia zákona, považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný, a preto ho zamietol. V prvom rade súd udáva, že v konaní bol naplnený správny okruh účastníkov, keď návrh podával vlastník nehnuteľností, ktorý tvrdil, že boli vykonanou dražbou porušené jeho práva, na strane odporcu bol navrhovateľ dražby, vydražiteľ a dražobník / zákona/. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby má navrhovateľ vždy, pokiaľ tvrdí, že boli porušené ustanovenia o dobrovoľných dražbách a v tej súvislosti bol dotknutý na svojich právach. Uvedené vyplýva priamo z zákona.

Navrhovateľ založil dôvody neplatnosti dražby č. 1/2012 konanej dňa 14.3.2012 na Obecnom úrade v L. na viacerých tvrdeniach. Predovšetkým spochybnil platnosť Zmluvy o úvere uzavretej s ČSOB a.s. Bratislava č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 3.3.2006 a predovšetkým Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 k tejto zmluve, ktoré dodatky jednostranne bankou stanovili také podmienky splácania úveru, ktoré banka musela predpokladať a podľa ktorých nebolo v jeho možnostiach úver splácať. Keďže dodatky k úverovej zmluve boli neplatné a v čase vyhlásenia splatnosti úveru nebol voči banke v omeškaní, nemohla existovať žiadna nesplatená pohľadávka voči banke, nemohlo dôjsť k účinnému postúpeniu pohľadávky na odporcu v 1/ rade, na ktorého z tohto dôvodu nemohlo prejsť ani právo zo záložnej zmluvy a s tým súvisiace oprávnenie vykonať záložné právo postupom podľa o dobrovoľných dražbách. Svoju argumentáciu v priebehu konania ďalej navrhovateľ podporil aj tým, že vzhľadom na účel poskytovaného úveru, a to refinancovanie nákupu nehnuteľností, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve jeho fyzickej osoby kúpená z firemných peňazí a finančný úver mal byť splácaný z čistého zisku, teda z osobných peňazí, je zrejmé, že nešlo o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ale išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva obsahuje rôzne neprijateľné podmienky, a to určenie banky k použitiu splátky, dojednania o splatnosti úveru, obmedzenie zodpovednosti banky za škodu a podobne. V Dodatku č. 1 bolo dojednané zvýšenie splátok úveru o 72,15%, čo muselo viesť k ďalšiemu ohrozeniu splácania úveru a nutne povedie k mimoriadnemu a predčasnému vyhláseniu splatnosti úveru. Ďalším Dodatkom č. 2 bola stanovená podmienka viesť na účte obrat 15.000,- eur, čo považuje za nekalú praktiku banky, a preto sú oba dodatky absolútne neplatné, pretože neboli výsledkom konsenzu, ale diktátu zo strany banky. Podľa neho sa zaviazal viesť na účte obrat 10 miliónov Sk ročne len pokiaľ mu to dosahovaný obrat umožní. V rozpore s poctivým obchodným stykom bolo aj jednostranné navyšovanie úrokovej prirážky. Preto práve konaním banky bolo spôsobené, že sa po roku a pol dostal do omeškania so splácaním úveru za zmenených podmienok. Pokiaľ by splácal úver pôvodne dohodnutý, mal by k

dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti povinnosť uhradiť 67 splátok po 697,07 eur, teda spolu 46 703,84 eur, pričom v skutočnosti mal zaplatené 52 656,- eur.

V zmysle uvedených tvrdení navrhovateľa súd najskôr uvádza, že nie je účelom konania o neplatnosti dražby viesť konanie a riešiť ako predbežnú otázku neplatnosť zmluvného úverového vzťahu medzi dlžníkom a bankou, z ktorého vyplýva následne aj právo záložného veriteľa v prípade nesplácania úveru pristúpiť k uhradzovacej funkcii záložného práva dohodnutým spôsobom. Podľa názoru súdu v danom konaní súd nemôže ani ako predbežnú otázku riešiť neplatnosť Dodatkov č. 1 a Dodatkov č. 2, pretože účastníkom tohto konania nie je ČSOB a.s. Bratislava ako druhý účastník zmluvy a rozsudok v tejto veci by nebol pre banku záväzný v prípade, že by súd posúdil zmluvu o úvere alebo jej dodatky za neplatné. Pri predaji nehnuteľnosti na základe dobrovoľnej dražby však dochádza k predaju majetku dlžníka bez existencie „exekučného titulu“, v ktorom by bolo posúdené a priznané právo veriteľa. Preto i napriek názoru uvedenému vyššie súd sa obranou navrhovateľa v tomto smere zaoberal. Súd však oslovil príslušnú banku o vyjadrenie sa k námietkam navrhovateľa ako dlžníka k platnosti dodatkov k zmluve, pričom banka oznámila, že obe zmluvné strany sa po prerokovaní dodatku zhodli na obsahu všetkých bodov dodatku č. 1 zo dňa 13.10.2009 na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, čo vyjadrili v čl. III. bod 4. Po uzavretí tohto dodatku od marca 2011 začal byť dlžník v omeškaní so splácaním, na bežnom účte nedisponoval prostriedkami na úhradu splátok, na účet boli doručené exekučné príkazy. Banka potvrdila žiadosť dlžníka dňa 25.11.2011 splácať úver tak, že každý týždeň uhradí 1000,- eur, pričom vstúpil do rokovania ohľadom predaja založenej nehnuteľnosti. Dlžník zaplatil len jednu splátku, následne splátky ani ním stanovené neuhrádzal, nedošlo k realizácii predaja založených nehnuteľností, preto banka pristúpila k postúpeniu pohľadávky N.. Y. J. v čase, keď dlžník bol v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti svojho záväzku. Navrhovateľ ako dlžník bol v omeškaní s dohodnutými splátkami i pred platbou z 25.11.2011. Banka jednoznačne vylúčila, že by išlo o spotrebiteľskú zmluvu, pričom s navrhovateľom uzavrela zmluvu o účelovom úvere podľa a nasl. ustanovení .

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že zmluva o úvere a jej dodatky sú platnými právnymi úkonmi s poukazom na znenie oboch dodatkov, ich podpísania oboma zmluvnými stranami po tom, čo vyhlasujú, že podpisujú dodatky na základe svojej slobodnej a vážnej vôle a tieto boli reakciou na vzájomne dohodnutú aktuálnu úpravu záväzkového vzťahu. Súd považuje za účelové a až špekulatívne tvrdenie navrhovateľa o tom, že banka si diktovala podmienky úveru, výšku úrokovej sadzby, výšku splátok, výšku obratu na účte, pretože k všetkým týmto podmienkam navrhovateľ pristúpi už pri poskytovaní úveru a zrejme svojim dovtedajším prístupom k plneniu úveru dal banke podnet na takéto kroky. Nakoniec banka oznámila, že Dodatok č. 1 uzavretý dňa 13.10.2009 navrhovateľ aj dodržiaval, keď sa dostal do omeškania po termíne jeho uzavretia k marcu 2011. Je teda zrejmé, že navrhovateľ ako dlžník následne nesplácal úver z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, a nie z dôvodu, že by považoval dodatky za neplatné. Sám prejavil vôľu poskytovať splátky 1000,- eur týždenne a nemal v úmysle úver splácať v zmysle úverových podmienok, keď oznamoval banke, že pristúpil k rokovaniu ohľadom predaja založenej nehnuteľnosti. Za nedôvodnú považuje súd aj argumentáciu navrhovateľa, že v úverovom vzťahu s bankou vystupoval ako spotrebiteľ s prihliadnutím na účel úveru, ktorým „refinancoval kúpu nehnuteľnosti“ zakúpenú z firemných peňazí a potreboval vrátiť peniaze do podnikania, pričom úver mal splácať z čistého zisku z podnikania. Zo zmluvy o účelovom úvere vyplýva, že ako dlžník je v zmluve označený N.. C. I. O. so sídlom podnikania B. - X., W. č. XXX/XX, IČO XX XXX XXX a identifikáciou jeho zápisu v Živnostenskom registri. Ako dlžník ďalej predkladal pre účely schválenia úveru rôzne vyhlásenia o splnení svojich povinností ako podnikateľ, zaviazal sa predkladať pravidelne ako podnikateľ štruktúru svojich pohľadávok záväzkov a iných účtovných dokumentov /viď prílohy k zmluve/. Rovnako oba dodatky podpísal ako podnikateľ, preto len ťažko mohla banka ako druhý účastník zmluvného vzťahu aspoň predpokladať, že v úverovom vzťahu koná so spotrebiteľom. Pokiaľ ide o účel poskytnutia úveru, a to refinancovanie kúpy rodinného domu, ktorý mu patril ako súkromnej fyzickej osobe, ani táto skutočnosť „nemôže urobiť“ z navrhovateľa spotrebiteľa. Predmetnú nehnuteľnosť kupoval ako súkromná osoba avšak z peňazí z podnikania a tieto peniaze do podnikania potreboval poskytnutým úverom vrátiť, takže navrhovateľ sledoval úverom vrátenie peňazí do podnikania, nie zaobstaranie svojej súkromnej nehnuteľnej veci. Poskytnutý úver bol pritom dlžníkovi prevedený z úverového účtu na jeho podnikateľský účet. Ani skutočnosť, že úver mal splácať z čistého výnosu z podnikania nemá vplyv na účel úveru a skutočnosť, že zmluvu uzatváral navrhovateľ ako podnikateľ. Súd preto vôbec neprihliadol na argumentáciu navrhovateľa ohľadom spotrebiteľského

práva a rozhodovacej praxe v tomto smere, pretože súd neposudzuje tento vzťah ako spotrebiteľskú zmluvu. Nakoniec aplikácia o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na výšku úveru je vylúčená. V zmysle Občianskeho zákonník z dôvodov vysvetlených vyššie nie je možné dlžníka považovať za spotrebiteľa, pretože dlžník z úverovej zmluvy konal ako podnikateľ s úmyslom získať finančné prostriedky pre ich vrátenie do podnikania, ktorú skutočnosť navrhovateľ v konaní opakovane uvádzal. Navrhovateľ aj viedol konanie o neplatnosť oboch dodatkov v konaní na OS Prievidza sp. zn. , avšak v tomto konaní účinne nepokračoval, pretože konanie bolo z procesných dôvodov zastavené. Z dôvodov uvedených vyššie, preto banka v súlade s o bankách platne postúpila pohľadávku aj bez súhlasu klienta na tretiu osobu, teda odporcu v 1/ rade, keď v čase postúpenia bol navrhovateľ nepretržite v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní, keď stav pohľadávky bol v čase postupovania pohľadávky 29.199,68 eur s príslušenstvom.

Pre úplnosť súd udáva, že navrhovateľom citované rozhodnutie NS ČR č. je pre účely tejto veci nepoužiteľné, pretože v danej veci išlo o právny vzťah založený nájomnou zmluvou a nepochybne sa týkal podnikateľskej činnosti účastníkov zmluvy a rozhodnutie riešilo otázku použitia ustanovení . V prejednávanej veci si navrhovateľ v zmluve o úvere nezaopatroval veci /peňažné prostriedky/ výlučne pre svoju osobnú potrebu, pretože úverom chcel ako podnikateľ vrátiť finančné prostriedky do podnikania. Pokiaľ ide o navrhovateľom uvádzané rozhodnutie ESD vo veci C - 269/95, uvedené rozhodnutie sa zaoberalo problematikou, či za spotrebiteľa možno alebo nemožno považovať osobu, ktorá síce ešte nezačala vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, ale uskutočňuje právne úkony, ktoré smerujú k začatiu podnikateľskej činnosti (napr. uzatvorí nájomnú zmluvu, ktorej predmetom nájmu je kancelária, ktorú plánuje použiť na neskoršiu podnikateľskú činnosť). S prihliadnutím na celkom iné skutkové okolnosti v prejednávanej veci nie je možné z tohto rozhodnutia vychádzať.

Ďalej bolo preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1/8184/2012 zo dňa 30.1.2012 banka postúpila N.. Y. J., odporcovi v 1/ rade splatnú pohľadávku voči N.. C. I. O. v sume 29.948,10 eur s uvedením nezaplatenej istiny, úroku, úroku z omeškania a nezaplatených poplatkov, pričom dňom účinnosti zmluvy prešli na postupníka všetky práva spojené s postupovanou pohľadávkou vrátane práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 3.3.2006, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Prievidza dňa 29.3.2006, pričom predmetom zálohu boli nehnuteľnosti v k.ú. L., zapísané v LV č. XXXX vo vlastníctve N.. C. I.. Prechod práv zo zmluvy o zriadení záložného práva je upravený v čl. III. bod 3 zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom vyplýva i z a . Oznámenie o postúpení pohľadávky banka doručovala navrhovateľovi aj ako fyzickej osobe a aj ako fyzickej osobe - podnikateľovi. Dôvody, pre ktoré navrhovateľ popieral platnosť postúpenia pohľadávky, a to že nedlhoval banke vyčíslený dlh tak ako súd rozviedol vyššie nie je možné akceptovať. Nakoniec aj vo výpovedi na pojednávaní dňa 18.3.2013 uviedol, že v tomto čase bol v omeškaní viac ako tri mesiace. Navrhovateľ spochybnil oprávnenie navrhovateľa dražby, teda odporcu v 1/ rade k výkonu záložného práva, pretože podľa zmluvy o záložnom práve nemal možnosť výberu a mohol pristúpiť k výkonu len spôsobom určeným v zmluve, a to priamym predajom alebo vyhlásením obchodnej súťaže podľa podmienok upravených v zmluve. Vychádzajúc z obsahu čl. III. bod 8 zmluvy o zriadení záložného práva je zrejmý súhlas záložcu s tým, že záložný veriteľ uplatní svoje práva zo zálohu a uspokojí svoje pohľadávky zabezpečené záložným právom v prípade, že pohľadávky záložného veriteľa, prípadne ktorákoľvek z týchto pohľadávok zabezpečovaných touto zmluvou, nebudú riadne a včas uspokojené. Záložný veriteľ má právo sa podľa svojej voľby uspokojiť súdnym alebo mimosúdnym postupom upraveným , , Exekučným poriadkom, o dobrovoľných dražbách a spôsobom určeným touto zmluvou. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na , podľa ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Pokiaľ teda odporca v 1/ rade vstúpil do práv záložného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nepochybne prešlo na neho aj právo voľby uspokojiť sa aj postupom podľa o dobrovoľných dražbách. Obrana odporcu, že takéto oprávnenie nemal a musel postupovať len spôsobom určeným v zmluve a prípadnú zmenu spôsobu

výkonu záložného musel dlžníkovi oznamovať, je preto neopodstatnená. Nakoniec zmluvu o zriadení záložného práva navrhovateľ ako zmluvná strana uzatváral a podpisoval s vyhlásením, že koná na základe skutočnej a slobodnej vôle. Odporca v 1/ rade ako záložný veriteľ preto mohol pristúpiť k výkonu záložného práva horeuvedeným spôsobom, pretože s navrhovateľom sa na priamom predaji nehnuteľnosti kvôli cene nedohodol. I keď navrhovateľ tvrdil, že na cene 2.500.000,- Sk e boli s odporcom v 1/ rade predbežne dohodnutí, táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, pretože odporca uvedené poprel. Dňa 24.1.2012 navštívil predmetné nehnuteľnosti odporca v 1/ rade aj so znalcom Ing. Machom, pričom dôvod tohto stretnutia a ohliadky nehnuteľnosti uvádzali navrhovateľ a odporca v 1/ rade rôzne. Vychádzajúc z výsluchu svedka N.. T., ktorý uviedol, že v prvý deň ohliadky sa osobne stretol s N.. I., tento bol prítomný pri jednotlivých meraniach potrebných pre účely znaleckého posudku javí sa pravdepodobnejšie tvrdenie odporcu v 1/ rade, že odporca v 1/ rade prišiel so znalcom s jasným úmyslom ohliadnuť nehnuteľnosť, uskutočniť potrebné zistenia a merania za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a v tomto smere je účelové tvrdenie navrhovateľa, že ohliadka mala slúžiť len kontrole stavu nehnuteľnosti z dôvodu pretrvávajúceho záujmu o kúpu nehnuteľností. Je logické, že pokiaľ odporca v 1/ rade mal záujem o nehnuteľnosti a s navrhovateľom sa na cene nezhodli, chcel zistiť znalcom aktuálnu hodnotu, pre zistenie ktorej ohliadka nehnuteľnosti bola nevyhnutná. Navrhovateľ mal vedomosť o prítomnosti tohto znalca, trpel jeho zisťovania a merania po dobu dvoch dní, preto mu muselo byť zrejmé, čo bolo účelom ohliadky. Nakoniec znalecký posudok podľa výpovede odporcu v 1/ rade bol navrhovateľovi po jeho vyhotovení aj poskytnutý, a to na jeho žiadosť. Tu súd poukazuje aj na výpoveď odporcu v 1/ rade na pojednávaní dňa 18.3.2013, kde uviedol, že navrhovateľ ho po odkúpení pohľadávky žiadal, aby odkúpil aj ostatné ďalšie pohľadávky od banky v poradí, na čo nepristúpil z dôvodu nadobudnutia podozrenia, pričom predtým uviedol, že sám N.. I. mu spôsob predaja dobrovoľnou dražbou sám ponúkal. Po tom, čo odporca v 1/ rade oznámil začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby listom z 8.2.2012, navrhovateľ namietal, že toto oznámenie bolo doručené len navrhovateľovi N.. C. I. O. a nie N.. C. I. ako fyzickej osobe. Súd uvádza, že fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia koná vo vlastnom mene / Živnostenského zákona/ a pokiaľ sa toto oznámenie dostalo do dispozície osoby N.. C. I., je bezvýznamné, či sa s oznámením oboznámil ako fyzická osoba alebo ako podnikateľ, pretože pre účely ide o tú istú osobu. Zákonná lehota uvedená v tomto ustanovení vzhľadom na dátum oznámenia a dátum konania dražby bola dodržaná. Navrhovateľ reagoval na oznámenie o začatí výkonu záložného práva listom doručovaným odporcovi v 1/ rade dňa 28.2.2012 /viď č.l. 9 p.v./. Vzhľadom k tomu, že záložný veriteľ, ktorý navrhol predmetný výkon záložného práva bol z hľadiska času najstarším záložným veriteľom, povinnosť v zmysle oznamovať začatie výkonu záložného práva ostatným záložným veriteľom nebolo jeho povinnosťou.

Následne navrhovateľ namietal postup odporcu v 3/ rade ako dražobníka. Dňa 8.2.2012 odporca v 1/ rade ako navrhovateľ dražby a zároveň záložný veriteľ vydal v zmysle a v platnom znení vyhlásenie, že predmet dražby je možné dražiť a ďalej, že záložným právom zabezpečená pohľadávka voči dlžníkovi je pravá, v špecifikovanej výške a podľa vyššieuvedených údajov splatná. Pohľadávka bola identifikovaná z právneho titulu - zmluvy o úvere zo dňa 3.3.2006 v znení dodatkov a zmluvy o postúpení pohľadávky z 30.1.2012, veriteľom je N.. Y. J., výška pohľadávky k 30.1.2012 bola 29.948,10 eur, z toho istina 29.199,68 eur, príslušenstvo 748,42 eur. Vo vyhlásení navrhovateľ dražby ďalej uviedol osobu dlžníka, vlastníka predmetu dražby, ťarchy viaznúce na predmete dražby, predmet dražby, podmienky dražby. Údaje vo vyhlásení navrhovateľ označil ako nepravdivé, pretože informoval odporcu v 1/ rade o právnych prekážkach, ktoré spochybňujú splatnosť pohľadávky ako takej. Tak ako súd vysvetlil vyššie postúpenú pohľadávku je potrebné považovať za pravú, jej výška bola bankou riadne špecifikovaná a niet pochybností o jej splatnosti / vyhlásenie predčasnej splatnosti bankou/. Navrhovateľ dražby pritom preberal údaje o pohľadávke zo zmluvy o postúpení pohľadávky, zmluvy o záložnom práve a zmluvy o účelovom úvere s dodatkami a ani súd nemal pochybnosti o výške, pravosti a splatnosti pohľadávky. Uvedené vyhlásenie spĺňa náležitosti v zmysle citovaného zákona.

Dňa 9.2.2012 bola uzavretá medzi odporcom v 1/ rade ako navrhovateľom dražby a odporcom v 3/ rade ako dražobníkom zmluva o vykonaní dražby. V zmysle § 16 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona zmluva o vykonaní dražby musí mať písomnú formu, musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmet dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou

je aj písomné vyhlásenie dražby, že predmet dražby je možné dražiť. Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou. Predmetná zmluva o vykonaní dražby z 9.2.2012 obsahuje uvedené náležitosti. V zmluve je uvedený navrhovateľ dražby N.. Y. J., dražobník Imagination plus, spol. s.r.o. Partizánske, predmet dražby je označený ako nehnuteľnosti v k.ú. L., a to parcela č. XXX o výmere XXX m2, parcela č. XXX o výmere XXXX m2, stavba budovy ZŠ postavená na parcele č. XXX v podiele 1/1, nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX v k.ú. L.. Ďalej je uvedené, že predmet dražby je vo výlučnom vlastníctve N.. C. I. a je opísaný dôvod konania dražby ako uspokojenie splatnej pohľadávky navrhovateľa dražby. Najnižšie podanie bolo dohodnuté vo výške ceny určenej znaleckým posudkom v zmysle § 12 ods. 1 citovaného zákona. Minimálnym prihodením pre predmet dražby bude čiastka 1000,- eur a ďalej zmluvné strany sa dohodli, že licitátor je oprávnený znížiť najnižšie podanie o 50% v zmysle § 16 ods. 7 citovaného zákona. Predpokladané náklady dražby a výška odmeny a spôsob jej určenia sú uvedené v čl. VI. zmluvy. Navrhovateľ namietal neplatnosť zmluvy z dôvodu nedodržania písomnej formy a z dôvodu nedostatku náležitostí. Súd konštatuje, že predmetná zmluva bola uzavretá v písomnej forme a má všetky povinné zákonné náležitosti tak, ako súd uviedol vyššie, pričom dohoda o oprávnení licitátora znižovať najnižšie podanie je fakultatívnou náležitosťou zmluvy, ktorej neuvedenie v zmluve nemôže byť sankcionované neplatnosťou /§ 16 ods. 10 citovaného zákona/. Odporca v 1/ rade mal oprávnenie na uzavretie a podpísanie zmluvy o vykonaní dražby, a to v súlade s § 16 ods. 1 citovaného zákona. V súvislosti s námietkou všeobecnej hodnoty pri namietaní neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, súd udáva, že určenie všeobecnej hodnoty nie je náležitosťou zmluvy. Tvrdenia navrhovateľa, že N.. J. neprezentoval jeho záujem, ale realizoval faktický prepad zálohu, je neopodstatneným tvrdením navrhovateľa. V čase uzatvorenia zmluvy o vykonaní dražby nemohlo byť známe ani navrhovateľovi dražby ani dražobníkovi, aký záujem o dražené nehnuteľnosti bude, koľko účastníkov dražby sa na dražbe zúčastní a s akými ponúkanými podaniami.

Dňa 9.2.2012 bolo vyhotovené oznámenie o dobrovoľnej dražbe, č. dražby č. 1/2012, v ktorom je uvedený dražobník, navrhovateľ dražby, dátum konania dražby, čas, miesto, predmet dražby, opis predmetu dražby, popis práv a záväzkov k predmetu dražby, údaje o znaleckom posudku, najnižšie podanie, minimálne prihodenie, výška dražobnej zábezpeky, spôsob zloženia dražobnej zábezpeky, platobné miesto a lehotu na zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob vrátenia zábezpeky, úhrada ceny dosiahnutá vydražením, údaje o ohliadke predmetu dražby, podmienky účasti na dražbe pre právnické osoby, podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, uvedenie notára, ktorý osvedčí priebeh dražby a ďalej poučenie podľa § 17 ods. 1 písm. l/ citovaného zákona. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo doručené navrhovateľovi dna 23.2.2012 a v ten istý deň mu bol doručený aj znalecký posudok. Dražobník pritom obe listiny doručoval poštou, pričom odovzdal listiny na prepravu dňa 9.2.2012 / viď doručenky a podací hárok/. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 10.2.2012 a v Obchodnom vestníku dňa 14.2.2012. V súvislosti s doručením oznámenia o dobrovoľnej dražbe namietal navrhovateľ nedodržanie lehoty 30 dní na doručenie oznámenia o konaní dražby a doručenia znaleckého posudku, ktoré mu boli doručené dňa 23.2.2012, teda 19 dní pred dražbou a oznámenie o dražbe bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 14.2.2012, teda 29 dní pred konaním dražby. Z nadpisu pod § 10 citovaného zákona je zrejmé, že zákon rozlišuje zasielanie a doručovanie písomnosti, keď uvádza, že písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, resp. iným upraveným spôsobom. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia podľa osobitného predpisu, a to až 50 . V zmysle v spojitosti s citovaného zákona mal dražobník povinnosť zaslať oznámenie o dražbe dlžníkovi záložného veriteľa, resp. vlastníkovi predmetu dražby 30 dní pred začatím dražby a v zmysle zákona mal povinnosť zaslať vlastníkovi predmetu držby znalecký posudok v lehote 30 dní pred dňom konania dražby. Uvedené zákonné ustanovenia spájajú počiatok plynutia týchto zákonných lehôt nie od momentu doručenia uvádzaných písomností, ale viažu ju k povinnosti zaslať tieto písomnosti. Dražobník obe listiny dal na poštovú prepravu, teda zaslal dňa 9.2.2012, t.j. v zákonnej lehote. Navrhovateľ síce prevzal tieto písomnosti až dňa 23.2.2012, avšak nevysvetlil dôvod, prečo si ich na pošte nevyzdvihol skôr. pritom upravuje spôsoby doručovania písomností v zmysle až 50 pritom osobitne rozlišuje zákonné lehoty pri zasielaní súdnych písomností a zákonné lehoty, ktoré sa viažu na doručenie, ako napr. na odoslanie rozhodnutí / , odd. 5 / a zákonné lehoty, ktoré plynú od doručenia, ako napr. a podobne. Súd konštatuje, že keby chcel zákonodarca viazať počiatok plynutia lehoty až od momentu doručenia listiny adresátovi, bolo by to v zákone jasne upravené tak, ako je to v iných právnych predpisoch. Je pravdou, že uvedená lehota

má slúžiť napríklad k podaniu návrhu na predbežné opatrenie, ak chce dlžník alebo vlastník predmetu zamedziť výkonu dražby, ale zároveň táto lehota má slúžiť aj dlžníkovi napríklad na prípadné vyplatenie dlhu za účelom predídenia dražby. Navrhovateľ síce návrh na predbežné opatrenie v tejto lehote podal, avšak pre vady konania vo veci samej nebolo predbežné opatrenie vydané. K zaplateniu dlhu veriteľovi nepristúpil, a takýto úmysel ani zjavne nemal. Okrem toho súd udáva, že i prípadné nedodržanie tejto zákonnej lehoty o pár dní, by nebolo v tomto prípade bez ďalšieho takým porušením zákona a následne ktorým by bol navrhovateľ dotknutý na jeho právach, aby to založilo dôvod neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 1 citovaného zákona. Oznámenie o dražbe doručil dražobník na zverejnenie v Obchodnom vestníku bez zbytočného dokladu, čoho dôkazom je, že dražba bola zverejnená dňa 14.2.2012, pričom zákon k tejto povinnosti neviaže žiadnu určitú lehotu. Navrhovateľ ďalej namietal, že v oznámení o dražbe neuviedol dražobník ako druhú možnosť zložiť dražobnú zábezpeku aj u notára, čím porušil § 14 citovaného zákona. V oznámení o dražbe je uvedený ako spôsob zloženia dražobnej zábezpeky prevod na bankový účet dražobníka najneskôr 24 hodín pred zahájením dražby s preukázaním potvrdenia o úhrade týmto alebo zákonom povoleným spôsobom alebo vo forme bankovej záruky. Je pravdou, že v zmysle § 14 ods. 1 citovaného zákona dražobník je povinný umožniť aj spôsob zloženia dražobnej zábezpeky do notárskej úschovy a nie priamo dražobníkovi. V konaní však nebolo preukázané, že účastník dražby by sa domáhal zloženia dražobnej zábezpeky týmto spôsobom a že dražobník tento spôsob neumožnil. Išlo by o porušenie práv dražobníka a nie navrhovateľa, preto námietka navrhovateľa ako vlastníka predmetu dražby nie je na mieste. Opis predmetu dražby v oznámení o dražbe vychádza zo znaleckého posudku a LV č. XXXX k.ú. L., pričom navrhovateľ nepreukázal ako boli dotknuté jeho práva pri takto uvedenom opise predmetu dražby.

Zrejme najzávažnejšou námietkou navrhovateľa bolo použitie znaleckého posudku č. 12/2012 znalca N.. H. T. zo dňa 24.1.2012 pre účely dražby. V zmysle § 12 ods. 1 citovaného zákona dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť a v iných prípadoch, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom v zmysle vyhlášky MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom posudok nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Podstata námietok navrhovateľa spočívala v tom, že znalecký posudok mu bol doručený dňa 23.2.2012, t.j. 19 dní pred dražbou, čím bolo porušené ustanovenie citovaného zákona. Z dokazovania, a to výsluchu odporcu v 1/ rade však vyplynulo, že po vypracovaní posudku tento poskytoval navrhovateľovi a je teda zrejmé, že navrhovateľ obsah posudku poznal ešte pred jeho doručením dražobníkom. Tak ako súd vysvetlil vyššie, aj v tomto prípade viaže zákon počiatok plynutia lehoty na moment zaslania znaleckého posudku a nie jeho doručenia. Pokiaľ by bolo účelom tohto ustanovenia poskytnúť vlastníkovi predmetu dražby dostatok času na preskúmanie posudku a následné rozhodovanie o ďalších právnych krokoch, má dodržanie tejto lehoty význam. Navrhovateľ aj v skrátenej lehote 19 dní pred termínom konania dražby doručoval upozornenie a nesúhlas s posudkom tak navrhovateľovi dražby, ako aj samotnému znalcovi a zároveň podal aj návrh na predbežné opatrenie, ktoré predbežné opatrenie však bolo zamietnuté nie z dôvodu jeho oneskoreného podania pokiaľ by bola dražba už prebehla, ale z iných procesných dôvodov. V tejto súvislosti preto súd udáva, že ani uvedená okolnosť nemohla znamenať takú ujmu na právach navrhovateľa, ktorá by spôsobila neplatnosť dražby. Súd ďalej zastáva právny názor, že dražobník si povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom splnil tým, že považoval predložený znalecký posudok navrhovateľom dražby zo dňa 24.1.2012 za postačujúci. Zo zákona nevyplýva povinnosť, aby znalecký posudok zabezpečoval a vyhotovoval vo svojej réžii priamo dražobník. Znalecký posudok č. 12/2012 z 24.1.2012 bol vypracovaný znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý je zapísaný aj v zozname súdnych znalcov, už z úvodnej strany posudku je zrejmé, že je vypracovaný v súlade s vyhláškou č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, a to pre účely prevodu práv k nehnuteľnosti. Z výsluchu znalca ako svedka v danej veci vyplývajú okolnosti ohliadky nehnuteľností, o ktorej mal vedomosť navrhovateľ. Znalec zotrval na stanovenej všeobecnej hodnote, pričom uviedol, že žiadna pôvodná projektová a ani iná dokumentácia k nehnuteľnostiam sa nezachovala. Je zrejmé, že dôležitým údajom je údaj o veku stavby, pričom znalec vychádzal z roku, kedy bola daná do užívania, a to 1902, pričom uvádzal, že bola aktívne využívaná a udržiavaná do roku 2005 a prešla niekoľkými rekonštrukciami a jej predpokladaná životnosť vzhľadom k stavu konštrukcií, použitým materiálom a rekonštrukciám je 150 rokov. Ďalej uvádzal, že v čase ohliadky budova nebola využívaná a vyžaduje rozsiahlu opravu. S prihliadnutím na zistený technický stav, vek stavby, vykonanie prístavby v roku 1947, oplotenie pozemku, kopanú studňu, vonkajšie úpravy stanovil znalec metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu stavieb

na 46.078,92 eur a všeobecnú hodnotu pozemkov na 28.789,22 eur, teda spolu 74.900,- eur. V zmysle uvedeného podľa názoru súdu mohol dražobník použiť predložený znalecký posudok pre účely zaistenia ohodnotenia predmetu dražby v danom čase a mieste, pretože zákon takýto postup nevylučuje. Pokiaľ ide o opísanie nehnuteľnosti, jej príslušenstva, súd udáva, že opis základnej budovy, drobnej stavby, prístavby a vonkajších úprav zodpovedá opisu budovy a príslušenstva aj v iných posudkoch, preto nie je zrejmé, čo touto námietkou navrhovateľ namietal. V súvislosti so zabezpečením znaleckého posudku preto nebolo potrebné vykonávať ohliadku nehnuteľností v zmysle § 12 ods. 2 zákona. Súd prisvedčuje tvrdeniu odporcu v 3/ rade, že k tomuto nepristúpili jednak pre neexistenciu žiadnych pochybností o znaleckom posudku a z dôvodu hospodárnosti a nenavyšovania ďalších nákladov dražby. Rovnako zo zákona nevyplýva povinnosť dražobníka zisťovať ekonomickú a právnu históriu draženej nehnuteľnosti a povinnosť popri existencii znaleckého posudku zisťovať cenu prieskumom trhu s realitami. Podľa navrhovateľa bola hodnota nehnuteľností stanovená znaleckým posudkom neobjektívne výrazne pod jej skutočnú všeobecnú hodnotu, bola vydražená pod minimálnu hodnotu stanovenú z 2.6.2010 znalcom N.. L. I., ktorý posudok bol vypracovaný pre účel - k zriadeniu záložného práva, a to v sume 161.000,- eur, pričom znalec vychádzal z veku stavby rok 1947. Ďalej všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom č. 74/2010 znalcom N.. Y. U. zo dňa 4.6.2010 bola vo výške 205.000,- eur. Aj tento posudok bol robený pre účely zriadenia záložného práva a pri stavbe školy sa vychádzalo, že bola postavená a daná do užívania v roku 1947. Podľa názoru súdu tieto posudky ako listinné dôkazy vážnym spôsobom nespochybnili všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovenú znaleckým posudkom č. 12/2012. Ide o posudky z júna 2010, teda nemožno hovoriť o aktuálnej cene v čase konania dražby. Posudky boli robené pre účel zriadenia záložného práva a nie pre účely prevodu nehnuteľností, čo môže tiež vyvolávať pochybnosti. V oboch posudkoch sa vychádzalo z veku stavby roku 1947, pričom v konaní bolo preukázané, že stavba školy bola postavená v roku 1902, počas vojny nebola zbúraná a postavená nanovo ako tvrdil navrhovateľ. Práve naopak zo Základného listu Ministerstva dopravy a verejných prác, rezort verejných prác - Správa budov, ktoré bolo súčasťou posudku č. 12/2012 vyplýva, že budova je z kameňa, stavba vznikla v roku 1902, od tohto roku budovu udržuje obec a celkový stav budovy v roku 1943 bol stanovený ako uspokojivý. Z výňatku zo školskej kroniky, o ktorej autenticite nemal súd pochybnosti, vyplýva zápis, podľa ktorého škola bola strediskom, v ktorom sa sústreďovalo a ubytovalo vojsko, neskoršie i vojenská nemocnica. Pri tomto bolo školské zariadenie a inventárne predmety a učebné pomôcky zničené. Školská budova z roku 1902 bola zásahmi z kanónov tak zničená, že oprava celej budovy stála 218.000,- Kčs a vnútorného zariadenia 51.260,- Kčs. Školský rok sa začal dňa 3.9.1945. Berúc do úvahy oba listinné dôkazy je zrejmé, že budova školy bola postavená v roku 1902, v dôsledku vojnových udalostí bola poškodená, preto bolo obmedzené vyučovanie v roku 1945 a v roku 1946 bola vykonaná oprava školskej budovy, čo vyplýva zo zápisu z kroniky. Nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že škola bola postavená v roku 1947 a v konaní bolo svedecky aj spochybnené potvrdenie o veku stavby vystavené Obecným úradom v L. dňa 2.6.2010 N.. T., ktorý takýmto údajom nikdy ani nedisponoval. Je zrejmé, že vek stavby je určujúcim kritérium pre ustálenie opotrebenia budovy. Z posudku N.. T. pritom vyplýva, že tento zisťoval aktuálny technický stav nehnuteľností, zúčastnil sa ohliadky nehnuteľností a v rámci nej zisťovania aj stupňa opotrebenia, konštatoval vykonanie opravy v povojnových rokoch, prístavbu ku školskej budove, poukazoval na plánovanú rekonštrukciu a nevyhnutnosť opravy budovy. Projektová dokumentácia a listiny spojené s vydaným stavebným povolením pre účely rekonštrukcie budovy školy nemohli byť podľa názoru súdu podstatnými dokumentmi pre znalecký posudok, pretože tieto boli robené za účelom rekonštrukcie a zrejme dokumentovali len aktuálny stav. Okrem toho súd dáva do pozornosti, že v čase vypracovania znaleckého posudku N.. T. pribudli v rámci tiarch ďalšie záložné práva k nehnuteľnostiam, čo taktiež mohlo ovplyvniť znalca pri stanovovaní koeficientu pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti metódou polohovej diferenciácie. Podľa názoru súdu vo veci nebolo potrebné vykonať navrhovateľom navrhované znalecké dokazovanie na zisťovanie rozsahu rekonštrukcie budovy, resp. zabezpečenie agendy zo stavby opravy v tejto škole v roku 1946. Znalecký posudok č. 12/2012 zachytil aktuálny technický stav a tento slúžil ako podklad pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností aj pre účely dražby, čo je rozhodujúce pre potreby prejednávanej veci. Z rovnakých dôvodov súd nevykonal navrhovanú ohliadku nehnuteľností. Navrhovateľ ďalej v priebehu konania za účelom vyvrátiť hodnovernosť vyhotoveného znaleckého posudku predložil Odborné vyjadrenie OV 40/2013 znalca N.. J. V., pričom znalec určil opotrebenie stavby, použil analytickú metódu a stanovil výslednú sumárnu technickú hodnotu stavby na 108 535,76 eur. Uvedený posudok spochybnil odporca v 1/ a odporca v 3/ rade s tým, že sám znalec uvádza, že jednoznačné zatriedenie stavby z hľadiska veku nie je možné. Súd udáva, že použitie najvhodnejšej metódy pri znaleckej úlohe je vecou znalca. Úlohou

znalca Ing. T. bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností v aktuálnom čase, pričom tento znalec nestanovoval ako znaleckú úlohu opotrebenie stavby. Dôležitým kritériom pre stanovenie všeobecnej hodnoty a následne i predajnej ceny je ďalej aj existencia záložných práv, ktoré sa k nehnuteľnostiam viazali, pretože v čase dražby pribudli ďalšie ťarchy, a to exekučné záložné právo súdneho exekútora T.. Y. G. vo veci Ex 954/2011 a 956/2011, ktoré mohli aj hodnotu nehnuteľností a záujem o ňu výrazne znížiť. Je potrebné vidieť, že ani znalecký posudok zaistený dražobníkom nie je určením ceny predmetu dražby, pretože táto cena sa tvorí ako priesečník dopytu a ponuky priamo na dražbe. Vzhľadom na to, že na dražbe sa zúčastnil jediný účastník dražby, a to odporkyňa v 2/ rade, nikto iný neprejavil ani len záujem o ohliadku nehnuteľností, možno len veľmi ťažko predpokladať, že nehnuteľnosti by sa vydražili za vyššiu cenu. Súdu je zrejmé, že všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená znaleckým posudkom tvorí najnižšie podanie a od neho sa potom odvíja maximálne možné zníženie najnižšieho podania, avšak súd z dôvodov vysvetlených vyššie nepovažoval znalecký posudok N.. T. za nespôsobilý pre účely dražby. Výpočty navrhovateľa o minimálnej výške najnižšieho podania po roku a trištvrte od konania dražby sú len hypotetické. Navrhovateľ práve v tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie ESĽP vo veci Kanala vz. Slovensko. Rozsudkom z 10. júla 2007 Súd vo vzťahu k podstate sťažnosti konštatoval, že došlo k porušeniu článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru z dôvodu, že časť nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľa bola v exekučnom konaní predaná za podstatne nižšiu cenu, ako bola jej trhová hodnota. Zákon totiž umožnil spoluvlastníkovi tejto nehnuteľnosti prednostne získať podiel sťažovateľa za cenu určenú na základe cenového predpisu. Sťažovateľ tak prišiel o šancu, aby bol jeho podiel na nehnuteľnosti predaný na dražbe za trhovú cenu, čím by došlo k splateniu jeho dlhov vo väčšej miere. Takýmto spôsobom podľa názoru Súdu nebola dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi všeobecným záujmom a záujmami jednotlivca. Súd znovu uvádza, že vzhľadom na skutkové okolnosti v uvedenej veci je poukaz na toto rozhodnutie nenáležitý.

Ďalej navrhovateľ namietal skutočnosť, že dražbu ako takú nie je možné uskutočniť, keď sa zúčastní len jeden záujemca o predmet dražby ako účastník dražby, pretože len konkurencia viacerých účastníkov dražby vytvára trhovú cenu /prienik a koreláciu viacerých záujmov/. Pre tento účel predložil navrhovateľ znalecký posudok č. 94/2013 z 17.4.2013 vyhotovený Znaleckým PKF s.r.o. Bratislava k pravidlám dražby ako takej. Súd udáva, že nemôže byť prijateľný názor, podľa ktorého úspešná môže byť len dražba, na ktorej sa zúčastní viac účastníkov dražby. Zo znenia vyplýva, že dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby konania na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby. Zo znenia definície dražby a ani z citovaného zákona nevyplýva zákonný predpoklad úspešnej dražby účasť viac ako jedného účastníka dražby. Pri takomto názore by dochádzalo v praxi k znemožneniu výkonu dobrovoľnej dražby, keď často prejaví záujem o dražené nehnuteľnosti len jedna osoba, ktorá by neexistenciou ďalších záujemcov mala znemožnené uchádzať sa o predmet dražby. Ani pri dražbe nehnuteľností podľa Exekučného poriadku / a nasl. ustanovení Exekučného poriadku/ sa nevyžaduje účasť dvoch a viac dražiteľov, pričom je bežnou praxou, že príklep je udeľovaný práve len jedinému záujemcovi. Súd sa preto nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že dražba môže byť z pohľadu vlastníka predmetu dražby úspešná len pri účasti viacerých záujemcov. Je potom len logické, že takýto jediný účastník dražby pokiaľ nemá žiadnu konkurenciu, pristúpi k urobeniu podania až pri maximálnom zmluvne dohodnutom znížení minimálneho podania. Ani ďalšia námietka navrhovateľa, že dražila osoba blízka navrhovateľovi dražby, čo muselo byť známe dražobníkovi, spôsobilo neplatnosť dražby spôsobuje neplatnosť dražby z dôvodov ako popisuje navrhovateľ. Zákon v vylučuje ako účastníka dražby len osobu dražobníka a zamestnancov dražobníka a ďalšie osoby, ktoré majú určitý vzťah k dražobníkovi a samozrejme vylučuje z dražby dlžníka. Zákon v zásade nevylučuje, aby dražil a bol účastníkom dražby dokonca aj sám navrhovateľ dražby. Je nedôvodná námietka navrhovateľa, že odporkyňa v 2/ rade dražiť nemohla, pretože bola osobou blízkou navrhovateľovi dražby, ktorý uzatváral zmluvu o vykonaní dražby s dražobníkom. I keď je zrejmé, že medzi odporkyňou v 2/ rade a odporcom v 1/ rade bol blízky vzťah už v čase dražby, čo navrhovateľ preukázal, avšak táto skutočnosť sama o sebe nie je porušením žiadneho zákonného ustanovenia. Odporca v 3/ rade ako dražobník pritom vylúčil, že by poznal a mal nejaký vzťah k odporkyni v 2/ rade a táto skutočnosť nebola ani nepreukázaná. Súd udáva, že predmetná dražba bola zákonom predpísaným spôsobom zverejnená / a / a nad rámec zákona i na internete - sociálnej sieti FACEBOOK. Nebolo preukázané, že by niekomu bolo znemožnené byť účastníkom dražby v zmysle citovaného zákona. Ako súd uviedol

vyššie za stavu, že sa dražby zúčastnila len odporkyňa v 2/ rade, táto sledovala vlastný záujem, a to urobenie najnižšej možnej ponuky. Námietka navrhovateľa, že dražobník realizoval prihodenie /zníženie ceny/ príliš rýchlo, čím porušil zásadu hospodárnosti, je taktiež neopodstatnená. V oznámení o dražbe je uvedené najnižšie podanie 74.900,- eur, minimálne prihodenie 1000,- eur, pričom pri dražbe bolo znižované najnižšie podanie podľa internej dohody zamestnancov dražobníka a licitátora o 5.000,- eur až na sumu minimálneho podania, čo vyplýva aj z notárskej zápisnice č. N 99/2012, Nz 9188/2012 z 14.3.2012. Dohoda o znížení minimálneho podania o 50% je obsiahnutá v zmluve o vykonaní dražby, a to v bode V. bod 4. V zmysle § 20 ods. 10 citovaného zákona ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby. V zmluve o vykonaní dražby je v čl. V. dohodnutá podmienka priebehu dražby tak, že najnižším podaním je cena určená znaleckým posudkom, minimálnym prihodením je čiastka 1000,- eur a licitátor je oprávnený znížiť najnižšie podanie o 50%, čo je vyjadrenie čiastky zníženia najnižšieho podania. Takáto dohoda je možná na základe § 16 ods. 6, 7 citovaného zákona, podľa ktorého najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Pokiaľ účastníci zmluvy o vykonaní dražby uzavreli takúto dohodu o znížení najnižšieho podania, je v medziach uvedených zákonných ustanovení pokiaľ licitátor znižoval podania o 5000,- eur až na sumu minimálneho zníženia a pokiaľ účastníčka dražby urobila ponuku až pri zníženom najnižšom podaní o 50% z hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, nemôže byť takýto postup nezákonný. Zníženie ceny pri dražbe nehnuteľností na takúto úroveň predpokladá aj § 145 ods. 1 Exekučného poriadku. Spochybnenie takéhoto spôsobu zníženia najnižšieho podania navrhovateľom nie je namieste. Pokiaľ zákon predpokladá vydraženie až na úrovni zníženia najnižšieho podania o 50% a pokiaľ v skutočnosti prebehla dražba tak, že dochádzalo na dražbe aj k postupnému znižovaniu najnižšieho podania o 5.000,- eur, nemohol byť takýto postup v rozpore so záujmami navrhovateľa. Vo všeobecnosti nemožno takýto postup hodnotiť ako nezákonný, keď tak ako vysvetlil licitátor postupné znižovanie je na prospech vlastníka predmetu, keď pri účasti viacerých záujemcov môže byť urobené podanie pred samotným poklesom podania až na najnižšiu možnú úroveň. Ďalšie námietky navrhovateľa o tom, že dražobník nemohol dojednať odmenu pred termínom odovzdania nehnuteľností, resp. že mu bola doručená notárska zápisnica o vykonaní dražby bez podpisu notárom nie sú takým porušením zákona, ktoré by spôsobili ujmu na právach navrhovateľa, preto sa súd nimi ani nezaoberal. V zmysle § 25 ods. 2 citovaného zákona bola odmena dojednaná v medziach tohto zákonného ustanovenia, pričom zákon bližšie nezakazuje nárok na odmenu ešte pred samotným odovzdaním nehnuteľností. Nevykonanie ohliadky pre prípadných záujemcov o nehnuteľnosť za situácie, že nikto sa o nehnuteľnosti nezaujímal, nie je taktiež podstatné pre ďalší priebeh konania dražby. Nemožno žiadať od dražobníka, aby sa v určený deň ohliadky dostavil na predmetnú nehnuteľnosť, keď neprejavil o ohliadku nikto záujem a ani stanovenie telefonického kontaktu prípadných záujemcov o ohliadku nie je porušením zákona. Odporkyňa v 2/ rade pritom potvrdila, že o ohliadku nehnuteľnosti nemala záujem, pretože ich poznala. V spise odporcu v 3/ rade sa nachádza Notárska zápisnica č. N 99/2012 z 14.3.2012 a táto je riadne podpísaná osobou notára T.. T. P., pričom súd nezistil, že by neobsahovala všetky podstatné náležitosti notárskej zápisnice. Doručenie notárskej zápisnice navrhovateľovi bez podpisu notára je len formálnym nedostatkom, ktorý nemohol spôsobiť navrhovateľovi žiadnu ujmu na jeho právach. Ostatné tvrdenia navrhovateľa sú len vyjadrením jeho osobného postoja k dražbe a nie sú podstatné pre skutkový stav veci.

Zhrnujúc horeuvedené súd záverom konštatuje, že podstatou každého záložného práva je zabezpečiť a uspokojiť sa zo zálohu, ak dlh nie je riadne a včas splneným, s čím záložca musí počítať. Výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách je jeden z najúčinnejších prostriedkov vymožiteľnosti práva. Prioritou dobrovoľnej dražby nemá byť predaj draženej veci za každú cenu, ale uspokojenie veriteľa. V celom procese výkonu záložného práva má dlžník priestor na splnenie svojho dlhu. V danej veci navrhovateľ ako dlžník si bol vedomý, že svoje povinnosti z úverovej zmluvy dlhodobo neplní, k splneniu zosplatneného úveru nepristúpil ani v procese výkonu dobrovoľnej dražby. Dražobník informáciu o dražbe zverejnil v rámci všetkých dostupných a zákonom predpísaných publikačných zdrojov. O nehnuteľnosť neprejavil záujem okrem vydražiteľky - odporkyni v 2/ rade nikto, k nehnuteľnostiam sa viažu viaceré záložné práva. Navrhovateľ pritom účinne nevyužil možnosť preventívne zabrániť dražbe podaním riadneho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Vyslovenie neplatnosti už uskutočnenej dražby môže súd len za preukázania porušenia zákonných ustanovení, ktoré zároveň znamenajú ujmu na právach osoby, ktorá sa neplatnosti dovoláva. Podľa názoru súdu navrhovateľ takéto porušenie zákona nepreukázal. Je potrebné však uviesť, že dražobník, teda odporca v 3/ rade postupoval na prvý pohľad až „prirýchlo“ vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy

o výkone dražby, termín konania prvej dražby, ktorá bola hneď v prvom kole úspešná. Drobné zrejmé nesprávnosti a pochybenia však podľa názoru súdu nemohli spôsobiť neplatnosť dražby. Súd preto návrh v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o druhý určovací návrh, a to určenie, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností, súd udáva, že na takomto určení nemal navrhovateľ naliehavý právny záujem. Prípadným určením neplatnosti dražby by sa obnovil právny stav pred dražbou, t.j. vlastnícke právo navrhovateľa. Je evidentné, že k ďalšiemu prevodu alebo prechodu vlastníctva na inú osobu ako odporkyňu v 2/ rade nedošlo, preto vyslovenie neplatnosti dražby by bolo dostatočným právnym prostriedkom ochrany navrhovateľa. Takýto určovací výrok by bol nadbytočný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . V konaní boli úspešní odporcovia, preto im prináleží náhrada trov konania, ktoré je povinný nahradiť navrhovateľ. Odporcovi v 1/ rade vznikli trovy konania trovami právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. v platnom znení, a to za 3 úkony právnej služby á 60,07 eur v zmysle vyhlášky, a to prevzatie veci, účasť na pojednávaní 13.5.2013, písomné vyjadrenie vo veci samej z 8.7.2013, x réžijný paušál po 7,81 eur a 1 úkon právnej služby á 61,87 eur za účasť na pojednávaní dňa 10.2. 2014, 1x réžijný paušál á 8,04 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia sú u odporcu v 1/ rade vo výške 273,55 eur.

Odporkyňa v 2/ rade náhradu trov konania neuplatnila.

Odporcovi v 3/ rade vznikli trovy trovami právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. v platnom znení , a to za úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2012 podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky v sume 58,69 eur / § 11 ods. 1 vyhlášky/

- písomné podanie na súd z 21.8.2012 - vyjadrenie k návrhu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky 58,69 eur

- účasť na pojednávaní dňa 18.3.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky spolu s DPH vo výške 72,08 eur

- náhrada za stratu času - Partizánske Prievidza a späť 2x1/2-hodina á 13,01 eur v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky, spolu 26,02 eur

- cestovné v zmysle o cestovných náhradách - Partizánske - Prievidza a späť 60 km, spotreba 8,2 l na 100 km pri cene benzínu 1,513 eur/liter, spolu 7,44 eur

- amortizácia motorového vozidla 60 km pri 0,183 eur/km, spolu 10,98 eur

- účasť na pojednávaní dňa 13.5.2013 v dobe trvania 2,5 hod. 2 x 72,08 eur + DPH, spolu 144,16 eur

- náhrada za stratu času Partizánske Prievidza a späť pri účasti na pojednávaní 13.5.2013 2x 1/2 hodina á 13,01 eur, spolu 26,02 eur

- cestovné za cestu v deň 13.5.2013 - náklady na pohonné hmoty 8,2 l na 100 km pri 60 km a cene benzínu 1,476 eur /liter, spolu 7,26 eur a amortizácia 60 km á 0,183 eur /km, spolu 10,98 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 10.2.2014 + DPH vo výške 74,24 eur

- náhrada za stratu času v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 10.2. 2014 2x1/2 hodina á 13,40 eur, spolu 26,80 eur

- cestovné za cestu v deň 10.2.2014 pri počte km 60, spotrebe 8,2 l na 100 km, pri cene benzínu 1.434 eur za liter, spolu 7,06 a amortizácia pri 60 km á 0,183 eur/km spolu 10,98 eur,

- réžijné paušály 2x 7,63 eur a 3x 9,81 spolu s DPH, 1x á 8,04 eur s DPH, spolu 53,01 eur

Celkové trovy odporcu v 3/ rade predstavujú 594,41 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, štvormo.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona / /