Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/135/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľa: W. W. H..Z..A.., P. A. W., U. Č. I. XXXX/XXa, E. X, M.: XXX XX XXX, Č. Z., právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: V. E., P.. XX.X.XXXX, Y. V. XXX/XX, Z., o zaplatenie 328,00 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh dňa 28.3.2013 na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). V tomto návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 328,- Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 328,- Eur od 23.10.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 328,- Eur od 7.1.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 1,09 Eur a náhradu všetkých trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že v časti údaje o pohľadávke uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 21.10.2009 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 23.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu úrokov, preto žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd podľa bydliska odporcu, v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia, príslušnosť okresného súdu podľa oznámenia Slovenskej republiky Komisií.

Vzhľadom k tomu, že tunajší súd po obdržaní žaloby mal za to, že vo veci nie je príslušný konať, postúpil vec Okresnému súdu Košice I podľa , , , zákona

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a v zmysle článku 19 Nariadenia. Okresný súd Košice I predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, keďže vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. - 19 zo dňa 27.6.2013 vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Košice I s postúpením veci je dôvodný. V odôvodnení tohto uznesenia dospel k záveru, že v prejednávanej veci je príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves podľa a , nakoľko odporca má bydlisko v obvode tohto súdu. Tento nadriadený súd uviedol, že v danej veci i keď predmetom konania sú nároky zo zmenky, jedná sa o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o čom svedčí aj Dohoda o vyplňovacom práve, o ktorej má nadriadený súd vedomosti z množstvá vecí, ktorých pôvodný vlastník zmenky - spoločnosť Pohotovosť s.r.o. si uplatňovala nároky zo zmeniek a preto sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu Košice I, že platnosť zmenky bude treba posúdiť nie len podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úverov, ktorý upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov. Podľa národného, ale aj európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv a nárok navrhovateľa bude prednostne posúdený podľa spotrebiteľského práva a v nadväznosti na to pri kolízií príslušnosti zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť posúdenie príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Tento svoj záver oprel aj o rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. - 27 zo dňa 31.5.2012, ktorý pri riešení kolízie výlučnej príslušnosti vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku uprednostnil miestnu príslušnosť v prospech spotrebiteľa.

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej odporom s nasledovnými údajmi: Označenie: jedná sa o zmenku Číslo zmluvy: XXXXXXXXX Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu Miesto vystavenia: v Levoči Dátum vystavenia: 21.10.2009 Zmenková suma: 328,- Eur Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu tristodvadsaťosem EUR 0 centov, a zmenkový úrok 0,25 % denne od 23.10.2010 Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“ Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Súd riadiac sa právnym názorom súdu vyššieho stupňa prednostne posúdil nárok navrhovateľa podľa spotrebiteľského práva, aby mohla byť spotrebiteľovi poskytnutá ochrana.

Zo spisu tunajšieho súdu a jeho uznesenia zo dňa 7.9.2011, súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený podala návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi ako povinnému na vymoženie istiny 328,- Eur s príslušenstvom. Súd uznesením zo dňa 7.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, súd následne uznesením zo dňa 25.10.2011 exekučné konanie zastavil. Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. č. č. SR 1170/11 zo dňa 12.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.6.2011 a vykonateľnosť dňa 23.6.2011. Odporca bol zaviazaný zaplatiť pôvodnému veriteľovi Pohotovosť s.r.o. istinu 328,00 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 23.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 328,00 Eur od 7.1.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 148,18 Eur. Rozhodcovský súd rozhodol na základe zmenky vystavenej dňa 21.10.2009, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere. V čase vystavenia zmenky absentovala zmenková suma a dátum úročenia zmenkovej sumy. Žalobca doplnil v súlade s dohodou o vyplnení zmenky chýbajúce údaje. Exekučnému súdu bola predložená aj Zmluva o úvere č. 704500125 zo dňa 21.10.2009, uzavretá medzi Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, na základe ktorej bol mu poskytnutý úver vo výške 200,- Eur. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v 11 mesačných splátkach po 35,- Eur a poplatok za úver vo výške 185,- Eur. Exekučný súd nevydal poverenie a zamietol žiadosť s odôvodnením, že jednoznačne išlo o spotrebiteľský úver, aj keď mal byť poskytnutý na výkon povolania lebo odporca - povinný nevykonával takú činnosť, ktorá by mala charakter podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru bola podľa exekučného súdu neplatná a v rozpore s ustanovením . Tým, že povinný podpísal blankozmenku nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo namietať sumu v nej uvedenú. Oprávnený nemohol použiť predmetnú zmenku ako podklad na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní, lebo jeho konanie bolo v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi a rozhodcovský rozsudok zaviazal odporcu na právom nepovolené a dobrám mravom odporujúce plnenie.

Podľa článku 4 ods. 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávky nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodu 13 Nariadenia Pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a „neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ,, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania Zmluvy o úvere č. 704500125 zo dňa 21.10.2009 v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky

alebo postúpenia práv zo zmenky. Podľa ods. 7 veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Súd po dôslednom oboznámení sa so žalobným návrhom navrhovateľa, predloženými dôkazmi a písomnými informáciami zo strany navrhovateľa, ako aj so skutočnosťami, ktoré sú súdu známe z jeho činnosti, dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť a nie je namieste ani postup, ktorý upravuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu od článku 5 a nasl. tohto Nariadenia. Súd poukazuje na ustanovenie , že sa oboznámil so skutočnosťami súdu známymi z jeho činnosti - exekučné konanie tunajšieho súdu a teda išlo o skutočnosti, ktoré netreba dokazovať v pravom slova zmysle a napokon tieto skutočnosti navrhovateľovi museli byť známe. Svedčí o tom aj jeho odvolanie proti rozsudku Okresnému súdu v Humennom, čo konštatuje Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. , keď navrhovateľ tvrdil, že si uplatňuje práva zo zmenky a napriek výzve nepredložil zmluvu, na základe ktorej zmenka vznikla.

Súd považuje za potrebné uviesť, že mu je známa okolnosť, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 16.10.2013 predložil podľa čísla 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii súdnemu dvoru prejudicionálnu otázku týkajúcu sa obdobného konania (vzhľadom k tomu, že ide o hromadné žaloby v rámci Slovenskej republiky). Táto otázka znie, či sa má článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.2003 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky. Krajský súd Prešov následne prerušil konanie do skončenia konania o tejto prejudicionálnej otázke. Tunajší súd s poukazom na skutočnosť, že Krajský súd v Košiciach ako jemu nadriadený súd v tejto veci už vyslovil, vo vyššie uvedenom uznesení jednoznačný názor, že tunajší súd má prednostne posudzovať nárok uplatnený navrhovateľom podľa spotrebiteľského práva a chrániť tak spotrebiteľa, konanie neprerušoval a vo veci konal, aj v snahe urobiť zadosť účelu Nariadenia t.j. zjednodušiť, zrýchliť a zhospodárniť cezhraničné konanie v spotrebiteľských a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu (bod 4 Nariadenia).

Súd ďalej poukazuje na vyššie uvedený článok 4 ods. 4 Nariadenia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak súd alebo tribunál, ktorý vo veci koná zistí, že pohľadávka sa zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, návrh zamietne. Znamená to, že už nepostupuje podľa nasledujúcich článkov tohto Nariadenia, ktoré upravujú priebeh konania t.j. nezasiela odporcovi príslušné tlačivo C a ani navrhovateľovi nezasiela príslušné tlačivo B, pretože už z písomných informácií navrhovateľa priložených k návrhu, ale aj z činnosti súdu je zjavné, že pohľadávka je neopodstatnená a návrh nie je ani prípustný. Práve v záujme urýchlenia, zjednodušenia a zhospodárnenia konania upravuje Nariadenie takýto postup súdu pred článkom 5, t.j. pred priebehom konania. Súd preto s poukazom na ustanovenie oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, v zákonnej lehote pred jeho vyhlásením, čo samozrejme bolo uverejnené aj na internetovej stránke.

V zmysle Nariadenia skúmal súd zjavnú neopodstatnenosť pohľadávky a neprípustnosť návrhu v súlade s vnútroštátnym právom, t.j. so zákonnými ustanoveniami Slovenskej republiky, ktoré sú vyššie uvedené v tomto rozsudku.

Navrhovateľ tak ako uplatnil právo zo zmenky na tunajšom súde ho už uplatnil aj na rozhodcovskom súde, ktorý mu zo strany žalovaného v celom rozsahu plnenie priznal. Tento rozhodcovský rozsudok sa stal exekučným titulom a navrhovateľ ako oprávnený vymáhal od žalovaného priznanú sumu a jej príslušenstvo v exekučnom konaní, avšak neúspešne, pretože exekučný súd žiadosť na vydanie poverenia zamietol a následne zastavil exekučné konanie. Exekučné konanie je tak právoplatne skončené. Odvolanie podané nebolo.

Súd nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru exekučného súdu, ktorý jednoznačne konštatoval rozpor konania navrhovateľa s platnými právnymi predpismi, keď úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou na sumu, ktorá je v rozpore s Na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver vo výške 200,- Eur, ktorý mal odporca splácať v 11 splátkach po 35,- Eur, zaplatil by teda 385,- Eur. Úver zabezpečil blankozmenkou, pričom

dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka už exekučným súdom a teda neplatná. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s . Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v zmysle článku 2 písm. a/ v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e/ Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa prehnane vysokého príslušenstva pohľadávky, t.j. zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V tomto prípade spotrebiteľ - odporca vstúpil do vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa, na základe úverovej zmluvy a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo bolo jeho primárnym záujmom a znenie zmluvných podmienok, ktoré obsahujú aj dohodu o vyplnení blankozmenky a následne jej podpísanie len ťažko mohol plne pochopiť, vzhľadom na skutočne vysoko odborné právne termíny v súvislosti so zmenkou.

Súd považuje pohľadávku navrhovateľa uplatnenú v návrhu za zjavne neopodstatnenú, vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a ich následne aplikovanie na tento prípad a úvahy súdu a návrh za neprípustný, kedy v podstate už v exekučnom konaní celá táto zmenka bola predmetom skúmania. Súd preto bez nariadenia pojednávania a bez ďalšieho postupu, ktorý upravuje Nariadenie v článku 5 a nasl., s poukazom na bod 13 Preambuly Nariadenia a článok 4 ods. 4 Nariadenia, návrh navrhovateľa zamietol.

Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd podporne a to už mimo posúdenia nároku navrhovateľa podľa spotrebiteľských predpisov poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ by súd preskúmaval zmenku v zmysle o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, nebol by navrhovateľ úspešný. Z tvrdenia navrhovateľa vyplynulo, že predložená zmenka je vistazmenkou, no po preskúmaní zmenky s pohľadu jej splatnosti súd dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Nemožno považovať tento údaj za predlženie lehoty v zmysle o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predlžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo 1Obdo/59/2010 zo dňa 26.1.2011, ktorý konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia) spôsobuje to jej neplatnosť a to s poukazom na ustanovenie o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus a aj z týchto dôvodov by súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa s tým, že úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.