Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-50-2023.pdf
PDF · 83.2 KB
Case nature
Subarea
7Co/50/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobkyne: Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Y. XXXX, N., proti žalovanému: W. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. A. XXX/XX, D., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného uzneseniu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 14C/66/2022-27 zo dňa 23. januára 2023, takto
rozhodol:
Uznesenie prvoinštančného súdu vo výrokoch I., III., IV. p o t v r d z u j e .
Vo výroku II. p o n e c h á v a uznesenie prvoinštančného súdu nedotknuté.
Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch konania vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní, súdmi a inými orgánmi verejnej moci. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Poučil žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením. Žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke poukázal na ust. § 324, 325 ods. 1, 326, 328, 329, 336, 337 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a uviedol, že podaným návrhom sa žalobkyňa domáhala nariadiť neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, ktorého účelom je zabrániť priamemu fyzickému alebo aj inému kontaktu určitej osoby s osobou, ktorá môže ohroziť jej telesnú alebo duševnú integritu. Z predloženej zápisnice o podaní trestného oznámenia 21.12.2022 mal osvedčené, že žalobkyňa podala na Obvodnom oddelení PZ v Námestove trestné oznámenie na žalovaného pre incident v zápisnici bližšie popísaný, ktorý sa stal 20.12.2022. Podľa tvrdení žalobkyne ju mal žalovaný udrieť päsťou do tváre do oblasti ľavého oka v prítomnosti policajnej hliadky a dcéry žalobkyne, ktorá toto konanie žalovaného natáčala na video. I keď podanie trestného oznámenia ešte neodôvodňuje záver, že žalovaný predmetný čin spáchal, zohľadniac i iné skutočnosti (vyhľadanie urgentného lekárskeho ošetrenia, podanie trestného oznámenia v skorých ranných hodinách, návšteva všeobecného lekára, ktorý po predmetnom úraze vystavil eDPN) umožňuje súdu objektívne vyvodiť záver o osvedčení skutkových tvrdení žalobkyňou. Z priloženého videozáznamu vyplýva, že žalovaný mal udrieť žalobkyňu. Neskôr bol policajnou hliadkou predvedený a dostal pokutu. Na podklade uvedeného súd dospel k záveru, že je dôvodné poskytnúť ochranu telesnej, duševnej integrity žalobkyne pred možným nežiaducim násilným správaním žalovaného k jej osobe, aby netrpela obavami či strachom o svoj život a zdravie. Návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a uloženie žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni vyhovel. Zároveň upravil vzdialenosť, na ktorú sa žalovanému ukladá nepriblížiť sa k žalobkyni, na 10 metrov. Prihliadol na skutočnosť, že firmy strán sídlia na rovnakej adrese, avšak podľa vyjadrenia žalobkyne v trestnom oznámení sídlo firmy žalovaného je na pozemku, ktorý je
súčasťou BSM a je umiestnená vedľa firmy žalobkyne. Súdom určená vzdialenosť nepribližovania sa na 10 metrov umožní obom stranám prakticky vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a zároveň tým neutrpí ani ochrana navrhovateľky, nakoľko sa žalovaný k nej nebude môcť priblížiť, taktiež nedôjde k neprimeranému obmedzeniu práv žalovaného. Vzhľadom na prebiehajúce či už trestné alebo občiansko- právne konanie, ktorého účastníkmi sú strany, vymedzil výnimky z nariadeného neodkladného opatrenia tak, aby bola umožnená realizácia procesných úkonov žalovaného aj v iných konaniach, než pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, teda napr. i pred orgánmi, prejednávajúcimi priestupky. Pokiaľ sa ďalej domáhala žalobkyňa o nariadenie neodkladného opatrenia uložiť žalovanému zákaz kontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, v tejto časti súd návrh žalobkyne zamietol, nakoľko mal za to, že žalobkyňou predložený screenshot správ, ktoré boli adresované z telefónneho čísla patriaceho žalovanému, vyplýva, že tento kontakt je žalobkyňou blokovaný a správy sa ukladajú do priečinka „Spam a blokované“. Podľa výpisu denníka hovorov dospel k záveru o ambivalentnom postoji žalobkyne k telefonickému kontaktovaniu zo strany žalovaného, a pokiaľ ide o návrh, týkajúci sa časti - nekontaktovať žalobkyňu „elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami“, žalobkyňa neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, nepredložila nijaké podklady. Uviedol, že ani samotný fyzický útok žalovaného na žalobkyňu neodôvodňuje bez ďalšieho záver o potrebe zakázať žalovanému akýmkoľvek spôsobom kontaktovať žalobkyňu. Prihliadol na to, že žalobkyňa aj žalovaný majú spoločné dieťa, teda ako rodičia musia spolu komunikovať o rodičovských záležitostiach, preto v tejto časti návrhu žalobkyne nevyhovel. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredchádzalo podanie žaloby. Je predpoklad, že neodkladným opatrením v zásade možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Vzhľadom na obligatórny charakter následku neuloženia povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej, poučil žalovaného o možnosti podať žalobu. Doplnil, že žalovaný sa tiež môže kedykoľvek domáhať zrušenia neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v spore.
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Vytýkal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Incident podľa neho vyvolala výlučne žalobkyňa, ktorá nevie uniesť neúspech v súdnych konaniach, ktoré vedie ako konateľka spoločnosti proti žalovanému. Uviedol, že rodinný dom č. XXX v obci D. patrí do výlučného vlastníctva žalovaného, o čom svedčí dohoda o vyporiadaní BSM po rozvode. Vstúpila tak do obydlia výlučne patriaceho žalovanému, napriek tomu, že viac ako dva roky do predmetného rodinného domu nevstupovala. Vzhľadom na okolnosti, za akých žalobkyňa do obydlia žalovaného vnikla je zrejmé, že celú udalosť naplánovala. Každé stretnutie žalobkyne a žalovaného končí nahrávaním žalovaného a podaním trestného oznámenia zo strany žalobkyne. Účelovo spôsobuje hystériu, vystupuje agresívne voči žalovanému a prostredníctvom podaní desiatok trestných oznámení sleduje výlučne zhoršenie postavenia žalovaného v súdnych konaniach. I v prípade daného incidentu žalobkyňa zabezpečila účasť bodyguarda na mieste a v predstihu privolala políciu. Ďalej namietol, že by mal žalobkyňu sledovať, nadávať jej, obťažovať ju správami a telefonickou komunikáciou. Uviedol, že už v predchádzajúcom konaní súd konštatoval, že komunikácia medzi bývalými partnermi je obojstranná, vyjadruje emócie, hnev, neraz podnety na eskaláciu vychádzajú od bývalej partnerky. Žalobkyňa svojvoľne, zjavne vopred plánovane, vstúpila do obydlia žalovaného, napadla jeho partnerku, napriek tomu, že jej bydlisko je v N. Ohradil sa voči tvrdeniu, podľa ktorého mal žalobkyňu udrieť päsťou do oka. V zmätku, ktorý žalobkyňa spôsobila, bránil svoju partnerku, svoje obydlie, pričom však agresívnu žalobkyňu nanajvýš odstrkoval. Má za to, že uznesenie vo výroku I. neprimerane zasahuje do práv žalovaného. Žalobkyňa môže opätovne vyhľadať žalovaného, vstúpiť do jeho obydlia, prípadne nadať partnerke žalovaného. Takéto správanie žalobkyne by viedlo k exekučnému postihu, ujme na strane žalovaného. Žiadal preto uznesenie prvoinštančného súdu zmeniť tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario uznesenie prvoinštančného súdu vo výrokoch I., III., IV. potvrdil, vo výroku II. ponechal uznesenie prvoinštančného súdu nedotknuté.
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že na podklade skutočností, ako boli osvedčené v štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia, prvoinštančný súd vyvodil správny právny záver, keď na podklade predložených listinných dôkazov vyhovel návrhu žalobkyne a uložil žalovanému nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní, súdmi a inými orgánmi verejnej moci. Napokon ani žalovaný v podanom odvolaní nepoprel, že by sa incident, na podklade ktorého žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie, neuskutočnil. Uviedol iba, že sa tak stalo na podnet žalobkyne, ktorá bezdôvodne vstúpila do jeho obydlia a zaútočila na jeho partnerku. Ani žalovaným popísaný skutkový dej neospravedlňuje ani nevyvracia konanie žalovaného, ktorý mal žalobkyňu udrieť päsťou do tváre do oblasti ľavého oka v prítomnosti policajnej hliadky a spoločnej dcéry strán, pričom v deň, keď malo k incidentu dôjsť, 20.12.2022 vo večerných hodinách, žalobkyni bolo poskytnuté urgentné lekárske ošetrenie. Na druhý deň v skorých ranných hodinách navštívila všeobecného lekára, ktorý jej vystavil eDPN od 21.12.2022. Zároveň podala trestné oznámenie na žalovaného, čo vo vzájomných súvislostiach spolu s priloženým videozáznamom evokuje záver o osvedčení potreby nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňou požadovaným spôsobom. Vzhľadom na vzdialenosť firiem žalobkyne a žalovaného, ktoré sídlia na tej istej adrese, za primeranú i odvolací súd považoval vzdialenosť 10 metrov, ktorá je adekvátna z hľadiska potrieb každodenného života.
5. Odvolací súd sa stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ žalovaného poučil o možnosti podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej o náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, prípade návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Podaním žaloby podľa poučenia prvoinštančného súdu v zmysle ust. § 337 ods. 1, 2 CSP umožnil žalovanému, aby si uplatnil prípadné nároky na náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá mu nariadeným neodkladným opatrením vznikla.
6. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti uznesenia. Žalobkyni ako úspešnej v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému nepriznal, nakoľko ani z obsahu spisu nezistil, že by jej účelne vynaložené výdavky v súvislosti s podaním odvolania zo strany žalovaného vznikli.
7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)