Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-41P/174/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci navrhovateľky C. E., L.. X.X.XXXX, J. T., I. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom I. E., L.. XX.X.XXXX, J. T., N. XX, proti odporcovi X. P. P., L.. X.X.XXXX, P. J. T., N. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom I.. G. E., zamestnankyňou Okresného D. T. W., 2. C.. L. E., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV, v konaní o určenie otcovstva a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Odporcovi v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom, ktorý pôvodne doručila Okresnému súdu Košice I dňa 30.5.2012 pod sp. zn. , žiadala určiť otcovstvo k mal. L. E., L.. XX.XX.XXXX a upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletej. Za otca dieťaťa označila P. P., L.. X.X.XXXX, t.j. odporcu v l. rade.

Návrh na začatie konania zdôvodnila na tom skutkovom základe, že s odporcom sa spoznala v roku 2009 u kamarátky, kedy si padli do oka, zaľúbila a tento vzťah trval do marca 2011. Vedela o tom, že odporca je ženatý, avšak odporca stále jej tvrdil, že manželku opustí. Vzal ju aj do J., kde u neho prespávala. Sľúbil jej, že si ju vezme. Z tohto vzťahu sa narodila dcéra L.. Pri narodení dcéry ju žiadal, aby neuvádzala otcovstvo, lebo je ešte stále ženatý a aby manželka do toho nevŕtala. Chcel, aby žili naďalej v pokoji, že všetko sa dorieši. Vtedy mu bolo známe a jasné, že dieťa je jeho a chce sa o neho starať. Odporca však na výživu maloletej neprispieval, sem-tam jej doniesol oblečenie Šiel do J. vraj zarobiť

peniaze na byt, aby mohli spolu bývať a volal jej, že je všetko v poriadku. Dozvedela sa však, že odporca má v J. priateľku s ktorou tam žije a ktorá od odporcu čaká dieťa. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase rozhodnom mala pohlavný styk len s odporcom, preto len on môže byť otcom maloletej L.. O týchto stykoch vedia jej kamarátky a okolie.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Okresný súd Košice I. dňa 28.6.2012 následne postúpil spis č. k. na Okresný súd Košice II ako súdu miestne príslušnému na ďalšie konanie s poukazom na ust. . Na Okresnom súde Košice II bola vec ďalej vedená pod sp. zn. .

Okresný súd Košice II uznesenín sp. zn. -34 ustanovil mal. L. E., L.. XX.XX.XXXX, za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav :

Maloletá L. E., L.. XX.XX.XXXX pochádza z matky C. E., L.. X.X.XXXX, otec je neuvedený. Uvedené skutočnosti sú zrejmé z rodného listu dieťaťa zo dňa 20.10.2010. Otcovstvo maloletej doteraz nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 15.2.2013 označila odporcu za otca dieťaťa, nakoľko len s odporcom mala intímny vzťah. Uviedla, že s odporcom sa zoznámila asi vo februári 2009, intímne spolu žili asi od apríla 2009 a rozišli sa asi po mesiaci po pôrode. O tom, že je tehotná, sa dozvedala v januári 2010. Odporca sa tváril, že je šťastným, keď sa dozvedel, že sa L. narodila. Po narodení nakúpil L. výbavičku asi za 80 eur a týmto to všetko zhaslo, odišiel do J. a odvtedy ho nevidela. Otcovstvo k dieťaťu však odporca nepodpísal. Uviedla, že s odporcom si robili plány ako budú žiť a že pôjdu za prácou do J.. V T. zostať nechceli. Keď s L. otehotnela v roku 2009, išli spolu do J. ku tete, ale nenašli žiadnu prácu. S odporcom už ako tehotná žila v J. asi mesiac, potom ju odporca doniesol späť na D.. Telefonicky však s nim bola v kontakte, uvádzal jej, že si hľadá prácu, ubytovanie a povedal jej, že keď porodí, aby za ním prišla. Keď sa L. narodila, bol s nimi asi mesiac a zas odišiel do J. a odvtedy ho nevidela. Už sa len dopočula, že odporca má ďalšiu priateľku. Dokonca odporcova priateľka jej zavolala, ale stále neverila tomu, čo jej rozpráva. Keď jej v zápätí zavolal odporca, uverila a odvtedy o ňom nič nevie. Pred pôrodom i po pôrode žila s odporcom u odporcovej matky, ale aj u nich doma. Vedela o tom, že odporca je ženatý, ale tvrdil jej, že s manželkou nemá žiaden vzťah a celý čas bol len s ňou. Odporca na výživu maloletej však ničím neprispieval a neprispel. Nikdy sa však odporca nepýtal, či niečo nepotrebuje. Ako svedkov v konaní o určenie otcovstva žiadala vypočuť svedkov : S. D., E. E., T. C..

Svedkyňa S. D., ktorá je tetou navrhovateľky, vypovedala, že pred tehotenstvom chodila neter aj s P. P. ku nej domov. Vie o tom, že asi po mesiaci potom ako ostala tehotná, prišiel po neter P., že pôjdu spolu do J. a kúpia si tam byt. Keď prišli do J., navrhovateľka počas tej doby bývala u sestry svedkyne. Keďže byt P. nekúpil, neter doniesol späť a sám odišiel do J., kde teraz žije s inou ženou. O tom, že pred pôrodom neter s P. žila, vie celá obec - K.. Z časového hľadiska svedkyňa nevedela obdobie popísať.

Svedkyňa E. E., ktorá je sesternicou navrhovateľky, vypovedala, že navrhovateľku upozorňovala, aby si na P. dávala pozor, že to nie je dobrý človek, ale nedala si povedať. Nikde ani nemohla ísť, stále ju strážil, ako „jeden pes“. Aj v súčasnosti u nej navrhovateľka býva. Z časového hľadiska taktiež svedkyňa nevedela popísať, o aké obdobie sa jedná. Potom uviedla, že v rokoch 2009-2010 jediným priateľom, ktorého sesternica mala, bol práve P. P.. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že asi mesiac bola sesternica s P. P. E. J., potom sa vrátila domov a povedal jej, že ide naspäť zohnať nejaký byt, aby mali kde bývať a po mesiaci sa dopočuli, že už má druhú. Po narodení bol dieťa pozrieť len raz, keď mu doniesol oblečenie a potom sa už neozval.

Svedkyňa T. C., ktorá je navrhovateľkinou kamarátkou, vypovedala, že navrhovateľku a odporcu videla spolu chodiť. S navrhovateľkou chodievala spolu na ihrisko pred blokom. I keď bola navrhovateľka v prvých mesiacoch tehotná, odporca za ňou stále chodil. Tiež jej o tom navrhovateľka povedala, že chodia spolu a kto je otcom dieťaťa - P. P..

V predmetnej veci bolo vytýčených viacero pojednávaní : 26.10.2012, 15.2.2013, 12.4.2013, 17.5.20103, 3.7.2013, 4.9.2013, 19.9.2013, 25.10.2013, 27.11.2013 a 7.2.2014. Odporca sa na pojednávania nedostavil, ani nezaslal súdu stanovisko vo veci samej.

Odporca je prihlásený k trvalému pobytu na adrese T., N. XX. Na uvedenej adrese T., N. XX súdne zásielky nepreberal a podľa zistení polície odporca tam nebýva, ani manželka odporcu nevedela uviesť, kde odporca býva a uviedla, že s ním nie je v kontakte. Šetrením súdu bolo zistené, že odporca by

sa mal zdržiavať v J.. Odporcovi bolo preto do J. doručované, a to na adresu T. XX, XXXXX N., J.. Taktiež Okresný súd Košice II zisťoval adresu pobytu odporcu v J. cestou Veľvyslanectva Slovenskej republiky E. J., ktoré sa pokúsilo písomnou formou smerom k Sociálnej poisťovni o zistenie ďalších informácií o odporcovi. Uviedlo však, že získať informácie týkajúce sa poberania sociálnych dávok, zamestnania, výšky sociálnych dávok je zdĺhavé a v mnohých prípadoch prakticky nemožné vzhľadom na to, že belgické úrady odmietajú poskytovať tento druh informácií veľvyslanectvu z dôvodu ochrany osobných údajov. Súdnu zásielku, ktorej obsahom bolo Predvolanie na pojednávanie na deň 12.4.2013 odporca na uvádzanej adrese E. J. neprevzal. Následne bola odporcovi súdna zásielka doručovaná spolu s predvolávaniami na pojednávanie (aj náhradného) v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007. Z potvrdenia prijímacieho orgánu vyplynulo, že návrh, prípravu spisu a predvolanie na pojednávanie bolo odporcovi doručené len raz 14.6.2013. Následne odporca sa ozval Okresnému súdu Košice II prostredníctvom mailovej správy dňa 2.7.2013 (M.@S..sk <C.:M.@S..D.>), kedy oznámil, že sa nedostaví na pojednávanie do Slovenskej republiky z dôvodu nezakúpenia cestovného lístku a požiadal o nové súdne pojednávanie na deň 20.9.2013. Na ďalšie vytýčené pojednávania sa odporca nedostavil, ani sa neospravedlnil, ani nepodal podanie vo veci samej, ani nereagoval na uvádzanú mailovú adresu, ani na posledne známej adrese E. N., T. XX, súdne zásielky už nepreberal resp. sa odmlčal. Súdne zásielky sa vrátili späť ako nedoručené.

Keďže sa iný pobyt odporcu nepodarilo zistiť a odporca sa zdržiava na neznámom mieste, v súlade s ust. súd ustanovil pre toto konanie odporcovi opatrovníka v osobe I.. G. E., zamestnankyne Okresného D. T. W.. Súdom ustanovená opatrovníčka odporcu sa vo veci samej nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila, preto v súlade s ust. súd dňa 7.2.2014 pojednával v neprítomnosti opatrovníčky.

Taktiež navrhovateľka dňa 30.8.2013 doručila Okresnému súdu Košice II žiadosť o pokračovaní v konaní v jej neprítomnosti, žiadala určiť otcovstvo k maloletej L., L.. XX.XX.XXXX, tiež trvala na určení priezviska „E.“ a na vyplatení výživného za celé obdobie spätne naraz, a to z dôvodu, že sa dlhodobo nachádza v cudzine. Zároveň splnomocnila svoju matku I. E., vo veci prevzatia rozsudku - určenie otcovstva a rozhodnutia - výživné pre mal. dcéru L. E., L.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka neoznámila súdu adresu svojho pobytu, taktiež splnomocnená zástupkyňa matka I. E. nevedela súdu oznámiť adresu, kde sa navrhovateľka E. S. nachádza, vedela len to, že je E. S. v meste L. G. aj s maloletou dcérou L., kde si hľadá zamestnanie. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť adresu pobytu matky v zahraničí a ani matka navrhovateľky nevedela súdu oznámiť túto skutočnosť, v súlade s ust. súd ustanovil navrhovateľke opatrovníka v osobe jej matky pani I. E., L.. XX.X.XXXX, bytom I. P. XX, T.. Súdom ustanovená opatrovníčka navrhovateľky sa na pojednávanie dňa 7.2.2014 dostavila a tak súd pojednával v jej prítomnosti.

Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 7.2.2014 poukázal na skutočnosť, že určenie otcovstva k mal. L. je síce v záujme maloletého dieťaťa, avšak dlhodobo sa nemôžu skontaktovať ani s matkou, ani s otcom a realizovať úkony súvisiace s určením otcovstva, nakoľko matka sa dlhodobo zdržiava v zahraničí na presne neurčenom mieste a ani pobyt otca nie je známy. Preto ďalší postup v konaní ponecháva na zvážení súdu a doporučuje vo veci rozhodnúť na základe predložených dôkazov.

Podľa ust. § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa ust. § 94 ods. l Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa ust. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa ust. ods . 2, 3 , vo veciach, v ktorých možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev, súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

V danom prípade predmetom konania je určenie otcovstva a úprava práv a povinností rodičov k maloletej L. E., L.. XX.XX.XXXX, nakoľko určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo.

Ako z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, zistenie otcovstva podľa § 94 Zákona o rodine prichádza do úvahy v prípade, ak nebolo určené domnienkou svedčiacou manželovi matky, ani súhlasným vyhlásením rodičov. Súd určuje otcovstvo aplikáciou 3. domnienky upravenej v odseku 2 tohto ustanovenia. Naplnenie tretej domnienky skúma súd v sporovom konaní, ktoré je konaním o určenie otcovstva. Aktívne legitimovaní na podania žaloby sú : a) dieťa v prípade, ak je maloleté, musí byť zastúpené opatrovníkom, ktorý potrebuje súhlas súdu na podanie žaloby, b) matka, c) muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom.

Návrh na určenie otcovstva možno podať kedykoľvek bez obmedzenia lehotou.

V zmysle ust je súd povinný zistiť skutkový stav čo najobjektívnejšie, preto mu zákon ukladá povinnosť vykonať aj iné dôkazy než tie, ktoré účastníci navrhli. To znamená, že súd aj bez aktivity účastníkov vykonáva dôkazy, ktoré majú čo najobjektívnejšie zistiť skutkový stav veci. Cieľom aplikácie tejto domnienky súdom je určiť biologického otca dieťaťa, a to zisťovaním súlože medzi matkou a mužom, ktorému svedčí domnienka, zisťovaním, či súlož bola vykonaná v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa (300-180 dní pred jeho narodením) a zisťovaním, či otcovstvo muža nevylučujú závažné okolnosti. Aplikácie tejto domnienky však čoraz stráca na význame, keďže skutočnosť „súlože“ ako rozhodujúcej udalosti ustupuje biologickej istote, ktorú poskytuje analýza DNA. Analýza DNA dokáže s určitosťou na 99 % potvrdiť alebo vylúčiť otcovstvo konkrétneho muža.

Podľa ust. ods. l len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa ust. ods. l, 2 , účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že úplne a pravdivo opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka. Prihliadne pri tom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa Dohovoru o právach dieťaťa je jedným zo základných práv dieťaťa právo poznať svoj pôvod a poznať svoje prirodzenú rodinu. Všetky medzinárodnoprávne pramene „rodinou“ rozumejú v prvom rade prirodzenoprávne vzťahy založené na biologickom základe. Určenie otcovstva je preto v záujme maloletého dieťaťa. Skutkový základ tretej domnienky - preukazovanie súlože v rozhodnej dobe - je však už irelevantný s ohľadom na skutočnosť, že dostupné testy DNA môžu s takmer úplnou istotou potvrdiť alebo vylúčiť pravdivosť tvrdenia o otcovstve konkrétneho muža. Avšak tomu, aby v dnom prípade otcovstvo k mal. dieťaťu mohlo byť určené čo najobjektívnejšie resp. v záujme čo najobjektívnejšieho zistenia skutkového stavu, pre vykonanie dôkazov analýzy DNA je nevyhnutná účasť muža označeného za otca dieťaťa, matky a mal. dieťaťa, čo v danom prípade absentuje (matka sa dieťaťom sa nachádza dlhodobo v cudzine a taktiež matkou označený otec dieťaťa sa nachádza na neznámom mieste). Vzhľadom na uvedené skutočnosti toho času nie je možné určiť otcovstvo k mal.

dieťaťu. Výsluch navrhovateľky a výsluch svedkov, ktorých v tomto konaní označila, sú nedostačujúce pre objektívne zistenie skutkového stavu. Taktiež platí, že súd si nemôže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov resp. na tvrdeniach len jedného účastníka (v danom prípade navrhovateľky). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu o určenie otcovstva k mal. L. E., L.. XX.XX.XXXX z dôvodu nemožnosti zistenia skutkového stavu, zamietol. Keďže návrh na určenie otcovstva možno podať kedykoľvek bez obmedzenia lehotou, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. ods. l , podľa ktorého účastníkovi, ktorá mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bol odporca úspešný, trovy konania si neuplatnil, preto o náhrade trov konania rozhodol súd tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutočkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.