Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-3-2014.pdf
PDF · 82.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/3/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného O. R. A. s.r.o., K. XX, O. XX, IČO: 35 792 752, proti povinnému Š. L., nar. XX.X.X., trvale bytom V. Z., G. X., U. vykonanie exekúcie pre vymoženie 3.231,36 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 4Er 1156/2013-16, EX 2267/2013 zo 14.10.2013 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 2267/2013 zamietol.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že súdny exekútor mu 8.10.2013 predložil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom č. P.-O.-X./XX-N. z 8.4.2013, ktorý bol vydaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. X. zo 14.3.2012. Žiadosť súdneho exekútora súd posudzoval podľa § 41 ods. 2, § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), tiež podľa § 52 - 54 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), aj podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere zistil, že obsahuje rozhodcovskú doložku ustanovujúcu, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Takto formulovanú doložku podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r/, § 53 ods. 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokladal za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čo sa prieči aj dobrým mravom. Z uvedených dôvodov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úvodom poukázal na to, že pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania zmlúv, je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Rozhodcovská zmluva č. X. je samostatným úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník môže od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Rozhodcovská zmluva podľa jeho názoru spĺňala charakter individuálneho ustanovenia, a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovské konanie podľa jeho názoru poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých prípadoch širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Poukazoval aj na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, podľa ktorej by takýto príkaz rozhodovať spor v rozhodcovskom konaní nemal za následok zrušenie platnosti celej doložky. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy podľa jeho názoru vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom a teda konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Záverom uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 164,16 € pozostávajúcich z odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, odvolanie), paušálnej náhrady hotových výdavkov a náhrady DPH.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zák. ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, ako aj so správnym záverom o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a v ňom vydaný rozhodcovský rozsudok na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže tak byť spôsobilým exekučným titulom.
Oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto odvolanie z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „cit. zákon“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 cit. zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Platná právna úprava dáva exekučnému súdu oprávnenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a teda aj pred prípadným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z toho hľadiska, či nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ ZRK alebo či nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a či vec je (bola) spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZRK), keďže súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZRK je hmotnoprávnym (materiálnym) predpokladom vykonania exekúcie. Ustanovenie § 44 ods. 2 EP ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom, a tým preveriť splnenie zákonných podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je aj § 45 ZRK - z ktorého súd pri rozhodovaní v danej veci správne vychádzal, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a zahŕňa v sebe prieskumný inštitút umožňujúci exekučnému súdu posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda posúdiť ho aj čo do jeho vecnej správnosti a určitosti uloženej povinnosti, preto exekučný súd nie je ním v zmysle § 159 O.s.p. viazaný. Táto výnimka vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku, špecifickosti rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a z povahy opravného prostriedku proti nemu, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 EP). Ak rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie alebo ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa § 40 písm. a/ a b/ ZRK, rovnako ak súd zistí, že plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je to dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo zastavenie exekučného konania súdom (ak už došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie), pričom nie je podstatné, že z týchto dôvodov nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku súdom v konaní podľa § 40 ZRK.
So zreteľom na uvedené, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa v posudzovanej veci konal v súlade so zákonom, pokiaľ posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 ZRK, a správne aplikoval aj ust. § 44 ods. 2 EP, ktoré zvýrazňuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tým, že mu umožňuje uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v takom prípade, ak zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Pri rozhodovaní správne podrobil osobitnej súdnej kontrole rozhodcovskú doložku zakotvenú v úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania z 26.7.2008, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky založený, a dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je neplatná pre rozpor s ust. § 53 a nasl. OZ a čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách Občiansky zákonník (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ) príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky začal rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože mu neumožňuje samostatne si zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a výber rozhodcov, ktorí by mali riešiť prípadné spory, ponecháva výlučne na dodávateľa. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. V danom prípade rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere spoločnosti oprávneného, nebola osobitne spotrebiteľom (povinným) vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávneného, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovia vybratí oprávneným pritom boli paušálnym spôsobom zakotvení v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda je zrejmé, že povinní na ich výber nemali žiadny dosah. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodcovská doložka neprijateľná, a tým v zmysle § 54 ods. 5 OZ je absolútne neplatná, a ako taká nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie majetkových sporov vyplývajúcich z úverovej (spotrebiteľskej) zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán (na základe neplatnej rozhodcovskej doložky), pre jeho nesúlad so zákonom nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a ním uložené plnenie nemožno považovať za právom dovolené, a preto z tohto dôvodu (pre chýbajúci materiálny predpoklad prípustnosti exekúcie) v súlade s § 44 ods. 2 EP bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietnutá.
Keďže odvolacie námietky oprávneného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, odvolací súd uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne.
Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.