Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/220/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci navrhovateľa C. Š., nar. XX. XX. XXXX, slovenského štátneho občana, trvale bytom J.Á. J., G. XXXX/ XX, proti odporkyni C. Š., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, slovenskej štátnej občianky, trvale bytom J.Á. J., G. XXXX/XX, za účasti maloletého T. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako účastníci, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľa C. Š., nar. XX. XX. XXXX E. T. a odporkyne C. Š., rod. O.Č., nar. XX. XX. XXXX E. T., uzavreté dňa XX. XX. XXXX E. J. a zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu J., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a .

Maloletý T. Š., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e - r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á maloletého opatrovať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. T. Š., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 140 €, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky mal. dieťaťa.

Styk otca s dieťaťom sa n e u p r a v u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa n e p r i z n á v a náhrada trov tohto konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel asi po X.-mesačnej známosti v roku XXXX a počiatok svojho manželstva považoval za dobrý a harmonický. Z tohto vzťahu sa im dňa XX. XX. XXXX narodil syn P. a dňa XX. XX. XXXX syn T.. Už od počiatku manželstva bývali v X.-izbovom byte na adrese G. XX, ktorý si zakúpili do svojho vlastníctva. V podstate celý ich život podriadili starostlivosti o deti, o ich výchovu a spolu sa o deti starali a podľa jeho názoru spočiatku viedli normálny spôsob manželského spolužitia. Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že problémy začali nastávať v čase, keď sa starší syn dostal do puberty a v tom čase začali mať s odporkyňou na jeho výchovu rozdielne názory, začali sa v tomto rozchádzať a stávalo sa, že sa pohádali a začali medzi nimi aj osobné spory a problém vo vzájomnom osobnom vzťahu. Postupom času sa odcudzovali a nemali spoločné ani aktivity, každý z nich riešil svoj voľný čas iným spôsobom s vlastnými priateľmi. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dlhší čas pracuje, ako súkromný podnikateľ a nie vždy sa v mu v podnikaní darilo, boli aj horšie obdobia, ktoré sa do určitej miery odrazili aj na jeho vnútornom prežívaní a nedorozumenia medzi nimi nastali aj z toho dôvodu, že ak si chcel zriadiť kanceláriu, odporkyňa chcela finančné prostriedky využiť na niečo iné. Uviedol, že pri starostlivosti o mal. deti pomáhal, zabezpečoval odvoz, dovoz detí k lekárovi a do školy, vozil odporkyňu a až postupne nadobudol pocit, že si to odporkyňa ani neváži a dospel k záveru, že možno bude lepšie a praktickejšie, aby mali aj druhé auto. Auto pre odporkyňu vybral sám, čo sa jej nepáčilo a tak autá si vymenili. Svojim spôsobom ho takéto konanie odporkyne aj urážalo. Keď chcel pre rodinu niečo zabezpečiť, napokon sa to obrátilo proti nemu. Po čase, keď zistil, že by mal nastať nejaký konflikt, tak radšej ustúpil, čo ho tiež prestalo baviť. Nedorozumenia medzi ním a odporkyňou boli vzájomné, dochádzalo medzi nimi k citovému odcudzeniu a to až tak, že sa s odporkyňou pred X-X rokmi prestali intímne stýkať. Potvrdil, že v minulosti asi pred X-X rokmi mal aj známosť s inou ženou, s ktorou sa v súčasnej dobe nestýka. Postupom času situácia v rodine bola taká, že už nedokázali tlmiť vzájomné nedorozumenia a preto sa v S. XXXX odsťahoval k svojim rodičom, kde žije doteraz. Od uvedenej doby prispieval na deti a domácnosť sumou 160 € až 170 € mesačne a niekedy aj viac. Okrem toho deťom dokupoval ošatenie, maloletému spláca počítač v 15 € mesačnej splátke a náklady na telefón asi 10 € mesačne a platí mu dve poistky. Sám už iné vyživovacie povinnosti nemá, jeho príjem je okolo 600 € mesačne. Napriek tomu, že v súčasnej dobe známosť s inou ženou nemá, k obnoveniu spolužitia s odporkyňou nedošlo. S odporkyňou sa síce stretávajú, ale riešia len veci, týkajúce sa starostlivosti o deti. Súhlasil s tým, aby pre prípad rozvodu manželstva bol maloletý syn zverený do starostlivosti matky.

Odporkyňa po počiatočnom váhaní sa napokon priklonila k návrhu na rozvod manželstva. Potvrdila, že dňa XX. XX. XXXX sa im narodil vytúžený syn P. avšak s ochorením S., čo bolo pre nich, ako rodičov, značne frustrujúce a mali závažné problémy pri výchove a opatere tohto dieťaťa. Pripustila, že ona bola vo vzťahu k dieťaťu možno emotívnejšia, navrhovateľ radikálnejší. S maloletým chodili po psychológoch, po psychiatroch, boli aj problémy s učením a stalo sa, že sa navzájom rozchádzali pri výchove tohto dieťaťa. Tým chcela poukázať na tú skutočnosť, že obaja sa viac menej venovali riešeniu problémov D., ako sebe navzájom a pri tomto úsilí sa vysilili. Uviedla, že závažný rozvrat manželstva pociťuje najmä od O. XXXX, kedy začali mať vážne problémy. Zistila, že navrhovateľ je onkologický pacient a v tom čase, ako manželka a aj ako zdravotná sestra sa mu snažila zabezpečiť všetko, čo bolo v jej silách. Bola teda nielen manželka a matka, ale aj zdravotná sestra, diétna sestra, opatrovateľka a stálo ju to veľa práce, vypätia a úsilia. Poukazovala na tú skutočnosť, že navrhovateľ sa asi v S. XXXX odsťahoval zo spoločnej domácnosti v čase, keď boli maturity a zostala tak s oboma deťmi sama. V súčasnej dobe navrhovateľ do spoločného bytu prichádza, kedy chce a odchádza, kedy chce, prispieva podľa vlastnej úvahy 80 € mesačne na výživu mladšieho syna a na staršieho syna neprispieva vôbec, hoci tento nemá žiaden príjem a nie je ani evidovaný na úrade práce. Uviedla, že v O. XXXX vybavila trojdňový pobyt potom, ako zistila, že navrhovateľ si našiel známosť s inou ženou, aby mali pre seba čas a priestor a pýtala sa ho, v čom je problém vo vzájomnom vzťahu, čo podľa jej názoru, navrhovateľ vyriešil tým spôsobom, že sa odsťahoval so svojimi vecami k svojej matke. Navrhovateľka ďalej uviedla, že mal. T. má toho času XX rokov a začal navštevovať X.ročník D. W. P. E. J. J.. Tu mu platí cestovné asi 10 € mesačne, stravuje sa v domácnosti, na ZRPŠ platila 30 €, za učebnicu z anglického jazyka 25 € a 35 € je potrebné zložiť na elektrotechnické pomôcky. Na úhradu potrieb dieťaťa otec poskytol 30 €. V jZ. maloletému zakupovala zošity, perá, obaly a ďalšie veci do školy, čo ju stálo asi 20 € na začiatku školského roka maloletému dokúpila kompletné ošatenie, čo bolo asi 100 € a do konca októbra 2013 mala zaplatila 140 € na lyžiarsky výcvik. Dieťa je zdravé a úrazové poistenie dieťaťu uhrádza otec a tak isto aj náklady na mobilný telefón. Maloletý 2x do týždňa navštevuje fitnes centrum, kde je náklad asi 25 € mesačne. Ona toho času žije v X-izbovom byte, ktorý majú s navrhovateľom v osobnom vlastníctve a tu uhrádza mesačnú zálohovú platbu 199 € mesačne a nájomné 50 € mesačne. Jej priemerný mesačný čistý príjem je asi 610 € a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhla pre prípad rozvodu maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti a nežiadala upravovať styk súdnou cestou. Bola presvedčená o tom, že na tomto sa s navrhovateľom dokážu dohodnúť. Žiadala stanoviť výživné vo výške 199 € mesačne.

Kolízny opatrovník rozvod ponechal na úvahu súd a pre prípad rozvodu manželstva doporučil mal. T. zveriť do osobnej starostlivosti matky, pretože v jej starostlivosti o dieťa nezistil žiadne nedostatky a dieťa prejavilo vôľu naďalej žiť u matky. Výživné žiadal určiť primerane veku a potrebám mal. dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX E. J.. U oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu J., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. Z manželstva účastníkov konania sa narodili dve deti, toho času plnoletý syn Tomáš Šimko, dňa 29. 03. 1994 a maloletý T. Š., nar. XX. XX. XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania je G. XX, J. J..

Ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, účastníci uzavreli manželstvo na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Svoje manželstvo obaja považovali za dobré a usporiadané do určitého času. Obaja pripustili, že sa vo zvýšenej miere venovali najmä výchove, opatere a starostlivosti o obe deti, pričom so starším synom mali aj vážne výchovné problémy. Pri výchove detí, postupom času dochádzalo medzi nimi k nedorozumeniam, ktoré vyúsťovali aj do vzájomných hádok. Pod vplyvom takýchto skutočností sa začali navzájom odcudzovať a ako uviedol navrhovateľ, postupom času nemali ani spoločné aktivity a každý z nich si riešil svoj voľný čas iným spôsobom. Odporkyňa tiež pripustila, že vo vzájomnom vzťahu sa ako keby vysilili. K obnoveniu riadneho manželského spolužitia neprispelo ani to, že navrhovateľ pracoval, ako D. pričom striedavo mal lepšie a horšie obdobia v G. čo sa, ako sám pripustil, odrazilo na jeho vnútornom prežívaní a tiež k obnoveniu vzájomných manželských vzťahov, resp. k ich utuženiu neprispela ani tá okolnosť, že navrhovateľ trpí závažným zdravotným problémom. Odporkyňa chcela poskytnúť starostlivosť o navrhovateľa, cítila to ako svoju manželskú povinnosť ale aj ako svoju profesionálnu povinnosť, čo však navrhovateľ odmietal. Obaja účastníci konania potvrdili, že okolo roku XXXX mal navrhovateľ aj známosť s inou ženou, ktorú síce v súčasnej dobe ukončil, ale táto okolnosť tiež prispela k rozvratu vzájomných vzťahov. Pod vplyvom týchto okolností obe strany v konaní začali prehodnocovať mieru hodnôt a svoj spôsob doterajšieho života, pričom navrhovateľ v S. XXXX opustil spoločnú domácnosť, do ktorej sa viac nevrátil. Od uvedenej doby účastníci konania spolu nežijú, dlhodobo sa spolu intímne nestýkajú, ani spoločne nezabezpečujú potreby mal. detí a ani spolu nevychovávajú maloletého syna a ani nehospodária spoločne.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že rozvrat vzájomných vzťahov je vážny, hlboký a dá sa povedať, že aj trvalý a nie je tu ani možnosť obnovenia vzájomného manželského spolužitia. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Pri určovaní práv a povinností rodičov k mal. T. na čas po rozvode manželstva, súd prihliadol v podstate na dohodu účastníkov konania, ale najmä na vyjadrenie mal. T., ktorý prejavil svoju vôľu a žiadosť žiť naďalej v spoločnej domácnosti s matkou. Takáto dohoda rodičov sa neprieči zákonu a ani záujmu maloletého, keď na čas po rozvode manželstva u maloletého nedôjde k zmene jeho bydliska a maloletý zostane žiť v pôvodnom bydlisku, kde má svoje zázemie, pocit domova, okruh svojich priateľov. Súd preto zveril mal. T. do ďalšej starostlivosti odporkyne a matky dieťaťa.

Pri určovaní výšky výživného, súd prihliadal na odôvodnené potreby a záujmy maloletého, ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Odporkyňa nemá inú vyživovaciu povinnosť, je riadne zamestnaná s priemerným mesačným čistým príjmom 616,99 €. Navrhovateľ tiež nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem dvoch detí pochádzajúcich z tohto manželstva. Podľa potvrdenia Daňového úradu v J. J., navrhovateľ vyčíslil príjmy z podnikania za rok XXXX v celkovej výške 13 302,70 € a výdavky vyčíslil vo výške 11 033,87 €.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že je v súčasných osobných a majetkových možnostiach a schopnostiach navrhovateľa prispievať na výživu maloletého T. mesačne sumou 140 €. Navrhovateľ, ako súkromný podnikateľ si môže regulovať svoje výdavky z podnikania, ako aj svoje príjmy tak, aby bol schopný zabezpečiť riadnu výchovu a výživu maloletého. Matka maloletému dieťaťu napriek jeho značnej vyspelosti naďalej bude poskytovať plnenie vo forme osobnej starostlivosti, kedy pre maloletého perie, varí, bude ho zastupovať, spravovať jeho majetok a dbať na dobrý zdravotný stav dieťaťa, zúčastňovať sa rodičovských združení a zabezpečovať celkový servis pre maloletého a preto z jej strany nemožno uvažovať s rovnocennou výškou výživného ako zo strany navrhovateľa, ktorý tieto činnosti pre maloletého denno-denne vykonávať nebude.

Za daných okolností súd dospel k záveru, že suma 140 € mesačne zo strany otca dieťaťa, plus rodinný prídavok, ktorý matka na dieťa poberá, plus určitá, i keď podstatne menšia finančná čiastka aj zo strany matky dieťaťa, zabezpečuje pre maloletého dostatok finančných prostriedkov na úhradu jeho odôvodnených potrieb a záujmov a vyvažuje aj životnú úroveň maloletého so životnou úrovňou jeho rodičov.

Vzhľadom na vek maloletého T. ako aj na zhodné vyjadrenie oboch strán v konaní, súd styk navrhovateľa a otca dieťaťa s maloletým neupravil súdnou cestou, ale ponechal ho vzájomnú dohodu rodičov a to podľa možností, schopností a potrieb.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho

písomného doručenia na Krajský súd Banská Bystrica, prostredníctvom

tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu

odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu

nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),

uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak

súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky,

že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela

ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako

druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.

v znení neskorších predpisov - Exekučný poriadok; ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.