Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/22/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35855673 proti žalovanej: F. O., H.. XX.X.XXXX, C. N. H. R., M. XXXX/XX o zaplatenie 211,09 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 147,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 147,78 eur od 16.12.2011 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 6,60 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 26,62 eur a to všetko v mesačných splátkach po 10 eur, ktoré splátky sú splatné na adrese žalobcu vždy do 25-dňa mesiaca pod následkami straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 211,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 16.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. A5674032, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky, v zmysle ktorej vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 58 eur s tým, že predmetné ustanovenie bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a tak je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Samsung E2550 white vo výške 58 eur, zn. Nokia C5 vo výške 155 eur a zn. Huawei MediaPad vo výške 311 eur ( ďalej len „škoda“ ). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaný si bol vedomý, že telekomunikačné zariadenia sú mu predávané za cenu

uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatkov, ktorá výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v dodatkoch, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačných zariadení. Okrem škody za akciové telefóny, resp. telekomunikačné zariadenie, žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila, je 58 eur pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia 350 eur a predajnej cene 408. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v sume 183,09 eur vyfakturovaných v období august 2011 až november 2011. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 1.12.2011 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote, na čo žalovaná reagovala úhradou pohľadávky 30 eur. Uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 16.12.2011. Na záver uviedol, že v prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalovaná požiadala o možnosť úhrady dlhu v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou žalovanej a zistil nasledujúci stav:

Žalovaná k veci uviedla, že je pravdou, že so žalobcom uzavrela zmluvu o pripojení a dodatok, to však bolo ešte v čase kedy žila s bývalým manželom. Následne však medzi nimi došlo k rozvodu s tým, že v súčasnej dobe zabezpečuje starostlivosť dvom maloletým deťom, na ktoré jej bývalý manžel prispieva výživným na jedno 30 eur a na mladšieho 25 euro mesačne. V súčasnosti je zaradená na verejno- prospešných prácach s tým, že jej celkový príjem je 170 eur aj s rodinnými prídavkami, o čom predkladá platobný príkaz na výplatu dávok a aj spomínané výživné. Manžel jej výživné riadne posiela. V prípade, žeby mala zaplatiť žalobcom žiadanú sumu, bola by rada keby jej súd umožnil túto sumu zaplatiť v splátkach s tým, že výšku splátok ponecháva na zváženie súdu. K svojim pomerom ešte uviedla, že najmladší syn je toho času prvák, to znamená, že má výdavky spojené so zabezpečovaním vzdelávania a druhý syn už skončí základnú školu a bude pokračovať v štúdiu. Jej príjem cca 225 eur mesačne jej postačuje len na úhradu základných potrieb. Toho času býva so svokrou v rodinnom dome, tejto prispieva na úhradu nákladov súvisiacich s bývaním ako voda a elektrina, ale len podľa svojich možnosti, čiže každý mesiac inou sumou, 30 eur, 25 euro, čo nepokrýva ani polovicu nákladov, ktoré sú s týmto spojené. V súvislosti so zmenou zákona musí platiť ešte aj mladšiemu synovi za pobyt v školskom klube detí a to aj napriek tomu, že sú rodinou v hmotnej núdzi. Vzhľadom na tieto svoje pomery žiada, aby jej súd umožnil splácať maximálne po 10 eur mesačne, lebo naozaj jej nezostáva z príjmu v súvislosti s výdavkami na bývanie a na zabezpečenie starostlivosti o deti žiadna suma. Sú mesiace, kedy si musí iba požičať a následne tie peniaze vrátiť. Mladší syn má záujem aj o tanečný krúžok, no tento mu ona nie je schopná zaplatiť, nakoľko je to 10 eur ročne.

Na preukázanie výšky poberaných dávok predložila žalovaná platobný príkaz na výplatu dávok za január 2014, z ktorého súd zistil, že jej bolo vyplatených 174,77 eur.

Zo zmluvy o pripojení č. A5674032 zo dňa 19.5.2011 a dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa vyplýva že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu za účelom poskytovania telekomunikačných služieb a odpredal jej mobilný telefón za akciovú cenu 9 eur. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Puašál 3 eurá.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.5 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania, ktoré nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona, v tomto prípade o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej z dňa 1.12.2011 vyplýva, že žalobca upozornil žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace august až november 2011 v sume 183,09 eur. Na základe dodatku k zmluve ju vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty v sume 58 eur. Pohľadávku ju vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. najneskôr do 15.12.2011, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti Orange Slovensko, a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním. žalovaná si pokus o pokonávku prevzala dňa 6.12.2011.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry a to faktúru

č. 2122276051 zo dňa 16.8.2011 na sumu 78,36 eur, z toho suma 3,3194 bez DPH za odblokovanie SIM karty, na ktorú bola uplatnená DPH 20%, splatnú dňa 30.8.2011, faktúru č. 2125577085 zo dňa 16.9.2011 na sumu 62,12 eur, splatnú dňa 30.9.2011, faktúru č. 2128873303 zo dňa 15.10.2011 na sumu 1,33 eur za upomienku, splatnú dňa 29.10.2011, faktúru č. 2128877843 zo dňa 15.10.20111 na sumu 55,97 eur splatnú dňa 29.10.2011 a faktúru č. 2132231818 zo dňa 15.11.2011 na sumu 3,98 eur za odpojenie, splatnú dňa 29.11.2011.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade s príslušnou zmluvou alebo jej dodatkom, zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním mobilných telefónov alebo koncových zariadení, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. A5674032 predmetom tohto dodatku je dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej len „kúpna cena“ ) 9 eur. Účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, je 67 eur.

V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku cenu koncového telekomunikačného zariadenia vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.

Podľa čl. 2 bodu 2.5 dodatku k zmluve o pripojení uzavretým medzi žalobcom a žalovanou v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 58 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatku k zmluvám o pripojení podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi mobilný telefón za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k mobilnému telefónu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu mobilného telefónu za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom.

Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatku k zmluvám o pripojení tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT ).

Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok okrem iných oprávnení upravených v týchto Všeobecných podmienkach, resp. v Zákone, má spoločnosť Orange Slovensko právo na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.

V zmysle čl. 11 bod. 11. 1 Všeobecných podmienok sadzby cien a poplatkov za poskytovanie jednotlivých služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych programov.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Z ustanovení , vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je .

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. a nasl. , nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení a dodatok k zmluve, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no táto sumy za tieto služby tak ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradila. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 143,80 eur je opodstatnený, preto žalobe v tejto časti vyhovel, teda jednalo sa o nárok z predložených faktúr mimo nároku na zaplatenie poplatku za upomienku a poplatkov odpojenie, ktoré boli zahrnuté žalobcom do rozsahu poskytnutých služieb a ktorými nárokmi sa bude súd zaoberať v ďalšom.

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú jej žalobca v pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením v spojení s nariadením vlády a to vo výške 9 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej na plnenie v pokuse o pokonávku.

Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 58 eur titulom náhrady škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaných koncových telekomunikačných zariadení a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o pripojení tak ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa je porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti ( ide o zodpovednosť charakteru ex contractu ).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).

nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, resp. mobilného telefónu a to presne uvedeného v dodatku a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie , podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie, resp. mobilný telefón za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.

Žalobca teda umožnil žalovanej na základe dodatku k zmluve kúpu mobilného telefónu a za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobca obdŕžal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 58 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 1,33 eur za upomienku, ako bola žalovanej vyúčtovaná faktúrou č. 2128873303, na ktorej faktúre bolo uvedené, že žalobca od 14.4.2009 pristupuje k zmene formy zasielania upomienky, pôvodná papierová forma je nahradená SMS správou, upomienka je spoplatnená nezmenenou sumou 1,33 eur ( podľa platného cenníka služieb ). V zmysle bodu 16.2. písm. d) Všeobecných podmienok upomienky sa považujú za oznámené dňom odoslania správy spoločnosti Orange Slovensko do odkazovej schránky účastníka alebo dňom zaslania krátkej textovej správy SMS účastníkovi. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšky pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti, považuje súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky. Ako už bolo uvedené vyššie, upomienka bola žalovanej doručená SMS správou, pričom žalobca ako mobilný operátor sám poskytuje takúto službu - zaslanie SMS a podľa Cenníka je cena SMS a MMS správ na účastnícke čísla v SR 0,06 eur/SMS. Žalobca si však účtoval sumu 1,33 eur, teda sumu, za ktorú je možné odoslať takmer 22 SMS správ. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd považoval dojednanie ohľadom poplatku za upomienku za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a v spojení s neunesením dôkazného bremena v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie sumy 3,98 eur predstavujúcej poplatok za odpojenie a to vo faktúre č. 2132231818. Tu súd poukazuje na to, že medzi žalobcom a žalovanou bol dojednaný aj poplatok za aktiváciu a to v dodatku k zmluve o pripojení pod bodom 1.5, podľa ktorého predmetom dodatku bola dohoda strán, že účastník je povinný uhradiť podniku poplatok za aktiváciu SIM karty. V zmysle bodu 1.15 Čl. 1 Všeobecných podmienok „pripojenie SIM karty“ je aktivácia SIM karty je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko a účastníka, ktorým sa umožní prístup k službám účastníkovi, ktorý splnil dohodnuté podmienky pre poskytovanie služieb. „Deaktivácia SIM karty“ v zmysle bodu 1.16 je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko, ktorým sa znemožní prístup k službám spoločnosti. Možno teda konštatovať, že odpojenie znamená opak aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda žalovaná ako spotrebiteľ bola povinná platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb jej už nebude dodávať služby, dokonca akoby sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavá a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať a to keď berieme do úvahy aj ďalšiu skutočnosť, že poplatok za aktiváciu bol na celú dobu trvania vzťahu medzi poskytovateľom a účastníkom a platil sa len raz, pričom zmluva bola v zmysle čl. 4 bod 4.1 Všeobecných podmienok uzavreté na dobu neurčitú. V zmysle bodu 1.8 Všeobecných obchodných podmienok služba je elektronická komunikačná služba, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie alebo iných foriem komunikácie, najmä ale nielen dátovej komunikácie, služby poskytuje spoločnosť Orange Slovensko účastníkom v rozsahu a za podmienok upravených v zmluve, Cenníku a v týchto Všeobecných podmienkach. Zaplatením poplatku za odpojenie žalovanej ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak deaktiváciou jej bol znemožnený prístup k službám, preto má súd za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. , teda sa prieči dobrým mravom v zmysle a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na poplatok za odpojenie v celom rozsahu zamietol.

Na základe vyššie uvedeného potom súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 147,78 eur predstavujúcej rozdiel medzi sumou predstavujúcou podľa žaloby sumu za neuhradené služby 153,09 eur a sumou 5,31 eur predstavujúcej súčet poplatku za upomienku a poplatku za odpojenie spolu s úrokom z omeškania ako uviedol vyššie.

O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy za neuhradené služby vo výške 147,78 eur, čo predstavuje 70 % zo žalovanej sumy a neúspech mal v časti o zaplatenie sumy 63,31 eur ( 30 % ), v ktorej súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej. Takto po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 40 %, pričom žalobca si uplatnil trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 eur, preto mu súd priznal náhradu trov konania v sume 6,60 eur ( 40 % zo zaplateného poplatku v sume 16,50 eur ), na zaplatenie ktorého zaviazal žalovanú.

Zároveň súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia podľa Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“), ktoré sú vyčíslené takto:

- odmena v sume 39,84 eur za 2 úkony právnej služby podľa , a paušálna náhrada je v roku 2013 vo výške 7, eur

- príprava a prevzatie zastúpenia...................................... 19,92 eur + RP 7,81 eur

- podanie návrhu na začatie konania ............................... 19,92 eur + RP 7,81 eur

Spolu ................................................................................................................ 55,46 eur

Podľa ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa DPH vo výške 20 % zo sumy 55,46 eur v sume 11,09 eur, spolu teda trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 66,55 eur a pri nároku na náhradu trov v pomere 40% zaviazal žalovanú na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 26,62 eur.

Vzhľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil súd v súlade s ust. , podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť jej sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.