Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_13C-194-2012.pdf
PDF · 98.7 KB
No categories available
13C/194/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou vo veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, v konaní zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava proti žalovanej: I.É. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L. Q., X. XXX/XX,
o zaplatenie 1 756,18 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1570,57 eur s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 918,05 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 1570,57 eur ako aj v časti 12,5 % úroku ročne z a m i e t a.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 523,88 eur a náhradu iných trov konania vo výške 177,03 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.7.2012 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 1 756,18 eur spolu s 12,15 % úrokom ročne zo sumy 1 179,48 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 179,48 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanej na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 0211913256/1/1 z 13.3.2005 poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len SLSP, a.s.) - kontokorentný úver vo výške 929,43 eur s 12,15% p.a. úrokovou sadzbou. Právny predchodca žalobcu listom z 28.11.2008 uvedenú zmluvy vypovedal. Žalovaná svoj záväzok zo zmluvy neuhradila ani po postúpení pohľadávky, keď SLSP, a.s. ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok z 21.12.2010 postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanej, ktorá ku dňu postúpenia, t.j. 21.12.2010 predstavovala sumu 1 756,16 eur, z toho istina po splatnosti vo výške 1 179,48 eur, dlžné úroky vo výške 29,79 eur, úroky z omeškania vo výške 538,29 eur a ostatné príslušenstvo vo výške 8,62 eur, pričom istinu vo výške 1 179,48 eur žalobca ďalej úročí úrokom vo výške 12,15% ročne a zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne.
Žalobca na výzvu súdu podaním z 21.9.2012 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že zo žalovanej sumy vo výške 1 756,18 eur suma 8,62 eur predstavuje súhrn poplatkov -za vyhotovenie a doručenie výpisu vo výške 18,- Sk, za vedenie účtu vo výške 42,- Sk a za zrušenie účtu vo výške 200,- Sk (poplatky z 7.12.2006), úhrnom poplatky vo výške 8,62 eur (260,- Sk). Úrok z omeškania vo výške 29,79 eur je zmluvným úrokom za obdobie od 1.9.2005 do 7.12.2006 (deň zrušenia bežného účtu), počítaný z dlžnej sumy sadzbou 26,40% ročne. Úrok z omeškania vo výške 538,29 eur je zákonným úrokom za obdobie
od 7.12.2006 do 21.12.2010 počítaný zo sumy 1 179,48 eur od 7.12.2006 do 14.1.2009 vo výške 14% ročne (podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka) a v období od 15.1.2009 do 21.10.2010 v sadzbe 8 % ročne. Uplatnená istina vo výške 1 179,48 eur pozostáva z čistej istiny čerpaného úveru vo výške 918,05 eur, úrokov z úveru vo výške 198,79 eur a poplatku vo výške 62,64 eur. Žalobca uviedol, že výpoveď žalobcu z 28.11.2006 bola žalovanej doručená dňa 1.12.2006. Uvedeným dňom sa stal celý úver splatným a žalovaná sa dňom 1.12.2006 dostala do omeškania. Žalobca súčasne oznámil úpravu petitu a navrhol zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1 756,18 eur spolu s 12,15% úrokom ročne zo sumy 918,05 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 918,05 eur od 22.12.2010 do zaplatenia.
Súd, vzhľadom na obsah novonavrhnutého petitu, podanie žalobcu z 21.9.2012 považoval za čiastočné späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 12,15 % úroku ročne a v časti o zaplatenie 9,5 % úroku z omeškania ročne, to všetko zo sumy prevyšujúcej sumu 918,05 eur od 22.12.2010 do zaplatenia , a tak konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia návrhu, pred otvorením pojednávania dňa 29.10.2012, zastavil v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p.
V poradí prvým rozsudkom z 29.10.2012 súd návrh žalobcu v zostávajúcej časti (po čiastočnom zastavení konania) zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremena preukázania dôvodnosti svojho žalobného návrhu. Súd konštatoval, že z predložených listinných dôkazov nie sú ani zrejmé dátumy čerpania kontokorentu, a preto nie je zrejmé prečo žalovaná údajne dlhuje žalobcovi sumu 1 756,18 eur, nie je ani zrejmé, kedy sa táto suma stala splatnou a na základe čoho, keďže dlh žalovanej v uvedenej výške bol postupcom vyčíslený k 21.12.2010, zmluva bola zrušená písomnou výpoveďou postupcu a podľa tvrdení žalobcu bol účet žalovanej zrušený 7.12.2006. Výška žalovanej sumy je nepreskúmateľná, keď žalobca podrobne nekonkretizoval ako táto pohľadávka žalovanej mala vzniknúť. Z návrhu vôbec nie je zrejmé, kedy a koľko žalovaná uhradila, resp. mala uhradiť. Obdobne je tomu tak aj so žalobcom tvrdenou sumou úroku z omeškania, či už zmluvného alebo zákonného, ako aj úroku z úveru, poplatkov, keď nie je zrejmé z akej istiny a za ktoré obdobie bol ten ktorý úrok vyčíslený. Nepreukázaným zostal aj nárok žalobcu na 12,15% úrok ročne zo sumy 918,05 eur od 22.12.2010, najmä keď uvedeným úrokom sa mala úročiť len istina čerpaného úveru do konečnej splatnosti úveru, keďže je notoricky známe, že podľa rozhodnutia publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Navyše, pokiaľ zmluva bola zrušená výpoveďou, nie je zrejmé prečo sa žalobca domáha naďalej úroku z úveru vo výške, ktorá bola dohodnutá v zrušenej zmluve.
Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8Co/19/2013-158 z 26.9.2013 zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušil spolu s výrokom o náhrade trov konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa obom účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom, keď súd dňa 29.10.2012 pojednával napriek tomu, že žalobca dňa 26.10.2012 doručil súdu faxom žiadosť o odročenie pojednávania. Svoju žiadosť o odročenie pojednávania žalobca odôvodnil tým, že nie sú splnené podmienky ustanovenia § 115 O.s.p., keď na základe telefonickej komunikácie bol informovaný o tom, že žalovaná nemá vykázané doručenie predvolania. Súd požiadal Obvodné oddelenie PZ Zemianska Olča o doručenie súdnej zásielky žalovanej. Obvodné oddelenie PZ Zemianska Olča súdnu zásielku (obsahujúcu návrh vo veci s prílohami a predvolanie na pojednávanie) doručilo žalovanej dňa 20.10.2012 a doručenku súdu predložilo dňa 29.10.2012 o 8.35 hod. Súd žalobcovi žiadne vyrozumenie o tom, že neakceptuje jeho žiadosť o odročenie pojednávania nezaslal a vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov dňa 29.10.2012, pričom žalobca nemal vedomosť o vykonaní pojednávania v jeho neprítomnosti, a preto mal odňatú možnosť konať pred súdom. Žalovanej nebolo doručené doplnenie návrhu s čiastočným späťvzatím návrhu.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej, ktorej bolo doručené doplnenie návrhu s jeho čiastočným späťvzatím. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č.1424/2010/CE z 21.12.2010, resp. oznámením postupcu z 28.12.2010, ktoré bolo žalovanej doručené 31.1.2011, mal súd za preukázané postúpenie pohľadávky SLSP, a.s. voči žalovanej vo výške 1 756,18 eur na žalobcu. Z tabuľky na čl. 18 spisu, ktorá podľa žalobcu bola súčasťou Zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010 vyplýva, že ku dňu postúpenia bola žalovaná 1474 dní v omeškaní.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi SLSP, a.s. a žalovanou bola dňa 13.3.2005 uzavretá Zmluva o kontokorentnom úvere s úverovým rámcom 28 000,- Sk a konečnou splatnosťou úveru dňa 12.4.2006, pri úrokovej sadzbe 12,15% ročne a poplatkom za správu úveru vo výške 0,20% z výšky úverového rámca/mesačne. Podľa článku III zmluvy sa zmluva uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka, pričom doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka. V prípade predĺženia zmluvy sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o rok.
Postupca prípisom z 28.11.2006 vypovedal Zmluva o kontokorentnom úvere č. 0211913256/1/1 z 13.3.2005. Táto výpoveď bola žalovanej doručená dňa 1.12.2006.
Z výpisov z účtu žalovanej predložených žalobcom sa nedá určiť obdobie tam uvedených jednotlivých účtovných transakcií, keď na výpisoch sú uvedené dátumy len v tvare deň a mesiac, bez uvedenia roku, pričom v záhlaví výpisu na čl. 34 spisu sa uvádza zostatok na účte k 1.1.2009 mínus 1,217.89 EUR (účet mal byť podľa tvrdení žalobcu zrušený už 7.12.2006), pričom výpis začína dátumom 31.1. neuvedeného roku a na účte nie sú účtované žiadne sumy. K tomuto výpisu právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 7.2.2014 uviedol, že ide o výpis z obdobia po zavedení meny EUR. V záhlaví výpisu na čl. 35 spisu sa uvádza nulový zostatok na účte k 1.1.2000, pričom výpis začína dátumom 22.10. neuvedeného roku a v čase výpisu je zostatok na účte mínus 36 690,30 Sk (- 1 217,89 eur). Na tomto výpise sú zaevidované aj výbery aj vklady, avšak bez špecifikácie roku toho ktorého dátumu označeného dňom a mesiacom. K tomuto výpisu právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 7.2.2014 uviedol, že výpis začína dátumom 22.10.2004 a končí dátumom 31.12.2008
V danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže ako je známe z činnosti súdu, SLSP, a.s. má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu spoločnosti SLSP, a.s., ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade kontokorentného spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb., § 52 a nasl. OZ, podľa § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
V danom prípade došlo k zrušeniu zmluvy o kontokorentnom úvere písomnou výpoveďou zo strany postupcu. Podľa bodu 17.1 VOP postupcu, banka a klient môžu kedykoľvek písomne zmluvu vypovedať bez uvedenia dôvodu, pričom výpoveď je účinná uplynutím tretieho dňa odo dňa jej doručenia druhej zmluvnej strane. Výpoveď zmluvy bola žalovanej doručená 1.12.2006 a postupca zrušil účet žalovanej dňa 7.12.2006, pričom k uvedenému dňu dlh žalovanej predstavoval sumu 1 217,89 eur (36 690,30 Sk), pozostávajúcu z istiny (918,05 eur), z úroku z úveru (198,79 eur) a poplatkov (62,24 eur), ďalších poplatkov - za výpis, za vedenie účtu a za zrušenie účtu (8,62 eur), úroku z omeškania za obdobie od 1.9.2005 do 7.12.2006 (29,79 eur). Teda dlh na istine úveru k 7.12.2006 bol vo výške 918,05 eur.
Žalobca si v žalovanej sume vo výške 1 756,18 eur uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 538,29 eur za obdobie od 7.12.2006 do 21.12.2010 z dlžnej sumy 1 179,48 eur, ktorý počítal vo výške 14% ročne do 14.1.2009 a od 15.1.2009 vo výške 8% ročne. Občiansky zákonník v § 517 ods. 1, 2
v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. kogentne (zmluvné strany sa od tejto úpravy nemôžu odchýliť; ak by sa aj mohli, nemôžu sa odchýliť v neprospech spotrebiteľa s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ustanovujú maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného občianskoprávneho záväzku. V zmysle naznačeného súd považuje zmluvný vzťah medzi postupcom a žalovanou za spotrebiteľskú zmluvu, teda za občianskoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, v spojení s citovaným nariadením vlády v kogentne určenej výške. Postupcovi potom nevznikol nárok na úrok z omeškania v tvrdenej výške 14% ročne, ale len vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS. Keďže úrok z úveru, v danom prípade vo výške 198,79 eur, sa neúročí úrokom z omeškania - zákaz anatocizmu (napr. judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 3. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002, uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek“ ( R 5/2006), ktorý sa cituje aj v žalobcom poukazovanom rozsudku Vrchního soudu Olomouc sp. zn. 12Cmo 4/2011 v obdobnej právnej veci žalobcu, ale aj uznesením Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008), od 7.12.2006 bola žalovaná v omeškaní s úhradou istiny úveru vo výške 918,05 eur, a tak žalobcovi vznikol, podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, s poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS, teda na 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 918,05 €, čo do dňa postúpenia pohľadávky na žalobcu (žalobcom ohraničené obdobie vyčísleného úroku z omeškania do 21.12.2010) predstavuje sumu 352,68 eur. Potom žalobcovi vznikol dôvodne nárok na zaplatenie sumy 1 570,57 eur (1 217,89 + 352,68) a v prevyšujúcej časti žalovanej istiny súd návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný.
Pretože žalovaná svoj peňažný záväzok riadne a včas neuhradila, jej omeškanie s úhradou istiny úveru vo výške 918,05 eur pretrvávalo aj po 21.12.2010, a tak súd žalobcovi priznal aj nárok na 9,5% úrok z omeškania zo sumy 918,05 eur od 22.12.2010 až do zaplatenia, v súlade s návrhom žalobcu.
Nepreukázaným zostal aj nárok žalobcu na 12,15% úrok ročne zo sumy 918,05 eur od 22.12.2010 až do zaplatenia, najmä keď uvedeným úrokom sa úročí istina čerpaného úveru len do konečnej splatnosti úveru. V danom prípade postupca zmluvu o kontokorentnom úvere vypovedal, a tak došlo k zrušeniu úverového vzťahu medzi zmluvnými stranami výpoveďou postupcu, ktorá bola žalovanej doručená 1.12.2006. Po vypovedaní zmluvného vzťahu zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy (obdobne § 351 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka), teda aj povinnosť žalovanej platiť úrok z úveru v zmluvne dohodnutej výške. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu zamietol aj v časti 12,15% úroku z úveru.
V spore bol žalobca len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti istiny (10,57%) a v časti úroku z úveru (5%) je úspechom žalovanej , ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a odvolanie v úhrnnej výške 210,- eur priznal 84,43% vo výške 177,03 eur titulom iných trov konania a titulom náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenie, podanie návrhu z 8.6.2012, podanie odvolania z 6.12.2012, účasť na pojednávaní dňa 7.2.2014) po 81,33 eur, režijný paušál za úkony z roku 2012 vo výške 3 x 7,63 eur a z roku 2014 vo výške 8,04 eur ako aj cestovné výdavky z 7.2.2014 na trase Bratislava - Komárno a späť v dĺžke 208 km pri jednej obojsmernej ceste vo výške 38,06 eur (208 x 0,183) motorovým vozidlom OPEL Corsa EČV: G., pri spotrebe 5,3 litra/100 km a cene PHM 1,434 €/l, teda náhrada PHM vo výške 15,80 eur [(5,3 : 100) x (208 x 1,434)] a strata času za 8 polhodín dňa 7.2.2014 vo výške 107,20 eur (8 x 13,40), 20% DPH (103,42 €). Súd nepovažoval za účelný a hospodárny úkon - doplnenie návrhu na základe výzvy súdu, keď s poukazom na § 79 ods. 1 O.s.p. bol žalobca povinný už v žalobnom návrhu uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy. Z účelne vynaložených trov právneho zastúpenia vo výške 620,50 eur súd žalobcovi priznal náhradu vo výške 84,43%, teda priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 523,88 eur. Náhrada trov konania je podľa § 149 ods. 1 O.s.p. splatná na účet právneho zástupcu žalobcu.
Lehotu na plnenie súd žalovanej uložil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.