Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-93-2013.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/93/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, Bratislava p r o t i žalovanému: D. Š., nar. XX.X.XXXX, posledne bytom H., Č. I.C. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou L. Z., súdnou tajomníčkou Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, o zaplatenie 1.740,60 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.607 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 1.1.2012 do zaplatenia a je tiež povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 317,50 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 213,50 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 23.11.2012 domáhal zaplatenia istiny vo výške 1740,60 Eur so zmluvnými úrokmi vo výške 24% ročne zo sumy 1.607 Eur od 8.11.2011 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.740,60 Eur od 1.1.2012 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 9.6.2011. Žalovaná suma predstavuje dlžnú úverovú istinu 1.607 Eur, dlžné úroky z úveru 120,52 Eur a dlžné poistné z úveru vo výške 13,08 Eur. Žalovaná istina bola vyčíslená ku dňu 7.11.2011.
Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, jeho adresu nevedeli uviesť ani jeho najbližší príbuzní, ktorí nesúhlasili s ich ustanovením za opatrovníka, preto súd s poukazom § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ustanovil žalovanému za opatrovníčku Elenu Orokockú, súdnu tajomníčku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou. Opatrovníčka ponechala vec na rozhodnutie súdu a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, pričom súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti. Podobne sa vyjadril aj právny zástupca žalobcu, takže súd s použitím § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti účastníkov.
Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, úverovou zmluvou zo dňa 9.6.2011, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 8.11.2011 s doručenkou, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 9.6.2011 účastníci uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.607 Eur. Žalovaný sa ho zaviazal splatiť 20 mesačnými splátkami po 101,55
Eur od 15.7.2011. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na 16.2.2013. Dohodnutá bola ročná úroková sadzba 24%. Zmluva obsahuje aj údaj o RPMN vo výške 26,83 a priemernú hodnotu RPMN vo výške 20,56.
Žalovaný nič z úveru nezaplatil a preto listom zo dňa 8.11.2011 žalobca od predmetnej úverovej zmluvy odstúpil. Tento list bol zasielaný žalovanému doporučene, ako vyplýva z návratky žalovaný list neprevzal s oznámením pošty, že adresát je neznámy, aj keď zásielka bola doručovaná na adresu uvedenú v úverovej zmluve, ktorá zodpovedá adrese, na ktorej je žalovaný prihlásený k trvalému pobytu.
Podľa čl. III. - 6. - 1 všeobecných obchodných podmienok žalobcu je žalobca oprávnený od zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace.
Podľa čl. V. - 9 oznámenia zasielané do vlastných rúk klientovi sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient ho odmietne prevziať alebo príslušné oznámenie zaslané na poslednú známu adresu klienta sa vráti žalobcovi ako nedoručené a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.
Právny vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou spotrebiteľskom úvere uzavretou podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 9 citovaného zákona. Konkrétne podľa § 9 ods. 1 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 2 ods. 2 a medzi nimi pod písm. k/ je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Súd dospel k záveru, že účastníci uzavreli síce platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale podľa názoru súdu zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa citovaného ustanovenia totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tento nedostatok spôsobuje následok vyplývajúci z ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že žalovaný má žalobcovi vrátiť sumu vo výške 1.607 Eur, teda sumu poskytnutého úveru bez navýšenia o úroky a poplatky.
Zároveň však súd poukazuje na to, že v danom prípade navyše žalobca od úverovej zmluvy odstúpil listom zo dňa 8.11.2011.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa Občianskeho zákonníka sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú aj práva a povinnosti zo zmluvy. Iné zmluvné dojednanie by súd musel vyhodnotiť ako neplatné s poukazom na § 54 ods. 1 OZ a § 39 OZ.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nemožno spochybniť, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka nepochybne zhoršujú jeho postavenie. Dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť teda nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (ako štandardnú, typovú zmluvu) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvy komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Spotrebiteľ pritom nemal žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a preto do právneho poriadku boli zakotvené ustanovenia poskytujúce ochranu právam spotrebiteľov (§ 54 a násl. OZ), ale aj v iných osobitných predpisoch, čo je v súlade s európskou judikatúrou poukazujúcou na faktickú nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri ich vzájomnej kontraktácii. Súdom teda prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky a tak naplniť cieľ v čl. 6 smernice Rady 93/13/ EHS: postarať sa, aby spotrebiteľov neprimerané klauzuly nezaväzovali. Súd teda dospel k záveru o zrušení zmluvy ex tunc v dôsledku odstúpenia od zmluvy.
Vo všetkých vyššie uvedených právnych záveroch prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 457 OZ. Podľa neho totiž, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Účastníci by si teda mali z neplatnej alebo zrušenej zmluvy vrátiť navzájom poskytnuté plnenie. Žalobca poskytol žalovanému prostriedky vo výške 1.607 Eur, a preto žalovaný mu túto sumu má vrátiť. Súd považoval za dôvodné vyhovieť žalobe o zaplatenie sumy 1607 Eur a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú, vzhľadom na vyššie uvedené právne závery, zamietol.
Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s dispozičnou zásadou v konaní (§ 153 ods. 2 O.s.p.) súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa ich uplatnenia - od 1.1.2012 z prisúdenej istiny tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Žalobca mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, súd preto podľa § 142 ods. 3 O.s.p. mu priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 104 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 213,50 Eur za dva úkony právnej služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie žaloby. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 81,33 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál 2 x 7,63 Eur podľa § 16ods. 3 vyhlášky a napokon 20% DPH zo sumy 177,92 Eur s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky (35,58 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.