Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_10Er-201-2011.pdf
PDF · 90.93 KB
Case nature
Subarea
10Er/201/2011
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, právne zast.: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: Š. G., D. XX.XX.XXXX, Č. U. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava, o vymoženie 193,17 € istiny s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
exekúciu zastavuje,
o trovách exekúcie rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 12859/10, zo dňa 17.01.2011. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný u exekútora dňa 22.02.2011. Exekútor následne podal žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 193,17 € s príslušenstvom.
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“) poverením č. 5808 035278 * zo dňa 13.10.2011, poveril v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (EX 3499/11).
Povinný podal súdu návrh na jej zastavenie, ktorý odôvodnil tým, že podľa jeho názoru vznikol jeho záväzok voči oprávnenému zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis (rozhodcovským rozsudkom, Zmluvou o úvere, návrhom povinného na zastavenie exekúcie) a zistil nasledovné:
Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že použitie predtlače Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej v texte len ako „Zmluva o úvere“), v ktorom mandatár uviedol jeho obchodné meno a ďalšie údaje, je zavádzajúce, nakoľko tým boli jeho údaje zneužité a mali zhoršiť jeho postavenie ako spotrebiteľa, pretože on úver nebral na podnikanie, ale z dôvodu existenčných problémov, t.j. na nákup potravín a úhradu služieb pre domácnosť - elektrina, voda, plyn, aby nebol od týchto dodávok odpojený. Povinný ďalej poukázal aj na skutočnosť, že pri podpise Zmluvy o úvere v skutočnosti dostal úver vo výške 350,00 € a celkovo mal podľa zmluvy zaplatiť 696,00 €, čo je o 100 % naviac a podľa zmenky dokonca sumu 771,17 €. Povinný je toho názoru, že rozhodca pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil to, že on ako povinný má pohľadávku voči oprávnenému zo Zmluvy o úvere, ktorá je v zmysle ust. § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka zmluvou o spotrebiteľskom úvere a obsahuje niekoľko neprijateľných podmienok v zmysle ust. § 53 Občianskeho
zákonníka (nemožnosť individuálneho dojednania, ovplyvnenia obsahu, predtlač zmluvy, rozhodcovská doložka, absencia údajov o RPMN). Ak by povinný s takýmito podmienkami nesúhlasil, úver by mu nebol poskytnutý, takže nemal inú možnosť, iba zmluvu aj zmenku podpísať, aby úver vôbec získal a zabezpečil peniaze na prežitie pre rodinu. Povinný navyše uviedol, že oprávnenému už uhradil sumu vo výške 972,00,- € o čom predložil aj poštové poukážky a potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov oprávneným. Z pohľadu povinného ho exekučný titul zaväzuje k plneniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto sa oprávnený neodôvodnene obohacuje na úkor povinného, nakoľko od neho žiada aj úhrady zvýšené o 6 % ročný úrok a súbežne aj o 0,25 % denný úrok.
Medzi účastníkmi bola dňa 30.07.2009 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 350,00 € a povinný mal vrátiť 696,00 €. Zo zmluvy nevyplýva, aké boli dohodnuté úroky a nie je uvedený údaj o RPMN.
Z bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávneného - riešenie sporov - rozhodcovská doložka vyplýva: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."
Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na rozhodcovskom súde žalobu.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
Podľa § 45 ods.1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (odsek 2)
Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Z ust. § 45 ZRK vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje vady, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c) ZRK.
Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sú lex specialis k ustanoveniam § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), ktorý upravuje zmluvu o úvere. Keďže obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o právach a povinnostiach spotrebiteľských vzťahov, treba na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej hlavy OZ t.j. § 52 a nasl..
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ") v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Keďže v Zmluve o úvere ani v rozhodcovskom rozsudku nie sú uvedené bližšie informácie o podnikateľskej činnosti povinného, má súd na základe návrhu na zastavenie povinného a vyššie uvedeného v súlade s ust. § 54 ods. 2 OZ za to, že ide o spotrebiteľský úver. Súd zistil, že vyššie uvedená zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný konal ako fyzická osoba, pričom nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko podľa jeho písomnej výpovede v návrhu na zastavenie exekúcie predmetnú Zmluvu o úvere podpísal z titulu zabezpečenia peňažných prostriedkov pre svoju rodinu.
Pri pochybnostiach o tom, či povinný vystupoval v zmluve ako fyzická osoba nepodnikateľ alebo podnikateľ, súd vychádzal z ustanovenia § 54 ods. 2 OZ a priklonil sa k výkladu, ktorý bol pre spotrebiteľa
priaznivejší. Pochybnosť vyplývala zo skutočnosti, že v zmluve bol označený povinný, ako fyzická osoba nepodnikateľ, aj ako podnikateľ. Spotrebiteľ (povinný) sa tak mohol dôvodne domnievať, že jeho podnikateľské označenie je dôležité pre dodávateľa (oprávneného) z hľadiska jeho solventnosti a možnosti splácať poskytnutý úver. Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere, aj s poukazom na to, že je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (nie aj tovaru alebo služieb, ktoré by sa mali obstarať). Neuvedenie účelu, na ktorý boli poskytnuté peňažné prostriedky v zmluve o úvere, nemôže bez ďalšieho zhoršiť postavenie spotrebiteľa. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 OZ, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv, výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Podľa názoru súdu dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku. Je na veriteľovi, aby preukázal, že sa jedná o iný, nespotrebiteľský úver, úprava ktorého by sa mala sa riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v OZ pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku.
Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
Ochrana, ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 OZ obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Vybraný rozhodcovský súd pritom pritom vôbec neaplikoval špecifickú úpravu spotrebiteľských vzťahov. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, keďže spotrebiteľ do nej nemohol zasiahnuť, navyše bola obsahovou súčasťou všeobecných podmienok povinného o ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ často vôbec neoboznamuje, napriek deklarácie opaku v zmluve. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.
Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 18. uzatvorenej Zmluvy o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Keďže rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný.
Súd na základe uvedeného v súlade s ust. § 45 ZRK a § 57 ods. 2 EP exekúciu zastavil.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie o tom kto a v akej výške (v prípade ich uplatnenia) bude povinný tieto trovy znášať, rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Rožňava minimálne v troch rovnopisoch.
Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.