Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/344/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľa: Ivan Michal, nar. 17.2.1971, bytom Zúbekova 248/7, Žilina - Považský Chlmec, právne zastúpený KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcom: 1) V.. Q. Č., K.. XX.X.XXXX, O. F. XXXX/X, Ž., 2) H.. X. Č.A., Y.. V., K.. X.X.XXXX, O. F. XXXX/X, Ž.H., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, o zaplatenie 2973,95 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na zaplatenie 2.973,95 EUR s príslušenstvom z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1) a 2) rade spoločne a nerozdielne sumu 705,69 eur z titulu náhrady trov konania do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet advokáta odporcov v 1) a 2) V TATRA BANKE a.s., č. 262 882 3618/1100.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť sumu 2.973,95 eur ako bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že užívali bez právneho dôvodu 2 pozemky parcely registra C-KN č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2 a č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 788 m2 k. ú. V.. a tieto v období od 30.12.2005 do 26.9.2006 vlastnil navrhovateľ.

Navrhovateľ sa mal stať vlastníkom pozemkov na základe kúpnych zmlúv V 8134 a 8135/2005, ktorých vklad bol povolený 30.12.2005. Pozemky nadobudol kúpou od U. Q., nar. XX.X.XXXX a v druhom prípade od U. Q., Y.. Q., K.. XX.X.XXXX U. Z. W., Y.. Q., K.. XX.X.XXXX. Vlastníctvo k pozemkom previedol na iný subjekt (Regulate, s.r.o.) dňom 26.9.2006. Tým je ohraničená doba vlastníctva navrhovateľa a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Odporcovia vlastnia spolu v podiele 1-ice stavbu kultúrneho domu stojaceho na pozemku č. XXX/XX a pozemok č. XXX/XX využívajú ako prístupovú cestu do stavby, čím má byť odôvodnený nárok voči odporcom.

Navrhovateľ pripustil, že vlastníctvo k pozemkom mohlo byť vyvlastnené, avšak v rámci reštitúcií bolo vlastníctvo jeho právnym predchodcom vrátené. Ako jeho právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo, nevedel uviesť a v čase kúpy od nich sa o to nezaujímal, vychádzal zo záväzných údajov katastra.

Odporcovia uviedli, že spochybňujú vlastnícke právo navrhovateľa k predmetným pozemkom z toho dôvodu, že právni predchodcovia navrhovateľa neboli vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi týchto pozemkov, keďže v roku 1959 boli tieto pozemky riadne vyvlastnené Československým štátom.

Odporcovia preložili doklady o vyvlastnení vlastníckeho práva k pozemkom.

V priebehu konania podalo v konaní návrh dňa 15.7.2008 Mesto Žilina o určenie, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností parciel registra C-KN okrem iného aj p.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2 a p.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 788 m2, zapísané na LV č. XXXX k. ú. V. D.. Na základe vyvlastnenia sa stal vlastníkom štát a následne Mesto na základe zákona o majetku obcí.

V konaní ešte vo vyjadrení zo dňa 22.4.2008 Mesto Žilina vychádzalo toho, že na základe existujúcich dokladov vlastnícke právo k parcelám XXX/XX U. XX patrilo vždy fyzickým osobám a nemá vedomosť o tom, že by si na ne niekto robil reštitučné nároky.

Takisto zo stanoviska Správy katastra Žilina zo dňa 13.5.2008 vyplýva, že pozemkové úpravy (ROEP) vychádzali z dedičských rozhodnutí a nie z vyvlastňovacieho rozhodnutia.

Zástupkyňa navrhovateľa navrhla prerušiť konanie do skočenia konania , kde aj zastupovala jedného z odporcov. Súd tomuto návrhu vyhovel a vychádzal z toho, že navrhovateľ je informovaný o výsledkoch tohto súvisiaceho konania prostredníctvom svojej zástupkyne.

V konaní bol vyhotovený znalecký posudok (č.l. 218 spisu) Ing. Pavla Krišpinského č . 1/2011 zo dňa 11.1.2011, v ktorom je podrobne skutkovo aj právne (popisne aj graficky) prezentovaný historický vývoj vlastníckych a dispozičných vzťahov k pôvodnej parcele č. XXX PK a zodpovedajú tomu listiny, o ktoré sa opiera sú vo svojom rozhodnutí (najmä vyvlastnenie, dedičské konania, výkaz výmer, geometrický plán). Spis obsahuje dedičské spisy po U., R. U. Š. Q..

Zástupkyňa navrhovateľa (ako zástupkyňa jedného z odporcov v konaní ) najskôr namietala, že v znaleckom posudku nebol pripojený výkaz výmer vyhotovený pre potreby vyvlastnenia v roku 1959. Znalec uvádzal, že bol slabo čitateľný, preto jeho fotokópiu nepripojil k znaleckému posudku. Na správe katastra však bol vyhotovený rovnopis a pripojený do spisu a súd sa v konaní 16C naň nižšie v odôvodnení odvoláva.

Spor skončil dohodou o urovnaní s ohľadom na to, že sporné pozemky XXX/XX U. XX boli predmetom viacnásobného prevodu a už aj dražby. Bolo preto sporné určenie či vydanie vlastníctva a posúdenie, ktorý vlastník má dostať právnu ochranu. Účastníci preto uzatvorili zámennú zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena (V 4949/2012) a konanie bolo zastavené uznesením č.k. -290 zo dňa 30.10.2012.

Základ sporu medzi účastníkmi bola otázka vlastníctva k pozemkom, teda či navrhovateľ a pred ním U. Q., U.U. Q. U. Z. W. boli v roku 2005 oprávnenými vlastníkmi pozemkov a teda či navrhovateľovi svedčí aktívna legitimácia. Súd sa zaoberal len touto otázkou a keďže dospel k záveru, že vlastnícke právo navrhovateľovi nesvedčilo, návrh zamietol bez toho, aby sa podrobnejšie zaoberal odôvodnenosťou nároku z iných dôvodov či výškou nároku. Aj v súvisiacom konaní právni nástupcovia navrhovateľa H. Q. (jeden z nich zastúpený tou istou advokátkou) dospeli s Mestom Žilina k tomu istému záveru, že došlo k vyvlastneniu a v tom zmysle uzavreli aj dohodu.

Skutočnosti, z ktorých vychádzal navrhovateľ pri uzatváraní kúpnych zmlúv:

Na LV č. XXXX pre k.ú. V. D. z 1/2006 bol ako vlastník pozemkov XXX/XX a XX vedený navrhovateľ.

Geometrickým plánom č. 92/2005 Anny Panouškovej z 11/2005, úradne overeným 5.12.2005 boli zamerané parcely č. XXX/XX U. XX z pôvodných parciel C-KN XXX/X a X o celkovej výmere 2356 m2 a 1382 m2. Z grafickej časti je zrejmé, že na parcele č. XXX/XX je stavba č. XXX a pozemok XXX/XX je bezprostredne ležiaci vedľa stavby domu a obklopujúci stavbu z 3 strán stavby.

Na LV č. XXXX pre k.ú. V. D. boli ako spoluvlastníci v 1-ici stavby č. XXX kultúrny dom vedení odporcovia (BSM).

Historický vývoj vlastníckych vzťahov od začatia vyvlastňovacieho konania

1) Medzi účastníkmi je nesporné, že sporný pozemok v pozemno-knižnom stave bola pôvodne parcela č. XXX Roľa za Chrastie o výmere 9252 m2 vedenej vo vložke XX PK Považský Chlmec. Ako spoluvlastníci k 6.5.1959 boli zapísaní naposledy v PK pod B1) U. Q., Y.. O., v 3/6-nách, B2) Š. Q. (ženatý s U. V.) v 1/6-ine, B3) R. Q. (ženatý s Q. P.) v 1/6-ine a B4) Q.. Z. Q. v 1/6-ine.

Spoluvlastníci pod B2), 3) a 4) sú deti spoluvlastníčky pod B1), okrem toho ešte mala ďalších 5 detí. Tieto 3 z 5 deti nadobudli podiely ešte za života matky po svojom zomrelom (viď nižšie - vložka 73, testament a dedičské spisy).

2) Pod B6) je vo vložke 73 s dátumom podania 6.5.1959 pod čd 224/1959 na časť pozemku 720 o výmere 5984 m2 zapísané: „Podľa rozhodnutia ONV v Žiline z 15.4.1959 č. Výst. 277/1959 poznamenáva sa vyvlastňovacie pokračovanie pre MNV v Pov. Chlmci.“

Z uvedeného zápisu vyplýva, že do PK bolo zapísané začatie vyvlastňovacieho konania, nie konečné rozhodnutie o vyvlastnení, ako mylne uvádzal navrhovateľ vo svojej obrane. Vyplýva to zo samotnej formulácie tohto záznamu, teda, že sa „poznamenáva“ a „vyvlastňovacie pokračovanie“. Ak by došlo k zápisu konečného výsledku vyvlastnenia, nutne by došlo v časti „ A. Majetková podstata“ k zápisu zmenšenia výmery parcely č. XXX pod por. č. 11 a pravdepodobne aj k zmene číslovania parcely (napr. XXX/X U. X). Pri tejto položke v časti A však bola tiež vyznačená len poznámka o vyvlastňovacom konaní. Už dopredu bolo avizované, že vyvlastňovacie konanie bude prebiehať len na časť parcely, nie na celú parcelu.

Zapisovať začatie konania o nehnuteľnostiach je obvyklý postup aj v súčasnosti (pri súdnom konaní, exekúcii, vyvlastnení a pod.).

3) Konečné rozhodnutie o vyvlastnení nebolo do PK nikdy zapísané, predchádzajúca poznámka bola posledným zápisom do vložky. Vyplývalo to z 2 dôvodov: 1. K prechodu vlastníckeho práva vyvlastnením nedochádzalo zápisom do PK ale už samotným rozhodnutím (o vyvlastnení, nie pokračovaní). 2. Po roku 1948 štát prestal dbať na evidenciu nehnuteľností, či už to bola PK alebo neskôr KN.

Táto skutočnosť (absencia zápisu) však nemá vplyv na posúdenie, či došlo alebo nedošlo k vyvlastnenie a teda prechodu vlastníctva na štát.

Vyplýva to z , podľa ktorého: „V prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina.“

Zákon tak ustanovoval v a o stavebnom poriadku: „(1) Ak to vyžaduje uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie alebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť... (4) Prechodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyvlastnením zanikajú všetky práva tretích osôb k nej, pokiaľ rozhodnutie o vyvlastnení neustanovuje niečo iné.

Vlastníctvo teda prechádza na nového vlastníka právoplatným rozhodnutím o vyvlastnení a zápis (či jeho absencia) na to nemá žiaden vplyv.

3) Súd sa preto sústredil na otázku, či došlo alebo nedošlo k vyvlastneniu časti pozemku. Túto skutočnosť mal preukázanú rozhodnutím ONV č. Výst. 277/1959 z 4.7.1959, podľa ktorého bola vyvlastnená časť pozemku XXX PK „čiastka „a“ vo výmere 5894 m2“. V rozhodnutí sú uvedené všetky podstatné náležitosti (predmet vlastníctva, pôvodní vlastníci, náhrada, spôsob zloženia náhrady a právoplatnosť rozhodnutia na zadnej strane rozhodnutia).

Na základe právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení došlo k prechodu vlastníctva na štát a to nezvratne (s výnimkou reštitúcií) a bez ohľadu na to, či došlo neskôr k vedomým alebo nevedomým omylom súkromných osôb aj štátnych orgánov pri dispozícii s majetkom, jeho evidencii a pod. Žiadne neskoršie chyby, fiktívne prevody a pod. nemohli spätne zvrátiť prechod vlastníckeho práva a to ani vtedy nie, ak si určitý čas štát či obec (mesto) neboli vedomí svojho vlastníctva.

K jednotlivým námietkam navrhovateľa či iným pochybnostiam súd uvádza:

1) Nie je rozhodujúce, či navrhovateľ vedel o skutočnom vlastníckom vzťahu k pozemkom a či poznal historický vývoj vlastníctva so všetkými právnymi dôsledkami. Nemôže ísť o výnimočný prípad, keď aj nepravému vlastníkovi sa poskytne ochrana vlastníka, ak vystupoval v dobrej viere.

Celá vlastnícka história pozemku PK č. XXX sa odvíja od manželov U. Q., Y.. O. U. X. Q.. Po smrti X. Q. bolo zapísané vlastníctvo k pozemku XXX do vložky XXX PK na U. Q. v 1-ici a na jej 3 z 5 detí po 1/6-ine (viď bod 1 historického vývoja).

V dedičskom konaní po U. Q. došlo ku rozdeleniu majetku, ktoré nebolo skutkovo ani právne zložité, nebolo však dedičmi ani notárstvom perfektne špecifikované, zapísané do PK a neskôr do EN stavu. Okrem toho niekoľko dní po skončení dedičského konania došlo k vyvlastneniu polovice pozemku.

V každom prípade však najviac získali z pozemku 3 deti a to Š., R. U. Z., ktorí jednak po otcovi získali podiel spolu 1-ice, ale aj po matke takisto dedili podiely k tejto parcele.

Dedičstvo po Š. bolo prejednané pod (neskôr ) a jediným preberateľom majetku bol Anton Michal, nar. 23.4.1932, vrátane pozemku č. 720.

Dedičstvo po R. Q. bolo prejednané pod D 1472/1992 (neskôr ) a preberateľkami majetku boli len dve dcéry - H. Q., nar. 1.4.1946 (matka navrhovateľa) a U. Q., nar. 18.1.1948 - tá dedila pozemok XXX.

Z. Q., vydatá W., nar. 15.12.1938 bola sestrou Š. U. R. Q..

3 súrodenci (Š., R. U. Z.) ako spoluvlastníci sporného pozemku boli aj účastníci vyvlastňovacieho konania a v rozhodnutí sú ja uvádzaní ako osoby, ktoré sa o vyvlastnení upovedomujú. Dedičia po 2 z nich (U., H. U. U.) zase boli účastníkmi dedičských konaní a zo spisov je zrejmé, že aj pôvodní spoluvlastníci aj ich nástupcovia boli znalí vlastníckych pomerov vrátane vyvlastnenia.

U. Q., U. Q. U. Z. W., prevádzali na navrhovateľa spoluvlastnícke podiely. V jednom prípade išlo o maminho bratanca, v druhom o navrhovateľovu tetu o a v treťom o sestru starého otca.

Vlastnícke vzťahy poznali žijúci spoluvlastníci v čase vyvlastnenia. Ich právni nástupcovia to mali možnosť zistiť prinajmenšom z dedičských spisov po svojich rodičoch či starých rodičoch. Aj keď neboli vlastnícke vzťahy štátu vždy perfektne evidované, nemožno poskytnúť navrhovateľovi ochranu ako vlastníkovi ani ako domnelému.

Z dedičského spisu D 455/58 po U. Q. (účastníci konania boli Š.I.n Q., R. Q. U. Z. W. - právni predchodcovia a príbuzní navrhovateľa) vyplývajú tieto skutočnosti: 1. Na č.l. 6 spisu zo zápisnice z pojednávania z 15.6.1959 vyplýva, že dedičia uviedli, že poručiteľka mala účasť na stavebnom pozemku, „...prv roľa, teraz však v stavebnom obvode obce v 1-ici, ... že veľká časť parcely spadá pod vyvlastňovacie konanie, predložia potvrdenie o rozsahu vyvlastnenia. Zbývajúca čiastka predbežne ostáva dedičom.“ 2. „dedičia navrhujú, aby plocha vyznačená na pripojenom geometrickom pláne ako p.č. XXX/X ... bola daná do vlastníctva B. V., ktorý si na tejto postavil svoj rodinný domček.“ 3. „Stavebný pozemok č. XXX bude rozdelený ... na p.č. XXX/X, XXX/X U. XXX/X. ... dedičia prehlasujú, že súhlasia s tým, aby na podiel poručiteľky pripadli nové parcely pripadli nové parcely č. XXX/X U. X, zakiaľ čo p.č. XXX/X pripadne tým, ktorí dostali podiel otcov. Parcelu XXX/X ... preberie B. V.... V. XXX/X prejde na týchto dedičov: U. Q., Ž.R. P., Š. Q., R. Q., S. O. U. Z. Q. v rovnakom pomere.“

Na č.l. 12 spisu je potvrdenie MNV v Považskom Chlmci z 27.7.1959, ktoré si notárstvo vyžiadalo na základe vyjadrení dedičov a uvádza sa v ňom, že pozemok XXX vo výmere 5.894 m2 je vyvlastnený v prospech MNV, na ktorom sa prevádza výstavba obecného, poťažne kultúrneho domu. „Čiastka, na ktorej je postavený Václav Pažický, nepripadá pod vyvlastnenie.“ Na konci je okrem iného pripojený doklad, na ktorý je v spise odkaz a to geometrický plán č. 176-57-920-416 zo dňa 11.8.1957, podľa ktorého parcela č. XXX o výmere 9252 m2 bola rozdelená priečne na dve časti - parcela XXX/X o

výmere 4626 m2 a parcela č. XXX/X o výmere 3581 m2. Napokon bola vytvorená parcela č. XXX/X o výmere 1045 m2, ktorá akoby bola „vykrojená z parcely č. XXX/X. Nachádza sa tam aj potvrdenie ONV, ktoré je obsahom podobné ako vyššie citované potvrdenie MNV. Napokon tam je výkaz výmer pre vyvlastnenie, ale len obal, vnútorný obsah sa nezachoval, je však k dispozícii jeho rovnopis, ktorý súd cituje na inom mieste rozsudku. Dedičské konanie na základe dohody dedičov bolo aj odovzdané uznesením z 29.7.1959, právoplatným 25.8.1959, resp. 23.8.1991 (na základ námietky Z. W., že jej nebolo doručené v roku 1959).

Zo spisu () po nebohom Š. Q. (syn U. Q. a otec U. Q.) vyplýva na č.l. 16 (pôvodný dedičský spis 4D) a v rámci neho na č.l. 14, že jediným preberateľom majetku po poručiteľovi bol U. Q. a to vrátane pozemku č. XXX (resp. jeho zvyšku po vyvlastnení - poznámka súdu) v podiele 1/6-iny v neidentickom stave. Neskôr U. Q. sa domáhal opätovného prejednania parcely č. XXX, ale v identickom stave, pričom mu išlo najmä o parcely č. XXX/X, X a 6 - č.l. 1 spisu. Odkazoval pritom na testament X.K. Q. (manžela U.O. Q.) na č.l. 10 z roku 1933, na základe ktorého R., Š. U. Z. boli zapísaní popri svoje matke do vložky č. XX ako spoluvlastníci pozemku č. XXX po 1/6-ine. Notárstvo rozhodnutím na č.l. 33 odovzdalo U. Q. parcely č. XXX/X, X, X, X U. XX ako parcely vytvorené z časti parcely č. XXX.

Z dedičského spisu (, D 72/1992) po R. Q. (synovi U. Q. a otcovi U. Q. U. H. Q.) vyplýva, že pôvodným uznesením D 72/1992 z 12.8.1993U. Q. prebrala 1/6-inu pozemku XXX v neidentickom stave a neskorším uznesením D 24/1997z 12.11.1999 prevzala po 1/3-ine pozemkov XXX/X, X, U. X (pôvodne parcela XXX).

2) Tým sú vyvrátené ako nedôvodné aj ďalšie pochybnosti vznesené navrhovateľom, že nebolo zrejmé, ktorá časť pôvodného pozemku XXX bola vyvlastnená a že rozhodnutie o vyvlastnení bolo zmätočné, lebo sa v ňom uvádzali dva rôzne dôvody vyvlastnenia.

Je pravdou, že v názve „veci“ vyvlastňovacieho rozhodnutia je uvedené „vyvlastnenie pozemkov pre požiarnu zbrojnicu“ a v texte rozhodnutia sa uvádza „pozemky pre výstavbu obecného kultúrneho domu“. Chybný návoz účelu budúcej stavby na jedinom mieste nemôže nič meniť na podstate vyvlastnenia, o ktorej nikto inak nepochyboval (samozrejme v rámci socialistického chápania vyvlastnenia).

V spise je výkaz výmer, ktorý slúžil ako základ pre vyvlastňovanie.

Na prvej strane výkazu výmer č. 154-57-920-416 zo 7.101957 je uvedené „MNV (kultúrny dom)“. Z rozhodnutia o prípustnosti stavby ONV v Žiline zo 17.3.1961 vyplýva, že aj na pozemku XXX sa povolila stavba kultúrneho domu a MNV v Považskom Chlmci. Napokon stavba kultúrneho domu bola aj postavená a dodnes tam stojí.

Ojedinelým použitím slova „požiarna zbrojnica“ (formálne pochybenie) nemožno spochybniť právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení.

Takisto nemožno relevantne tvrdiť, že nebolo zrejmé, ktorá časť pozemku bola vyvlastnená. Z výkazu výmer (pôvodne nazvaného Vyvlastňovací súpis) je zrejmé, že parcela č. XXX o upravenej výmere 9354m2 bola pozdĺžne rozdelená na dve parcely č. XXX/X o výmere 3460 m2 a č. 720/2 o výmere 5894 m2. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí sa uvádza vyvlastnená výmera 5894 m2 a táto plocha sa označuje ako „čiastka „a““. Je však zrejmé, že môže ísť len o plochu označenú ako XXX/X, ktorá je aj graficky aj popisne prezentovaná vo výkaze výmer.

V znaleckom posudku v konaní bola komplexne posúdená vec z hľadiska KN a je zrejmé, že predmetom vyvlastnenia bola plocha zameraná ako XXX/X (PK stav) alebo XXX/X (katastrálny stav).

Okrem toho z dedičského spisu D 455/58 po U.O. Q. vyplýva, že v časti parcely XXX/X už bol postavený rodinný dom (B. V.) a nemohlo dôjsť k pochybeniu o tom, ktorá časť parcely rozdelená po dĺžke na dve časti je predmetom vyvlastnenia, ak tam žijúci spoluvlastníci a ich príbuzní žili, užívali pozemky a dokonca tam už stavali aj dom.

Faktom zostáva, že len formalisticky s odstupom 50 rokov môže pravnuk pôvodných spoluvlastníkov tvrdiť, že rozhodnutie je nejasné a preto „neplatné“.

Dôležité takisto je poukázať na to, že akékoľvek pochybnosti by mohli byť odstránené v správnom konaní, v správnom súdnictve, v reštitučnom konaní alebo občiansko-právnom konaní o uznanie vlastníctva, navrátenie vlastníctva, či vydanie vlastníctva.

Najmä reštitučný o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku poskytoval širokú škálu nápravy niektorých krívd napr. z dôvodu vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, či politickej perzekúcie. Samozrejme, aj tu boli obmedzenia, ak došlo k zastavaniu pozemkov stavbami, ktoré doposiaľ stoja, čo je aj tento prípad.

3) Napokon existovali aj určité nejasnosti ohľadne vysporiadania spoluvlastníckych vzťahov medzi dedičmi U. Q. v dedičských konaniach D 455/58 a následných, neskoršieho vyvlastnenia (a dokonca v zanedbateľnej výmere aj duplicitného) inej časti pôvodného pozemku XXX, nespokojnosti vo vzťahu medzi dedičmi o tom, kto čo vlastní a užíva.

Problémy v identifikácii pôvodnej PK parcely č. XXX s neskoršími parcelami katastrálnymi do roku 1964, EN a napokon katastrálnymi po roku 1992 spôsobilo niekoľko skutočností:

1. U. Q. s ostatnými spoluvlastníkmi (3 deti) a ostatnými svojimi deťmi (či vnúčatami po zomrelej dcére Márii) mala už za svojho života v roku 1957 vyhotovený geometrický plán (súd ho vyššie cituje), v ktorom chceli podielové spoluvlastníctvo rozdeliť. Boli vytvorené 3 parcele (XXX/X, X U. X) s tým, že parcela XXX bola fakticky priečne rozdelená na dve rovnaké časti, pričom v rámci parcely XXX/1 bola ešte vytvorená (akoby odčlenená z p.č. XXX/X) parcela č. XXX/X. Súčet výmer parciel XXX/X a Xsa rovná výmere parcely č. XXX/X. V roku 1958 U. Q. zomrela, ale geometrický plán bol použitý pre vysporiadanie medzi dedičmi. Keďže 3 deti (Š., R. U. Z.) už vlastnili polovicu podielov, ostala im parcela XXX/X o polovičnej výmere pôvodnej parcele a tá vlastne nebola predmetom dedenia po matke U.. Z druhej polovice výmery parcela XXX/X pripadla B. V., ktorý tam už mal postavený dom. Zvyšok (výmera 3581 m2) ako parcela XXX/X pripadla 6 dedičom, medzi ktorými boli aj 3 právni predchodcovia navrhovateľa (ktorí mu previedli podiely). Dedičské rozhodnutie však nebolo zapísané do PK vrátane zmien spôsobených vytvorením nových parciel.

2. V krátkej dobe na to došlo k vyvlastneniu, pričom správny orgán vychádzal zo stavu v čase vyvlastňovacieho konania a údajov v Pozemkovej knihe. Vlastníci samotní mali možnosť preukazovať aktuálny stav v dispozícii s nehnuteľnosťami. Vyvlastňovací orgán tiež geometrickým plánom rozdelil parcelu XXX a to na dve časti, ale pozdĺžne, pričom predmetom vyvlastnenia bola väčšia časť pôvodnej parcely. Podľa znaleckého posudku sporné pozemky v konaní 16C boli súčasťou tej časti vyvlastnenej parcely, ktorú v dedičskom konaní zodpovedala novej parcele XXX/X (o polovičnej výmere pôvodnej parcely). Vyvlastňovacie rozhodnutie takisto nebolo predmetom záznamu v Pozemkovej knihy.

3. Následne došlo k dvom ďalším vyvlastneniam, ktoré sa netýkali sporných pozemkov. Iba v nepatrných výmerách došlo k duplicitnému vyvlastneniu. Takisto neboli zapísané do Pozemkovej knihy.

4. Predmetom dedičstva potom bola postupne parcela XXX v pôvodnom PK stave a v neidentickom stave. Nebolo z rozhodnutí zrejmé, čo bolo vyvlastnené, čo patrí dedičom a ktorým. Dedičia však mohli dediť len to, čoho vlastníkmi v čase smrti boli ich predchodcovia.

5. Po roku 1990 dochádzalo k opätovnému prejednaniu parcely XX0 PK, ale v stave EN (časti pôvodnej parcely).

Z uvedeného vyplýva, že paradoxne len v čase vyvlastnenia bolo zrejmé, čo sa vyvlastnilo a čo nie. Postupom času sa stávala pre dedičov vec menej prehľadná a najmä pre tých, ktorí nežili alebo si nepamätali stav z 50-ych rokov. Bolo neprehľadné aj to, čo presne predstavuje nevyvlastnený zvyšok pozemku a kto ho vlastní. Dohoda dedičov delila pozemok priečne a v každej z 3 nových pozemkov mal iných vlastníkov. Na to pozemok vyvlastňovateľ rozdelil pozemok pozdĺžne a teda vyvlastnil pozemok v rôznych spoluvlastníckych režimoch. Predchodcovia navrhovateľa boli všetci účastníkmi tohto konania.

Na vysporiadanie vlastníctva si mohli jeho vlastníci dať zamerať zvyšky pozemku geometrickým plánom a zapísať jednoznačne svoje vlastníctvo a aj usporiadať vzťahy medzi sebou. Prípadne nevyužité pozemky postihnuté vyvlastnením mohli žiadať späť.

Navrhovateľ nepreukázal žiadne reštitučné alebo iné podobné konanie, v rámci ktorého by došlo k obnoveniu vlastníctva po vyvlastnení. Nemožno vylúčiť, že časť vyvlastnenej výmery neslúžila na pôvodný účel a bolo možné žiadať plochu späť. Netýka sa to však sporných pozemkov, kde účel vyvlastnenia bol splnený, plocha bola zastavaná stavbou, ktorá dodnes stojí.

Nevyvlastnený zvyšok parcely PK XXX v jednej časti mali vlastniť 3 pôvodní spoluvlastníci (R., Š. U. Z.), v druhej časti 6 dedičia vrátane týchto 3 a v tretej časti B.Á. V., resp. ich právni nástupcovia.

Podstatné je, že sporná plocha bola vyvlastnená. Správny orgán určil aj vyvlastňovacie podiely, ktoré nerešpektovali dôsledne dohodu dedičov. Bolo však vecou účastníkov vyvlastňovacieho konania, aby nové skutočnosti oznámili správnemu orgánu. Na vyvlastnení ako takom to však nič nemenilo. Správny orgán komunikoval s dotknutými 3 vlastníkmi, ktorí spornej plochy boli v čase vyvlastnenia spoluvlastníci po 1/6-ine alebo 1/3-ine. Otázku vyvlastňovacích náhrad, ich výšky, či vzájomných podielov však mohli vlastníci riešiť v samostatnej časti správneho konania či konania pred súdom (§ a 21

Súd preto návrh navrhovateľa zamietol, pretože nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom. Podľa katastrálneho zákona (Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra) platí, že údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V konaní sa bez akýchkoľvek pochybností preukázalo, že sporná plocha bola vyvlastnená a vlastníci o tom vedeli. Po zmene spoločenských vzťahov buď z nevedomosti, nepoznania starších vzťahov či účelovo sa snažil navrhovateľ získať späť to, čo bolo jeho predchodcom vyvlastnené.

Podstatou posúdenia v konaní bolo, či predchodcom navrhovateľa svedčilo vlastnícke právo, či došlo k vyvlastneniu a ak, tak či nedošlo k reštitučnému či inému konaniu. Táto otázka sa vrátane znaleckého dokazovania objasnila v konaní . Ak navrhovateľ žiadal konanie prerušiť, tak súd mu vyhovel. Po jeho skončení návrh nezobral späť a ani účastníci nevyužili široký priestor na mimosúdne vyriešenie vzťahov.

Preto súdu zostalo rozhodnúť aj na základe podkladov, na ktoré navrhovateľ žiadal vyčkať a tým aj prihliadnuť na ne.

Ak však došlo k viacerým pochybnostiam o tom, aký je skutočný vlastnícky stav, bolo v dispozícii navrhovateľa, aby si vo vlastnej kompetencii a rodine vzťahy ozrejmil (prinajmenšom dedičské spisy sú veľkým zdrojom informácií). Toto súd zohľadnil aj pri trovách konania, že nevidel dôvod na postup podľa . Dôvody hodné osobitného zreteľa by mohli byť v tom, že objektívne mohol navrhovateľ v dobrej viere vychádzať zo stavu KN. V jeho prípade však o taký stav nešlo, ako súd vyššie rozoberá.

Odporcom vznikli trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pri hodnote sporu 2.973,95 eur je odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa vyhlášky suma 111, eur. Súd priznal odmenu za 5 úkonov právnej služby podľa , a vyhlášky a to: 1. Prevzatie a príprava veci v roku 2007. 2. Pojednávanie 1.4.2008. 3. Pojednávanie 3.2.2009. 4. Pojednávanie 10.1.2013 v 1-ine - pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. 5. Pojednávanie 6.2.2014.

Súd neakceptoval odmenu za odporcami 3 uplatnené ďalšie úkony právnej služby: 1. Písomné vyjadrenie na súd 9.5.2007. Súd ho podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky nemôže hodnotiť ako podanie vo veci samej. Odporcovia v ňom uviedli len to, že ešte im nebol doručený návrh, ale žiadajú, aby súd nevydal platobný rozkaz vo veci s odkazom, že ani v inej veci súd nevydal platobný rozkaz. Neuvádza sa v ňom žiadne skutkové či právne vyjadrenie, len všeobecne a negatívne vymedzuje postup súdu - nevydať rozkaz. 2. Podanie na súd 21.6.2007. Platí to isté, čo v bode 1. Odporcovia len uvádzajú, že s návrhom nesúhlasia. Pre súd nemalo podanie žiadne význam, musel určiť termín pojednávania bez poznania námietok (ak sa sám súd iniciatívne neoboznámil s iným spisom na súde, kde však odporcovia

neboli účastníkmi konania). 3. Pojednávanie 7.3.2013. Súd už pred tým určil termín pojednávania na deň 10.1.2013, kde účastníci navrhli spoločne odročenie pojednávania bez prejednania veci s tým, že sa pokúsia mimosúdne vec vysporiadať. Súd pojednávanie odročil a určil nový termín na 7.3.2013 s tým, že ak dôjde k mimosúdnej dohode, účastníci to oznámia súdu a ich účasť je bezpredmetná. 7.3.2013 sa zástupcovia dostavili a uviedli, že intenzívne rokujú a zostáva už len technicky doriešiť niektoré problémy. Požiadali o ďalší čas. Nemôže súd priznať odmenu fakticky duplicitne len preto, že účastníci na dôvod odročenia skoršieho pojednávania potrebujú ešte viac času. To je ich subjektívny problém a nemôžu byť za to odmenení, že to prišli oznámiť súdu osobne.

Odmena je preto za 4 úkony 444,80 eur (111,20 x 4) + 27,80 eur (1/4-ina za neuskutočnené pojednávanie), spolu 472,60 eur. Za každý úkon právnej pomoci patrí tzv. režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, ktorý bol za úkon v roku 2007 5,91 eur, 2008 - 6,31 eur, 2009 - 6,95 eur, 2013 - 7,81 eur a za rok 2014 - 8,04 eur, spolu 35,02 eur. Odmena Za odmenu a paušál patrila DPH19% a od roku 2013 20%.

Náhrady v roku 2007- 117,11 eur (111,20 + 5,91), 2008 - 117,51 eur (111,20 + 6,31), 2009 - 118,15 eur (111,20 + 6,95), spolu 352,77 eur, spolu s 19% DPH (67,02 eur) ide o sumu 419,79 eur. Náhrady v roku 2013 - 119,01 eur (111,20 + 7,81) a 2014 - 119,24 eur (111,20 + 8,04), spolu 238,25 eur, spolu s 20% DPH (47,65 eur) ide o sumu 285,90 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia sú 705,69 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v dvoch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.